Kultúrne dedičstvo - u nás a v zahraničí

parádny kúsok je to aj tak, keď je ho len kúsok ... :)

Kolonádový /Sklený/ most nad riekou Váh v Piešťanoch - národná kultúrna pamiatka,

je svojou dĺžkou 148 m najdlhším krytým mostom na Slovensku. Most spájajúci centrum mesta s Kúpeľným ostrovom. Pôvodný starý drevený most, ktorý spájal mesto Piešťany s kúpeľným ostrovom bom nahradený mostom novým, a bol vrcholom zveľaďovacieho úsilia Ľ. Wintera pri modernizácii kúpeľov Piešťany. Na jeho stavbu získal 1,2 milióna korún zo štátnych subvencií, milión venoval z vlastných podnikových prostriedkov a 1,5 milióna získal pôžičkou z fondu kúpeľnej komisie. Stavba sa začala na jeseň roku 1930 a skončila v roku 1933. Nosnú spodnú časť mosta projektoval švajčiarsky architekt Schwarz, vrchnú kolonádu národný umelec, akademik Emil Belluš.

Na sklenú stenu chcel Winter umiestniť umelecky hodnotnú výzdobu, ktorá svedčila o slovenskom kolorite okolia, a tak vybral dve kresby maliara Martina Benku, ktoré dal v pražskej ryteckej umeleckej škole vyleptať do skla tak, aby sa obraz uplatňoval na oboch stranách. Keď na jar roku 1945 hitlerovské vojská odchádzali a aj Kolonádny most mali vyhodiť do vzduchu, našiel sa človek, ktorý nestratil hlavu a neutekal ako mnohí poprední činitelia kúpeľov, ale ostal na svojom mieste. Tým odvážnym človekom bol Filip Hanic, ktorý v kúpeľoch začínal ako strojnícky učeň a vypracoval sa až na technického vedúceho kúpeľov, vkradol sa na podmínovaný most a napriek ohrozeniu svojho života vykrojil tieto cenné sklenené vitráže a uschovával ich u seba až do roku 1956, keď most znovu, podľa pôvodného projektu obnovili. V súčasnosti most slúži ako kolonáda v kúpeľnom areáli.

Zdroj: 21.století extra 2012

http://sk.wikipedia....%A1%C5%A5any%29

http://piestany.com/sk/2011/05/

http://www.google.sk...iw=1017&bih=770

takto vyzeral kolonadny most v roku 1927

resp. pohladnica presla postou 1927; takze bud je tu povodny most, alebo je niekde chyba v rokoch

Rozdiel bude v konštrukcii mosta.

Ten pôvodný bol drevený, nový železobetónový.

Most vybudovaný zo železobetónu v rokoch 1931 až 1933 nahradil starý drevený most spájajúci mesto Piešťany s kúpeľným ostrovom. Nosnú konštrukciu mosta so siedmimi poľami 3x20 + 28 + 3x20m s celkovou dĺžkou 148 m tvoria trojpoľové spojité nosníky s konzolami vyloženými do stredného poľa s vloženým 20m poľom

http://sk.wikipedia....%A1%C5%A5any%29

Pôvodný drevený most bol vybudovaný na príkaz Erdödyovcov, ktorí na ňom vyberali mýtne. Most sa však neskôr stal nevyhovujúcim pre jeho úzku konštrukciu a časté ohrozovanie chodcov dobytkom a vozmi.

V roku 1928 sa začali prípravy na prestavbu mostu.

Samotná stavba sa začala v roku 1930 a o tri roky neskôr už prebehlo slávnostné otvorenie.

http://piestany.com/sk/2011/05/

podľa asb.sk bol realizovaný v r.1931-32, (projekt 1930-31).

no vyborne, dalsie disproporcie :zubiska:

kazdopadne na mojej fotke sa zda byt most v tvare/stave novom

udaj o pohladnici: "prošlo poštou 1927, známka červený Masaryk, adresát pan Hrkal - Tábor" mam sprostredkovane, takze bez zaruky...

Když se blížíte k francouzskému Carcassonnu, jako byste vstoupili do pohádky. Romantické město opevněné dvojitým prstencem hradeb a ozdobené několika tucty mocných věží vypadá jako dokonalá filmová kulisa. Přesto je skutečné, i když mělo v předminulém století namále. Chátrající ruiny chtěli zbourat.

 

Zdroj: http://cestovani.idn...kolem-sveta_tom

Carcassonne - mesto na juhu Francúzka, o ktorom sa hovorí, že je najzachovalejším stredovekým mestom v Európe. Pre návštevníkov je pravdepodobne najzaujímavejšia opevnená časť mesta, ktorá je viditeľná už z diaľky. Celá pevnosť je obohnaná dvojitými hradbami, má 52 veží a nachádza sa tam katedrála a hrad. Od roku 1997 je Carcassonne zaradené do zoznamu kultúrnych pamiatok organizácia UNESCO.

Z histórie mesta Carcassonne

V 6. storočí p.n.l. sa na malom návrší nad riečkou Aude usadili iberskí Kelti. Ich nadvláda nemala dlhé trvanie, pretože už o tri storočia neskôr sa na tomto strategickom mieste usadil iný keltský kmeň a založil tu gálske oppidum. Toto oppidum bolo nazývané neskôr Rimanmi Colonia Julia Carcaso.

Roku 122 p.n.l. dobyli túto oblasť Rimania a opevnenie niekdajšieho oppida vylepšili. Sťahovanie národov ich prinútilo k tomu, aby v úpravách pokračovali, v 3. storočí n.l. okruh hradieb zosilnili a pristavali niekoľko veží. Podstatná časť tohto opevnenia sa zachovala do dnešnej doby a tvorí vnútorný prstenec hradieb.

Za vlády dynastie Trencavelov /1082-1209/ mesto dosiahlo nebývalý rozkvet. Gróf z Trencavelu nechal postaviť na najvyššom miesto pahorku uprostred hradného mesta opevnený zámok. Od ostatného opevnenia bol oddelený suchou priekopou a chránený 5. vežami. Prístupu bránia dva padacie mreže a okovaná brána, ktorú museli kvôli znemožneniu zrady obsluhovať aspoň dve osoby.

O vzniku mena Carcassone sa zachovalo niekoľko legiend.

Tá prvá neznie celkom romanticky, ale o to je asi pravdepodobnejšia. Prve obydlia na mieste dnešného Carcassone založili Kelti a z ich jazyka pochádza názov Carcaso. V stredoveku väčšina obyvateľstva nevedela čítať a písať, a tak si dôležité dokumenty nechávali spisovať pisármi. Pretože pisári boli platení od dĺžky slova, sem tam si nejaké to písmenko pridali, aby si privyrobili. A tak sa z Carcaso v priebehu nasledujúcich storočí stalo Carcassonne.

Iná legenda znie viac zaujímavo. Podľa povesti obliehal Carcassonne už piatym rokom Karol Veľký. Mestu pomaly dochádzali zásoby a obyvateľom nezostávalo nič iné, než sa onedlho vzdať. Hradná pani bola žena saracénskeho kráľa Balaacka, Carcas. Aby hrad zachránila, uchýlila sa k ľsti. Z posledných zásob nechala vykŕmiť prasa a keď bolo dostatočne tlsté, dala ho zhodiť z hradieb priamo pred Karla Veľkého. Obliehatelia boli už sami na hranici vyčerpania, a tak si pri pohľade na vykŕmené zviera mysleli, že na hrade musí byť jedla viac než dosť. Zničene sa teda obrátili na cestu k domovu. Rozradostená týmto úspechom nechala Madam Carcas znieť všetky mestské zvony. Karlovo vojsko si na odchode iba povzdychlo Madam Carcas sonnes, čo znamená Madam Carcas zvoní. A tak prišlo Carcassonne k svojmu menu.

http://www.google.sk...iw=1060&bih=787

http://sk.wikipedia....iki/Carcassonne

http://www.pdsoftwar.../karga/uvod.htm

Záhadné terasy Moray vytvorili pravdepodobne Inkovia a do dnešných dní sa vedú spory o možnom účele týchto kruhov ... časť vedcov ich považuje za poľnohospodársky experiment, iná časť vedcov s nimi nesúhlasí z dôvodu absolútnej presnosti týchto kruhov ... Celý areál je vytvorený z kruhových terasovitých priehlbní a zaujímavosťou je, že boli vystavané tak, aby bol čo najväčší teplotný rozdiel medzi dnom priehlbne a jej okrajom. Najhlbšia priehlbeň má celkovú hĺbku 30m. Stavitelia využívali pri návrhu orientácii terás aj pohyb slnka a smer vetrov a vďaka tomu dosiahli medzi spodnými a hornými terasami teplotný rozdiel až 15°C.

Archeológovia sa zhodujú v tom, že terasy slúžili poľnohospodárom, o čom svedčí aj prepracovaný systém zavlažovania, ale nezhodnú sa v tom, na čo presne ich Inkovia využívali. Podľa jednej teórie ide o gigantickú poľnohospodársku pokusnú stanicu, keďže terasy sú rozdelené na niekoľko častí s rôznou mikroklímou. Podľa inej teórie sa jednalo skôr o škôlku, kde Inkovia krížením pestovali nové odolnejšie plodiny. Americký historik a fotograf Edward Ranney tvrdí, že Inkovia používali Moray na pestovanie vzácnych rastlín a terasy mohli slúžiť napríklad ako centrum kultu pestovania koky.

Isté však je, že terasy Moray miestni obyvatelia využívali ešte pred niekoľkými desiatkami rokov ...

... ale ani po sedemdesiatich rokoch sa s istotou nevie, k akému účelu boli vlastne využívané.

Zdroj: Epocha 18/2012

http://www.google.sk...iw=1017&bih=770

http://franks.blog.c...ve-terasy-moray

pyramída naopak. vyzerá to úžasne. zavlažovanie je riešené, ale zvyčajne sa nájdu zbytky rastlín, semien, čohosi ...

Diaolou ... zabudnutá čínska rarita zo zoznamu UNESCO

O juhočínskych vežiach diaolou, ktoré po tristo rokov stavali na obranu pred nepriateľmi sa toho mnoho nevie.

Veže boli zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok, ale nachádzajú sa v "zabudnutom" kraji, ktorá príliš turistami navštevovaná nie je.

Pozoruhodné veže vznikali už od 17. storočia, ale najviac ich bolo postavených na prelome 19. a 20. storočia. Ich prvotný účel bol obranný – v bohatej poľnohospodárskej krajine Kchaj-pching sa po stáročia potulovali rôzne tlupy lupičov, ktorí prepadávali roľníkov a kradli im úrodu. Miestni roľníci nehľadali pomoc u pištoľníkov a samurajov, ale rozhodli sa nájazdom brániť sa sami. Spoločnými silami stavali vysoké obranné veže diaolou, kde sa mohli v okamihoch hroziaceho nebezpečenstva ukryť.

Múry veží sú 2 až 3-krát tak hrubé, ako sú múry normálnych domov, malé okná a úzke dvere majú železné mreže, a tiež vchod bol chránený mohutnou mrežou. Na výstavbu veže sa zložila celá osada a každá rodina mala jednu miestnosť na uskladnenie zásob, ale aj ako útulok v čase nebezpečia.

Nájdu sa tu však aj luxusné, výstavne a bohaté veže, tie ale pochádzajú väčšinou z počiatku 20. storočia, a tie si postavili bohatí emigranti, vracajúci sa po dlhodobom pobyte v Amerike, v Kanade, či v Austrálii.

Veľký vplyv mala aj západná kultúra, a aj preto sú novšie postavené veže príkladom prelínania čínskej a západnej kultúry, čo tiež ocenili komisári UNESCO. Pritom všetky tieto architektonické skvosty mali na začiatku druhej svetovej vojny na mále, pretože ustupujúca čínska armáda ich chcela zničiť, aby nepadli do rúk Japoncom.

Do palácových veží sa však už život nevrátil. Pôvodní majitelia diaolou a ich potomkovia žijú dnes v bytoch v mestách a veže slúžia už iba niekoľkým náhodným zvedavým turistom.

..............

............

Zdroj: http://cestovani.idn...kolem-sveta_tom

http://www.google.sk...iw=1066&bih=789

o tomto som nevedela. vyzerajú ... zvláštne. zmes číny, koloniálnych stavieb, stredovekej itálie, a ešte kdečoho, zvláštne

Ale su moc, moc krasne :) clovek by skutocne nepovedal, ze nieco taketo moze najst v specifickej Cine

Najkrajšia továreň na čokoládu.

Starý mlyn na rieke Marne neďaleko Paríža prestaval architekt Saulnier na jednu z najmodernejších továrni,

a vznikla tak najväčšia továreň na čokoládu na svete.

Jules Saulnier vytvoril prvú budovu na svete s kovovou kostrou, ktorá ostala viditeľná a výplň tvoria tehly. Glazované tehly s dekorom kakaovníka, či písmena "M" Manier ... bolo to niečo dovtedy nevídané, neznáme. Po prvýkrát architektúra preslávila značku v takomto rozsahu.

Úspech firmy bol tak veľký, že čoskoro sa muselo pristúpiť k ďalšej výstavbe. Najskôr v roku 1882 pribudla budova s chladiacim zariadením, ktorú doteraz nazývajú Eiffelova, pretože budova pripomína pavilón, vybudovaný pre Svetovú výstavu v roku 1878. Priestory továrne na jednej strane rieky čoskoro prestali postačovať, a tak sa v roku 1905 pristúpilo k výstavbe ďalšej stavby, ktorá aj keď mala oficiálny názov Nová čokoládovňa, nazývali ju Katedrála. Na tejto stavbe už oceľ vystriedal betón. Budovy na oboch brehoch rieky bolo nutné prepojiť, a tak vznikla v tom čase opäť unikátna stavba – oblúkový most v dĺžke 44,5m.

Budovy sú od roku 1986 zapísané do zoznamu chránených pamiatok.

Pohľad cez budovu "mlyna" na novú výrobnú halu - "Katedrálu".

V dobe vzniku sa jednalo o najväčší mostný betónový oblúk – 44,5m.

Základ továrne tvoria štyri kamenné piliere.

Budova je zdobená tehlami rôznych odtieňov, vrátane tehál glazovaných. Kovová konštrukcia ostáva viditeľná.

Hala pre chladiace zariadenie, ktorú nazývajú - Eiffelova.

Zdroj: http://bydleni.idnes...rchitektura_rez

http://www.google.sk...iw=1073&bih=797

juj, v tom si neviem predstaviť nič iné, už teraz po prečítaní nadpisu, len továreň na čokoládu ... :)

prípadne perníky ... :rolleyes:

Niekoľko cenných perál českej architektúry ...

* Najkrajšiu renesančnú stavbu v Čechách, letohrádok Belvedér, nechal v kráľovskej záhrade Pražského hradu postaviť cisár a kráľ Ferdinand I. /1503-1564/. Letohrádok začali stavať v roku 1538 pod vedením talianskeho architekta Paola della Stellu /† 1552/ a stavba bola pôvodne určená pre cisárovu manželku Annu Jagellonskú /1503-1547/, ale tá sa už jeho dokončenia v roku 1564 nedočkala. Neskôr arkády letohrádku na pozorovanie hviezd využíval dánsky astronóm v službách Rudolfa II. Tycho Brahe /1546-1601/.

http://www.google.sk/search?q=belveder+praha&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=GWqJUN_VKsag4gTFjIGgCw&ved=0CEUQsAQ&biw=1054&bih=773

* Sgrafitá sú aj na komínoch. Nádherný renesančný zámok nechal na mieste bývalého kláštora Olivetské hory v Litomyšli v rokoch 1568-1582 postaviť Vladislav z Perlštejna /1530-1582/. Autorom projektu bol taliansky architekt Giovanni Battista Aostalli /1510-1575/, ktorý sa podieľal aj na stavbe kráľovského letohrádku Belvedér v Prahe. Vonkajšie murivo a aj komíny zdobia sgrafitá a traduje sa, že ani jeden motív sa na nich neopakuje.

http://www.google.sk/search?q=litomy%C5%A1l+z%C3%A1mek&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=m2iJUN2RN4Xe4QSKtYHgDA&ved=0CDkQsAQ&biw=1054&bih=773

* Zámok Hluboká nechal v rokoch 1840-1871 v novogotickom štýle prebudovať Jan Adolf II zo Schwarzenbergu /1799-1888/. Iniciátorkou prestavby ale bola jeho žena, kňažná Eleonora /1812-1873/, ktorú počas návštevy Anglie očaril kráľovský hrad Windsor. Rozhodla sa teda, že v Čechách vyrastie jeho zmenšená kópia. Pod jej vedením získal zámok 11 veží, z ktorých tá najvyššia má 60 m.

http://www.google.sk/search?q=hlubok%C3%A1&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=22qJUNL1Auje4QTU04G4BQ&ved=0CDwQsAQ&biw=1054&bih=773

Zdroj: History revue – Speciál 2/2012

Domu, ktorý navrhol najslávnejší americký architekt Frank Lloyd Wright v americkom meste Phoenix hrozí likvidácia ...

... odborníci ale chcú, aby stavba z roku 1952 bola prehlásená za chránenú kultúrnu pamiatku.

Architekt Wright tento dom vytvoril pre svojho syna Davida a stavba patrí medzi jeho majstrovské diela. Súčasný majiteľ a jeho miestna developerska firma, pokiaľ nenájde na stavbu kupca, chce však stavbu nechať odstrániť.

Betónový dom je podľa historika architektúry jedinečnou stavbou, kde je všetko urobené na mieru. O dome samotnom sa príliš veľa nevedelo a pozornosť upútal až hroziacou demoláciou. Mnoho odborníkov na architektúru, vrátane popredných expertov na "Wrighta" sa do vnútra domu nikdy nedostalo, ale veria, že záchrane domu sa bude dať pomôcť aj petíciou.

David Wright a jeho manželka Gladys nechceli, aby sa z ich domu v rezidenčnej štvrti stalo múzeum.

David vo veku 102 rokov zomrel v roku 1997, jeho manželka Gladys zomrela v roku 2004, ich vnučky však dom predali s tým, že nový vlastník dom opraví a bude tam žiť. Nový vlastník ale svoj sľub nesplnil, dom predal ďalšiemu záujemcovi, a ten chce pozemok rozdeliť a postaviť tam dva, prípadne aj viac domov ...

Zdroj: http://bydleni.idnes.cz/frank-lloyd-wright-0ad-/architektura.aspx?c=A121011_180449_architektura_web

http://sk.wikipedia.org/wiki/Frank_Lloyd_Wright

http://www.google.sk/search?q=frank+lloyd+wright&hl=sk&prmd=imvnsob&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=uf94UPqHDYSO4gTC54DADg&ved=0CDAQsAQ&biw=971&bih=783

zisk je zisk, všade na svete.

nevoľnosť vo mne vyvoláva už slovo developer ...

len všeobecne s kultúrnym dedičstvom zaobchádzajú tam vonku lepšie ... neviem, či je toto ojedinelý prípad, ale tak častý ako tu nebude.

dúfam, že sa im tú originálnu stavbu podarí zachrániť ...

Bojnicky zamok a Spišsky hrad su medzi najkrajsimi v Europe :) http://www.offtoeuro...top-25-castles/ :happyroll:

Domy, ale také pevnosti s jediným vchodem do nádvoří. Tak fungovaly čínské hliněné kruhové či čtvercové stavby určené až pro 800 lidí. Tchu-lou v jihozápadní části provincie

Zdroj: http://bydleni.idnes...rchitektura_rez

Obyvatelia čínskej provincie Fu-ťien sa od pradávna museli chrániť nielen pred prírodnými živlami, ale aj pred nájazdami rôznych kmeňov. Číňania sú však šikovní a jedným z ich "vynálezov" je aj kruhový dom Tchu-lou. Začali ho stavať v 15. storočí a do súčasnosti sa zachovalo 46 budov.

Hlinené domy majú väčšinou kruhový základ, ale nájdu sa aj výnimky – nájdu sa aj stavby štvorcového pôdorysu. V jednom bloku stavieb žilo maximálne 800 ľudí.

Tchu-lou boli postavené veľmi dômyselne, mali jediný vchod, chránili nádvorie a "domácich" obyvateľov, okná smerujú do stredu a domáci sa malinkými oknami mohli pozerať iba z druhého poschodia. V čase vojny sa tam sťahovali ľudia z okolia. Ako ochranu pred požiarom mali špeciálne upravené zariadenie, ktorým privádzali vodu do nádrže nad dverami.

V súčasnosti sa tieto stavby stali obľúbenou turistickou destináciou.

Stále tam žije z etnika Hakka cca 300 pôvodných obyvateľov, čo je približne 60 domácností.

Do zoznamu svetového dedičstva UNESCO bolo Tchu-lou zapísané 8.júla 2008.

Hlinené domy majú prevažne kruhový pôdorys.

Začiatky výstavby Tchu-lou siahajú do 15. storočia, posledné stavby pochádzajú z 20.storočia.

Niekoľkoposchodové domy Tchu-lou "prežili" niekoľko storočí. Rodiny mali miestnosti nie vedľa seba, ale napríklad dve, či tri nad sebou.

http://www.novinky.c...ani-unesco.html

Skalná hora a pevnosť Sigiriya patria jednoznačne k najznámejším pamiatkam na ostrove Cejlón. Pevnosť budoval syn kráľa Dhatusena – Kassapa; ten totiž nechal svojho otca zabiť a očakával boj so svojim starším bratom Mogallanom. Pevnosť bola vybudovaná za 7 rokov – v priebehu rokov 477-485, ale nakoniec Kassapu aj tak nezachránila – v boji pod skalou jeho armáda ustúpila a Kassapa spáchal samovraždu.

Po Kassapovi sa Sigiriye ujali budhistickí mnísi, v roku 1155 bola ale opustená a až v roku 1828 sa "stratila" v džungli. Cesta k 200m vysokej skale vedie vodnými záhradami. Na vrchol pevnosti vedie 1200 schodov. V polovici výstupu je galéria sigiriyjských krások z piateho storočia. Sú to jediné náboženské maľby, ktoré sa na Cejlóne zachovali.

Zhruba v polovici výšky skaly je tzv. levia plošina. Odtiaľ viedlo pôvodné schodište na vrchol tlamou gigantického kamenného leva. Do dnešných dní sa však zachovali iba časti pazúrov vysekané zo skaly.

....

http://www.google.sk...iw=1105&bih=662

http://www.coolplane...na-levia-skala/

Kto vie, kto a čo rozhoduje, že určitá stavba pamiatkovo chránená je, alebo nie je.

Prečo práve drevenica na tomto pozemku je pamiatkovo chránená a bolo nutné ju "zachrániť" ...

Je, či bola práve táto drevenica kultúrnym dedičstvom?

Kto vie, kto rozhodoval,

• že práve tá podoba akú jej noví majitelia dali zodpovedá pamiatkovo chránenej stavbe,

• že postavená vonkajšia pec, ktorá pripomína skôr pec z rozprávok o čarodejniciach, práve v takom tvare ku chránenej stavbe patrí,

• že niektoré veci k pamiatkovo chránenej stavbe patria, aj keď skôr pripomínaju niečo, čo iba "jako by vesnice dala",

... nemôže aj tu platiť, že sto ľudí, sto chutí?! Ja nie som za likvidáciu "minulosti",

ale toto čo tu vzniklo by som ťažko nazvala pamiatkovo chránenou stavbou.

Kto vie, či by sa desať pamiatkárov zhodlo na presne takomto spôsobe riešenia ...
 

Dům leží na samotě v krásném zámeckém parku. Okolní příroda a klid byly hlavními důvody, proč dům pořídit. Po počátečním nadšení jsme si uvědomili, kolik práce nás čeká. Po roční totální rekonstrukcí interiéru přišla řada na zahradu. Předchozí majitelé ji využívali k pěstování zeleniny a chovu domácích zvířat. Plán byl jasný. Všechny chlévy, dřevníky a podobné kůlny nevábného vzhledu strhneme. Jenže jsme narazili na odpor památkářů. A k nim se navíc přidali i úředníci z odboru ochrany přírody. Hájenka totiž leží v chráněné krajinné oblasti. Celá rekonstrukce, ale i kácení stromů, se proměnily v boj s byrokracií. Měsíce jsme čekali na posudky a rozhodnutí odborníků. Z památkově chráněného dřevníku jsme udělali domek pro hosty a k němu přidali venkovní kuchyň. Stavba svépomocí probíhala opět za dozoru památkového úřadu, který dbal na staré materiály a techniky.

Zdroj: http://bydleni.idnes.cz/rekonstrukce-domu-zahradni-domek-dqw-/exterier.aspx?c=A130424_115822_exterier_web

to je typické riešenie stredoeurópskeho regiónu (najmä čechy, slovensko, poľsko), ktoré vidno na každej druhej chate/chalupe. veci, ktoré majú vyzerať úžasne historicky a malebne. asi sa im to páči. mne osobne nie, príde mi to smutno-smiešne. ako to pretlačili u pamiatkárov, to neviem. asi ich veľmi prehovárali...

no, hnus, velebnosti...

...
 

Z památkově chráněného dřevníku jsme udělali domek pro hosty a k němu přidali venkovní kuchyň. Stavba svépomocí probíhala opět za dozoru památkového úřadu, který dbal na staré materiály a techniky.

a čo z toho za dozoru vzniklo ?
presne to, čo pri akejkoľvek ceste po Čechách a Slovensku, / a pridám po istých fotkách v inej téme Poľsko / - rádoby romantizujúca reštika akejkoľvek cenovej skupiny, z ktorej nikto okrem pamiatkárov ( možno ani oni ) nevidí, kde je to cenené staré.

okrem toho vyholiť celý ten plac, uhladiť ako žehličkou a vysadiť v danom prostredí neprirodzené úhľadné ihličnany je tiež skvelý počin.

V uplynulých mesiacoch som sa po veľmi dlhom čase niekoľkokrát "vyskytla" na Sliači, ale toľko sklamania, ktoré mi tieto miesta pripravili som mala problém rozchodiť. Hneď pri železničnej stanici, asi aby každý návštevník, ktorý tieto miesta navštívi hneď od začiatku videl čo môže očakávať, aby nemal "veľké oči" a nebol potom sklamaný tým, čo uvidí neskôr ... všetkých "víta" schátraný objekt, pôvodne postavený ako Hotel Škubňa, v časoch socializmu premenovaný na Hotel Hron, slúžiaci k rekreácii, zábave, ktorý bol miestom kde sa návštevníci mohli občerstviť ... v súčasnosti ruina, ktorá "zubom času" hádam "klesne sama".

Ďalšou stavbou o pár stovák metrov ďalej, ktorú postupne nahlodáva zub času je hotel postavený v roku 1889 ... kedysi s názvom Hotel Pannonia, dnes vidieť na ňom čitateľný nápis Hotel Poľana. Ale ani náznaky používania v súčasnosti nie sú žiadne.

Na mieste bývalého penziónu nazývaného Tekeličkin dom sa nachádza LD Amália, v súčasnosti opustený, zatvorený a chátrajúci.

Vľavo od komunikácie pri vstupe do kúpeľného areálu je budova, ktorá bola mnohým známa ako Detská kúpeľná liečebňa Slovensko. Dnes je to stavba značne zdevastovaná a nič nenasvedčuje tomu, že by sa snáď k nejakej oprave, úprave, či k sfunkčneniu priestorov schyľovalo.

Na konci kúpeľného parku je za húštinou stromov ukrytý bývalý Hotel Metropol, neskôr slúžiaci ako turistická ubytovňa Starý Partizán, teraz ... podľa vzhľadu objekt tiež dlhodobo nepoužívaný a "obrastajúci" zeleňou

V roku 1863 bol postavený hotel Pešť, ale keď v roku 1886 vyhorel, zrenovovaný bol do podoby, v akej ho poznáme dnes. V roku 1891 boli vo výške prvého poschodia spojené hotely Buda–Pešť–Hungaria. Až do postavenia Hotela Palace bol Hotel Pešť najkrajšou kúpeľnou budovou. Po vzniku ČSR bol premenovaný na hotel Praha, pričom drevenou krytou pergolou je dodnes prepojený so susedným hotelom, dnes je známy pod názvom Bratislava a bývalý názov Pešť sa zmenil na názov Detva. Ani LD Bratislava, ani LD Detva dnes funkčné nie sú a napriek tomu, že LD Detva krášli tabuľka "Kultúrna pamiatka", nič nenasvedčuje tomu, že by sa ku stavbe ako ku kultúrnej pamiatke aj pristupovalo ... opadaná omietka, prevlhnuté a plesnivejúce steny ... to veru nesvedčí o úcte k našim pamiatkam.

Asi jediný kúpeľný dom, ktorý je v súčasnosti v plnej prevádzke a nenesie až také výrazné znaky porúch /aspoň čo sa čelnej fasády týka/ je LD Palace, ale aj tak je ten pohľad krajší, ak je mierne krytý zeleňou ...

Ak v časoch hlbokého socializmu niečo nefungovalo, alebo ak niečo dlhodobo chátralo, "hľadali sme chybu" v tom, že stavba je síce "naša", ale v podstate akoby "nemala gazdu".

Dnes tie stavby už síce "gazdu" majú, ale žiaľ, vyzerá to ešte oveľa, oveľa horšie.

Na časy svojej slávy si kúpele Sliač už asi ani nespomínajú a dnešok o akejsi sláve už nehovorí vôbec nič ...

... čo tu ale zanecháme ďalším generáciám?! Naozaj to netrápi nikoho?! :hmmm:

http://www.kupelesliac.sk/Sliac-kedysi.6.0.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/K%C3%BApe%C4%BEn%C3%A1_budova_Palace_Slia%C4%8D