Kultúrne dedičstvo - u nás a v zahraničí

toto je skvelé. v jednom čase som sa pohybovala okolo B.Š. a videla tam kdečo, celý vodný systém je tam dokonale premakaný, ale o tomto som v živote nepočula ...

prečo nie je v prevádzke ? ani ako atrakcia ?

Tu sa dá prečítať o akvadukte v Kysihýbli aj niečo viac.

Text je síce staršieho dáta, ale časom bol doplnený aj fotografiou zrekonštruovaného akvaduktu.

http://www.nahuby.sk...razok_id=145266

Mne o akvadukte hovorila nevesta, dokonca mi poslala aj nejakú fotografiu,

ale keďže som vedela, že tá fotka nie je z "domáceho archívu", hľadala som pomoc u priateľa googla. :)

Vo svete sa ľudia dokážu "nadchýňať" skoro nad každým kamienkom z histórie, to len my si nevieme vážiť to čo máme.

Nedokážeme sa "predať a zviditeľniť" s tým, čo tu už máme dlhé veky ...

... radšej s obdivom pozeráme na to, čo majú "susedia".

uhm ... no rozhodne by bolo krásne, keby to začalo znovu fungovať.

kdekade v okolitých krajinách a po svete si takéto záležitosti rekonštruujú, dávajú dokopy, udržujú, priťahujú truristov, už ma to unavuje písať, že to nie sme schopní dokázať ... postaviť tam výletné miesto, pre decká, pritiahnuť ľudí ... voda tečie hore brehom, to tiež nie je na každom rohu ...

Nielen stavby sú to, čo obdivujeme na "našej", ale nielen na našej minulosti ...

Kachľové pece sa "zrodili" možno už v 9. storočí, najneskôr však v priebehu 12. storočia v južnom Nemecku a vo švajčiarskych hornatých oblastiach. Ťažko povedať, ako sa na tento vynález prišlo, je však možné, že ľudia si portál krbu na noc utesňovali hlinou, machom, alebo vlhkou kožou aby drevo tak rýchlo nevyhorelo. A možno nejakého "koumáka" napadlo ... prečo to teda nevyužiť a neskončiť s otvoreným ohnišťom.

Stavané pece sa najskôr používali pri pečení chleba, neskôr sa "presťahovali" aj do obytných miestností. Kameň a tehly sú pre tieto pece ťažké, a tak sa zrodia kachle.

Kachle rôznych tvarov a zdobenia ... víťazí hranatý štýl, kachle zdobené rastlinnými motívmi, neskôr sa objavujú figúry, zvieratá a výjavy z bežného života. Skutočnou ozdobou interiéru sa stávajú kachle v období renesancie.

Kachle bývajú najčastejšie zelenej farby a v 16. storočí sa glazované kachle stávajú už bežnou súčasťou domácností. V interiéroch šľachtických rezidencií "vyrastajú" pestrofarebné skvosty rôznych tvarov ... víťazí biela, žltá, modrá aj modrozelená, hnedá, čierna, ale aj zlatá farba ... je to však drahý špás. Glazúry nie sú lacné a výroba farebných kachieľ je komplikovaná. Na každý diel, z ktorých sú kachle postavené sa musia nanášať farby a niekedy je tých vrstiev až šesť ... výsledok však stojí za to!

________________________________

• Na zámku vo Vrchlabí si v roku 1545 nechávajú postaviť pestro maľované renesančné kachle. Patria dodnes k najstarším dochovaným v Čechách.

• V poľskom Gdansku sa zas pýšia raritou – skoro 11 metrovými renesančnými kachľami, ktoré boli postavené v polovici 16. storočia. Údajne sú najvyššími v Európe.

Zdroj: History revue 4/2012

http://atic.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=129670

http://www.google.sk/search?q=kachlova+kamna&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=FKlwT-aEN5PY4QS3gsS_Ag&ved=0CDgQsAQ&biw=1056&bih=785

Nejkrásnější vesnice Francie (francouzsky Les Plus Beaux Villages de France) je název sdružení a zároveň obchodní značka ve Francii. Sdružení založil v roce 1982 Charles Ceyrac, tehdejší starosta Collonges-la-Rouge (Corrèze) na podporu turismu v malých obcích francouzského venkova, které mají bohaté historické dědictví. První rok se k iniciativě připojilo 66 obcí. V roce 2011 neslo tuto značku 156 míst v 21 regionech a 69 depertementech.

K zajištění kvality značky nejkrásnější vesnice stanovalo sdružení při výběru přísná kritéria. Obec, která chce být zanesena na seznam nejkrásnějších vesnic, nesmí mít více než 2000 obyvatel a musí mít památkově chráněnou zónu nebo alespoň dvě stavební pamětihodnosti chráněné jako historická památka. Politika urbanistického plánování musí vést k zachování historického prostředí. Podání žádosti o členství musí schválit obecní rada.

http://cs.wikipedia....vesnice_Francie

25 km juhovýchodne od Brive-la-Gaillarde leží malé mestečko/osada z ôsmeho storočia, ktorého základy postavili mnísi. Okolo osady sa zhromažďovali a usídľovali roľníci a remeselníci, ktorým trvalú obživu prinášali mnísi, putujúci do Santiaga de Compostela. V priebehu 19. storočia sa osada vyľudňovala a až neskôr, v začiatkoch 20. storočia s rozvojom turizmu nastala obnova a vyhlásenie za historickú pamiatku. Všetky domy sú postavené z červeného pieskovca, takže vlastne červená je celá osada. Všetky domy sú krásne ... červené ... až to na niekoho pôsobí zlovestne. Farba domov však v slnečných dňoch žiari teplom a pohodou.

Collonges La Rouge je osada/malé mestečko "kultúrne zamerané", ponúka domácim aj návštevníkom množstvo kultúrno-spoločenských aktivít ... rôzne koncerty, trhy, výstavy ručných umeleckých prác, je tu múzeum a čo je prirodzené ... množstvo pamätihodností.

http://www.google.sk...iw=1014&bih=789

to je krásne.

milujem síce anglickú / či britskú : ) / vidiecku klasiku, kamennú a zelenú, ale toto je nádhera.

vždy skúšam vidieť a cítiť, aké musí byť bývať tam ... možno kedysi v minulom živote ... či raz v budúcom, ale raz ... :)

Že soľ nad zlato je nielen rozprávka, ale aj realita, to zistili už aj francúzski králi.

Ludvíkovi XV. továreň na soľ prinášala do štátnej pokladnice obrovské peniaze. Stavba solivaru bola postavená v druhej polovici 18. storočia – ukončená v roku 1779.

Aby ľudia, ktorí v areáli solivaru pracovali nevyniesli ani zrnko soli, "musel" vzniknúť komplex budov pevne uzatvorený kamenným ohradením. Kráľovský architekt Claude Nicolas Ledoux navrhol v dedinke Arc-et-Senans stavbu, ktorá je impozantná a podivná súčasne.

Komplex tvořila centrální budova pro administrativu a ředitelství továrny a dvě výrobní haly soli. Pod velkými pánvemi se slanou vodou se v nich topilo dřívím, aby se voda vypařila a zůstala pouze sůl. Pracovalo se zde při teplotách kolem 60 °C! Nechyběly ovšem ani dvě budovy pro berní úředníky, čtyři domy pro dělníky a jejich rodiny, veřejná prádelna, pekárna, vězení a strážnice. Všechny budovy byly uzavřené za zdí postavenou po obvodu půlkruhového půdorysu. Mezi samotnými stavbami však Ledoux ponechal volný prostor, aby snížil nebezpečí rozšíření případného požáru. Prostor pevně uzavřený obvodovou zdí ovšem po letech, kdy továrna už nefungovala, nalezl jiné využití. Kromě kasáren tu byl během druhé světové války zřízen i koncentrační tábor.

Zdroj: http://bydleni.idnes...rchitektura_rez

Slávny architekt Claude-Nicolas Ledoux tu v rokoch 1775–1779 postavil do polkruhu usporiadaný komplex klasicistických budov, ktoré zahŕňali jednak výrobné priestory solivaru, tak správne centrum – nápadne riešený dom riaditeľa, ako aj príbytky robotníkov. Oproti výrobnému komplexu mala kruh dopĺňať druhá polovica mesta s kostolom, nemocnicou, cintorínom, verejnými kúpeľmi a ďalšími stavbami, ale k realizácii však už nikdy nedošlo. Solivar úspešne fungoval viac ako sto rokov a uzavretý bol v roku 1895.

Slaná voda byla čerpána ze salin vzdálených více než 20 km a do solivaru vedena dřevěným potrubím, k jehož střežení byly na několika místech vybudovány věže s vojenskou posádkou. V Arc-et-Senans se pak ze solanky odpařovala voda v plochých bazénech, jež byly nepřetržitě zahřívány. Topilo se dřevem, které se těžilo v rozlehlém lese Forêt de Chaux, dnes třetím největším lese ve Francii, na jehož okraji byl solivar postaven...

http://www.zemesveta...alovsky_solivar

http://www.ceskatele...11382549310024/

http://www.zemesveta.../francie-unesco

http://france12.blog.../pamatky-unesco

http://sk.wikipedia...._Nicolas_Ledoux

len mi tak nedá pokoj jedna malinká otázka ... takto je postarané aj o naše bývalé solivary ?

Ano presne "takto". Solivar v Prešove hnije a rozpada sa. 500 ročne dedičstvo. Čiže starostlivosť ako o všetky naše muzea.

Prešovský Solivar vôbec nehnije ani sa nerozpadáva. Nie je to síce ideál, ale určite nič na rozpadnutie. Treba si pozrieť ako vyzerá napríklad šachta Leopold. Poriadajú sa tam akcie, ako sú napríklad výstavy soľnobanskej čipky.

Okrem toho, existujú plány na rekonštrukciu jednej časti celého solivaru a myslím, že sa už aj na nej niečo robilo.

Solivar pri Prešove, národná kultúrna pamiatka patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Ide o unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia.

K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí najmä šachta Leopold, četerne / rezervoáre soľanky /huta, varňa, sklad soli /komory/, kováčske dielne a klopačka /turňa/. Jama Leopold bola dielom, ktoré sa považuje za najstaršie. Hĺbiť ju začali v roku 1571 a ide vlastne o jamu s pôvodným názvom Cisárska, hlbokú 155 m. V roku 1674 bola nad ňou postavená budova gápľa. Samotný objekt i mechanizmus si vyžiadali závažné opravy ... prvá bola v roku 1807, druhá v roku 1844/. Mechanizmus bol otáčaný štyrmi pármi koní, soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom asi 5-7 hl. Solivarský gápeľ bol jedným z najväčších v strednej Európe. Zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky boli postavené v r. 1815.

Sklad soli v pôvodnej podobe bol stavebne dokončený okolo roku 1825. Na prelome 18. a 19. storočia boli postavené dve varne František a Ferdinand /zbúrané v r. 1931/. Varňa František v pôvodnej podobe zachovaná nie je, pretože pri požiari v roku 1819 zhorela do tla. Soľ bola z varne prevážaná do skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. V podstate išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu.

Primátor Prešova Pavel Hagyari sa netají radosťou z obnovy historických objektov: "Solivar je pre mesto veľmi dôležitý, mesto tam môže mať druhé historické centrum," vyjadril sa primátor. S riaditeľom múzea sa dohodli na spoločnom užívaní areálu Solivaru, ktorý z časti patrí mestu a z časti múzeu. Dôležitá je však okrem samotnej obnovy ešte aj ďalšia vec: treba nájsť riešenia aj pre soľanku, ktorej je tam veľa. "Ideálnym riešením a naším cieľom je vytvoriť soľné kúpele, prípadne soľné jazero, čím by sa vytvorila oddychovo-relaxačná zóna pre obyvateľov i návštevníkov nášho mesta," dopĺňa primátor, ktorý súčasne verí, že po rekonštrukcii skladu soli sa následne urobí aj druhý krok – využitie celého areálu.

http://www.archeus.s...na-lepsie-casy/

.

..................

..................

http://www.google.sk...iw=1007&bih=789

http://www.appril.co...v-na-dosah.aspx

http://archiv.statio...d=1208646656471

http://jozom.rajce.i...olna_bana_2007/

http://presov.korzar...-po-oprave.html

http://www.skreality...skr.aspx?ID=284

http://www.preshowmi...var/solivar.htm

Snáď sa dožijeme obnovy tejto kultúrnej pamiatky a dúfajme, že sa k rekonštrukcii pristúpi skôr, ako budovy všetkým začnú padať na hlavu ... pretože ten návrh na rekonštrukciu prichádza nie o päť minút dvanásť, tá rekonštrukcia je naplánovaná doslova, v hodine dvanástej!

Ta vizualizacia je stara niekolko rokov. Kto chodil na Solivar, mal ju tam pred ocami. A tato cast by sa mala rekonstruovat, o tom som pisal.

Že Solivar v Prešove nie je bohom zabudnutá a ľuďmi opustená skupina objektov dosvedčuje aj Danica Jaremová, kurátorka STM. V článku na ktorý dala secretka link totiž vraví toto:

Rekonštrukcie z čias minulých

... všetky objekty Solivaru počas niekoľkých rokov prešli veľkými rekonštrukciami striech a boli pokryté medenou krytinou. „Rozsiahla rekonštrukcia v celkovom objeme 19 mil. Sk prebehla aj na objekte Varne František, v ktorom múzeum od roku 2001 prezentuje túto vzácnu technickú pamiatku stálou expozíciou Dejiny ťažby a výroby soli v Solivare. V roku 2004 sa nám podarilo realizovať projekt „Likvidácia šachty Leopold“, ktorá pomohla zachrániť a obnoviť stabilitu historického objektu gápľa a šachtu Leopold, jednu z najstarších a zachovaných šácht. STM v tomto prípade investovalo do rekonštrukcie finančné prostriedky v celkovom objeme 8 miliónov korún a mesto Prešov prispelo finančným balíkom 300 tisíc korún z Fondu mestskej rezervy,“

 

"v období rokov 2005–2007 boli vykonané práce na objektoch „Varňa“, „Gápeľ“ a „Mašinhaus“ v objeme 300 tis. Sk. Samotná prevádzka a bežné drobné opravy nie sú tiež nezanedbateľnou položkou v rozpočte STM. „Žiaľ, musíme konštatovať, že aj napriek našej snahe – každoročne sú objekty poškodzované vandalmi, čo opäť vedie k zvyšovaniu nákladov na investície do opráv,“

 

http://www.skreality...skr.aspx?ID=284

Takže niektoré dalšie objekty ako gápeľ pod Leopoldom sú v súčasnosti prístupne verejnosti v stanovených časoch.

http://www.muzeum.sk...atka&ix=sol_gal

kdekade v okolitých krajinách a po svete si takéto záležitosti rekonštruujú, dávajú dokopy, udržujú, priťahujú truristov, už ma to unavuje písať, že to nie sme schopní dokázať ... postaviť tam výletné miesto, pre decká, pritiahnuť ľudí ... voda tečie hore brehom, to tiež nie je

 

Netreba písať, stačí sa rozhliadnuť po Slovensku. Napríklad v relácii Slovensko v obrazoch Slovenskej televízie sa dá nájsť veľa príkladov, koľko toho bolo zrekonštruovaného a opraveného.

Ako príklad sa dá uviesť kaštieľ v Oponiciach, alebo zámok v Šaci. Oprava slovenských hradov je kapitola sama o sebe....

Netreba písať, stačí sa rozhliadnuť po Slovensku.

 

Dovolím si celkom s tebou nesúhlasiť. :)

Myslím si, že písať treba, potrebné je zviditeľniť sa.

Ak to neurobíme sami, neurobí to za nás nik.

Vo svete sa - obrazne – nadchýňajú každým kamienkom.

A internet je "bezplatná reklama", tak prečo nenapísať čo kde je ...

... čo sa oplatí vidieť, kam majú naše kroky smerovať.

Tu "skromnosť" nie je na mieste. :smile2:

Píšeme o dvoch rozličných veciach. To, či sa Slovensko zviditeľnuje voči svetu je jedna vec. A tu je čo zlepšovať...

Ale vypisovať, že sa tu "nič nerobí, neopravuje, nereštauruje, nerekonštruuje" je zbytočné, lebo to pravda nie je... A na to netreba veľa dokazovania, iba sa po Slovensku trochu rozhliadnuť. Ale samozrejme platí, že aj tu je čo zlepšovať. Treba len ochotných ľudí a financie...

zatiaľ hlavne držme palce, aby sa peniaze na rekonštrukciu našli, aby nešli do nenávratných vreciek kohokoľvek, aby sa použili na to, na čo majú ... aby sme sa mohli skutočne hrdiť krásnymi objektmi, a nenechali najprv rozpadnúť na atómy, a potom jojkali, že už je statika narušená, že už sa to sype, že už nejde urobiť nič.

samozrejme, že sa na tom všetkom podpísali roky, ale každej éry, ktorá to všetko zanedbávala.

iste, veci sa pomaly hýbu, a pomaly sa dávajú do poriadku, ale veľmi veľmi pomaly ...

pri tomto mi vždy napadne jedna cesta po českých luhoch a hájoch, južná Morava a južné Čechy, niekedy tesne pred rozdelením republík, čiže ako počítam, je tomu 20 rokov.

keď u nás kaštiele a kúrie a kdečo pomaly v každej dedine sa rozpadávali na prach, v roku 1992 po celých južných krajoch susedov bolo toľko obnovených starých objektov, malinkých, letohrádkov, kúrií, dedinských kaštieľov, lhot a lhotiek a vinohradov a vínnych pivníc, že človek nevedel, kam skôr pozerať ... nebolo obce, kde by neboli obnovené. a lákali turistov.

a dvadsať rokov "po" tu ešte stále len premýšľame, že solivar by bolo dobre zachrániť. ano. a ešte kdečo iné.

vyprávam to dávno ... veľmi dávno. niekde je chyba.

To by bolo uplne uzasne, keby sa tak krasne zrekonstruoval :)... vzdy ma to strasne potesi, ked vidim, ze nieco bude zase takmer v povodnom stave :)

Kedysi, ked som bola celkom malicka, verila som, ze vsetky hrady jedneho dna opravia do povodneho stavu...verila som tomu pomerne dlho

Na TA3 som zachytil príspevok, že sa chystá rekonštrukcia husitskej veže v Krupine, ktorá pochádza z 1.polovice 15.storočia. Chystajú historický výskum veže, z ktorého bude štúdia. Architekti majú spracovať plán.

takéto správy sa počúvajú vcelku príjemne. len nech už robia, nie len chystajú.

na druhej strane ani nemusíme do takej hlbokej minulosti, a toto je desivé ... ČO v tejto krajine nechátra ? na čo všetko nie sú peniaze, /okrem zlatých padákov a podobných xy kratochvíľ, samozrejme / ?

65 ročná mestská hvezdáreň v Prešove využívajú deti po generácie, Prešov má svoju planétku, ale hvezdáreň chátra :

Jediná hvezdáreň v Prešovskom kraji obnovuje svoj program, no návštevníci by privítali aj to, keby sa toto zariadenie zmodernizovalo.

Budova chátra a na jej komplexnú obnovu nie sú peniaze.

Čítajte viac: http://presov.korzar...l#ixzz1yGjbHaci

Unikátne pražské podzemné dielo ... štola cisára Rudolfa II.

Len pre svoju kratochvíľu si nechal cisár Rudolf II. v pražskej Kráľovskej obore /dnešnej Stromovke/ zriadiť rybník /ukončený v roku 1583/, ktorý mal byť zásobovaný vodou z Vltavy vodným tunelom dĺžky cca 1100 m.

Rudolfovu štólu budovali v rokoch 1584-1593 a stavba nielen slúžila, ale dodnes slúži svojmu účelu.

Časť štoly bývala prístupná verejnosti, ale po ničivej povodni v roku 2002 už trasa bežne sprístupnená nie je /iba občas sa urobí výnimka/. Obvyklá hĺbka vody v štole dosahuje 150 cm.

Dielo využívalo spád Vltavy, vďaka ktorému vodu do rybníka nebolo potrebné čerpať, ale tiekla samospádom. Najskôr bolo potrebné na Letnej vyraziť päť zvislých šachiet, ktoré mimo iného slúžili aj na vetranie, a až potom sa začal hĺbiť samotný kanál. Z dna každej šachty sa tunel razil na obe strany, šírky viac ako 100 cm, výšky dva-tri metre a všetko bolo razené ručne! Cisár vyžadoval, aby sa každý týždeň postup zakresľoval do pôvodného plánu. Plán je maľovaný farbami na pergamene dĺžky 248 cm, šírky 20 cm a zachytáva jednak technická časť vrátane hĺbiacich a vetracích šachiet, ale farebne zachytáva tvar terénu a porastu na povrchu.

Plány sa zachovali dodnes a jedná sa o najstaršie zachovaný plán vodného diela v Čechách.

...............

...............

...............

...............

Zdroj: History revue 7/2012

http://www.google.sk...iw=1031&bih=774

http://www.hornictvi...dolf/rudolf.htm

http://www.neznamapr...udolfova-stola/

http://cs.wikipedia....fova_%C5%A1tola

http://www.boskowan....stola/stola.htm

Sú krajiny, sú miesta a veci, o ktorých sme možno veľmi dlhú dobu vôbec nič nevedeli, alebo boli naše vedomosti iba veľmi obmedzené. Medzi miesta, ktoré sa nám stali známejšími až po mnohých rokoch, a aj to predovšetkým hlavne vďaka internetu, patrí ostrov Sark.

Sark je malý ostrov, ktorý je súčasťou Normanských ostrovov v Lamanšskom prielive. Rozprestiera sa na ploche 5,45 km² a žije tam iba 507 obyvateľov, ktorí sa živia nielen turistickým ruchom, ale hlavne pôsobením v štatutárnych orgánoch firiem z rôznych kútov sveta.

Použitie motorových vozidiel je na ostrove zakázané, je nahradené bicyklami a vozíkmi, a tak je traktorom ťahaná ambulancia mimoriadnou udalosťou. Sark nemá pouličné osvetlenie, žiadne spevnené cesty ani autá, čo sa odráža vo veľmi tmavej oblohe. Medzinárodná asociácia /IDA/ so sídlom v Tuscone v Arizone, ktorá pracuje na raste povedomia o svetelnom znečistení a jeho účinkoch uznala pre Sark označenie "ostrov temného neba" ako pre prvé miesto na svete.

Sark je považovaný za poslednú baštu stredoveku. Turistika dnes mierne nahrádza príjmy, ktoré kedysi ostrovu prinášalo poľnohospodárstvo.

Do roku 2008 všetko fungovalo pod kontrolou premiéra s titulom Pán Sark /v prípade ženy Dáma Sark/ a titul je dedičný. Premiér bol absolútnym pánom všetkého čo sa našlo na pobreží ostrova v dôsledku havárie lodí. Bol jediný, kto mohol mať holuby a holubice a využívať niektoré práva ťažby na ostrove. Zmena a dlhé opozdenie demokracie nespôsobujú žiadne problémy. Ostrov Sark je samostatným, ale predsa len závislým na anglickej korune. Už od stredoveku vlastnia obyvatelia zvláštne kráľovské privilégium ... jeho obyvatelia boli oslobodení od daní, tak je tomu dodnes a tento daňový raj je obzvlášť populárny.

..

http://www.google.sk...iw=1003&bih=779

http://sk.wikipedia.org/wiki/Sark

http://feminity.zozn...-ostrov-bez-aut

http://www.butlavavr...a-poksil-o.html

prekrásne. úžasné, romantické, rozprávkové, malý raj kúsok s horami dolami poľami a tie staré stavby ... kúzelné.

zelený raj na zemi. viete si predstaviť tam žiť ? dnes už nič nie je odrezané od sveta, keď chceš, si, keď nechceš, nie si, ten ostrov je očarujúci.

Glastonbury Tor, idylická oblasť v grófstve Somerset na juhozápade Anglie bola osídlená od nepamäti. Samotné slovo Tor je keltského pôvodu a znamená skalnatý výbežok, alebo tiež kopec. Vrchol leží vo výške 158 metrov nad morom, prevýšenie 145 metrov nad okolitou krajinou. V 5. storočí na vrcholku kopca stálo hradisko, ktoré neskôr nahradili kostolom sv. Michala. Glastonbury Tor bol pôvodne poloostrovom z troch strán omývaný vodami rieky Brue a pri prílive bol odrezaný aj zo zbývajúcej štvrtej strany a "stal sa" ostrovom. O tom, že tu v dávnych dobách bolo omnoho viac vody svedčí aj nález jednej z najstarších osád v oblasti – Glastonbury Lake Village, ktoré sa rozprestiera zhruba 5 km severozápadne od mesta Glastonbury. Vznikla okolo roku 300 pred n.l. na brehu jazera a v roku 100 n.l. bola opustená. O ďalšie štyri kilometre ďalej boli nájdené ďalšie obdobné osídlenia rozkladajúce sa na brehu dnes už neexistujúceho jazera Meare Pool.

Na svahoch kopca Glastonbury Tor sú hlboké terasové zárezy, takže kopec vyzerá ako pozdĺžna stupňovitá pyramída. Existuje celá rada teórií, k čomu týchto sedem terás slúžilo … mohli to byť políčka poľnohospodárov, mohli to byť zvyšky ochranných hradieb, alebo to môže byť dôsledok erózie spôsobenej pasúcim sa dobytkom. Podľa hypotézy by mohlo ísť o keltskú mýtickú cestu pripomínajúci labyrint. Pretože pre Keltov bol vrchol Glastonbury Tor vchodom na druhý svet.

.........

.........

Zdroj: Epocha 14/2012

http://www.google.sk...iw=1072&bih=771

http://www.google.sk...iw=1046&bih=771

Huh, uz samotne kolie a ta priroda je carovne sokujuca, nieto samotny objekt , nieco uchvatne :)

Mnoho kultúr vníma hory ako posvätné miesta, ako stĺpy, ktoré podopierajú nebesá, hranice známeho sveta, alebo obydlia bohov. Čína má hneď deväť posvätných hôr, nie sú však iba pútnym miestom a miestom k rozjímaniu, sú aj miestom, kde môžu smrteľníci komunikovať s nesmrteľnými.

Tchaj-šan za svoju posvätnosť vďačí svojej polohe. Neďaleko hory, v časti dnešnej provincie Šan-Tung sa rozkladal stredoveký štát Li, kde sa v meste Čchü-fu narodil prvý z čínskych filozofov Konfucius /asi 551-479 pred n.l./. Starovekí cisári považovali horu za syna nebeského cisára, ktorý sa stará o ľud, ktorému vládne, a preto hore venujú náležitú úctu už po viac ako dve tisícročia.

Prvý z čínskych panovníkov kto na horu vystúpil bol prvý čínsky cisár Čchin Š´-chuang-ti /260-210 pred n.l./, a to v roku 219 pred n.l., neskôr nasledovali ďalší cisári a celkom sa ich vystriedalo 72. Z nich najčastejším návštevníkom hory bol Čchien-lung /1711-1799/, ktorý Tchaj-šan navštívil celkom jedenásťkrát.

Dnes už návštevníci nemusia celú trasu na úpätie hory vystúpať pešo, môžu sa až takmer na vrchol vyviezť minibusom, alebo lanovkou. Lanovka je 7,5 km dlhá, má 98 kabíniek, každá pre 8 osôb a je postavená tak, aby zvládla aj zemetrasenie, ktoré v týchto končinách nie je ničím neobvyklým. Končí pod vrcholom hory, ale do "tunela", ktorý vznikol eróziou vody sa dá dostať iba "po svojich" prekonaním 7-tisíc hodne strmých schodov. Napriek tomu, že niektoré úseky sú hodne obtiažne, medzi vystupujúcimi je dosť ľudí vyššieho veku, ktorí tento výstup považujú za dôležitý životný cieľ a ich prekonanie im prináša určité duchovné uspokojenie. "Tunel" je najvyššie položený takýto útvar, má výšku 131,5 m, šírku 57 m, dĺžku 60m a niekomu pripomína bránu do neba ...

Zdroj: Epocha 15/2012

http://www.mujpruvodce.cz/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600028&id=1423&p1=1074

http://www.futpy.com/sk/POI/%5Blocation-country_name_N%5D/najposvaetnejsia-cinska-hora

http://druidova.mysteria.cz/MISTA_SILY/CINSKE_HORY/Cinske_hory.htm

http://www.google.sk/search?q=tchaj-%C5%A1an&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=wYcoULSTLYOE4gS1toHwCQ&ved=0CF4QsAQ&biw=1026&bih=787

Avignonský most, oficiálne Pont Saint-Bénezet, či Pont d’Avignon je jeden z najslávnejších most histórie. Rozprestiera sa v Avignone nad riekou Rhonou a v stredoveku bol veľmi dôležitou strategickou križovatkou – bol to jediný most medzi Lyonom a Stredozemným morom.

Svätý Bénezet, po ktorom je most pomenovaný, bol podľa legendy pôvodne miestny pastier, ktorý mal božie vnuknutie, že treba postaviť v Avignone most. O svojom poslaní presvedčil miestnu honoráciu tým, že zázračne zdvihol ťažký kameň.

Most bol postavený medzi rokmi 1171-1185, jeho pôvodná dĺžka bola okolo 900 m a mal 22 oblúkov.

Bol postavený inovatívnou metódou, ktorá staviteľom umožnila postaviť oblúky dovtedy nevídaných rozmerov – až 35 metrov. No rieka si pri každoročných záplavách vyžiadala daň – most postupne o jednotlivé sekcie prichádzal a tie boli nahradzované už len konštrukciami z dreva. Súboj s prírodou nakoniec prehral človek a po katastrofických záplavách v roku 1668 bol most nechaný napospas osudu. Dnes stoja už jen posledné štyri oblúky a zvyšky mostu slúžia ako turistická atrakcia.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Avignon

http://cs.wikipedia.org/wiki/Avignonsk%C3%BD_most

http://www.google.sk/search?q=avignonsk%C3%BD+most&hl=sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=I2QqULapK6ba4QSZqoCgCA&ved=0CFsQsAQ&biw=1045&bih=787