Deti, povaha a správanie sa detí

Ta zenina skola mohla kludne kapacitne fungovat aj za najprisnejsich hygienickych podmienok. Pre vsetky deti. Preco len jeden piatak chcel ist do skoly? Lebo vedel, ci nevedel,ze ich ucit nebudu - ten jeden pojde medzi stvrtakov. Ze pojde k mladsim nieje ziaden pruser - len ucit sa nebude nic navyse - ale bude s detmi,mozno opakovat - iste sa nieco nauci. Ci to bude zmysluplnejsie ako byt doma.

Dnes som si bol kupit pivo v obchode malom,kde chodis pojednom,chcel som 6 piv a dve krabicky cigariet. Ten chlap mi na jednu ruku striekol rozpasovacom asi dezifenkcny prostriedok. 

Ja sa s detmi mojim neucim, nerobil som to ani pred ani po korone. Mna ich zosity a znamky nezaujimaju(lebo viem ze to robia ucitelia a zena). Ja som robil nieco navyse - vidim ze vie pocitat - tak som sa venoval olympiadam a testom . Alebo nieco podobne v hocijakej oblasti(v malovani - tomu sa my vobec nevenujeme - robi to vkruzku,tam ho ktomu vedie ucitelka,ja ani zena o tom nevieme nic). S detmi pozerame filmy. Su mono tematicke. Biele peklo, Utek s nejakeho koncentraku - kde uslo 316 zidov Bororo.. ,potom nieco o plantaznikoch - otrokoch v amerike, na posledy spanielsky film o vzbure vo vaznici. potm boli este dva ine filmy - nieco za nepriatelskou liniou -  o ostrelovacovi Zajcejovi a nieco podobne.  Ale za pomoci toho filmu sa ho snazim naucit asi ako to bolo. Aby si potom dovyhladaval veci.

Naposledy som mu dal clanok na citanie o Kollerovi - dal naviac golov za reprezentaciu. Velmi dobry clanok. Stvrtok som mu to dal nasiel - dal na jeho pocitac, piatok som mu pripomenul ,ze ci to uz cital, piatok o 13:00, ze ci moze ist von? a Mas to precitane? Ze nie celkom. O 15 minut prisiel, ze von nejde ze to je dlhe. Je to asi na 40 minut citania - ale mne sa to citalo lahko. 

A kedze si vybral,ze von nechce ist som mu povedal,OK,beriem navedomie ze nejdes von.

Dcera dostala sa k alergii. Srbelo ju ocko, dnes do skoly nesla(to uz bolo minuly tyzden,ked bola u lekarky). Ja som velmi alergicky na ruska. Na nezmyselnost ich nosenia. Zvlast u nas. 

Moje deti ich mali malo kedy,vonku neboli,ked sa museli nosit - raz syn bol v obchode so zenou. Raz si to zobrali na prechadzku do prirody so psom. Potom aj ak si to zobrali som im to zakazal dat na nos. Teda nemyslim, si ze ta ruska jej sposobila alergiu. Ak mala ju 5 krat na nose - ak ju mala viackrat je sprosta moja zena. Som alergicky na ruska a dcera kym to bude musiet nosit do skoly nepojde. Tento tyzden nepojde,lebo este nema ist. Ak zenenina skola je tak sprosta,ze tie ruska budu musiet si davat na presuvanie po chodbach, ci do jedalne,tak tam nepojde.

Ruska nemaju na Slovensku a nikdy nemali ziaden zmysel, ani najmensi. Lebo tu chori sa nepohybovali medzi sebou. A ta nakaza sa nesiri vzduchom(a keby he rusko tomu nezabrani). Umyvanie ruk ma zmysel. Ani nie tak kvoli corone,ked ju tu nemame,ale tak vseobecne. A zas to mozno tiez netreba prehanat.  Ludia si musia vybudovat nejaku imunitu. 

Dnes som dostal par chybnych informacii.  Mal som dceru odviest na trening. Na chodniku stal sused,ze ci neodveziem aj jeho, ze aj on ma trening.  Sused v aute mi dal par nepresnych informacii,potom som sa vratil a syna som pustil von, len som sa dozvedel,ze stym susedom mal byt na treningu. On chodi ale na treningy mladsich ziakov. Ale on uz za mladsich ziakov kvoli veku nebude moct hrat. Ak som sa vratil ,uz odchadzal prec - ze ty mas trening o polhodinu,prezliect a na bycikel.  Nechapal som preco,nechce chodit na treningy ku starsim hracom.  Bal som sa ze je to kvoli trenerovi. V podstate ani neviem preco. Ale ,ze kvoli trenerovi to nieje.  Ze vraj dvaja hraci sa mu pred dvomi rokmi posmievali ak spravil nieco zle.

Je video zapasu a to hrali na zaciatku vitaz - my s druhymi Dudincami.

https://www.youtube.com/watch?v=Zr2JPk2Jp_s

Hral vacsinu II.polcasu v case 20:29 prechadza za branou - jeho je laho identifikovat,jediny blondak.

Bol to jeho asi druhy zapas. hlapci sa beho maleho obdobia naucili hrat velmi dobre. Syn hraval zaklad - to hrali ti lepsi mozno cca60% slabsi hrali 40%. Od postu a situacie.

A ze sa mu posmievali dvaja utocnici. Ja ze obrancovia - utocnici. Som mu povedal,v zivote im nedaj loptu. ved je obranca(nenechaj mu ziadnu prihravku - nikdy loptu mat nebude,syn to vie aj spravit aj citat hru aj je vcelku pohotovy, nech ho predskoci aby knemu nikdy nahravka neprisla,on to vedel spravit aj s lepsimi hracmi). Na treningu. inak to sa mu posmievali protekcni utocnici - jeden co je aj starsi je aj mensi od syna. Skutocny utocnik co uz vtedy bol lepsi hral alternanta mojmu synovi,jeho to tam nebavilo. Ale ak ho dali dalsi rok do utoku strielal 2,3,4goly za zapas - to je skutocny utocnik.  Ak to je kvoli timto malim zmrdom - ako obranca snimi spravim kratky proces. 

Na to videu su ti najsikovnejsi aj vedia - pred polrokom ked som ich videl - zaloznika v Podbrezovej - ale ten bol vzdy dalej v zapase dal gol, podlamna potom ten utocnik, syn patril do 7 najlepsich,na svojom poste aj teraz by nemal mat problem. Vsetci tito boli 2007 - tie co vyhravali turnaje.

MFK Revúca U13 - MFK Žarnovica U13 8:1 (3:1)

https://www.youtube.com/watch?v=wlsGzPaKDos

Na tomto zapase som nebol,ja som taketo zapasy nemal rad(neda sa na to pozerat). Ked pride slabe muzstvo.  Oni uz v 10 minute nevladali behat(nie tlsti a prislo ich 15, moze byt aj tlstesi hrac,ale co vie behat - tito tlsteho ani nemali len nevladali) - teda zapas na jednu branu - tie Dudince na sa hralo na obe brany. A este som si uvedomil - utocnik v tedy este bol maly - narastol o rok a tento rok som ho nevidel.

58:38 bola najkrajsia akcia, zacala a skoncila u syna. Ze syn bol dvakrat za zapas na tyckea ho nasli - to znamena slabe muzstvo. Ze syn nedal gol - on este nedal gol.

Silna stranka syna je v case 38:27. Cital hru a dvakrat rychlo ziskal loptu a dvakrat ju presne nahral. - dobre toto je slabsie muzstvo. Potom dalsiu ma ze vie behat. Ma vcelku pod kontrolou svoj priestor. Vie kde su spoluhraci a protihraci. Ale aj dialkovy beh aj s  prvoligistami(o rok starsimi) ich mal pod kontrolou teda stihal ich.

Ja uz len posledna poznamka,co na tych videach prekvapilo - jemu spoluhraci nahravali - som si isty,ci si pamatam aspon dve ,kde mu okrem stopera nik nenahral - tak hra vedla stopera - ale zaloznik - a uz nebezal dopredu k tyci.  A tito chlapcisa akzlepsili. Na jar mu poslal 40 metrovy pas stoper. A chalan si ho spracoval - som ziral.

Na jar superov uz drvili. Boli zohrati.   A ked som spominal sezona,kedy by mohli vyhrat II.ligu a dostat sa do prvej(v starsich ziakoch). je ta dalsia. Je tam 15-20 futbalistov co vedeli hrat.

U nas mali stavat halu aj vraj peniaze dostali. Sportovu halu vedla klziska aj to mali zastresit. Neviem ci to bude. Pochybujem.

Ale na kupalisku stavaju aspon umelu travu. Kupalisko je vedla futbaloveho stadiona. Cez rieku,ale vedla. Isto to nebude 100*60 asi tretinove,ale isto tam futbalisti budu moct trenovat. A cez leto ked netrenuju si tam zahraju kupalisti.

Dnes som sa bol pozriet na trening. Mal sa hrat a hral zapas. Vlastne to bola posledna prilezitost vidiet na ihrisku mojho syna a suseda. Bolo tam asi 19 deti.  Zapas bol dobry.  Mna prijemne prekvapil. Ako syn zahral dobre. Dvakrat nespracoval  loptu a raz odcentroval uplne zle. Este raz nahral presne aj lopta k hracovi prisla,len ju dal tak pomaly,ze tam bol aj obranca. Inak dobre zahral.

Sused - jeto bojovnik. Na sebe este musi popracovat - ako vsetci. On akokeby sa bal. Ale on tam je len rok - moj syn 7rokov. Chce davat goly - chce byt utocnik- musi byt priamociarejsi , rychly, hned spracovat. Verim ze sa to nauci(budem sa mu to snazit vysvetlit - ja som im po zapase povedal co sa mi na oboch nepacilo).  Syn a sused hrali spolu a vyhrali asi o 4 goly.

Z 2007 tam boli len brankari a moj syn(este ten hrac Podbrezovej). Co ma prekvapilo, za vyse pol roka ako tie ine deti narastli.  Vtom zapase hral aj challan co je najsikovnejsi - jeho si v Podbrezovej nechali. Ale som videl aj utocnika na stadione - zase strajkuje - zenechce hrat futbal., vraj.  Ale to bolo aj minulu sezonu. Pritom podla mna je to druhy najlepsi hrac, moj syn asi 5ti.

Nechapem. Sikovny chalan a tak trucovity. Ci v com je problem. V utoku je pretlak mame tam vela hracov - ale on je najlepsi. Moj syn bude hravat - lebo na praveho beka nieje asi ziadna nahrada - a lepsi ako syn nebude nikto na ten post.

Inak v dalsom rocniku by mali vyhrat druhu ligu. Podla mna na to maju. Teda by mali postupit do prvej ligy(teda asi medzi 12 najlepsich v strede - BB kraj a ZA kraj. 

V Revucej na ihrisku je dost deti. Vcera som odchadzal z tenisu a plne ihrisko deti. Co je super.

https://www.facebook.com/hckosice.sk/videos/710276779805931/?__so__=watchlist&__rv__=video_home_www_playlist_video_list

Za dva tyzdne potrebuju zohnat 700 000 eur. 

Kosice su zvlastne. Revuca k nim co vedela konkurovat aj u muzom v nohejbale. A potom ked zacali s detmi robit futbal. Ja som nikdy nepochopil ako moze Revuca u nich vyhrat turnaj.  15 deti a to prehanam. vyhrat nad 300 detmi. Stalo sa. Teda vo vsetkom sporte s detmi robia kosicania zle. 

https://www.transparentneucty.sk/?fbclid=IwAR0jK4qWA1_k5_c3c8EZKgstUncZqy3g-4TmI-vhe604KScP5rpx2AZAmko#/ucet/SK7409000000005169641025

Tu je ucet,dnes im pribudlo 100 eur.

Ze kosice to robia zle. Su dve kluby co maju sikovnejsich hracov ako my. Junior a Galaktikos. Junior saca sa tiez snazi(v Ke je ste dalsich 5 klubov). Oni sa snazia a robia pre deti aj turnaje kde nas pozvali, ci sme sa prihlasili. Ti ludia sa snazia. Aj ked vniecom aj mi im zavidime - nemame halu. 

Zvlastne je ze zobru od obcanov peniaze ani nevedia,kde a ci budu hrat a co.

Uz je rozlosovanie II. ligy - ziakov. A vypadol tam Lucenec. Postupili do prvej ligy.  Vypadol Juventus Zilina.  Lucencu to prajem  oni maju deti a vedia hrat futbal. Teda z 12 klubov sever juh(stred slovenska BB a ZA kraj) bude 7 z juhu.

Lucenec ako my sme zacali robit futbal,oni zacali o rok skor. Verim,ze maju o 100 deti viac a dobrych futbalistov ako my. To ze sme hrali proti sebe sa aj naucili hrat tie deti futbal - teda nebudu na konci.  Lucenec 2krat zasebou vyhral sutaz U15. Len minuly rok tam nechceli ist. 

A kedze dalsia sezona je uz rozlosovana. Co sa tesim - prvy super pre nas su Dudince. Naco sa tiez tesim - dobre druzstvo.

V case 21:19 ma loptu moj blondak - on hral odvtedy asi dalsich 20 minut. Teraz si daju dalsi zapas medzi sebou po dvoch rokoch som zvedavy. Syn pribral asi 3 kila za to obdobie z 29 na 32 kil. On narastie dalsie dva roky, ci 4. Nemyslim ze by mal mat proble aj 60 kilovym protihracom.

Tuto sezonu a snad sa odohra cela - by nasi mali vyhrat. Len my do prvej ligy nepojdeme. Resp. aj ked dcera hra za pripravky. Nemamame deti na 4 druzstva mame na dve -Lucenec ma na 4 - preto tam sli.

Z našej Ninky rastie pekná nezdoba. je desný bordelár. A nič ju neprinúti si veci upratať. Má takú mániu vyhádzať so všetko zo skrine, aby si vybrala, čo na seba, ale dať to potom naspäť, to už je problém. A to isté aj s hračkami.

teraz budú nejaký čas bývať u nás, budú prerábať byt. To teda bude spolužitie. Dúfam, že mi neurobia z bytu kôlničku alebo pieskovisko. 

Mna chalan netrapi.  Ja som bol uplne iny. On sa vie bavit aj s mrtvolami aj s malimi detmi.  Si snimi bude tapkat a bude oblubeny pri vsetkych. Vie aj pocitat aj hrat futbal.

Dcera je ovplyvnena bratom. Trenuje futbal - ale dobre ked nech tam chodi ale to je najvacsi nezmysel nezmyslov. Dcera futbal vobec nechape. Ona sa na neho ani nedokaze pozerat.

Ci iny sport? Neviem. Asi nie. Mozno tanec - najst nieco normalne pre nu. Matiku .. skusal som len povrchne u syna som siel na jeho dno lebo som vedel ,ze bude to robit. Pocitat.

Chalan bude robit co bude chciet. U neho to verim. Chcem aby aj dcera mala taku sancu. Aby sa naucila viac veci - vcom moze byt sikovna.

Priklad chalan a cyklistika.  Ja som bycikloval - opacne icka a ipsilony. Ja sa to neviem naucit. Resp. u cyklistike som to napisal spravne.

Chaln som mnou robil cyklistiku. V minulosti - som si myslel ze sa mu to zapaci. Zrejme nezapacilo - tohto roku asi na bicykli nesedel. Je iny ako ja. jeto moj syn - celi dedo. Ale jeho cyklistika nezaujima. Mozno hladat bicykel bude  ak si o pol roka najde frajerku aby po cyklo chodniku mohol snou ist na Fliper na limonadu. Pit  alkhol asi nebude. Odporca alkoholu,co je dobre. Ja vjeho veku som bol toxikovany.

Utocnik neprisiel na trening.  Neviem preco - som si isty, ze ako utocnik  je najlepsi.  Ako pravy bek co bol konkurent syna bol slabsi. Moj syn to hrava 8 rokov. On moze hrat este krajne kridlo. On tam musi hrat ,lebo ziadneho hraca na pravo nemaju. Som sa spytal kto hral zaloznika - nikto ja som mal len utocnika.To povedal na zapase s 11 hracmi. So 7dmimi samozrejme bol len jeden strednopoliar.

Som rad ze zacali trenovat. Som rad ze sa zacne sutaz, dufam ze kvoli nejakej chorobe sa neskonci. Dufam,ze najlepsi utocnik bude hrat futbal - on to robi kazde leto ze trucuje  - ako kazde leto sa pravidelne dolamu brankari. Este ze ich mame troch. Dvaja sa dolamu vzdy.

Utocnik - ma konkurentov dietata z jedneho trenerov a jedneho predsedu klubu. Je lepsi ako ich deti - nech hra zaloznika pred synom. Syn ho podrzi(a bude mu davat lopty, potlaci bude sa hrat len po pravej strane) ci tam bude este stoper(syn a stoper kazdy laptus, ci problem vyriesia). MOze utocit kolko chce. Stredoveho zaloznika bude mat asi tiez svojho kamarata. Prava strana v podstate nikdy nedostala gol. Prava strana bude uz len davat goly.

mala som teda možnosť vidieť rôzne nuansy správania našich vnúčat. Dcera s obomi princeznami u nás bývali 3 týždne, z toho týždeň sme boli my na dovolenke, tak bačovali v našom byte sami.  Tie 2 zvyšné týždne som mala dovolenku - takže som mala možnosť...

Doobeda som chodievala cvičiť, Ninka tam veľmi chcela chodiť so mnou, tak som ju pokaždé aj vzala, ja som cvičila a ona sa tam hrala v detskom kútiku. Občas sa postavila na podložku a pozerala, čo my robíme. Pokiaľ sme neboli na strojoch, trošku aj napodobnovala, a občas si podliezla popod jeden zo strojov, ale nezavadzala, takže to bolo ok. Ale čo ma najviac prekvapilo, bolo to, že ked sme odchádzali, bez problémov upratala hračky a ešte aj krajšie ako boli predtým. Takže ona upratovať VIE. Len sa jej NECHCE. Lebo ani doma a ani u nás ju k upratovaniu nedonútilo nič.  každé ráno už ma čakala, že babka, idem s tebou na to cvičenie, vychystala sa a šli sme.

Vcelku sa s ňou dalo dohodnúť, ak nebola poruke mama, lebo tá mi do všetkého kecala. ja chápem, je to mama, ale ved aj my sme u babky nesmeli to, čo nám babka nedovolila, a smeli to, čo nám babka dovolilas, a veru ani naša mamka babky nesekýrovala, čo nám majú a čo nemajú dovoliť, práve rpeto sme sa k babkám tešili,l že to nebola obdoba nášho života u rodičov, ale to bolo iné. A dobre sme vedeli, že po návrate domov sa vrátime do toho, z čoho sme na dobu prázdnin odišli. Snažila som sa to mladej aj vysvetliť. Ale skôr to nepochopila ako pochopila.

Ninka má celiakiu. takže bezlepková diéta. Je v tomto veľmi rozumná, je zmierená s tým, že veľa vecí z toho, čo my  a jej mladšia sestra môžeme, ona nemôže, má svoje. Ani nikoho nepresviedča, že by to chcela. Skôr nás nabáda, aby sme sa pozreli, čo je napísané o zložení, či to môže aj ona, a ak nie, tak sama to odloží, že to ona nemôže. 

A konečne sa už priam hystericky nebojí všetkého chlpatého štvornohého. O mačku sa starala vzorne, krmila ju a dokonca jej aj čistili záchodík. A jazdila na poníkovi. To je teda pokrok! Ani nevrešťala, ked ju mačka náhodou škrabla pri hre. tak už len dúfať, že jej to vydrží.

Raz ma ale vytočila a aj dostala po riti. Šli sme na zmrzlinu - vzala som obe baby a šli sme. Sedeli sme tam pri stolíku a deti si pochutnávali, ked tu kde sa vzala, tu sa vzala, dcérina švagriná s Ninkinou sesternicou Emou, sú temer rovnako staré a u zaťovej mamy často bývajú spolu, tak sa majú veľmi rady. Ich nápady sú typu čím horšie, tým lepšie. Jasné že sa obe potešili, ale Emina mama, ktorá tu kúsok od nás má rodičov, že oni sú tu len na skok, idú babke odniesť nákup - tak baby si chvíľku pobehali a Emu mama potom už vzala preč. A to bol koniec. Nina spustila, že ona chce s nimi (no to určite, už boli preč, a tiež Emina mama mala dosť aj bez Ninky a nič také neponúkla, skôr sa ponáhľala k svojej mamke). A milá Ninka si nič nedala vysvetliť, začala robiť natruc, vyprovokovala aj nelku a darmo som im hovorila, že je tam cesta a chodia tam autá, vytrhli sa mi a skoro podbehli pdo auto. Tak som Nine plesla po riti, to už bolo priveľa. Našťastie sa ale objavil Flinstone, ktorý šiel z práce, tak mi s nimi pomohol. A Ninka bola do večera ofučaná, že ona chce Emu,  a bez Emy nie je žiadna radosť a podobné vtipné výroky, na čo sme sa aj smiali, ale vďaka tomu stretnutiu bol koniec pohody. Zať nie je až taký nadšený nápadmi svojej neterky, lebo pišťať babke (jeho mame) do ucha alebo vyložene sprosté slovíčka úmyselne hovorené babke - jeho mame - nie je to, čo by chcel, aby Nina opakovala. Svatka im občas dá aj po zadku, ale vždy im tie lumpárne odpustí a vždy ich zoberie spolu obidve. 

Takže niekedy bola úplne zlatá, rozumná, k zožratiu, inokedy by som jej najradšej naplieskala po riti. 

Nelinka konečne začala rozprávať, a z týždňa na týždeň je to lepšie a lepšie. Keď boli u nás, tak nám Ninka robila tlmočníka, vždy ked som malej nerozumela, zavolala som Ninku že prelož mi to, a Ninka preložila. S nelkou sme zažili zo3 krát hysterický záchvat, ked asi hodinu v kuse revala jak tur a na zemi kopala nohami snažiac sa kopať najlepšie do niečoho. Ja by som ju už dávno odniesla do izby že tu si rev a prídi, ked sa ukludníš, ale dcéra nie. Tá ju presviedčala, že ved jej dala na výbed s troch gatí, ktoré si môže dať, ale určite nie tie, čo si dať chcela, lebo tie boli deravé (špinavé, príliš teplé...alebo aké). To ma zaskočilo, lebo som to ešte u nej nevidela. Dcéra vravela, že doma takto nezvykne revať. 

neli  dúfam, že z tých záchvatov hystérie vyrastie. Lebo takto si vydupávať splnenie svojho nie je v poriadku. Dcéra to nerieši, aspoň kým boli tu, tak to neriešila. Raz kvôli tomu skoro zmeškali nejakú akciu, kam mali s deťmi ísť. 

Tri dni po tom, čo sa odsťahovali zasa domov, sa dostavila mladšia aj s malým, že im menia stúpačky a čosi budú aj prerábať, a boli u nás 10 dní. Malý sa nás už nebojí, ide k nám, reaguje na nás pozitívne, ak nie je práve unavený, je to taký veselý chlapček. Má už rok a pol. Chudák malý, bol veľmi sklamaný, že sa mačka pred ním schovávala a nechcela sa s ním hrať po jeho, raz ked ju chytal a jej sa to nepáčilo, sa dokonca po ňom aj ohnala, mala síce zatiahnuté pazúriky, ale už ich dlho nemala strihané, tak ho aj trochu škrabla, nič hrozné to nebolo, ale malému to stačilo na to, aby pochopil, že "ma" sa nechce hrať a chce mať pokoj. 

Začína rozprávať, hoci ešte mu nie je rozumieť, len sem tam dačo, že ham, bum, tap, ešte, nenene, a podobne. 

Má výrazne posunutý režim, chodí spať asi tak o 11-01 v noci a potom vyspáva do 10 aj dlhšie do rána. Ktorúsi noc buntošil ešte o 02 ráno. A má plienky. Neviem, prečo ho neučia na nočník, ale je to ich vec. Moje baby obe v tom veku už plienky nemali, iba na noc. A aj baby staršej dcéry. je to podľa mňa škoda, mohla mať menej starostí, aj malému by sa lepšie behalo bez nich ako takto. je veľmi šikovný a všetko sa veľmi rýchlo učí, takže si myslím, že ani toto by nebolo nič, čo by sa nevedel naučiť a pochopiť. 

takže toľko zatiaľ o deťoch z našej famílie. Som hrozná, že nepíšem samé chválospevy. babka by sa vo vnúčatách mala vidieť. ja ich mám rada, ale vidím aj to, čo ma nenadchýna. Asi nebudem tou rozprávkovou babičkou. 

Po niekoľkých mesiacoch domáceho vyučovania nastúpila do školy aj moja vnučka. Posledné mesiace predchádzajúceho ročníka mali vyučovania cez internet, ale bolo to skôr ponechané na rodičoch. Nie všetci rodičia však k tomu tak pristupovali - keď nevesta v robote spomenula, že sa dnes dve hodiny učili, tak ju kolega úplne sfúkol - čo si to za matku, načo to robíš, však deti v septembri do školy nastúpia, tak nech ich to tam doučia, to je ich povinnosť. Donútiť učiť sa puberťákov je asi ťažšie, ale mať tzv. prázdniny pol roka, to je príliš dlhá doba,  to tie 6-7 ročné deti zabudnú skoro všetko.

Na konci školského roku dostali hodnotenie, kde mala vnučka viackrát napísané hodnotenie zodpovedajúce veku, ale v troch predmetoch bola ohodnotená ako nadpriemerná - angličtina, matematika a výtvarná výchova. Angličtinu mala "pod palcom" maminka, matematiku tatko. Deti sa už v tomto veku učili zlomky /a v tomto školskom roku pribudnú percentá !/. Pre nás dospelých zlomky problém nie sú, ale vysvetľovať to dieťaťu, ktoré nemá ešte ani sedem rokov, to bolo dosť zvláštne. Syn si musel naštudovať ako na to ísť, ako sa "znížiť" vo vysvetľovaní na úroveň dieťaťa, ale k spokojnosti oboch to napokon zvládli. Asi mesiac pred koncom prázdnin zrazu škola "vychŕlila" požiadavky, ktoré majú deti zvládnuť do nástupu do školy. Len pre zaujímavosť, z matematiky to bolo skoro deväťdesiat strán! Z angličtiny dostali za úlohu napísať niečo ako slohové úlohy na určité témy, napr. čo počas "prázdnin" robili, aký majú najkrajší zážitok, čo na nich urobilo najväčší dojem - no občas mi tie názvy tém pripadali iba ako hra so slovíčkami.

Keď v septembri nastupovali do školy, dostali rodičia mailom presný spôsob a hodinu nástupu, aby sa prichádzajúci a odchádzajúci rodičia nemali možnosť stretnúť. Rodičia mali do školy vstup zakázaný, čo pre tých najmenších bol trošku problém. Deti si počas prvého mesiaca mohli priniesť iba fľašu s vodou, a tie, ktoré nechodili na obedy, mohli mať box s jedlom. Inak nemohli mať NIČ, ani ceruzku, ani zošit. Teplotu im nemerali, rúška nosiť nemusia, ale umývať ruky a dezinfikovať si ich, to áno. Tašky, ani igelitky nemôžu mať doteraz, všetko si musia niesť v rukách a nástup do školy je stále presne, skoro na minúty organizovaný.

Deti v škole nedostávajú známky, ale učiteľky im za určité úlohy a úkony prideľujú body. Po dosiahnutí určitého počtu bodov dostanú certifikát za usilovnosť. Keď si vnučka doniesla domov svoj prvý certifikát, vznášala sa ako na obláčku. Dostalo to len pár detí, tak jasné, že bola šťastná.

V období nútených prázdnin bola vnučka s nami cez skype podstatne viac, ako je tomu napr. teraz počas školského roku. Počas bavenia si nás rozdelila tak, že jedna starká bola "určená" na hranie, a ja som bola, ako to nazvala, na "vážne témy". Vidieť, že už to nie je malé dieťa, a tak zhruba po 10. minútach hrania rozhodla ... starká končíme, ja sa už idem vážne rozprávať.  Preberali sme počasie, hromy-blesky, farby dúhy, časový posun medzi Slovenskom, UK a krajinou za veľkou mlákou, vlajky rôznych štátov a štáty si hľadala na veľkej mape, ktorú má pripevnenú na stene vo svojej izbičke. Myslela som si. že ju naučím niečo nové, a tak som jej začala ukazovať ako si hravo môže pozrieť na hánkach svojich rúk ktoré mesiace v roku majú viac, a ktoré menej dní. Ale len som ukázala skrčenú dlaň a stihla som povedať tri mesiace, usmiala sa a uzemnila ma ... toto sme sa učili vlani v škole. Šesťročné deti?! Asi je tam úplne iný spôsob výučby, veď teraz, po necelom mesiaci chodenia do školy nám hovorila, že sa učili o počte kosti ruka - noha ... Koľko z tohto množstva informácií je schopné zachytiť sa v tej detskej hlávke je pre mňa záhadou.

Je veľmi pekné, že naši mladí ľudia su rečovo zdatnejší ako bola naša generácia, ale veľmi, veľmi mi vadí, že akoby neúmyselne, alebo úmyselne /?/ zabúdali na svoj rodný jazyk.  Nie preto, že naša generácia sa znalosťou cudzích jazykov veľmi chváliť nemôže, ale prečo sa mladí snažia všade prezentovať svojou znalosťou cudzieho jazyka. Prečo musíme mať niektoré názvy obchodov, prevádzok, tovarov, príkazov, či odkazov v angličtine, prečo sa v tlači, v TV a dokonca aj tu na fóre angličtina objavuje, ako keby to bol niekoho rodný jazyk?! Že sa na to nedá nájsť vhodný slovenský názov? No, ak myslíte ...

Moja vnučka síce má slovenské aj anglické občianstvo, na Slovensku prežije doslova iba pár dní v roku, ale jej výslovnosť je hádam lepšia, či správnejšia ako u niektorých našich moderátorov. Oni doma hovoria zásadne po slovensky a na angličtinu prechádzajú keď zatvoria dvere domu a idú "do ulíc", alebo ak k nim príde návšteva, neovládajúca slovenčinu.

Tento rok nebol k nám priaznivý. Deti mali letenky kúpené už začiatkom roka, keď sa nejakej nemožnosti cestovať ani nehovorilo. Po postupnom sprísňovaní pravidiel im let zrušili, peniaze za letenky vrátili, a všetci sme ostali iba na svojom "malom miestečku". Ostalo nám iba skype a maily, a utešovali sme sa, že my máme aspoň túto možnosť, pretože pred niekoľkými desiatkami rokov, by to boli bývali iba dopisy a fotografie.

Konečne nebol nikto chorý, byt u dcéry ako to chceli, a mohli oslavovať Ninkiných 6 rokov s mesačným oneskorením. Dievčatá boli veľmi zlaté, páčilo sa mi, ako úplne prirodzene bez toho, aby ich niekto napomínal, sa milo správali k malému Šimonkovi, nikto im nemusel vysvetľovať, že je to ešte bábo. Ochotne mu požičali aj veci, o ktoré sa medzi sebou tlčú, hladkali ho, volali ho medzi seba aj ked im kazil hru. najmä Ninka bola úplne úžasná, ako sa mu venovala, ale nenásilne, ako vedela vycítiť, kedy ten malý o to stojí a kedy chce mať od báb pokoj. 

Šimonko mal v marci rok, takže naozaj ešte bábo. Ale pusa mu ide viac a viac. Občas som mu dokonca aj rozumela :) Páčia sa mu najmä výrazy technického zamerania a najradšej sa hrá s náradím (no, u sesterníc ho najviac zaujal kočík s bábou).

najlepší výrok však bol,  ked sa ho mama pýtala, čo je babka, a malý že "ezibaba". (u nás to nie je nadávka).

 "Montuje" o 106, vysávača sa nebojí, rád vysáva, bez pustenia ho nezaujíma zďaleka tak ako keď je pustený. Cíti sa ukrivdený, ked si sami oribíme kávu na kávovare, páči sa mu stpáčať tlačidlá, ked potom z toho tečie kafíčko.

Miluje kľučky na dverách aj na oknách a zámky (také tie na dverách). Skrátka, budúci technik :) 

Tak uvidíme, už len tie plienky odbúrať, a bude to paráda. Dievčatá v tom veku už dávno cez deň plienky nemali. Viem, že sa deti nemajú porovnávať, no je to tak.  

pripomenula si mi, že približne v tomto veku, ako je teraz váš malý, zaujali aj môjho syna bábiky v obchode... tak sme jednu kúpili.
nejaký čas sa s ňou hrával, ale nie dievčensky, bral to ako kamaráta, myslím, že deti by mali odskúšať kdečo... prirodzene sa záujem o bábiku onedlho vytratil a nastúpili technické veci  a lego a skladačky a stavebnice a kocky...

jedna najúžasnejšia spomienka sa spája s jednou drevenou skladačkou - dodnes existuje, bola kedysi dávno ešte moja, nič  z nej nechýba, má skvelú drevenú krabicu a malý ju mal tiež veľmi rád.
príhoda sa spája s nástupom do škôlky - on je augustový, bol skutočne maličký, keď nastupoval, chvíľu to boli galeje, on plakal v škôlke, ja pred škôlkou, ale pomerne rýchlo sa to napravilo.
asi dva mesiace potom sa deti chystali do divadla... dostal aj malú kravatu, do divadla sa vtedy ešte chodilo spoločensky, že jo.

keď prišiel zo škôlky, pýtala som sa, ako bolo, čo videl, čo tam bolo.... nedozvedela som sa dodnes, o čom to divadlo bolo.... prvé čo spravil, ani sa nechcel prezliecť, nekomunikoval, okamžite vytiahol drevenú stavebnicu a postavil mi  Divadlo - zvnútra.
scénu, stĺpy, sedadlá, východy, všetko, čo videl a čo si pamätal, jeho v troch rokoch nezaujímalo, ako tam hopkajú nejakí ktokoľvek na javisku...

to bol úplný začiatok,  pre mňa neskutočný zážitok, nezabudnem, kým žijem.
s kreslením sa to vyvíjalo pomaly, ale isto... a stalo sa to jeho povolaním.

Ísť na narodeninovú oslavu dieťaťa s pištoľou vo vrecku... myslím, že víťaz Darwinovej ceny pre tento rok, je jasný

https://www.teraz.sk/zahranicie/maly-chlapec-sa-nechtiac-smrtelne-post/503111-clanok.html

@Sniper keby ten chlapček postrelil majitela tej zbrane, vtedy by sa jednalo o Darwinovu cenu.  za trojročné dieta sú zodpovední dospelí 

Ano ten idiot pre istotu dáva dole aj príbuzné potomstvo.

yep ale idiot moze stále rozširovat svoj genofond. 

aj rozširuje... a teraz si predstavte, že idiot množí idiotov, títo idioti množia idiotov.... a už nás je takmer osem miliard...
pre ľudstvo priam dobrodenie, keď občas zasiahne darvin zo záhrobia... len málo siaha


pripomenulo mi to, pred pár rokmi ( 5 - 10, tak akosi, čas uteká) -- oni sa tie prípady dejú tam furt, ale tento bol špeciálny:
v niektorom zo stredozápadných štátov bola postrelená mladá matka aj malý syn, pikantné na historke bolo, že tá ženská bola hlavou tamojšej organizácie svätého práva Američanov nosiť a požívať zbrane...
presne si to už nepamätám, bolo to tuším v aute, malý sa dostal z matkinej tašky k zbrani a rozhodol sa vziať ústavou zaručené právo do vlastných rúk :(
 

no ved píšem, keby postrelil majitela toho qvéru by to bolo na darwina 

Vie poskladat lego, aj tank, teraz mi vypadlo nieco zlozitejsie(lietadielko polepil). Tak nech posklada ten drvic konarov.

Namontovat tam mal len kolieska. Sme to skusili, tak  uvidime zajtra pri tej jabloni. Male konariky, nebralo si to same,ale rozdrtilo to.  Kabel co tam dal je iny debil. Nieje ani pozem. Resp 30 sm nad zemou.

-------------

To stare cerpadlo niekedy slo a niekedy nie.  Ja som mal skrat aj vdome aj vtej bude za synom. Zrejme to  cerpadlo neslo lebo vtej bude nieje eletrina. To som zistil dnes. Ked nechcel ist ani ten drvic. Ale zalozne cerpadlo aj hadicu potrebujem.

Dievčatká vítajú každé rozptýlenie, aj ked sa im dcéra venuje, ale či už k nám, alebo k babke do Stupavy, je to pre ne vítaná zmena. Nelka už nereve len čo sa jej mama stratí z očí, zato sa furt pýta "pueco?", a ked jej odpoviem, tak do nekonečna "A pueco"? 

Nie tak dávno sme ich strážili u nich doma, Flinstone vyrobil zemiakové cesto s bezlepkovou múkou, a u nich v kuchyni sme šúľali. Ako vyzerali baby a kuchyňa, ani nemusím hovoriť, ale obe už vedeli, že keď budú chcieť z kuchyne vyjsť, najprv sa musia oklepať a vyzliecť si zamúčené zvršky ešte tam v kuchyni. Bola to pre ne zábava. 

Skúsim dať fotky, ak prejdú.

V poslednej dobe si radi kreslia, či vystrihujú, najmä Ninka, a Ninka vie napísať pár slov. Čo sa týka kreslenia, za rok sa podstatne zdokonalila, maliarka z nej asi nebude, ale myslím, že jej veku to jej kreslenie celkom zodpovedá. Nelka sa pokúša spievať, takým tenulinkým hláskom, uvidíme, ako sa to vyvrbí. tešíme sa z nich.

Minulý týždeň sme boli v Žiline, tak sme videli aj najmladšie vnúča, rastie z neho veľmi šikovný chlapček. Má ponk, do ktorého zabíja klince, malý technik. K tomu má nástroje ako vrtačka, kladivo, skrutkovač a čo aj viem čo ešte, sú to zmenšeniny reálnych nástrojov, uspôsobené tak, aby boli bezpečné pre deti. Len fungujú na baterky, nie cez kábel. Tak ked tatko niečo doma majstruje, syneček môže majstrovať tiež. Hrozne je srandovný. A jazyk sa mu pekne rozväzuje, vie povedať, čo chce, kam chce isť, reaguje na rôzne podnety. Len tie nešťastné plienky...