Skočiť na obsah
  • Štatistiky blogov

    172
    Blogov
    528
    Zápisov

Pete's Blog

  • zápisov
    8
  • komentárov
    88
  • zobrazení
    8 792

Šesťdesiaty ôsmy - spoza buka


Pete

3 024 zobrazení

Bolo horúce leto roku šesťdesiateho ôsmeho. Ešte nikto netušil čo nás čaká, niekto nechápal ani keď sa to stalo a niekto nepochopil dodnes. Nie, nebudú ďalšie previerky, ani hrdinské elégie – len obyčajný príbeh, ktorý nevojde do histórie.

V dedinke na konci sveta - na juhu stredného Slovenska, kde končila trať a tiež životná perspektíva bola cesta z troch strán limitovaná hlbokými úbočiami. Šťastní obyvatelia vraj vedeli o II. svetovej vojne len z rozprávania. Do dedinky zablúdil jeden Nemec na motorke asi na 2 minúty – ej, bolo že o čom rozprávať - až rozprávať.

Tak si predstavte, čo muselo sa vo svete stať, aby to tam u nás bolo trocha znať?

 

V roku 1968 som bol študent vojenskej strednej školy so sídlom na La Franconi v Bratislave, po prázdninách som mal ešte absolvovať posledný maturitný ročník.

Udalosti šesťdesiateho ôsmeho ma zastihli až ráno, sediac na zábradlí sme hodnotili výsledky hry Monopoly, ktorú sme už v tej našej dedinke hrávali bežne. Tú „jóbovku“ o bratskej pomoci sme sa dozvedeli od tetky Valérky, ktorá suplovala pokazený obecný rozhlas - a tá zas od pána farára. S veľkým plačom vyhlásila začiatok vojny a idúc okolo nás teenegerov, prorokovala, že pôjdeme do vojny kde nás všetkých pobijú ako tu sedíme a ukazujúc na mňa „ty vojačik pôjdeš prvý - chudera mama“. Pre úplnosť - predseda závodnej organizácie KSS sa to dozvedel až druhý deň na schôdzi, ktorá mala byť pod heslom „So Sovietskym zväzom na večné časy.“ Zaklincoval to údajne - spolužiakov otec plukovník (vojenský atašé v jednej ázijskej krajine), vtedy doma na dovolenke... V tú noc ho budila manželka s tým, že Československo napadli cudzie vojská, na čo on lakonicky odvetil:„Rusi by to nikdy nedovolili, bež si ľahnúť!

Uvedomujete si čo to bol za chaos, keď takí papaláši vedeli hovno, potom ako museli byť dezorientovaní normálni občania?

Máte pravdu, informácie v tej dobe mali doslova život zachraňujúci význam. Hrdinskí pracovníci TV a Rozhlasu síce vyzývali k zachovaniu pokoja. Chýbali však informácie typu What? – when?, kam dať nohy pri jadrovom útoku – háá, správny pohyb na bojisku, čo ak budú použité OL (otravné látky) – čo sú to OL atď. V teórii velenia je pravidlo, ktoré platí hlavne v situáciách s nedostatkom informácii: Je lepšie rozhodnúť sa blbo, ako vôbec.

Tak som sa teda rozhodol a ako vojak našej lidovědemokratickéarmády, som sa menoval automaticky do veliteľskej funkcie. Bol som kľudný, vyrovnaný, pripravený využiť teoretické i praktické poznatky z taktiky Čaty, topografie a – podržte sa - už ako 17 ročný som absolvoval ostré streľby so samopalu ( tri náboje), hod dreveným granátom pod skutočný idúci tank, ktorý prešiel cez náš zákop. Brrrrrrrrrr. Pýtam sa, mal niekto lepšiu kvalifikáciu? Odpovedám - no, nemal !

A tak z úst zvedavých civilistov, otázka za otázkou – všetko som vedel - múdry ako rádio. V prachu cesty vznikali prvé rekonštrukcie operačných plánov armádnych zoskupení, maršal Konev by čumel..........

V ten deň som neobedoval, nemal som čas na hlúposti. Na fronte je to bežné. Je zásada - najprv doplniť pohonné hmoty, muníciu a jedlo ak zvýši čas.

Ako člen horolezeckého oddielu po čerstvých skúsenostiach z 3 týždňového výcviku vo Vysokých Tatrách, v tuneli pri PKO a na Pajštúne som zaradil do prednáškovej činnosti aj taktické aspekty činnosti jednotiek Horských strelcov pri útočných operáciách vo veľhorách. Totiž - cez Vysoké Tatry na nás hupli poľskí Horskí strelci. Turisti si mysleli, že sú na horolezeckých pretekoch, len to im bolo divné, že nikto neliezol – všetci zlaňovali?

V tejto problematike sme sa nezhodli s dedom Pacigom (90), bývalým pobočníkom gen. Von Egga v bojoch v Dolomitoch za 1st WW, a to konkrétne v kalkulácii dennej dávky krmiva pre mulice.

Ešte že vtedy neboli mobily, pretelefonoval by som dva paušály - otázky nemali konca kraja.

 

Po prázdninách som odišiel dokončiť školu a tam nám politruci jasne vysvetlili, že sa jedná o bratskú pomoc a že armády odídu s prvým jarným snehom. No - netrafili sa.

No a čo vy. Koľko krát ste sa netrafili?

Ale tragikomická bola aj príhoda pred krčmou „Plechová p...“ pri LaFranconi, kde ruská hliadka *) zastavila našich chlapcov, aby z múra odstránili nápis: „NECH ŽIJE DUBČEK“. Tí im plynule ručne vysvetlili že nemajú čím, tak im Rusi dali poľné lopatky. Naši recesisti to, čo bolo vápnom, hlboko vryli do omietky. Všetci boli spokojní a ten nápis je tam možno dodnes.

 

Rodičia sa tiež odsťahovali do okresného mesta a tak neviem, kto bol v previerkovej komisii a koho obetovali – keďže sme sa tam všetci poznali.

Doživotný dištanc Jozefa vyzeral asi takto: Jožko, prepáč že sme ťa vylúčili, veď s tvojim otcom sme boli dobrí kamaráti, ale veď vieš – dakoho sme museli. ( v oku starého predsedu ZO KSS, starého partizána, predsedu poľovníckej organizácie sa zaleskli slzy)

Karol? Citlivý súdruh. Nech je, ako je....

 

Úprimne súcitím s obeťami súvisiacimi s inváziou spojeneckých vojsk v auguste1968 a následnými čistkami - obdivujem odvahu niektorých z nich.

Zároveň chcem vyjadriť svoj názor na špekulácie „čo by bolo, keby...“

„Sovieti“ boli tak pevní vo svojom postavení voči západu, že by nám nedovolili nič, žiadne ústupky smerom ku kapitalizmu a namiesto vojsk by prišli trebárs traviči. Pozrime Poliakov o 12 rokov neskôr - prijateľnejšia politická atmosféra - a nič.

Takže aj v tej dobe sme žili, pracovali, smiali sa i plakali, vytvárali si mikroklímy slobody

- neľutujte nás! Koľkí prežili vojny, alebo ich neprežili.

 

Vám mladým želám, aby ste nikdy nepoznali, aký „ bohovský“ rozdiel je medzi skutočnými mŕtvymi a tými, ktorých po stovkách likvidujete v PC hrách v snahe dosiahnuť čo najvyšší level.

Kto vie, kedy dosiahne ľudstvo taký level, keď sa prestane kynožiť pod zámienkou rôznych pseudodôvodov?

Nestačia sa poučiť z takých šokov, akými boli posledné svetové vojny, ďalej Pearl Harbour, Bien Dien Phu, Wietnam, Waterloo, Kursk, Afganistan,...

 

A stále nie je dosť!?

 

--------------------------------------------------------------------

*)Vojaci boli vyzbrojení ostrou muníciou. Boli v stálom strese, neodpočinutí,hladní, presvedčení, že je tu kontrarevolúcia, nepredvídateľní....................

Neskoršie som mal možnosť vidieť ich životné podmenky-zlé ubytovanie, až po zemljanky, - strava, rôzne kaše, konzervy-pre nás nejedlé, nepredstaviteľný šikan, tresty, bez vychádzok...........nevedeli kde, čo, dokedy-beznádej!

44 Komentárov


Odporúčaný komentár



Pete

Zverejnené

Ja ako bývalý vojak, kľudne podpíšem tvrdenie p.Sýkoru ( viď. pink - včera) vrátane jeho motta, pretože ja som tiež tvrdil, že niektorým odbornostiam stačilo pár mesiacov, špecialistov vyriešiť inak- ale, už to nie je aktuáne........(p. Sýkora na fote vyzerá prechladnutý-mohol by sa priznať chlapsky, že nechodil na rozcvičky)Chcem pripomenúť, že armády existujú vo všetkých štátoch, to už je taký ľudský folklór, a sú aj v takých štátoch, kde majú dve veci hovno a armádu.Konkrrétne naša Čsla podfinancovaná, staré vraky 40 ročné a ich prevádzky schopnosť bola - h r d i n s k ý m činom, umením - lampasákov, aj záklaďákov, ktorí museli pod nimi ležať a opravovať od nevidím do nevidímNo a tie drobné služby a zneužívanie postavenia - to je čisto náš československý folklór, príbeh p. Sýkoru v rôznych až nepredstaviteľných variantoch zoberte cez kopirák a dosaďťe si iné profesie - od majstrov až po členov vlády........Ja som zahradečku nemal, ale Biľak jednu spomína vo svojom prejave, takto:" Sudružky, súdruhovä- nedovoľime, že by imperialisticky rypaci rozrypali našu socialisticku zahradečku" Túto úlohu naša armáda dlho plnila, ale uvolnila sa kapitalistická, tak sme changli ..........sranda mosi byť nočakže??

Pete

Zverejnené

Valčík neboj, v našom družstve sú samí seriozni veteráni. Buzeráciu robili zakomplexovaní primitívi, ktorí sa ocitli z ničoho nič pri moci a zasrani, ktorí sa pri nich ohrievali..............................mohol by som Ti o tých blbečkoch "hodne povídat"

wysky

Zverejnené

valcikked som bol ja na vojne, tak nas navstivil vtedajsi prezident Schuster. Vtedy sa zacali jeho zdravotne problemy. Ludia si tak uskrnkom vraveli, ze mu dali zjest KDcko... :)To len tak ku tej poznamke o Dzurindovi. Ja som bol vtedy vybraty na besedu s prezidentom. Presne zinscenovana debata sa neuskutocnila... Kvoli vyssie spomenutemu problemu.

Pete

Zverejnené

Wysky, prezraď kde si slúžil? Za pár mesiacov Holywood, Prezidentský palác,....Ja som potreboval desaťročia, aby som bol 2x v TV a tak isto v Ro

wysky

Zverejnené

narukoval som 3.4. 2000 do Martina na ŠDZ... malo to byť na rok, ale boli sme prvi, čo im skrátili vojnu na 9 mesiacov. 3 mesiace som si odkrutil na bojovaku v Trebišove. V tom čase to reorganizovali na 1. mechanizovanu brigadu... Teraz je to 2.mechanizovana... Robil som zastupcu velitela caty jednemu porucikovi, co sa zabil v tom lietadle pred troma rokmi. Z toho nestastneho letadla som poznal 3-4.... Pravdupovediac, z vojny mam najkrajsie spomienky na to nakrucanie filmu, co som spominal... Brat chlapika, co stastne nenastupil do toho lietadla prisiel na to nakrucanie v BVP bez vezicky, nakolko amici mali poziadavku, ci mozu vyhodit do vzduchu jedno BVP. To BVP bez vezicky malo zablendovany otvor po vezicke.... AKCIA... Nabehlo BVP a do luftu vyletela z dreva vyrobena vezicka... Vodic bol oddeleny blendovacim plechom. Ked to bucho, nastalo ticho a nic sa nedialo. Po chvilke mu niekto bol pobuchat po priklope. Chlapik vysiel von a zozal burlivy potlesk... Ale potom ho skoro drblo nakolko dal kameru kamaratom, aby to nafilmovali.. Ti blbci filmovali vsetko okolo, takze nakoniec vybili baterku a samotnu akciu nenafilmovali.... :)Inak, z vojny mam este jeden zazitok. Na ŠDZtke sme boli na stazi na 2.prapore, to bola PŠka (podostojnicka skola). Dostal som sa k cate tzv. duklistov. Co boli sportovci... Chalani, co dosli na prijmac a potoms a mali rozliest do armadnych stredisk vrcholoveho sportu. V tej cate boli aj Starosta a Kukumberg.. velitelom praporu peceni-vareni.... Tazsie to niesli ostatni chalani z menej atraktivnych sportov ako je hokej.

Pete

Zverejnené

Ja som v MT slúžil 78-85, aj vtedy tam bola Dukla c,d,f?(futbal) a okolo toho behali moji spolubojovnci Stano Petrík a Pifta Dlouhý -nebol on ten veliteľ prap?

wysky

Zverejnené

nie

wysky

Zverejnené

Mne tie KD celkom chutili... a aj niektori chalani si pochvalovali. :) Kazdopadne v Trebisove sme, ked sa islo na nejaky vycvik, ci na strelby, fasovali nejake konzervy. ked som ich videl potom v TESCU, az mi prislo zle. zazitok mam aj z momentu, ked sme hadzali granatom. Najskor sme boli hrdinovia, kedze nasi predchodcovia na ŠDZ hadzali útočným granátom. Nam dali do ruky obranny granat F1 , ktory exploduje 4sek po odhodeni. Taky naval adrenalinu a naslednu ulavu som uz viac nezazil... :) Bola celkom zabava, ked sa z jednej casti zakopu prichadzalo ku miestu odhodu a po odhodeni sme isli do druhej casti zakopu. Ked sme uz mali odhodene tak sme cakali na dalsich. vsetky granaty buchali v normalnej vzdialenosti a zdrazu jeden tresol pri nas... :) Reku... "Nooo do riti, to ktory bol..." :)

game

Zverejnené

fajnovky :)mala som asi päť šesť rokov, keď bol otec povolaný ako záložák kamsi k Leviciam ... s mamou sme boli za ním, a pretože bol pridelený k zásobovaniu, dostala som na tanier taký kus vyprážaného mäsa, že som taký dovtedy, a tuším ani odtedy nevidela :) alepodstatné je, že priniesol odtiaľ KDčka aj s otváračom, tak dobrú vec som v živote nejedla, ako to mne vtedy chutilo ... teda vôbec neviem, ako to chutilo, len viem, že to malo khaki farbu, v každom bolo čosi iné a ten otvárač sme používali snáď dvadsať rokov :)

Pete

Zverejnené

To kozorožec Valčík - tá vakcína sa volala Pendepon-širokospektrálna zmes na "šecko",, vynímočne bolela....od tej doby som mal veľa injekcií, ale tú pamätám - nemala chybuKonzervovaná dávka potravín KDP- to je otázka chuti, to sú normálne konzervy, ktoré sa aj predávali. Ja si myslím, že tvorcovia pri testovaní KDčka nechali vojakov vyhladovať a tí si ho potom nevedeli vynachváliť - o tom to asi bolo.. Ja na slivkový kompot z KD budem dlho spomínať, pri lezení v Tatrách som ho "požil" a potom sme trenovali nový prvok WC na lane( kto to trochu pozná lezec má "sedačku" v ktorej sedí a teraz čo......)Hádzanie granátov, Whysky, že od tej doby máš iný pohľad na bojové filmy .........to je ako, keď niekto hrá tenis a v TV vidí jednoručný backhand po čiare presne do rohu, tiež informovaný zážitok

wysky

Zverejnené

PeteKed som sedel v BVP, tak som si zivo predstavoval ako sa asi citili Iracania, ked ich spojenci "srotovali" pri operacii Pustna burka. Predstavil som si tie zabery explodujucich tankov a BVP.... :) Dokonca sme mali zamestnanie na Bukovine s jednych porucikom od tankistov. Aj ten spominal nieco v tom zmysle, ako mu bolo "tazko na dusi..." ked to videl... :) Inak, raz, pri jednom zamestnani, sme sa narojili do BVP, sedel som na mieste pomocnika pancierovnika (posledny na pravej strane), BVP sa pohlo a mne sa tie tazke dvere otvorili... Nastastie BVP akurat vyliezlo na kopec a preklopilo sa, takze tie dve za gravitaciou zavreli... Kua, zaistil som ich potom poriadne... :)My sme v Martine boli taka pomiesana rota.... Bigosi, tankisti a chemici... No a jednemu z tankistov sa podarilo zapichnut hlaven tanku do kopca... Ktori tu spominal knihu. Ja som si doniesol knihu na vojnu tiez. Taku pekne hrubu... "Albert Speer a jeho zapas s pravdou...". Pri prvej kontrole ulozenia veci ktosi na nu poznamenal..."Noo, tu sa nazapasis." :)

Pete

Zverejnené

Hlad je svinstvo, myslím dlhší bez možnosti sa najesť( nie polhodinový, než mama vysmaží rezne). Tiež tie pocity strachu pri granátoch, prvá stráž-ostré náboje, zima, nevyspatý, hrobové ticho počuť spadnutý list a to všetko sa musí, niet inej cesty, hrozí trest a čo horšie výsmech kamošov. Tí boli tiež posratí, ale kdežéééé....... to všetko a plno iných chuťoviek( podarený mazák- hovädo) prináša vojna i v mieri. Funguje davová psychóza a obranné mechanizmy organizmu, keď aj na smrť idúci vojaci na to "nevyzerajú" - viď zábery z vyloďovania, vidia čo sa na pláži deje a idú.............. Teraz, to nehovorím ja, ale mnohí rodičia - ja by som súhlasil s výhradami, že aj dnes by sa to mnohým zišlo? Myslím teraz základnú službu n i e ozajstnú vojnu!

elfant

Zverejnené

Pete,popri tom ma napadla jedna otázka. ako bývalý profesionál, nevieš prosím ťa náhodou, akou látkou očkovali zdravoťáci každého bažanta hneď počas prvého dňa v kasárňach?my sme tú uvítaciu injekciu volali "všežravka", pretože sme mohli bez následkov zožrať takmer všetko, čo nám predložili v jedálni, zaujímalo by ma však, čo to v skutočnosti bolo za vakcínu...
Neviem ako na Peteho posadke, ale na ZVO sa pichala pri nastupe vsade protitetanovka :)Davat preventivne Pendepon bol alogizmus a nic by sa tym neziskalo :)Ked uz sa tie granaty spominaju, raz sme tahali z jedneho absika crepinu utocneho granatu z licneho svalu, lebo v ramci vycviku dostali rozkaz hodit a pozerat na vybuch ...Dostal ju na pamiatku, ked sme mu dieru po nom zastopkali.
wysky

Zverejnené

Protitetanovky pichali aj na inych utvaroch v inych nastupnych terminoch... Vdaka tomu ze som bol na vojne v pekny okruhly rok, viem, kedy je opat potrebne nabehnut... :)

Pete

Zverejnené

Add Pendepon to Elfantpodľa priloženého linku je to antibitikum na prevenciu streptokových nákaz a sanáciu bacilonosičstva na báze 2 penicilínov, takže ak sa už nepoužíva, tak nie preto, že ju nahradila tetanovka, ele že sa zlepšil zdravotný stav brancov v daných indikáciách, penicilín a rezistencia?, alergie?pre Pendepon je typická bolestivosť- aplikácia hrubou ihlou, hlboko do svalu - podľa vyjadrovania ťa typujem na lapiducha há?http://www.nobelplus.sk/web/humanne-lieky/...-pil-19920.html

elfant

Zverejnené

Dobre pises, inak sa pouzival aj na liecbu sifilisu a ako depotna davka po liecbe V-Penicilinom v injekcnej forme.Preventivne podavanie zvysovalo rezistenciu, navyse hrozilo nebezpecenstvo anafylaktickeho soku.Podavanie nemalo zmysel, pokial nebolo ochorenie - zapal, uz rozvinute v organizme.Tetanovka sa davala kvoli tomu, ze vela brancov nemalo v sebe predpisanu davku vakciny, tak to dostali pri nastupe vsetcia.Hruba ihla, sa pri Pendepone pouzivala preto, lebo to bola praskova suspenzia a zvykla upchavat ihly, pokial nebola dobre rozmiesana :)Bolestivost je aj pri tetanovke, kedy ide o reakciu organizmu a napriklad velmi bolestiva je ja davka vitaminu C, pokial sa poda injekcne :)Lapiduch jeden a pol roka, a pol roka aj nacelnik plukovnej osetrovne u protilietadlovych delostrelcov a utvaru chemickeho vojska :)Tych injekcii na vstupnych prehliadkach som sa napichal stovky :)

Pete

Zverejnené

To som rád, že sme si to vysvetlili. Ošetrovňa to je námet na román, to je ďaľšie epicentrum, kde bola oáza voľnosti v nevoľnosti. Absíci a pár dôstojníkov, od bohulibej činnosti vzájomná výmena vedomostí, literatúry až po prúsery zrelé na basu...........................

Jozef50205

Zverejnené

po narukovaní v "77" som bol prevelený do Vimperka na delostr.ooddiel, kde som bol mesiac v prípravke aj s medikmi absikmi z Lekarskych fakult, ktorí tam mali dobru zasivarnu, no my preiskumaci sme zarezavali, az to niekedy bolelo, chceli z nas urobit velitelov zabijakov na pockanie, zabijanie na vselijake sposoby,ci uz iba rukou,nozom,ihlicou,casovanou nalozou, no vojna ako sa patri od rána 6.00 do vecera 18.00 a aj nocny vycvik a orientacia, po 10 dnoch sme sa dostali konecne aj na vychadzku do Vimperka, a kto to pozna vie, ze obrovské kasárne s niekoľkými plukmi a viacerymi VÚ boli hlboko v lesoch a do mesta bola dobrá štreka šľapať. No napili sme sa ako dogy teraz neviem ako sa ten pajzel volal, ale tusim Modra hviezda alebo tak nejako, samozrejme ze bez bitky to neslo a vyhádzali sme tam celú krčmu na ulkicu až poslali výjazdovku na 2 V3S, ale tí keď zistili, že sú to " zabijáci " z výcviku iba nás prosili, aby sme prestali, však už nebolo aj tak čo likvidovať, a tak do kasarni nás pekne zaviezli pred dozorčiho ,nejakého kapitána a ten po dlhom telofonickom rozhovore nás ani nezavrel, iba kyvol rukou, a vraj "děte do prdele.... " a tých zážitkov je kopec.

elfant

Zverejnené

Ošetrovňa to je námet na román, to je ďaľšie epicentrum, kde bola oáza voľnosti v nevoľnosti. Absíci a pár dôstojníkov, od bohulibej činnosti vzájomná výmena vedomostí, literatúry až po prúsery zrelé na basu...........................
este som zabudol, mal som pod palcom aj posadkovu kniznicu a kamarat zas kinosalu aj s premietanimnebola to celkom moja zasluha, tieto strategicke posty, skor bolo dovodom, ze som nastupoval na vojnu ako 22 rocny, na plne dva roky :)

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov