Tento článoček nemá ambíciu komplexného sociologického oného, je skôr v štýle, poznáte túto: Hej, tak som si pomysleu na detvianskom moste, hodím sa do vody nebudem v árešte..........

Zamyslenie na večnú tému Ach tá mládež, výsledok je len ten, že každý je svojho šťastia strojcom – vo veľkej miere a tiež, že doktor môže pásť kozy, naopak to nepôjde.

Kedysi za mladi, takej tej riadnej

Na klavír ho mali učiť. On hory a hockey

Kdeže je hockey, hory stále stoja s otvorenou náručou,

Keby on somár na ten klavír sa naučiu, lebo čas bou

Alebo potom, kopce kníh prečítaných,

Hrdinov tucty on chcel byť každým z nich

Tiež všetky vedy poznať chcel, jazykov päť

Cestovať, skúšať, poznávať- raz tu, tam hneď

Rodičia radili lekár buď, strýko že advokát

Inžinier, ekonóm, kozmonaut strelil kamarát

Ale on jedným uchom von, druhým dnu

Aby ich nasral išiel na vojnu

Nie je nič zbytočnejšie na svete, než keď dospelák radí mladému človeku hlavne v puberte, ktorá má rôznu intenzitu, trvanie a existuje aj neverending forma.

Z pohľadu tohto dorastu nie je na svete nemožnejších, nechápavejších zabednencov , ako otec alebo mama, a čím vyššie vzdelanie rodiča o to horšie. Pedagogický zbor blbci, akoby ich jedna mater mala, mimo mladého telocvikára, ten jediný ich chápe a ešte je pekný..

Našťastie nie sú bezprizorní, majú prirodzeného vodcu, volajme ho Vlado, ktorý im určuje ich vlastný názor a tak vznikli zarýtí stúpenci ...jedine techno,...jedine rock,....my skinheadi,....a ďalších sto smerov a hnutí.

Dakedy sme to mali jednoduchšie bol dolný a horný koniec, tá alebo oná ulica. Tiež rozdiely ekonomické minimálne, až žiadne – všetci sme mali hovno. Sem tam nejaký boháč nás iritoval novým bicyklom, rifľami z Tuzexu, alebo fotkami z Balatónu...............

Puberta prebehla u väčšiny nepozorovane tzv. latentne - potlačovaná účinnými pubertopresívami z oblasti ľudového liečiteľstva – remeň obyčajný, világoš jarný, ako udržiavacia liečba vševravný pohľad a zdvihnutá ruka „ Takú Ti............“

Zaujímavé je, že to zvyšovalo psychickú odolnosť a samovražda detí bola raritou, to mohlo byť aj tým, že sme žili v horších podmienkach a prah krivdy bol vyšší. Tiež na informovanosť sa nedalo spoľahnúť - bola kontrolovaná, vtedy by utajili aj tungusský meteorit.

.

Spoločný s dnešnou mlaďou je názor na autority a snaha o nezávislosť, spravidla v rôznych partiách, kde bolo obmedzenie väčšie ako doma, ale dobrovoľné – takže fajn né, sloboda neni zadarmo.......a revolution, všetko zmeniť, smrdí to dospelinou – nénormálne!

V Amerike sa vraj hovorí dáko takto: Každý normálny mladý človek musí byť revolucionár, anarchista či komunista O.K., but only do dvadsať päťky, po tom je buď blázon alebo hlupák.

Rozdiel je v prijímaní trestov a sebareflexii – my sme tresty brali ako memento, že nabudúce nás už nesmú chytiť a hlavne nebolo sa kde odvolať, ešte tak babka aj to len ilegálne. Dnes sa tresty posudzujú v dvoch rovinách. Prvá – či vôbec vznikol nárok trestať napr. sprayersrtvo – na rodinnom dome si nahodíte fasádu za 100 tis., sprayeri na nej spôsobia svoje dielo – Títo umelci si vôbec neuvedomujú, že niekomu ublížili, naopak urazení melú, očami upretými do blba, niečo o životnom štýle, nepochopení...............a trest, začo - ste normálni? Žiadajú nové steny, veď máme právo............ach právo!

Druhá – v oblasti ľudských práv, ochrany mládeže a tak, zrazu z poškodeného je zločinec, ak si bráni svoj majetok – nedajbóóže, aby mladý bol syn dákeho VIP

Je pozitívne, že mládež sa vie a môže brániť, ale svinstvo je svinstvo akokoľvek právne či inak obhájené.

Zlým príkladom sú naši politici, ktorí tiež robia svinstvá podľa zákona. Finančnú krízu, tiež spôsobili americkí prechytralci, cez medzery v zákonoch......teraz spokojne surfujú na Fidži – hajzli.

Ekonomické podmienky sú oproti nám odlišné v tom, že dnes sú o.i. obrovské majetkové rozdiely medzi jednotlivcami, ale väčšina aj dnes žije v podobných podmienkach ako my „výplata to výplata“. My sme to mali jednoduchšie v práci i zabezpečením rodiny, ale rovnostárstvo otupovalo naše ambície a priebojnosť, dokonca bola apatia a až na pár nepoučiteľných, ktorí makali – ostatní sa viezli, vediac, že je to jedno či robíš alebo nie.

Dnešných mladých nové konkurenčné prostredie nekompromisne triedi podľa ich možnosti, schopností do nespočetných skupín a spolu so slobodou v najširšom slova zmysle vytvárajú možnosť prepadnúť sa až na dno, alebo vyletieť do výšin. Je holou skutočnosťou, že „remeslo má zlaté dno“ už nefrčí, ešte stále sa oplatí špekulovať a bohatnúť nepoctivo –morálka je na vedľajšej koľaji.

A tak môžeme vidieť krásnych mladých ľudí fyzicky aj duševne s jasným cieľom, využívajúc všetko dobré, čo dnešná doba umožňuje. Popri nich ľudské trosky, ktorí tiež využili všetko, ale zlé. Medzi nimi váhajúca väčšina, ktorá súc bezmocne unášaná, fňuká , vyhovára sa na objektívne príčiny, neuvedomujúcich si, že len oni samy si môžu pomôcť – nik iný. Karty sú už rozdané a všetci vieme, aký druh šikovnosti bol potrebný na odrapenie čo najväčšieho kusa, s tým nič neurobíme........zabudnime na keby, prečo oni, to sa nedá a to všetko v pohodlí rodičovskej obývačky. Treba dať „ vale“ detskej bezstarostnosti, zbehnúť po schodoch, vyjť von a ísť, ísť,...........

Takže v každej dobe je samozrejme vývoj jedinca determinovaný, spoločenským postavením rodiny a charakterom najbližšieho okolia, ale iniciatíva rodiny a samotného jedinca je nenahraditeľná. Keď niekto nechce je to horšie ako keď nevie alebo nemôže.