Nemám rada, keď televízne rosničky o daždi hovoria ako o prichádzajúcej katastrofe. Vraj – počasie sa nám zhorší, bude škaredo. Pcha! Nech len skúsia to isté povedať v Sudáne a prinajmenšom si už neškrtnú. Preháňam. No nie každý miluje smaženie na slnku a ležanie pri vode. A nie pre každého je úpek symbolom krásneho letného dňa. Dážď, slzy z neba – skryje špinu, ale ju môže i vyplaviť na povrch. Asi že – všetko s mierou... Mne sa dážď páči. Mnohých však nedojme ani keby padala manna... ..
bolesť a delenie sprevádzali tvoje zrodenie tváriš sa zmätene a celkom ti to ide hlavne – keď spustíš bezmocný plač však niekto iste príde si tu a vôbec netušíš kto si ťa vyžiadal a aký je tvoj cieľ no učíš sa správať podľa pravidiel stojac v rade na lásku v rukách bandasku a pri pokladni (frmol riadny) - pýtaš svoj prídel a šup – na ďalší nákup rad na šťastie – asi najdlhší na školu – ha! sú tam i blbší na prácu – tu dám radšej všimné... záujmy – už nemáte nič iné? na priateľov – skúsim z
hodnotenie - bilancia? chce to trochu silencia možno trochu samoty prehodnotíš svoje cesty? var alkoholom zmažeš resty unikneš pred výčitkami spiješ sa do nemoty? program - audit seba zadaj a postupne doňho vkladaj: či posunul som dobré slovo či skúšal som - opäť, nanovo upiecť chlieb z dobrého slova a keď stvrdne - začať znova... mäkknúť - keď je do spevu... či som bol tým - kým som chcel či som dal každému diel slova - času - úsmevu... či mal som snahu pochopiť porozumieť nápevu melódi
Takže kvôli predstave najskôr jedna zaujímavá ukážka a skúste to dopozerať až do konca... btw...táto generácia detí nám bude prispievať na dôchodky? Možno áno, ale len pokiaľ majú v tom ich Emáckom manuále odfajknutú kolónku: pracovať... http://www.youtube.com/watch?v=uc2R8QhjsZo...feature=related http://www.youtube.com/watch?v=uc2R8QhjsZo&feature=related Toto už normálne nie je. A nie je to len emo. Je kopec iných svinstiev, do ktorých sa dostávajú deti. A intervencia? Minimálna až ži
Nedávno som pozerala jeden dokumentárny film – život v mori. Hlavní hrdinovia dokumentu boli malé rybičky. Ale čo bolo na nich zaujímavé? V prípade hroziaceho nebezpečenstva sa tisíce rybičiek dokázalo premeniť na jeden obrovský podvodný mrak a týmto mohutným tieňom dokázali odradiť i veľkých predátorov. Pointa – v jednote je sila. Čosi podobné si pamätajú tí skôr narodení v oných historických udalostiach z novembra 1989. Sila veľkého davu je nepopierateľná. Prečo? Pretože dav nie je utvorený
Žena má veľkú moc nad mužom. Ale len máloktorá ju dokáže optimálne (efektívne) využívať. Kvôli žene muž v minulosti rozpútal bitku, postavil Tádžmahál, vyzradil tajomstvo svojej sily, nechal sa zmýliť... Čím to je? Uvedomuje si žena moc, ktorou disponuje? Takže radšej k tej moci pridám ešte jedno veľmi dôležité M – múdrosť. No, už je to lepšie. A do tretice to chce ešte jedno M – molekuly (skôr neurotrasmitery)...potrebné pri istých chemických reakciách, ktorými vedci exaktne vysvetľujú taj
„Héj! Čo ma nevidíš? Nejaká si pyšná...“ Ops! sorry, ahoj, bola som trochu zamyslená... Tak toto sa mi stáva často. Idem cez mesto a nevšímam si ľudí. Ľudí v zmysle pohybujúceho sa davu. Viac ma zvykne upútať čosi iné. Domy. Tie staršie. Obdivujem ich štukatúru, pokúšam sa odhadnúť stavebný sloh a niekdajší účel. Pozostatky mestských hradieb, staré stromy – detto. Občas mám také nutkanie dotýkať sa tých starých kameňov a vlhkých múrov. Ktovie, čo by si pomysleli okoloidúci...ale toto leto som si
Som hráč? Deti milujú hry...a hlavne tú na schovávačku. Poznáte to – niekto sa schová a niekto hľadá. Neskôr sa úlohy vymenia a nakoniec sa vystriedajú všetci a hra splnila svoj účel.... Len škoda, že túto hru už nehrajú dospelí. A možno hrajú. Niektorí. Jedného poznám určite - je to môj obľúbený „hráč“ na literárnom poli – Robert Fulghum. Jeho definícia hráčov znie takto: „Hráči jsou ti, kdo mají mysl natolik bystrou, aby přijali nečekanou výzvu k naskočení do improvizované hry představivost