„Héj! Čo ma nevidíš? Nejaká si pyšná...“

Ops! sorry, ahoj, bola som trochu zamyslená...

Tak toto sa mi stáva často. Idem cez mesto a nevšímam si ľudí. Ľudí v zmysle pohybujúceho sa davu. Viac ma zvykne upútať čosi iné. Domy. Tie staršie. Obdivujem ich štukatúru, pokúšam sa odhadnúť stavebný sloh a niekdajší účel. Pozostatky mestských hradieb, staré stromy – detto. Občas mám také nutkanie dotýkať sa tých starých kameňov a vlhkých múrov. Ktovie, čo by si pomysleli okoloidúci...ale toto leto som si prišla na svoje. Grécke kamene a múry sa nechali hladkať ako Obelixov Idefix...A tie nádherné olivy. Čím starší a krivší strom – tým krajší. Eucharisto Grécko...

Pekné chvíle zvyknem prežívať i na pôjde starej mamy. Teda stará mama už kecá so svätým Petrom pri bráne ale našťastie všetky tie vzácne staré krámy nechala tu. Občas sa hnevám, že starší ľudia doma všetko skladujú a hromadia, ale tam na tom pôjde im je všetko odpustené. Staré krosná, cepy, kredence a v almarách hotové literárne poklady. A typická pôjdová aróma ako bonus. Otváram starú truhlicu – a tam hotový poklad – noviny z r. 1916, Slovenská ľudová kuchárka z r. 1947 alebo Biblia písaná švabachom. Samozrejme kopec starých náboženských časopisov a kníh zo SSV. Pastva pre všetky zmysly.

Pamätám sa i na to, ako som pomáhala párať perie, tkať domáce koberce, mútiť maslo v maselnici...rada skúšam nové veci a overujem si manuálnu zručnosť. Naposledy v Pribyline som si vlastnoručne vyrobila hlinený džbán na hrnčiarskom kruhu. No – nie je dokonalý, ale slúži.

Ako vravím, staré domy majú svoje čaro. Raz sme boli v takom jednom na návšteve a chalanom bolo treba ísť na záchod. Samozrejme k dispozícii len drevený so srdiečkom. Tak išli. A keď sa vrátili nejakí vyškerení, pátrala som po príčine. A na záchode vylepené holé baby z play boya. Holt - romantika má rôzne tváre a domáci pán má v kadibudke 2in1.

Rozmýšľam, čo zanechá dnešná generácia svojim potomkom. Dobre vraj už bolo. A možno sa predsa len niečo nájde

kým slnko v nás nezájde

kým máme rozum zdravý

a dospelí sú hraví

já sázím na kvalitu

já zas na bonitu

rodičovskej role

vymyslím si svoj svet

skleníky dám dole

žiadne hriadky, pole

vysadím si ruže

a zasadím lipu

a urobím skalku

a hlavne dobrý plot

(niekedy by sa zišiel elektrický...)

a pustím psa

a pustím si Čajkovského

a budem sa tváriť

krásne pateticky...