Som hráč?

Deti milujú hry...a hlavne tú na schovávačku. Poznáte to – niekto sa schová a niekto hľadá. Neskôr sa úlohy vymenia a nakoniec sa vystriedajú všetci a hra splnila svoj účel....

Len škoda, že túto hru už nehrajú dospelí. A možno hrajú. Niektorí. Jedného poznám určite - je to môj obľúbený „hráč“ na literárnom poli – Robert Fulghum.

Jeho definícia hráčov znie takto: „Hráči jsou ti, kdo mají mysl natolik bystrou, aby přijali nečekanou výzvu k naskočení do improvizované hry představivosti. Jsou to lidé s potrhlým smyslem pro různá šibalství...“

Tak tohto pána RF ja proste můžu...patrí medzi ľudí, s ktorými sa dá...vie nádherne žasnúť. Schválne si niečo od neho prečítajte. Píše malé príbehy o obyčajných udalostiach neobyčajným spôsobom s vtipom a múdrosťou.

Máte čas žasnúť? Máte chuť vedieť? Máte vôbec prehľad o tom čo máte? Tak schválne začnite: „mám auto, dom, deti, chatu, manželku, dobrú prácu, – následne človek môže skĺznuť k podrobnejšej výbave domácnosti...A to je všetko? „Jasné. Som spokojný. Len nech mi to zdravie ešte slúži“...

No dobre, a teraz mi povedzte niečo o rodine...Ale áno, žena robí tam a tam, deti majú školu, krúžky...

...kam týmto „kvázi“ dialógom smerujem?

Trochu dál a trochu hlouběji...a možno odbočím aj k Tajovského – Statkom – zmätkom...

A možno i ku Gogoľovým Mŕtvym dušiam. Alebo zablúdim k Dostojevského Zločinu a trestu? K dnešnej uponáhľanej dobe by dobre sedeli možno všetky menované tituly.

Máš statky a v duši úžasný zmätok, máš dušu – ale možno mŕtvu. A zločin je to, ako žiješ svoj život. A trest? Možno že trestom je život, ktorý žiješ...V prírode sa z larvy stáva krásny motýľ. Z nedokonalého je dokonalejšie, krajšie. Kde je tá metamorfóza u ľudí?

Všimli ste si, že mnoho ľudí sa v strednom veku začne „opúšťať? Nerozumiem dosť dobre prečo? Vyčítali to snáď niekde? Má to tak byť? Rozmýšľajú vôbec nad tým, že telo síce ochabuje, ale duch a psychika nemá také mantinely, nemá žiadny kopec, z ktorého sa dá ísť z kopca? Skôr by sa to dalo prirovnať k celoživotnému stúpaniu na kopec – tam by si mal človek na fajront zastať a dívať sa na to, čo zdolal...a žasnúť a byť vďačný...

Takže o čom to celé je? Samozrejme o filozofii. O tom, ako prežiť a nie preflákať svoj život, o plánoch a cieľoch – čiastkových a dlhodobých, o tom, že platiť sa nemusí len peniazmi, ale aj pozornosťou a milým slovom a že dôležité je poznanie a zmysel pre humor. Ten humor mám odskúšaný. A funguje.

takže na záver to trochu odľahčím

a zhrniem slová

a tému navodenú

že túžba žiť správne

má vždy cenu

a všetky tie múdrosti o žití

o láske a o splynutí bytí

pochopíš len vtedy

ak Kroniku ľudstva necháš stále otvorenú

ak vieš

že veršom - ružou

obdariť máš ženu

a máš chuť z nej čítať

denne aspoň stranu

snáď dočítaš sa o tom

že pochvala je lepšia

než chuť uštedriť ranu...

A keď nemôžete v noci zaspať, skúste sa ísť pozrieť na hviezdy, alebo napíšte pár veršov...alebo porozmýšľajte, čo pekné môžete ráno niekomu vyviesť...

Ronja