Zítra vstanu a budu Emo
Takže kvôli predstave najskôr jedna zaujímavá ukážka a skúste to dopozerať až do konca... btw...táto generácia detí nám bude prispievať na dôchodky? Možno áno, ale len pokiaľ majú v tom ich Emáckom manuále odfajknutú kolónku: pracovať...
http://www.youtube.com/watch?v=uc2R8QhjsZo...feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=uc2R8QhjsZo&feature=related
Toto už normálne nie je. A nie je to len emo. Je kopec iných svinstiev, do ktorých sa dostávajú deti. A intervencia? Minimálna až žiadna.
November 89 nám priniesol demokraciu. Slobodu myslenia, cestovania, vyznania atď.
Človek má právo na svoj názor, štýl obliekania. Kde je však hranica? Kde končí normálnosť a prijateľná forma vlastného prejavu?
Nechcem teraz použiť ono klišé: „za našich mladých čias...“
Aj vtedy sa robili voloviny a recesia. I keď bol socializmus a vládli komančovia, - človek sa pohyboval medzi mantinelmi, ale dalo sa. V ponuke – množstvo voľnočasových aktivít, a keď nič iné, aspoň ísť v podvečer na susedove hrušky, liezť na stromy a skákať z okna dievčenského intráku. Adrenalín má rôzne formy. V telke veľký výber nebol – a to bolo na jednej strane dobre. Človek bol nútený viac siahnuť po knihe. Alebo po priateľoch. A program sa vymyslel. A improvizovalo sa. A snívalo sa. Pod stanom, aj pod Stanom, aj pri ohni aj pod hviezdami.
Niekedy mám pocit, akoby dnešní mladí stratili motiváciu, smer, chuť k životu. V čem to vězí? Asi treba pozvať nejakého sociológa na kávu. Na debatu. A možno ďalších odborníkov.
Ale hlavne rodičov.
V živote som určite dostala veľa rôznych darov. Ale teraz konkrétne si nespomínam na podrobnosti. Čo si vybavím však v mysli úplne presne – sú chvíle, ktoré mi venovali rodičia. Dali svoj čas, svoju pozornosť.
Toto je hodnota a dar, ktorý treba ponúkať. Toto sa nedá vyvážiť žiadnymi hmotnými darmi.
Pozornosť a porozumenie. Ak nasleduje spätná väzba, je to na dobrej ceste. Takže to by bola rada pre súčasných i potenciálnch rodičov.
A rada pre decká? Možno to nemajú v živote ľahké – ale neľutovať sa. Nehľadať ľahšiu cestu – úniky z problémov, ale riešiť konkrétnu situáciu napriek všetkému. Tú energiu a mladistvý zápal vložiť do správnej banky. Hľadať správne veci na správnych miestach. Chcieť viac než vegetovať a ľutovať sa – čo mi život nedal. Tak idem a vezmem si krucinál. Dostal som talenty – a čo s nimi. Zakopem? Mám zdravie – už to je mnoho. Keď máš depku a nudíš ta, zájdi do ústavu pre postihnutých ľudí a možno ťa to zmení. Pozri sa na tých ľudí čo všetko dokážu i so svojim hendikepom. Klobúk dolu.
Depresívnych správ je na svete dosť. Treba to začať vyvažovať niečím pozitívnym.
Pre začiatok – dajte si čokoládu a usmejte sa na seba v zrkadle. Alebo na svokru. Alebo na psa. No ták.
Pomáha to.
Mám to vyskúšané.

8 Komentárov
Odporúčaný komentár
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz