Nedávno som pozerala jeden dokumentárny film – život v mori. Hlavní hrdinovia dokumentu boli malé rybičky. Ale čo bolo na nich zaujímavé? V prípade hroziaceho nebezpečenstva sa tisíce rybičiek dokázalo premeniť na jeden obrovský podvodný mrak a týmto mohutným tieňom dokázali odradiť i veľkých predátorov.

Pointa – v jednote je sila.

Čosi podobné si pamätajú tí skôr narodení v oných historických udalostiach z novembra 1989.

Sila veľkého davu je nepopierateľná.

Prečo? Pretože dav nie je utvorený rozmýšľajúcimi ľuďmi. Dav ukrýva v sebe skôr pocity jednotlivých ľudí. Tieto sa znásobujú a vzniká mohutná vášeň.

Vášeň k vykonaniu zmeny. Zmeny k lepšiemu, alebo horšiemu.

Ale chýba ešte posledný komponent, aby dav – Golem ožil.

Je ním vodca.

A nie hocijaký, ale charizmatický. Nemusí mať nejaké špeciálne školy a odporúčania pre túto funkciu. Stačí len aby bol schopný rečník s dostatočnou gestikuláciou a zanietením pre „našu vec".

Vodca je tým tmelom, dušou davu. Sám by nebol ničím, takisto ako dav. Ale spolu tvoria veľké veci a menia dejiny. Alebo sa aspoň zviditeľňujú v médiách. Ovplyvňujú ovplyvniteľných, presviedčajú nevedomých a dvíhajú žlč rozumným. A niekto za oponou si mädlí ruky. I takto sa zvykne robiť politika. A ľudia už vedia, koho majú najbližšie voliť. Volia predsa srdcom. Volia svojho vodcu. Ale poznám jeden príbeh a tam to skončilo inak. Tam všeobecný názor davu ovplyvnila jediná veta.

„Veď je nahý.....“