Cely cas co tu sme ~existujeme sa diali veci. Adam sa rozpraval s Evou a Bohom, Eva sa rozpravala s Adamom a Bohom, Boh sa rozpraval s Adamom a Evou a dnes uz vieme, ze to bolo vsetkym trom prd platne. Dnes sa uz s nami prinajmensom jeden z nich nerozprava ..a mozno aj vie preco. C:\>OvocieZoStromuPoznaniaOdtrhnut,Zakusit,Ochutnat,Zozrat -asi nieco podobne stalo v prvom prikazovom riadku. A my sme im to zozrali, dnes uz iba vylizujeme z taniera, co zostal zadrbany od prveho intelektualneho ob
tak o smrti napisem este raz. V piatok mi zomrel dobry kamarat. Vlastne sme sa az tak velmi nekamaratili, ani neviem ako sa volala jeho zena a deti, ale ked vam zomrie kamarat, patri sa pisat o dobrom kamaratovi a ked som si vecer lahol do postele a zhasol svetlo, rozmyslal som co tu po nas ostava, pretoze kazda smrt nas nuti rozmyslat a nepyta sa, ci chceme. Na stolicke mi viselo pokrcnene tricko, ktore mam teraz na sebe, lebo som prezil. Ale keby som sa v noci pobral ta, rano by zost
..sa mi pise tazko. Nie preto, ze je vytrvalym strasiakom na konci mojej cesty, ktory mi za cely cas co tu som s neskryvanou davkou egoizmu pripomina svoju dolezitost /na to sa mi staci raz za cas pozriet pred seba/. Nie preto, ze zakazdym, co sa ukaze v mojej blizkosti si uvedomim, ze moja buducnost sa stava o par zazitkov lahsou. O smrti sa mi pise tazko iba z jedineho dovodu. Aj ked sa so zeleznou pravidelnostou mota stale dookola, som jej lahostajny, ja co tu ostavam. Este sme nemali tu cest
Druhykrat si lokol z flase. Bol to istejsi hlt, ako ten prvy, uz sa nebal, ze mu dvihne zaludok. V takom momente je dolezite udrzat v chode zakladne zivotne funkcie a spatna klapka je jednou z nich. Momentalne to vlastne bola vec, najdolezitejsia zo vsetkych. Vedel tiez, ze sa trafi do ust a nerobilo mu uz problem, ze ho niekto moze sledovat. Bol vybaveny, uloha dna bola splnena, moze dalej zit, aspon teda dnes. Telo ma jednu zlu funkciu, odburava alkohol z krvi a on ho potom musi dolievat. Stoj
Nemusim lovit v pamati, nemusim hladat. Nasiel som si ho tak akosi prirodzene a nenutene a on ma pojal, bez namietok. Nema to dve nohy, ani styri, ale rovno sest a nechodi, ale ani nekryva, caka. Je to iba kus, obycajna vec, ktorych su desiatky vyhodene v skarpach a na smetiskach a napriek tomu verim, ze tato materia ma svoju a mozno aj moju dusu a ktoru preto milujem a preklinam. Pamata si to odchody a prichody, moju prvu erekciu a ejakulaciu. Pamata si to, co si ja z roznych dovodov nemozem pa