Nemusim lovit v pamati, nemusim hladat. Nasiel som si ho tak akosi prirodzene a nenutene a on ma pojal, bez namietok. Nema to dve nohy, ani styri, ale rovno sest a nechodi, ale ani nekryva, caka. Je to iba kus, obycajna vec, ktorych su desiatky vyhodene v skarpach a na smetiskach a napriek tomu verim, ze tato materia ma svoju a mozno aj moju dusu a ktoru preto milujem a preklinam. Pamata si to odchody a prichody, moju prvu erekciu a ejakulaciu. Pamata si to, co si ja z roznych dovodov nemozem pamatat. Vsetky moje cesty vedu od neho a zasa naspat k nemu. Byval uz cielom, aj dovodom na odchod. Svadobny dar mojich rodicov, cele noci a dni znasa tarchu mojich 90 kil a niekedy aj viac, plus nadvahu mojho zivota. Moj roztahovaci gauc, premeneny uz davnejsie na postel a cez den na skladisko domoveho odpadu a vsemozneho marazmu. Najprv so zelenym drsnym calunenim a ciernymi gombikmi, neskor s bezovym a dnes s pestrym do oci bijucim (presne tak!) Gauc na ktorom pred 23 rokmi zomrel moj otec a na ktorom posledny krat lezala babka, ked odisla posledny krat do nemocnice. Miesto, na ktorom viackrat plakala moja mama. Gauc, na ktorom som sa „zoznamil“ a aj rozisiel s dvomi frajerkami, pohovkou na ktorej som prvy krat pretiahol R. M. a V. a na ktoru som niekolkrat ozraty vyvratil obsah mojho zaludka. Na nom som dostaval a obcas daval rozumy. Bol priestorom, pod ktorym rodicia skryvali darceky cez stedry den a kde som si mimo stedreho dna odkladal vlaciky, kolajnice a lego a od jesene do zimy isty cas susil travu a pod nim schovaval flasu a par piv na prvy ranajsi lok. Hlavu v smutku mavam zasadne iba na mojom gauci. Lebo ked si liham vecer s tazkou gebulou, rano je vsetko tak, ako ma byt. Kde sa podeli skarede myslienky? No predsa... Do mojho gauca som nabural nosom, ked som sa ako decko smykal v obyvacke na parketach a poznal som prvykrat, co je bolest. Na mojom gauci som vylezal vsetky moje choroby ...a jednu dostal. Tu som nasral par ludi a tu par ludi nasralo mna. Na tomto gauci sa vrteli dvaja svedkovia so straznou vezou. Po mojom gauci ostali v obyvacke este dnes viditelne otlacky, ked sme ho stahovali do mojej izby, ale v tej uz po nom neostane nic, lebo on ostane v nej a ja ostanem v nom. Prave dnes som sa tak rozhodol.

Dnes je tento moj sestnohy nechodiaci suputnik dovodom, preco ma boli lavy laket, ked lezim na lavom boku a pisem tuto jeho story na laptope, ktory je polozeny prave na nom. Vacsina prispevkov na tomto fore bola napisanych prave tu. Viackrat prepaleny, ostaty, ozvracany, vrzgajuci s prasknutou prepazkou, ktoru sa mi nechce opravit a ja si ho vazim a zrejme aj on mna, ked ma nesie cez zdary a nezdary, cez smutok a radost zivotom. Odniesol a priniesol mojich najblizsich. Jednych do neba a druhych do pekla? Je Charonovou lodkou a tiez bocianom, ktory nevie trafit zaroven. Napity mojim potom, mojim dobrom a mojim zlom. Spongia stale pripravena nasat, alebo vyzmykat svoj obsah. Moja jedina istota, na siestich joklovych nohach. Nech je aspon tu zvecneny. No, nechceli by ste si polezat? :spiteful: