Skočiť na obsah

Terorizmus, teroristické organizácie


RoSo

Odporúčané príspevky

EÚ zaradila LTTE na zoznam teroristických organizácií

 

Brusel 29. mája (TASR) - Európska únia dnes zaradila srílanské hnutie Tigri oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) na zoznam teroristických organizácii. Informovali o tom diplomati EÚ.

 

Boje militantných Tamilov o nezávislosť si od roku 1983 na Srí Lanke vyžiadali už viac ako 65.000 ľudských životov.

 

 

Aké teroristické organizácie (terajšie, či z minulosti) poznáte? Čo je ich cieľom?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...

teroristické organizácie sprevádzajú ľusdtvo , len sa ako teroristické v dnešnej dobe volajú ...

spomenula som si na voľakedajších "lúpežných rytierov" - určite ste sa o nich aspoň v škole učili - dnes by boli označení za teroristické organizácie...

 

60. roky nepriniesli len hnutie hipies, večnú lásku a deti kvetov, ale aj teroristické organizácie ...

v Nemecku v r. 1968 začala svoju činnosť organizácia "Baader - Meinhofová" - a narobili kopu svinstiev, "Červené brigády" ... a začali sa formovať ďaľšie ... Svetlý chodník, prepadnutie lode Achille Lauro, únos a zabitie Alda Mora, ..... a hromady ďaľších ...

 

Terrere – latinsky vydesiť, postrašiť ... slovom terorizmus sa vlastne násilné činy označovali už za francúzskej buržoáznej revolúcie.... a odvtedy terorizmus zrejme veselo prekvitá ...

 

takže teroristické organizácie nie sú len moslimské .... ale Asasíni Starca z hory nadopovaní drogami zabíjali za vidinou hurisiek v raji ... hm...

 

takže takto akosi - je toho omnoho viac, než sa zdá ... teroristické organizácie sa množia - dnes a denne :

 

 

Medzi najznámejšie teroristické organizácie patrí:

 

Óm-šinrikjó

Hizballáh

Hamas

Fatah

Islamský džihád

OOP (Organizácia pre oslobodenie Palestíny)

al-Káida

ETA

GIA

RUF

IRA

 

Teroristické organizácie súčasnosti

 

Al-Džamája al-Islamíja (Islamská skupina) - Egypt

Al-Džihád (Egyptský islamský džihád)

Al-Kajdá - Afganistan

Asbat al-Ansar - Libanon

Baskická vlasť a sloboda (ETA) - Španielsko

Brigáda martýrov al-Aksa - Palestína

Džamája Islamíja - teroristická sieť v juhovýchodnej Ázii napojená na al-Kajdú

Front oslobodenia Palestíny

Hamás (Islamské hnutie odporu) - Palestína

Harakat al-Mudžahedin (Hnutie svätých bojovníkov) - Pakistan (Kašmír)

Hizballáh (Strana boha) - Libanon

Jaiš-e-Mohammed (Mohamedova armáda) - Pakistan (Kašmír)

Kahane Chai (Kach) - Izrael

Komunistická strana Filipín/Nová ľudová armáda

Laškar-e-Tajíba (Armáda spravodlivých) - Pakistan (Kašmír)

Laškar I Džangvi - Džvangská armáda - Pakistan

Ľudový front oslobodenia Palestíny

Ľudový front oslobodenia Palestíny - Hlavné velenie

Organizácia Mudžahedin-e-Chalk - Irán

Organizácia Abú Nidála - Irak

Ozbrojená islamská skupina (GIA) - Alžírsko

Najvyššia pravda Aumu (Óm šinrikjó, Aleph) - Japonsko

Národná oslobodzovacia armáda - Kolumbia

Palestínsky islamský džihád

Pravá IRA (Real IRA - RIRA) - Severné Írsko

Revolučné ozbrojené sily Kolumbie

Revolučné bunky - Grécko

Revolučná organizácia 17. novembra - Grécko

Revolučná ľudová oslobodzovacia strana - Turecko

Salafistická skupina výzvy a boja - Alžírsko

Skupina Abú Sajáfa - Filipíny

Spojené sebaobranné sily Kolumbie

Strana kurdských pracujúcich (PKK) - Turecko

Jasný chodník (Sendero Luminoso) - Peru

Tigre oslobodenia tamilského Eelamu (LTTE) - Srí Lanka

Uzbekistanské islamské hnutie

 

V uplynulých rokoch sa na tomto zozname teroristických organizácií nachádzali aj:

 

Al-Fatáh - Palestína

Arménska tajná oslobodzovacia armáda (ASALA)

Brigáda Alexa Boncayaa - Filipíny

Červení Kméri - Kambodža

Demokratický front oslobodenia Palestíny

Federácia asociácií kanadských Tamilov

Guerrilova armáda Tupac Katari

Chukaku-Ha

Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK)

Morazanistický vlastenecký front - Mexiko

Sila 17 - Palestína

Japonské červené brigády

Revolučné hnutie Tupac Amaru - Peru

CIRA - Stála IRA - Severné Írsko

Vlastenecký front Manuela Rodrigueza - Chile a iné.

 

 

takže tak ...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 10 mesiacmi...

Možno by to chcelo nejaké definície terorizmu.

 

Teror

- násilie, uplatňované spravidla proti politickému odporcovi až do fyzického zničenia; hrozba násilím, zastrašovanie, hrôzovláda.

- hrôza, hrôzovláda, vláda násilia všetkých foriem fyzického a psychického násilia na zdolanie odporu osobného alebo spoločenského odporcu.

- politika zastrašovania a potlačovania triednych a politických protivníkov, uskutočňovaná prostredníctvom extrémne drsných násilníckych spôsobov, alebo donútenia až po fyzické zničenie. Tiež jedna z foriem bojovej činnosti partizánov.

 

Terorizmus

- historicky je zbraňou slabých, t.j. tých, ktorí nedisponujú konvenčnou vojenskou silou.

- zastrašovanie a potlačovanie odporcov násilnými metódami.

 

Niektoré definície obsiahnuté v publikácii BRZYBOHATÝ, M.: Terorizmus II. Police

history Praha 1999, [14;s. 153-155.]

 

Terorizmus

- ako forma organizovaného násilia zvyčajne zameraného proti nezúčastneným osobám, na dosiahnutie politických, kriminálnych alebo iných cieľov.

- Medzinárodný terorizmus obsahuje internacionálne prvky, ako napríklad podpora teroristickej skupiny iným štátom, útoky na príslušníka iného štátu, útok na diplomatickú misiu a pod.

- Vnútroštátny terorizmus sa dotýka len vnútorných záujmov určitého štátu. Môže byť napríklad dôsledkom stretnutia dvoch politických strán, alebo záujmových skupín, ale i nacionalistických skupín. Jeho dôsledky však nepresahujú štátnu hranicu.

- Náboženský terorizmus je presadzovanie náboženskej ideológie, ktorá je v mnohých prípadoch aj súčasťou politiky daného štátu násilnými metódami. Príkladom môže byť viacero islamských krajín a Írsko.

- Kriminálny terorizmus sleduje predovšetkým kriminálne ciele, ale jeho dôsledky môžu zasahovať do politickej oblasti. Jeho výrazný rozmach je zrejmý najmä v postkomunistických krajinách.

- Podvratný terorizmus bol typickou metódou boja v období studenej vojny. Jeho cieľom bolo vyvolanie prevratov, povstaní a diverzií, hlavne v krajinách tretieho sveta. Súčasťou bola tiež príprava a výcvik teroristov v rôznych krajinách, v špeciálnych výcvikových táboroch.

- Narkoterorizmus je aktuálny najmä v krajinách Južnej Ameriky, kde ho narkomafie používajú na presadzovanie svojich záujmov. Disponujú obrovskými finančnými prostriedkami, arzenálom zbraní a mnohými súkromnými armádami.

- Počítačový terorizmus je zneužitie počítačových systémov na rôzne kriminálne a diverzné účely.

- Elektronický terorizmus sa snaží o ochromenie bezpečnosti štátu zneužitím, či vyradením informačných sietí a počítačových systémov, ale aj iných elektronických zariadení.

- Jadrový terorizmus sa zameriava na krádeže, nezákonné obchody a prepravu jadrových materiálov využiteľných na výrobu jadrových zbraní, na zamorenie životne dôležitých prírodných zdrojov.

- Extrémistický terorizmus je sprievodným javom činnosti náboženských, ultrapravicových, či ultraľavicových organizácií a hnutí. Jeho ideologická argumentácia je často založená na iracionálnej a emocionálnej argumentácii.

- Sociálny terorizmus je spravidla výsadou teroristických organizácií s ultraľavicovým zameraním, môže vychádzať i z predošlej marxistickej filozofie. Jeho existencia je stimulovaná zlou ekonomickou situáciou a z toho vyplývajúcim sociálnym napätím.

- Informačný terorizmus je relatívne nová a veľmi účinná forma terorizmu založená na nezákonnom prenikaní do informačných systémov s cieľom zničiť, zneužiť, ukradnúť alebo zmeniť v nich dostupné informácie. Z globálneho hľadiska je informačný terorizmus jednou z metód vedenia informačnej vojny.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na zoznam teroristov pridali Fatah al-Islam

 

Washington 12. augusta (TASR) - Vláda amerického prezidenta Georgea W. Busha pripísala na zoznam zahraničných teroristických organizácií militantnú libanonskú skupinu Fatah al-Islam, ktorá je podľa vlastných tvrdení ideologicky blízka al-Káide.

 

V severnom Libanone už vyše dva mesiace trvajú boje medzi armádou a ozbrojencami zo skupiny Fatah al-Islam, ktorých armáda oblieha v palestínskom utečeneckom tábore Nahr al-Barid. Od 20. mája tam zahynulo najmenej 220 ľudí, z toho 118 vojakov.

 

Ide o najhoršie vnútropolitické násilnosti v Libanonu od občianskej vojny v krajine v rokoch 1975-90 a boje pokračujú napriek úsiliu libanonskej armády. Tá odmietla zastaviť svoju ofenzívu, kým sa militanti nevzdajú, tí však prisahali bojovať až do svojej smrti.

 

Západom podporovaný premiér Libanonu Fuád Siniora vyhlásil, že existuje spojenie medzi Sýriou a Fatah al-Islamom. Hnutie vzniklo vlani, ale s bojmi získalo na význame. Sýrsky prezident Bašar Asad obvinenie odmietol.

 

Obrázok

Bojovníci hnutia Fatah al-Islam čítajú Korán na cvičisku v utečeneckom tábore Nahr al-Barid.

 

Pozrite sa na tých vymetencov, okrem Koránu a Kalašnikova nepoznajú hádam nič iné.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pozrite sa na tých vymetencov, okrem Koránu a Kalašnikova nepoznajú hádam nič iné.

Aj o tom niekedy pochybujem. Už po 11. septembri sa viaceré moslimské štáty vyjadrili, že útoky proti nevinným civilistom sú v rozpore s Koránom. Tým skôr by to malo platiť v dnešnom Iraku. Na druhej strane si teroristi napríklad útokmi v Bagdade stavajú proti sebe aj moslimské obyvateľstvo a počet ich sympatizantov medzi ním začína klesať.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No však ja nehovorím o moslimoch, ale radikálnych moslimoch.

 

Čo sa však týka samotného postoja moslimov k terorizmu, ten je nejednoznačný. Cieľom moslimov je islamizácia celého sveta akýmikoľvek prostriedkami, takže hoci môžu verejne odsúdiť terorizmus, ale ticho s ním súhlasia. Nakoniec aj preto ešte nikde nebolo vidieť žiadnu masovú moslimskú demonštráciu proti terorizmu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...
Definície obsiahnuté v publikácii Terorismus a my, ochrana před hrozbou moderní doby, kolektiv autorů, Computer Press, Praha 2001. [110]; s.6-8]

- Štátny terorizmus je používanie teroristických metód štátnej moci proti jej oponentom. Môže byť napr. zameraný na národnostné menšiny, náboženské skupiny, disidentov atď.

- Ekologický terorizmus predstavuje používanie nezákonného násilia na pozitívne ciele - ochranu prírody a prírodných zdrojov. V niektorých prípadoch ho využívajú ekologické orga-nizácie proti vládam či priemyselným organizáciám.

- Superterorizmus znamená zneužitie zbraní hromadného ničenia, prípadne iných pros-triedkov, ktoré sa im z hľadiska svojich účinkov približujú.

- Konvenčný terorizmus je historickým typom terorizmu, ktorý pretrváva i v súčasnosti. „Konvenčný“ v tomto prípade znamená terorizmus používajúci klasické (konvenčné) pros-triedky, ako napr. výbušniny, strelné zbrane, horľaviny, rovnako tak ako násilné metódy (a-tentáty, únosy, zadržiavanie rukojemníkov).

- Nekonvenčný terorizmus je relatívne novým typom prejavov terorizmu, používa pros-triedky a metódy, ktoré sa nedajú zahrnúť do kategórie konvenčného terorizmu. Patrí sem napr. zneužitie zbraní hromadného ničenia, prostriedkov informačnej a psychologickej vojny, rovnako zneužitie prostriedkov, ktoré z vojenského hľadiska nie je možné medzi zbrane zahr-núť (napr. zneužitie priemyslových odpadov, alebo zámerného, plánovaného vyvolania katas-trof a havárií.

- Psychologický terorizmus je plánované použitie propagandy a ďalších psychologických prostriedkov v čase mieru, na ovplyvnenie názorov, emócií, postojov a správania jednotlivcov či cieľových skupín populácie tak, aby priamo alebo svojimi dôsledkami ohrozovali bezpeč-nosť a ústavné princípy štátu.

 

Definícia terorizmu podľa Európskej únie:

EÚ definuje terorizmus ako čin spáchaný úmyselne s cieľom „vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry. Ide o zločiny, ako ohro-zovanie života alebo fyzickej integrity osôb, vzatie osoby za rukojemníka, únos lietadla, spô-sobenie výbuchu a podobne. [brusel - TASR, 7. 12. 2001]

 

Definície teroru a terorizmu z Websterovho slovníka:

- terorizmus je definovaný ako extrémny strach, prudká hrôza, ktorá ovláda telo a myseľ.

[116]

- novší Websterov slovník 20. storočia uvádza k teroru rovnaké významy: 1. intenzívny strach; 2. osoba alebo vec spôsobujúca intenzívny strach; 3. obdobie charakterizované politic-kými exekúciami, napr. Francúzska revolúcia.

- moderný Websterov slovník poskytuje: 1. terorizovanie, t.j. používanie teroru a násilia na

zastrašenie, podrobenie, hlavne ako politická zbraň a metóda; 2. zastrašenie, či podrobenie dosiahnuté týmto spôsobom. [117]

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Štúdia MOSR

 

1.1 STRUČNÝ HISTORICKY PRIEREZ VÝVOJA TERORIZMU


Terorizmus sprevádza vývoj ľudskej spoločnosti v celej jej histórii. V závislosti od konkrétnych spoločenských podmienok sa v jednotlivých dejinných obdobiach prejavoval v rôznych podobách. Menili sa jeho ciele, metódy, formy a používané prostriedky. Spravidla nepôsobil izolovane, ale bol prepojený s inými formami násilia, najmä ozbrojeného - s vojnami, povstaniami, vzburami, revolúciami a pod.
Ak sa v súčasnosti venuje terorizmu mimoriadna pozornosť, potom je to predovšetkým pre jeho výrazný politický charakter, ako aj preto, že jeho ?moderná podoba? a úsilie presadiť sa ako alternatívna metóda riešenia hlavných problémov či rozporov vývoja súčasného sveta sa stáva natoľko nebezpečná, že už dnes spôsobuje obrovské obete a ohrozuje civilizačné hodnoty. V budúcnosti môže vážne ohroziť i existenciu celého ľudstva, lebo jeho fanatická podoba nepozná obmedzenia a pred ničím sa nezastaví.
Ak chceme pochopiť podstatu teroru a terorizmu, treba ho poznať ako každý iný spoločenský fenomén, v jeho historickom vývoji a súvislostiach. To bol dôvod na začlenenie do tejto štúdie aj jeho historických aspektov.


1.1.1 Teror a terorizmus od staroveku po Veľkú francúzsku revolúciu

Teror v jeho dobových formách sa v staroveku, najmä v antickom svete, praktikoval dosť často pri vládnutí, v dobyvačných a občianskych vojnách alebo pri potláčaní vzbúr a povstaní otrokov i podmanených kmeňov a národov. Masové vyvražďovanie porazených, politické vraždy významných osôb (staršinov, kráľov, tyranov, diktátorov, senátorov či cisárov), decimovanie nedisciplinovaných vojsk, mučenie (bičovanie, mrzačenie atď.), popravy kameňovaním, ukrižovaním, napichovaním na kôl, predhadzovaním divej zveri a iné brutálne fyzické násilie na otrokoch, zajatcoch i slobodných občanoch sa nepokladalo za niečo neobvyklé. Teror bol dokonca uzákonený v rímskom trestnom zákonníku. Mnoho konkrétnych príkladov teroru je uvedených v Biblii a iných historických prameňoch (vyvraždenie obyvateľov dobytého Jericha, vyhladenie Kartága Rimanmi, potrestanie účastníkov Spartakovho povstania, vyvraždenie obyvateľov Jeruzalema po potlačení židovského povstania Rimanmi v roku 70, vražda macedónskeho kráľa Filipa II., Cézara a ďalších rímskych cisárov či ich potenciálnych nástupcov, senátorov a pod.).
Po rozpade antického sveta a nástupe stredovekého feudalizmu teror nezanikol. V jeho raných fázach do 11. storočia išlo vlastne len o pokračovanie metód charakteristických pre obdobie antiky.
Približne od 11. storočia sa pod vplyvom kresťanskej teológie začali postupne meniť názory na pravidlá vedenia vojny a používanie násilia. Sila sa mala používať len pri vynucovaní spravodlivosti. Násilné akty sa zakazovali vykonávať v nedeľu, v kostoloch, nemocniciach, tržniciach a pod. Vojny sa neorientovali ani tak na zabíjanie, ako skôr na drancovanie a pustošenie krajiny. V križiackych vojnách sa však takéto pravidlá príliš nedodržiavali. Napríklad obyvatelia Jeruzalema ako inoverci, boli po jeho dobytí križiakmi všetci vyvraždení.
V oblasti Perzského zálivu v období od 11. storočia až do polovice 13. storočia pôsobila moslimská sekta asasinov, ktorá využívala teror (vraždy vodcov svojich protivníkov pomocou dýky) na šírenie tzv. nazarského smeru islamu. Teroristi - samovrahovia užívali údajne pred vykonaním aktu hašiš (od toho vzniklo ich modifikované pomenovanie).
Najnemilosrdnejší teror ako nástroj vojny, vyvolávajúci panický strach v celom vtedajšom svete, praktikoval v 13. storočí pri svojich výbojoch vodca Mongolov Džingischán. Za obdobie svojej vlády vytvoril obrovskú ríšu, rozprestierajúcu sa od Kórey a Číny až po Maďarsko. Pri vojenských ťaženiach nechal zmasakrovať milióny obyvateľov dobytých miest a krajín aj bez toho, aby mu kládli odpor. Za obeť v Afganistane padlo napríklad 2,4 milióna ľudí, v Číne viac než 15 miliónov roľníkov atď. Takéto zastrašovacie masakry považoval za nutnosť, aby minimalizoval odpor ľudí a vlastné straty. Pri masakrách neboli obete mučené. Zabíjanie bolo údajne rýchle a účinné.
V stredoveku sa pri dobývaní hradov a opevnených miest používali rôzne formy psychologického teroru, no najmä hrozieb podľa dávno uznávaného ?práva víťaza?. Ak sa totiž obrancovia na výzvu nevzdali, boli v prípade ich porážky vydaní na milosť a nemilosť víťaza. Spravidla sa vydrancovalo celé mesto (hrad, pevnosť) a jeho obrancovia boli pozabíjaní alebo odvlečení do zajatia. Udeľovať milosť bolo výsadou veliteľa víťazov.
Za špecifickú formu terorizmu v stredoveku treba považovať náboženský terorizmus - prezentovaný inkvizičnými súdmi jezuitov a iných cirkevných inštitúcií proti náboženským odporcom, reformátorom, kacírom, odpadlíkom od viery podľa uznávaných postupov ?kladiva na čarodejnice? a pod. Praktiky s teroristickými prvkami sa uplatňovali aj v stredovekom svetskom súdnictve na vynútenie priznania viny pri výsluchu obvinených a výkone verdiktu súdov za použitia neľudských foriem mučenia a týrania - vystavovaním na pranier, upaľovaním na hranici, lámanie na kolese, vyrezávanie jazyka, vypichovaním očí a pod.
Amerika, po jej objavení v roku 1492, sa so svojím obrovským prírodným bohatstvom stala v nasledujúcom období predmetom zvýšeného záujmu hlavných európskych námorných mocností, najmä Španielska, Anglicka, Francúzska a Portugalska. Ich osadníci postupne vytláčali pôvodných obyvateľov, ktorí sa začali proti tomu stavať na odpor. Boj osadníkov s pôvodným obyvateľstvom gradoval a prerástol do vzájomného teroristického vyhladzovania sídlisk prisťahovalcov i indiánov, do vyvražďovania a genocídy celých kmeňov a etnických skupín v Severnej, Strednej i Južnej Amerike. Pod náporom lepšie vyzbrojených a organizovaných bielych prisťahovalcov padla ríša Aztékov i Inkov. Amerika bola kolonizovaná, pôvodné obyvateľstvo bolo z väčšej časti vyvraždené a zvyšky prinútené žiť vo vyhradených rezerváciách.
Terorizmus v tomto historickom období možno označiť ako ?primitívny, priamy, otvorený? - bez právnych obmedzení. Teroristické praktiky sa spočiatku považovali za bežné zastrašovacie formy vládnutia a vedenia vojen. Až neskôr, pod vplyvom kresťanskej teológie sa ich používanie vymedzilo zákonmi.
Zásadný prelom vo vývoji terorizmu nastal v období Veľkej francúzskej revolúcie, najmä v rokoch 1793 - 94, po zvrhnutí kráľa, jeho poprave a nastolení moci Výboru pre verejné blaho na čele s M. Robespierrom, ktorý plnil príkazy národného Konventu. V tomto období sa predtým používané metódy zastrašovania a represie politických protivníkov nezákonnými spôsobmi stali zákonnými prostriedkami oficiálnej štátnej politiky. Vznikol štátny terorizmus s ?vládou teroru?. Ten pod heslom obrany revolúcie a republiky terorizoval spočiatku ich skutočných nepriateľov, ale postupne prerástol na teror proti všetkému obyvateľstvu. Vyžiadal si stotisícové obete pod gilotínou, vo väzeniach a vyhnanstve. Na odpor sa mu postavil ?biely (rojalistický) teror?, ktorý tieto obete ešte zvýšil. Za obeť mu padol nakoniec sám jeho hlavný strojca M. Robespierre.
Od tých čias sa termín ?teror? dostal natrvalo do slovníkov všetkých európskych i mimo- európskych politikov.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

1.1.2 Novodobý teror a terorizmus do začiatku 2. svetovej vojny

 

Teror a terorizmus sa po porážke Napoleona pri Waterloo a obnove rojalistického režimu vo Francúzsku vyvíjal v nových podmienkach usporiadania Európy na základe dohôd Vie-denského kongresu z roku 1814 - 15. Jeho pôvodné a nové formy sa praktikovali najmä v revolúciách 19. a na začiatku 20. storočia, v koloniálnych a občianskych vojnách tohto ob-dobia a v priebehu 1. svetovej vojny a po nej za situácie vytvorenej Versaillskou mierovou zmluvou a niektorými ďalšími medzinárodnými dohodami. Obrovský technologický pokrok, najmä vývoj zbraní s nebývalou účinnosťou, umožnil rozvinúť nové, ešte krutejšie a nebez-pečnejšie formy teroru, ale i boja proti nemu.

Štátna moc využívala v revolučných rokoch 1848 - 49 dobre vycvičené a vyzbrojené vojsko na neľútostné potláčanie povstalcov a rebelov, ktorí vystúpili proti šľachte. V období Parížskej komúny v roku 1871 sa na parížskych uliciach rozpútalo krvavé násilie pripomínajúce revolúciu z roku 1789. Rozčarovanie ľudí z porážky Francúzska Pruskom, násilnosti na obidvoch stranách len podporovalo. Orgány Komúny vydali aj zákon o braní za rukojemníkov vládnych úradníkov a o ich popravách. Komunardi boli však nakoniec porazení a kruto potrestaní pravidelnou 40 - tisícovou armádou. Podobne cárska moc potrestala povstalcov v Petrohrade v roku l905.

Je vhodné dodať, že v Rusku začali terorizmus proti vláde organizovane rozvíjať na základe Bakuninovej teórie revolúcie anarchisti už ku koncu 19. storočia. Úspešne vykonali bombový atentát na cára v roku 1881 a na niekoľko vládnych úradníkov. Ich cieľom bolo destabilizovať režim a vytvoriť revolučnú vládu ľudu. Podobný atentát zorganizovala srbská tajná organizácia Čierna ruka v Sarajeve v roku 1914, pri ktorom prišiel o život rakúsky následník trónu Ferdinand d´ Este a jeho manželka, čo sa považovalo za príčinu vzniku 1. svetovej vojny. Cieľom bolo vypudiť Rakúšanov z Bosny a Hercegoviny a pripojiť ju k Srbsku. Príklady atentátov aj s inými motívmi možno nájsť veľmi mnoho.

Na Balkáne bojovali za národné oslobodenie aj ďalšie národy. Po získaní nezávislosti Grécka, Rumunska, Srbska a Bulharska sa spod tureckej nadvlády usilovali vymaniť Macedónci. Zakladali tajné organizácie (VMRO - Vnútorná macedónska revolučná organizácia a ďalšie), ktoré gerilovými formami bojovali proti tureckej moci zo základní na dedine. Turecká vláda odpovedala povestnou krutosťou - vypaľovaním dedín a masakrovaním ich obyvateľov.

V Rakúsko - Uhorsku sa pod vplyvom osvietenstva a ideí všeslovanskej vzájomnosti rozvíjal boj za národnú svojbytnosť utláčaných slovanských národov - Čechov, Slovákov, Chorvátov a ďalších národov a národností. Štátna moc bojovala proti takýmto emancipačným snahám zákonnými i nezákonnými prostriedkami. V Uhorsku sa násilná maďarizácia stala oficiálnou politikou terorizmu budapeštianskej vlády. Príkladom toho na Slovensku bolo zrušenie Matice slovenskej, slovenských gymnázií a prenasledovanie a väznenie národných buditeľov. Najhrubšou teroristickou akciou v tomto smere bola vražda štrnástich a odsúdenie tridsiatich ôsmich občanov Černovej, zhromaždených pri náboženskom obrade 27. 10. 1907.

Politiku teroru pri svojich výbojoch veľmi často používali koloniálne mocnosti. V 19. storočí sa zameriavali najmä na potláčanie odporu domorodcov pri obsadzovaní ich území a pri demonštrácii sily. V niektorých krajinách, napríklad v Tasmánii, sa Európania dopúšťali priamo genocídy na domorodom obyvateľstve. Domorodcov považovali za menejcenných ľudí. I tie najmenšie prejavy odporu pôvodných obyvateľov kolonizátori kruto trestali. Napríklad pri povstaní v Rhodézii v rokoch 1896-97 vyhodili Briti jaskyne s Afričanmi do vzduchu dynamitom, v Indii britskí vojaci zavraždili pri masakre v Amritsaru roku 1919 okolo 400 demonštrantov. Francúzi pobili 60 - až 100 - tisíc domorodcov pri potláčaní vzbury na Madagaskare ešte v roku 1947. Koloniálne praktiky teda pokračovali aj v 20. storočí. Pozri napr. [32].

Počas 1. svetovej vojny sa teror používal na oboch bojujúcich stranách. Nemecká armáda pod zámienkou boja proti belgickým a francúzskym partizánom vyvražďovala civilné obyvateľstvo, ktoré sa k partizánom správalo lojálne. Uplatňovala sa politika udržiavania protivníka v strachu, tzv. ?Schrecklichkeit?, predchodcu metód fašistického teroru hitlerovského Nemecka, najmä jeho ozbrojených zložiek proti civilným obyvateľom okupovaných území. Podobné metódy praktikovala nemecká i rakúska armáda na východnom fronte a v Srbsku pri likvidovaní poľských a ukrajinských partizánov a proti srbskému civilnému obyvateľstvu. Obdobne sa správala aj ruská armáda pri ústupe z Poľska.

V čase 1. svetovej vojny sa rozhorel dlhoročný boj Írov za národné oslobodenie proti britskej nadvláde a za vytvorenie vlastného štátu. Na Veľkú noc v roku 1916 vypuklo v Dubline povstanie, ktoré však Briti kruto potlačili. Ako odpoveď popravili 16 organizátorov povstania a sprísnili policajný režim. Íri sa však nevzdali. Reagovali vytvorením IRA (Írska republikánska armáda) a založili politickú stranu Sin Féin (My sami). IRA rozpútala teroristickú vojnu proti britskej moci, tak že Briti museli, i napriek ich nie menej krutému odporu, nakoniec v roku 1921 súhlasiť s vytvorením samostatného írskeho štátu. Avšak okrem Ulstru, kde prevažovalo britské protestantské obyvateľstvo. Radikálni nacionalisti nesúhlasili s takýmto riešením, čo vyvolalo v krajine v roku 1922 občiansku vojnu, nie menej hrozivú ako boj proti Britom. Zvíťazili umiernení. IRA odišla do ilegality. (Svoj boj za Ulster znovu obnovila v roku 1976). Zanechala však za sebou odkaz charakteristických znakov moderného terorizmu: mučeníctvo, symboliku, špionáž, pranie špinavých peňazí a pašovanie zbraní, zmes politiky, teroru a propagandy, vyhlásenie o legitimite, vojenskej taktike a metódach činnosti.

Oveľa horšie a tragicky sa skončil boj Arménov za svoju národnú i náboženskú identitu na tureckom území. Kresťanských Arménov moslimovia nenávideli a turecké vládne úrady ich sústavne prenasledovali. Využívali na to aj Kurdov, ktorí žili s Arménmi na spoločnom území. Perzekúcia Arménov prerástla v ich genocídu po celej Osmanskej ríši. Do roku 1916 bolo vyvraždených 1,5 milióna Arménov a milión ich bolo deportovaných. Táto politika tureckého teroru sa považuje za jeden z najväčších činov štátneho terorizmu na svete.

Obrovské rozmery nadobudol terorizmus po sociálnych revolúciách v roku 1917 v Rusku, najmä v priebehu občianskej vojny ukončenej v roku 1921. Na udržanie moci boľševikov a zabránenie anarchii vo vojnou vyčerpanej krajine sa teror považoval za jedinú alternatívu. Používal sa tak proti nepriateľom revolúcie, ako aj proti vlastnému ľudu na jeho zastrašenie a prinútenie k poslušnosti. ?Červený teror? bol namierený proti zvyškom cárskej moci a buržoázii. Koncentračné tábory, branie rukojemníkov a popravy bez súdu boli bežné. Bez súdu bola popravená aj celá cárska rodina. Teror organizoval štátny orgán, povestná a obá- vaná Čeka na čele s F. E. Dzeržinským. Rovnako krutý bol ?biely teror? namierený proti boľševikom. Za obeť terorizmu padlo na oboch stranách státisíce ľudí.

Ani skončenie občianskej vojny neznamenalo koniec štátneho teroru v Sovietskom zväze. Do obludných rozmerov s nástupom absolútnej moci Stalina. Svoje postavenie v komunistickej strane a štáte Stalin hrubo zneužíval proti oponentom jeho názorov na ekonomickú politiku štátu (znárodňovanie podnikov, zoštátnenie pôdy, zakladanie kolchozov atď.). Spočiatku sa teror zameral proti funkcionárom vlastnej strany (stranícke čistky), potom proti všetkým ?triednym nepriateľom? a proti čomukoľvek. Nevyhli sa mu ani niektorí jeho strojcovia. V stovkách povestných gulagov, väzniciach a pred čatami vykonávajúcimi popravy spravidla bez riadneho súdneho konania, skončilo niekoľko miliónov ľudí. Takéto až patologické ?megazabíjanie zradcov a nepriateľov? pokračovalo aj cez 2. svetovú vojnu a po nej, až do Stalinovej smrti v roku 1953.

Podobná odroda štátneho terorizmu sa praktikovala vo fašistických štátoch, no najmä v Nemecku po nástupe vlády na čele s Hitlerom v roku 1933. Štátna politika založená na extrémistickom nacionálnom socializme a rasizme rozpútala systematický teror na židovské obyvateľstvo, príslušníkov ľavicových organizácií, na neárijské rasy a všetkých ďalších odporcov fašizmu. Vo vybudovaných koncentračných táboroch boli mučené a popravované desaťtisíce ľudí, zhabaný ich majetok a stotisíce ďalších obyvateľov neárijského pôvodu boli vystavené nehumánnej perzekúcii a ponižovaniu. Obdobne si počínal fašizmus v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a v horthyovskom Maďarsku. Pod vplyvom fašistickej propagandy sudetskí Nemci terorizovali Čechov, Maďari po Viedenskej arbitráži Slovákov na zabraných južných územiach Slovenska, Taliani Habešanov a pod. To boli začiatky a východiská na rozpútanie ešte strašnejšieho teroru fašistickej moci v 2. svetovej vojne na všetkých okupovaných územiach.

V Spojených štátoch pôsobila pravicová rasistická organizácia KKK (Ku-Klux-Klan) a ďalšie extrémistické organizácie.

Obdobie od Veľkej francúzskej revolúcie približne do začiatku 1. svetovej vojny je charak-terizované ústupom štátneho terorizmu a rastom protištátneho terorizmu praktikovaného re-volučnými či anarchistickými organizáciami. Po vzniku totalitných režimov v medzivojnovom období nastala renesancia štátneho terorizmu.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...
1.1.3 Teror a terorizmus počas 2. svetovej vojny

 

 

 

Druhá svetová vojna, najväčší vojnový konflikt v histórii ľudstva, bola zápasom medzi svetovými silami demokracie a zlom krajnej pravice - rasistickým extrémizmom. Tento zápas, ktorý nadobudol totálny charakter (prispela k nemu nebývalá krutosť okupačnej politiky koalície fašistických štátov, barbarizácia spôsobov vedenia vojny a zvrátenosť rasistickej politiky nacistov, ako aj genocída Židov a slovanských národov), musel zákonite skončiť bezpodmienečnou kapituláciou a spravodlivým potrestaním jeho iniciátorov.

 

Na okupovaných územiach dochádzalo k nevídaným ukrutnostiam, k obrovskej intenzifikácii a systematizácii teroristických praktík. Okupačné vojská zámerne drancovali dobyté re- gióny i celé štáty. Prirodzený odpor obyvateľov proti tomuto správaniu vojsk bol pre výstrahu beštiálne potláčaný. Odveta bola extrémne asymetrická, mnohonásobne horšia, než vlastný čin odboja.

 

Barbarské vedenie vojny sa prejavovalo v nedodržiavaní medzinárodných konvencií o hu- manizácii vojny. Zle sa zachádzalo so zajatcami pri výsluchoch, využívali sa na prácu, pričom neboli zabezpečené ich minimálne životné potreby, zdravotnícka pomoc. Mnoho nevinných civilných obyvateľov padlo za obeť počas krutých konfliktov vojsk a polície s partizánmi, pri plošnom bombardovaní miest a priemyselných aglomerácií a pri použití atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki [32].

 

Najbrutálnejší teror rozpútali Nemci na dobytých územiach Sovietskeho zväzu. Teroristické praktiky uskutočňovali tak špeciálne komandá SS a SD, ako aj samotná nemecká armáda. Krutý teror bol vedený proti partizánom, civilnému obyvateľstvu (osobitne proti Židom) i vojnovým zajatcom. Za obeť padlo viac ako 1,5 miliónov civilistov. Hladom, vyčerpaním, zmrznutím a na infekcie zahynulo viac než 3,3 z 5,7 miliónov sovietskych zajatcov. Zajatých partizánov a komunistov strieľali na mieste. Drancovanie krajiny, vypaľovanie sídlisk a de- portácia civilistov na nútené práce a ďalšie tu páchané akty násilia nemajú v histórii obdobu, tak ako aj holocaust - úplná genocída celej jednej rasovej skupiny. V plynových komorách a inými formami vrážd bolo zámerne a systematicky počas vojny vyhubených vyše 6 miliónov Židov, 500.000 Rómov, homosexuálov, telesne a mentálne postihnutých osôb. Podieľali sa na tom aj Nemcami dosadené či kontrolované a spolupracujúce vlády mnohých európskych štátov (v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a pod.), vrátane Slovenského štátu.

 

Tvrdé teroristické metódy používali Nemci a ich vazalské štáty proti odboju aj v Poľsku, Francúzsku, Grécku, Srbsku, protektoráte Čechy a Morava a v ďalších krajinách. Príkladom krutosti môže byť zničenie Varšavy, vypálenie Lidíc, Oradouru alebo mnohých slovenských obcí a vyvraždenie ich obyvateľov pri potláčaní SNP.

 

Vynaliezaví v používaní teroristických metód proti okupantom boli aj partizáni či príslušníci odboja nielen na území ZSSR, ale i u nás, v Poľsku, Francúzsku, Grécku a najmä v Juhoslávii. Zajatým fašistom a ich pomáhačom sa pomstili často nie menej kruto.

 

Na ázijsko-tichomorskom bojisku sa teror praktikoval podobne ako v Európe, no s niektorými geograficky a historicky danými špecifikami. Terorizmus na civilnom obyvateľstve i zajatcoch, ktorý vo veľkej miere uskutočňovala pravidelná japonská armáda, Japonsko nepovažovalo za nemorálny. Masové vraždy obyvateľstva, i bez vážnych vojenských dôvodov, boli bežné. Napríklad v Číne, po dobytí Nankingu, japonská armáda vyvraždila vyše 300 - tisíc jeho obyvateľov, vrátane žien, detí a starcov. Boli ničené nemocnice Červeného kríža, kostoly, sirotince a pod. Používali sa ázijské metódy popráv sprevádzané veľkým utrpením odsúdených.

 

Za spáchané vojnové zločiny, vrátane teroristických aktov a prečinov proti ľudskosti, boli po skončení vojny usvedčení zločinci spravodlivo potrestaní.

 

V priebehu 2. svetovej vojny vyvrcholil štátny terorizmus fašistických štátov v ich nehumánnej okupačnej politike, genocíde a barbarizácii vedenia vojny. Súčasne s rastom odbojového hnutia na okupovaných územiach a vojenských operácií protifašistickej koalície, sa popri zákonných formách vedenia vojny praktikovali aj také, ktoré mali charakter teroristických aktov.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...

dnešný teroristický útok na letisku v Moskve spadá minimum pod dve možnosti z oficiálneho delenia terorizmu ...

 

náboženský terorizmus a vnútroštátny terorizmus a medzinárodný terorizmus, ale v prvom rade terorizmus, útok zrejme fanatického jednotlivca, na aké si pomaly zvykáme, keď sa odohrajú v kaviarni na Blízkom východe, ale zasiahnu, keď je to na medzi národnom letisku, kde je naraz tisíce ľudí z celého sveta.

 

a keď to zasiahne zrazu herečku Fialovú, a prezident Obama síce hovoril o útoku na ruský národ, ale na medzinárodnom letisku je to o to hroznejšie, útok na každého a na všetko.

najlepšie je na to slovo zrúdné.

 

Výbuch v Moskve minúta po minúte: Našli telo atentátnika

 

Desiatky ľudí zahynuli a množstvo ľudí bolo zranených pri výbuchu na moskovskom letisku Domodedovo. Pri útoku utrpela zranenia aj herečka Zuzana Fialová.

 

18:42 Americký prezident Barack Obama odsúdil útok na ruské letisko. „Silno odsudzujem tento odporný teroristický čin proti ruskému národu," uviedol vo vyhlásení Obama. Informovala agentúra Reuters. Viacerí lídri krajín vyjadrili Rusku sústrasť.

 

18:23 Ruskí vyšetrovatelia našli hlavu "arabského výzoru", ktorá by "mohla patriť útočníkovi zodpovednému za bombový útok. Informovala o tom ruská tlačová agentúra Interfax. "Našli sme hlavu muža arabského výzoru, ktorý mal asi 30 až 35 rokov," citovala agentúra nemenovaný bezpečnostný zdroj. Predbežné zistenia nasvedčujú tomu, že nálož odpálil jeden alebo viacerí samovražední útočníci, ruské orgány preto incident vyšetrujú ako teroristický čin.

...

 

Bombu na letisko priniesli podľa zdroja agentúry Interfax zvonka a nie lietadlom. Výbuch sa mal podľa

predstaviteľov letiska odohrať vo všeobecne prístupnej časti medzinárodných príletov.

 

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5735450/vybuch-v-moskve-minuta-po-minute-nasli-telo-atentatnika.html#ixzz1Bz6MpiGM

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ta kategorizacia terorizmu je taka...ze do nej vpada prakticky vsetko. Ktora vojenska aktivita nesposobuje hrozu s strach? Pri ktorej vojne nezomierali civilisti? A kedze cielom bolo vyhrat vojnu - neslo len o zabijanie, ale hlavne o to, aby druha strana prestala mat chut bojovat. Z takehoto pohladu nakoniec nie je rozdiel medzi kobercovym bombardovani drazdan a utokom na londynske metro (s cim zase ale nesuhlasim).

 

A Rusko...znie to asi az prilis cynicky, ale v podstate su na tom este dobre. Keby sa teroristi drzali svojich vlastnych hesiel, kaslali by na nejaky New York, utoky v spanielsku ci UK, no Rusko by bolo verejnym nepriatelom c.1. Nehovorim ze sit "to" rusi zasluzia, ale je to dost ocakavany vysledok ich politiky. Takze to mozno dopadlo este relativne dobre - co sa priamych obeti tyka...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

zdá sa mi to trochu zložitejšie ...

terorizmus je každý násilný akt, ale čo potom nie je terorizmus ...

londýnske metro, španielsky vlak, vojenský útok, bomby na ambasádach, vraždenie jedného kmeňa druhým, suseda susedom, alebo vojenská základňa priamo v jedinečnej pamiatke staroveku v Babylone

ono ten terozizmus je nevygumovateľný, a to je s ním najväčší problém.

keď si to zaslúžia rusi, zaslúži si to usa ... výbuch na letisku bol smerovaný nielen na rusov, a to nie je ani jeden z útokov, je jedno, či od čias červených brigád či prepadu lode Achille Lauro, až po Domodedovo, je jedno, či hlásame, a vlády hlásajú, že s teroristami nevyjednávajú, ideš na dovolenku, či za obchodom, či na kávu, a niekto si zmyslí, že ťa vyhodí do vzduchu

 

rusi majú maslo na hlave, ale aj usa, ale to neospravedlňuje opásanie sa výbušninami, vdovy po obetiach kdečoho nespravodlivého sú kdekade po svete, nič neospravedlní bombu v diskotéke, na letisku, vo vlaku, v mrakodrape, nikde.

ani vojny, ani násilie, ani psychický teror, ani fyzický, ani ničenie pamiatok, ani ničenie životov.

 

terorizmus si nezaslúži nikto, žiadny.

 

nechcem tu mentorovať, to je zbytočné, kto trochu sleduje politiku, vie. a nechcem opakovať, čo píše ten článok tam vyššie ...

terorizmus je porucha v človeku. nejaký atavistický hnusný pozostatok kdesi v starom mozgovom kmeni. každý terorizmus.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ked si zoberies dnesny moslimsky terorizmus, ktory je (na nestastie) majoritny, ma zopar osobitnych rysov:

 

- Ide hlavne o hrozu a teror - takze bombardovanie Drazdan este malo nejaky strategicky zmysel, zatial co londynske metro, alebo nejaka kaviaren ci trhovisko nema. Je to umysel neutocit na vojenske ciele.

 

- K vyssiemu - cielom su v prvom rade civilisti, nie vojenske zlozky. Toto nebyvalo zvykle ani vo vacsine vojen. Kedze u armady sa predpoklada ze budu zomierat a su lepsie chraneni, civilisti su lahsie ciele a psychologicky sa to dotyka viacej ludi.

 

- Ciel nie je porazit nepriatela, ale casto ho pomocou toho vyssie presvedcit, aby prestal bojovat, aby sa vzdal. To funguje v demokraciach, nie v diktaturach. Skusme si predstavit, ak by v roku 1968 zacali zahranicni cesi a slovaci utocit na sovietske ambasady po celom svete. Vari by zacali obcania ZSSR volat ze sa ma cervena armada vratit domov?

 

- Velmi casty ciel - co je uz uplne nezvykle - su vlastni ludia. Hlavne Irak je dobry priklad, kedze vyse 75 mrtvych a zranenych (civilistov, beznych ludi, felahov, arabov, moslimov) sposobili ich vlastny suverci a susedia. Nie je vela pripadov v historii, ked sa to takto dialo.

Podla tohoto prikladu - ak by som povazoval zakladu NATO v SR za okupacnu, tak vyhodim do vzduchu kadernictvio v Auparku a budem to vyhlasovat za boj za nezavislost. Chore,ze?

 

- Bod vyssie suvisi so ziskanim podpory doma - aj ked vynutenej. Pokial existujuca vlada nedokaze zabezpecit pokoj, ludia sa casto pridaju na tu stranu, ktora pokoj zabezpeci. Vlastne ako vypalne - radsej platit gangstrom, ako sa nimi dat zabit.

 

- A za tretie - co funguje trebars v Europe. Niekolko pripadov a vacsinove obyvatelstvo sa zacne bat kazdeho abdulaziza, pretoze ak by niekto dal bombu, bude to asi tento. Ak zacnu bomby davat svedski hunduisti, kazdy dvojmetrovy blondaty Olaf v oranzovej plachte bude podozrivy. A takto v priebehu zopar rokov sa spusta moslimov ktori kaslali na Allaha a ostatni kaslali na to v co veria - zrazu zistili ze su podozrivy. Ich susedia sa ich boja. A tym sa zomkynaju spolu...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

V pripade Drazdan neslo "len" o zastrasenie. Za prve, vari niekto vtedy ocakaval, ze vystraseni nemci sa postavia kvoli bombardovaniu na zadne a zvrhnu NSDAP? A za druhe, Drazdany (rovako ako trebars Hamburg ci Tokyo) mali vojensky zmysel. Komunikacne a priemyslene centrum. Ale je pravda, ze z vojenskeho pohladu to aj tak nebol najdokonalejsi ciel - ale motivacia bola predsa len ina, ako pri teroristickych utokoch. Domodedovo ci ine bezne ciele teroristov nemaju absolutne nijaky fakticky zmysel, ide len o samotne zabijanie ludi.

 

A za tretie je rozdiel v tom kto utocil. Pri bombardovani to bolo jednoduche - spojenci, RAF a USAF. Presne identifikovany nepriatel. V tomto pripade nie je vyhlasena nijaka vojna, velmi tazko je najst proti komu vlastne bojovat.

 

Hlboke zastrasenie - otrasenie.

To mas ale prakticky v kazdej vojne. Nasilie zastrasujel. Smrt a zabijanie zastrasuju. Ohen, bomby, strielanie zastrasuju. To ze nejaka aktivita pouzije nasilie a zaroven tymto nasilim niekoho zastrasi predsa neznamena, ze ide automaticky o terorizmus.

 

Tj. ako ekvivalent ku kobercovemu bombardovaniu by mohol byt utok na rusku vojensku zakladnu, kde by utocili na vojakov, ale vramci bojov by bez milosti vystrielali aj vsetkych civilistov (trebars rodiny vojakov), co by sa vyskytovali na tejto zakladni.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

xenocide, ja postupne alebo casom americanov chapem ich postoj utokov na pr. Drazdany a Hirosimu. Boli to zverstva ale ja by som to tiez inak nevedel(lepsie riesit). Co spravis s fanatikmi? A vtej dobe? Jedny aj druhy co vykonali na ludoch aby ich "umravnili". Ich recept bol celkom ucinny. Mne sa pacia este ini moralisti.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ono predsa len, WW2 bola trosku ina situacia... A co sa tyka Hirosimy a Nagasaky, tak atomky zrejme este paradoxne usetrili niekolko milionov zivotov.

 

Otazky su dve:

1) ci je boj vedeny za spravnu vec (pokial ano, dokazeme odpustat aj neodpustitelne)

2) ci je boj vedeny akceptovatelnym sposobom

 

Za WW2 prakticky niktoneprotestoval proti tomu, ze vo vojne zahynu aj nevinni nemecki civilisti, co nemaju s NSDAP nic spolocne a pripadne s Hitlerom nesuhlasia. To az z dnesneho pohladu to vyzera tak, ze spojenci boli rovnaki barbari ako osa. Ale kedze boli na spravnej strane - dokazeme prepacit, pretoze ak by vyhrala ta "nespravna" strana, vysledok by bol taky, ze vsetky udajne spojenecke zverstva by boli cajicek.

 

A co sa tyka prostriedkov - chemicke zbrane nepouzila ani jedna strana. USA ked bombardovali ostrovy v pacifiku, v niektorych pripadoch upozornili domorodcov pred bombardovanim, aj ked tym ohrozili utajenie. V prevaznej vacsine pripadov sa umyselne neutocilo na civilistov - mohli byt chapani ako nutne straty, ale neboli primarnym cielom. Sice detaily, ale boli urcite pravidla, ktore sa dodrziavali...

 

Terorizmus vsak musi utocit na civilistov, pretoze inac by nemal taky efekt.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 7 mesiacmi...

Neznámí ozbrojenci zaútočili v úterý na školní autobus v severozápadním Pákistánu. Zabili tři děti, řidiče a zřejmě i jednoho z učitelů. Informovala o tom agentura AP s odvoláním na pákistánskou policii.

 

http://aktualne.centrum.cz/zahranici/asie-a-pacifik/clanek.phtml?id=713994

Tak ked terorizmus, potom nech to stoji za to - a nech mieri na tych, co si to zasluzia. Decka imperialisticke.

 

Ozbrojenci Talibanu pálí rakety na americkou ambasádu, sídlo NATO a vládní budovy v Kábulu. V ulicích afghánské metropole se ozývají výbuchy a střelba. Ozbrojené složky se snaží dopadnout pět povstalců vyzbrojených granátomety a kalašnikovy.

 

http://zpravy.idnes.cz/na-diplomatickou-ctvrt-v-kabulu-pali-povstalci-z-talibanu-p3q-/zahranicni.aspx?c=A110913_121233_zahranicni_stf

Aj pri nesuhlase s utocnikmi - toto ma aspon dalej od cieleneho a umyselneho zabijania vyhradne nevinnych civilistov. USA a NATO predsa len mozu byt chapane ako regulerne vojenske ciele.

 

Budova nejvyššího soudu v indické metropoli Dillí se otřásla výbuchem. Na místě zůstalo nejméně deset mrtvých a dvaašedesát zraněných. K teroristickému útoku se přihlásili islamisté z Hnutí islámského džihádu...."Nejméně deset lidí zemřelo a dalších 62 utrpělo zranění po výbuchu u budovy nejvyššího soudu v Dillí," potvrdila britské stanici BBC indická policie.

 

http://zpravy.idnes.cz/u-nejvyssiho-soudu-v-dilli-vybuchla-bomba-zabila-nejmene-deset-lidi-1f6-/zahranicni.aspx?c=A110907_073647_zahranicni_btw

Nuz, ale ked hovorime o americkom imperializme, ktoryje vedeny fanatickym bushom a chce ovladnut vsetku ropu a bompari na svete - ktoze je adekvatnejsi ciel ako India?

 

V Texasu popravili Marka Anthonyho Stromana. Ten se krátce po 11. září 2001 mstil za teroristické útoky na přistěhovalcích, kteří podle něj vypadali jako Arabové. Nejprve zastřelil imigranta z Pákistánu, poté postřelil Bangladéšana a nakonec zavraždil i Inda.

 

http://zpravy.idnes.cz/v-texasu-popravili-vraha-jenz-po-11-zari-zabijel-muze-podobne-arabum-1fi-/zahranicni.aspx?c=A110720_151618_zahranicni_ipl

Niekedy clovek aj dokaze ocenit, ze hrdelne tresty existuju. Teroristi z Madridu ci Londyna mali stastie, nijaky z nich nebol a nebude popraveny.

 

A series of bomb attacks has hit several Iraqi cities, killing at least 60 people.

http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-14525518

Niektore bezvyznamosti ani nestoja za to, aby sa dostali do sprav.

At least five people died in a bomb blast Monday in a market place in the northeastern Indian state of Manipur, which has been plagued for decades by separatist militants, police said.

 

http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5j4SQaSDDL4tLZ3lvKuO2xumtA6ig?docId=CNG.e15ed612097d222fbb45807658240414.681

A zase India...

 

Ale tu je aspon snad vidiet rozdiel. Vojna bez zabijania - to tak trosku nejde k sebe. Ale je rozdiel medzi tym, ked sa niekto pokusa bombardovat kasarne a nahodou trafi barak vedla...a tym, ked niekto necha vybuchnut bombu na trhovisku, ked vie, ze tam budu len civilisti.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

Do severního Iráku vpadla turecká armáda. Cílem ofenzivy 22 praporů za podpory letectva je likvidace základen kurdských separatistů, kteří ve středu zaútočili na jihovýchodě Turecka a postříleli 24 tureckých vojáků.

http://zpravy.idnes.cz/turecko-vpadlo-do-severniho-iraku-chce-zlikvidovat-kurdske-rebely-1dj-/zahranicni.aspx?c=A111020_133253_zahranicni_aha

 

Taketo veci su trosku mimo pozornost a su vobec velky problem - pretoze sa k nim ludia a politici nevedia postavit.....

 

1) Turecko je clenom NATO, ale tuto akciu (nie je jedina ani prva) robi uplne na vlastnu past

2) Turecko svojho casu bolo PROTI zasahu v Iraku, zatial co teraz tam samo zasahuje

3) Ide de facto aj de iure o vpad, alebo invaziu na uzemie ineho statu - ale tazko to niekto odsudi. Tym nemyslim len "zapad", ale kedze kurdi nie su u arabov moc v kurze, ich zabijanie nikdy arabom moc nevadilo. A kedze je Turecko momentalne dost asertivne a neizraelske, nebudu ho kritizovat ani ti, ktori sa bezne tvaria, ze im ide o moslimov. Zo zapadneho pohladu tazko kritizovat, kedze PKK je teroristicka organizacia a samotny Irak zjavne nezvlada si urobit poriadok.

4) Este z ineho pohladu ide o ekvivalent toho ked Izrael robi poriadok v Libanone ci pasme Gazy, alebo ked USA poslu predatorov nad Pakistan. Preto je z pohladu zapadnej politiky problem taketo nieco kategoricky odsudit. Prirodzene, z pohladu moslimskych krajin musia byt zase ticho a musia zmenit svoj postoj k "invaziam" do inych statov. Minimalne urcite nebudu proti Turecku v OSN.

 

5) Nehovoriac o tom, ze samotni kurdi nie su nijake neviniatka, takze ich ozbrojene akcie proti Turecku su realitou.

 

Hlavny problem je ale stale politicky...a povedzme aj moralny. Ak totiz niekto radikalne odsudzuje napr. Izrael za jeho akcie za svojimi hranicami, mal by (moralne) drzat liniu a v takej istej situacii zastavat ten isty postoj. Stavim sa, ze pokial vobec, toto bude uplne mensinovy pripad.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov