Skočiť na obsah

game

Odporúčané príspevky

  • Pred 5 mesiacmi...

Také vlastné texty vytvorené z vlastného života ;)
 

Máš niečo v sebe, čomu neviem odolať,
každý deň mám, chuť ťa von zavolať.
Objať, držať, to mi teraz treba.
ty si tá pravá a preto chcem len teba,
 
Ty si to šťastie, čo do života mi vošlo,
ty si to zlato, čo si pána navždy našlo.
Ty si tá láska, čo úsmev mi dáva,
každý deň mi, radosť rozdáva.
 
Si to najkrajšie dievča, aké som kedy spoznal,
s akým som sa, vždy tak krásne maznal.
Prvé vážne dotyky, keď deň objatia bol,
aby môj poklad, vôbec nezmokol,
odprevadiť som ťa, silou mocou chcel,
ruka na ruke, to bol môj cieľ.
Už som vedel, už si len moja,
baby ako ty, sa vzťahu neboja.
 
Týždeň nato, boli sme spolu vonka,
odprevadil som ťa, moja Nikolka.
Tam bol začiatok, nášho krásneho vzťahu,
prvá pusa padla, poplietol som ti hlavu.
 
Roztrasený, ale šťastný som bol,
ako prekrásne, som dopadol.
Na druhý deň, už to bolo jasné,
sme si svoji, je to úžasné.
 
Silná láska, je medzi nami,
potvrdia to, aj naše mami.
Verím že, bude ešte dlho trvať,
nebudeme sa, už vôbec hnevať.
Budeme sa ľúbiť a budeme svoji,
nikto nás dvoch, už nikdy nerozdvojí.
 
Ľúbim ťa a nechcem ťa stratiť,
nechcem nič zlé, už nikdy vrátiť.
Chcem len to pekné, čo patrí do vzťahu,
sľúbili sme si, máme prísahu.
 
Prepáč mi za všetko, čo nás stretlo,
prepáč mi že som, len tvoje trdlo :*
-------------------------------------------------
Ľúbim ju, no ona mňa nie,
sme ako párik, zvláštne to znie.
Spôsobené je to, len mojou vinou,
no ja stále, nechcem byť s inou.
Stále verím, že zázrak sa stane,
že ona ľúbi, zas to nastane.
Znova láska, budem len tvoj,
zmeníš ten, život môj.
 
Je to len sen, už záujem nemáš,
už mi svoju lásku, nikdy nedáš,
som len vzduch, vôbec sa nepozeráš,
čas si na mňa, už nevyberáš.
 
Snaha márna, získať ťa späť,
musela by si, aj ty chcieť,
ale to nejde, dobre to vieš,
stále verím, že sa dostaneš,
z tej myšlienky, neľúbim ho už,
na tú čo chcem, je to môj muž.
 
Radšej budem trpieť, ale počkám si,
bojovať budem, chcem tie časy.
Bude to ťažké, no chcem sa zmeniť,
aby som ťa presvedčil a mohla oceniť.
Stojí mi to zato, chcem ho ľúbiť,
chcem s ním zbytok, života prežiť.
---------------------------------------------
Rozum už vypol, začal len spomínať,
dnes to bol deň, mali sme sa bozkávať,
krásne chvíle,  premietali sa,
jak sme sa vždy, túlili sa.
Spomínal, rozmýšľal, čo by bolo ak,
už sa to nezmení, presne tak.
Celý dnešný deň, myslel som na teba,
nebol som smutný, však bola si dar z neba.
Bral som to s úsmevom, krásne chvíle to boli,
troška smútku na srdci, však to prebolí.
Ďakujem ti za všetko, čo si mi za ten čas dala,
budem dlho spomínať, ako si ma samého nechala.
----------------------------------------------------------
Niekedy si kladiem otázku, či vôbec myslí na mňa,
vôbec sa mi neozve, možno to preháňam.
Ale mne sa po nej, každý deň stíska,
prečo to každá, vždy tak hnusne spíska?
prečo to nie je iný, to mám prejsť smrťou ?
Prečo som ja, vždy tou smutnou obeťou?
Pýtam sa seba, čo vždy spravím,
prečo to nikdy, nikdy nenapravím.
Keď ony vravia, nie som ja na chybe,
občas je toto, ako nekonečný príbeh.
Zmiešané myšlienky, žiadny poriadok,
neviem čomu veriť, keď píšem tento riadok.
Nato treba čas, premyslieť si to celé,
teraz je to len, úplne skamenelé.
Veril som ti, a ty si to vedela,
a preto si ma, riadne sklamala.
Využila si, moju veľkú lásku,
lásku, ktorá strážila krásku,
no ty si mala, príliš dobrú masku, 
nemilovala si, len držala na opasku,
mňa, čo som ťa miloval vždy,
neopustil by som, ťa nikdy,
sľúbil som ti to, aj som to dodržal,
neopustil som ťa, čakal a len držal,
som, dokým mi to povieš,
že už ma nechceš a nevieš,
čo máš robiť, lebo chceš byť sama,
nakoniec si nebola ku mne priama.
 
Všetko bola lož, nahradil ma iný,
nebol som ja, tvoj jediný,
chcela si to, čo najmilšie,
odpáliť ma a nepustiť bližšie.
Myslela si, že ma to prejde,
myslela si, že mi nedôjde.
No ja som nato prišiel,
a nižšie som zišiel,
chcela si to jemne, veru,
ešte horšie to je, k môjmu záveru.
Ostaň si s ním, už sa strať,
už ťa nikdy, nemôžem mať...
-----------------------------------------------
Nebola to pravá láska, ver mi,
bola by, ak by si to chcela veľmi,
no to by si ma, nezhodila na dno,
stalo sa a tebe je to úprimne jedno.
 
Môžem sa ja trápiť, celé dlhé týždne,
keď ty ma ignoruješ a nemáš city žiadne.
Si ešte mladá, zistil som no pozde,
nevieš sama čo chceš a ja som na dne.
 
Nechceš ublížiť, aj tak to robíš,
pozadie plochy, mi už nezdobíš.
krváca mi srdce moje, z celej sily,
musela by si sa vrátiť aby sme to zlepšili.
 
Viem, že s tebou už nikdy nebudem,
sľubujem, že, na všetko zabudnem.
No neviem ti povedať, kedy to bude,
či mi ťa nepripomenie, niečo v tej hudbe.
-------------------------------------------------
------7.5. - Dva mesiace by to boli------
-------------------------------------------------
Zajtra by to boli, dva mesiace krásy,
No namiesto toho, na srdci sú riasy,
láska moja, je medzi nami koniec,
bude to navždy, už odbil  zvonec.
 
Každý večer, spomínať na teba,
ako si prišla, bola si dar z neba.
Ako sa naše pery, prvý krát stretli
ako sa naše, jazyky divoko plietli,
ako si ma objala, vždy keď bolo treba,
ako si mi povedala, milujem len teba.
 
Rozmýšľam, prečo si to asi tak skončila,
chcela si byť sama ? Tak načo si začala ?
Vraj riadila si sa len svojím srdcom,
potom sa stal, tvoj rozum sudcom.
Rozhodol o tom, že bude lepšie,
keď ma necháš a ja zatnem päste.
 
Ani mi nepíšeš, vôbec netrápim ťa,
ako sa mám, či ešte spomínam ťa,
vôbec ti nevadí, že som celý na dne,
že či som smutný, či mi e riadne.
 
Na tvári mám, úsmev spokojnosti,
tvárim sa šťastne, len v spoločnosti.
no vo vnútri mi, srdce pomaly bije,
tvoj rozchod mi, doň cesty ryje.
 
Mama mi už vraví, zabudni nato, 
príde iná a napraví ťa, ty moje zlato.
No ja si domýšľam, že ona príde,
namotá ma zase, a rýchlo odíde.
 
Píšem tieto riadky, každú jednu noc,
keď už neviem spať a nemám tú moc.
Nemôžem zabudnúť, budem vždy len písať,
dúfam že ťa to nenudí a budeš to čítať.
dúfam že, sa na mňa nebudeš hnevať,
týmto sa snažím sebe neubližovať.
 
Skoro ráno zaspávam, texty napísané,
bolesti hlavy a hnev, to je každý deň  jasné.
No ty sa vôbec kvôli mne netrápiš,
každý jeden večer, spokojne zaspíš.
Vôbec neviem, či myslíš na mňa,
ale viem, neoplatilo sa, milovať ma..
 
Raz to možno, aj budeš ľutovať,
keď ti rozum, prestane fungovať,
srdce potom možno, spamätá sa,
aké bolo šťastné a teraz nedá sa,
milovať ako pred tým, už nie
viem že to, celé blbo znie.
no je to krutá pravda, realita lásky,
čakám dokým prídeš, a pretrhneš pásky,
dáš mi ešte šancu, ja ti možno odpustím,
ak hej tak bude teplo, až sa z toho rozpustím...
 
Každý jeden verš, vravím už nie, nerieš,
no sú to zmiešané pocity, veď ty to vieš,
stále k tebe, niečo veľké cítim
asi ťa milujem, asi ťa chytím
za tvoje ručičky, blonďatej krásy,
pobozkám ťa a možno, bude asi...
--------------------------------------------------
--------------Hrotom do srdca--------------
--------------------------------------------------
Vraj nie som ten pravý, tak ja už fakt neviem,
miloval som ťa a správal som sa verne,
bol som vždy s tebou, aj v tom najhoršom,
predstavil som ťa, všetkým mojím kamošom
a bol som hrdý nato, že ťa mám,
tešil som sa, že ťa pobozkám.
 
Dal som ti, celý môj hlúpy život,
tebe to nestačí, tak la si mi hrot,
priamo do srdca, tam kde to najviac bolí,
tak nie som ten pravý, snáď to prebolí.
 
Možno že vieš, čo je to pravá láska,
možno že nie, pre mňa len otázka.
Nevážila si si, to čo všetko si mala,
Nevážila mňa a srdce mi zlámala.
-------------------------------------------
--------------Rada do života---------
-------------------------------------------
Milovať vie úplne každý,
no nie každý, to vie navždy,
Niektorí nevedia, čo je to láska,
čo je to tá pravá, aká je otázka.
Ceniť by si mali, každý okamih s ňou,
každý moment keď sa po ulici, túlajú tmou.
Každý bozk, by si mali vážiť,
každý deň s ňou, šťastne prežiť
a objatia, tých koľko sa len dá,
nikdy nevieš, kedy príde nezhoda.
Zo dňa na deň, už ju nikdy neuvidíš,
aj to je realita, dúfam že sa tým neriadiš.
Tým, čo som robil, keď som bol ja na tom tak,
Depresie, chuť odísť, uletieť ako smutný vták.
Musíš sa poskladať, však príde iná,
možno bude vedieť, že je jediná,
možno to bude už tá pravá,
možno bude, do teba žravá,
no zapoj rozum, zisti či jej na tebe záleží,
či to má cenu, či to neskončí na pobreží.
Môže to byť, len ďalší liek na srdce,
no len chvíľu a potom ťa už nechce,
zase budeš tam, na úplnom dne,
dávaj si pozor a rozmýšľaj riadne.
Neubližuj sebe a vôbec nie iným,
ži ďalej a buď človekom silným.
-----------------------------------------------------
--------------------V samote--------------------
----------------------------------------------------
Skorej to skončilo, ako to začalo,
no ten jeden mesiac, úplne stačilo,
aby som sa namotal, prejavil city,
aby som tu depkoval, písal tieto vety.
 
Ranila si ma, najviac na svete,
vy iní to, možno ešte neviete,
že viac sa raniť,už nebude dať,
do budúcna, sa tohto budem báť.
 
Nebudem inej, už tak veľmi veriť,
nespravím tú istú blbú chybu,
a radšej si ju, pôjdem overiť.
 
Dala si mi, rady do života,
no teraz viem, čo je to samota.
Čo je to veľké sklamanie, z pravej lásky,
milovala si, ja tiež, no sú to len hlášky.
Neplatné už  dnes, možno kedysi,
záležalo ti na mne, no teraz už nie si.
Niekedy som vravel, prosím vráť sa, príď,
dnes sa už bezo mňa, sama zaobíď.
Už mi ťa netreba, k životu už nie,
treba mi čas, samé to uplynie.
----------------------------------------------------
-----------------Navždy láska------------------
----------------------------------------------------
Bol som na dne,
kým som ťa nespoznal,
alo mi riadne,
k smrti som sa rýchlo hnal.
 
No ty si mi dala všetko,
to čo som potreboval.
Bol som ako decko,
z každej peknej vety, som sa radoval.
Mal som skoro všetko, aj kúsok z neba,
dokým som ja, neprišiel o teba.
 
Bolo to najlepšie obdobie viem,
Na ktoré nikdy, nikdy nezabudnem.
Už viem, že budem len v hlave spomínať
a z očí sa mi budú, len slzy smútku liať.
 
Miloval som ťa, z celého srdca
a milovať ťa, aj naďalej budem
nie som ja, ten hnusný zradca
ja od teba, nikdy neodídem.
 
Vraj to bude navždy, vraj krásny pár,
Vraj som bol pre teba, z nebies dar.
No všetko len prázdne reči, už teraz viem,
Možno si dakedy na toto spomeniem.
Spomeniem na všetko čo si mi vravela,
Ako si sa mi do očí nevinne pozrela.
Dnes už len spomínam, nič iné nezmôžem,
Teraz mi už asi nikto, nikto nepomôže.
 
Spomínam na teba, v slzách a žiali,
čakám dokým sa ti, v hlave rozžiari.
prestaň si už nahovárať, že chceš byť sama,
príď už ku mne a pobozkaj ma.
 
Zabudnime na všetko zlé čo bolo, prosím,
zbytočne kvôli tomu, slzy v očiach nosím.
Ty vieš, že ak to spravíš,
tak sa ma, už nikdy nezbavíš.
Budem ti verný, bozkávať ťa,
budem navždy, milovať ťa.
 
Náš prekrásny utorok, chcem zopakovať sto krát,
Pretože čo bolo, to veľmi mám rád.
Úprimnosť, láska a naše chvíle,
prešli sme spolu dlhé krásne míle.
Chcem všetko vrátiť naspäť,
nechcem už aby to začalo vrieť.
Chcem aby sme boli navždy spokojný,
chcem aby sme už boli len a len svoji.
 
Krvavé hánky, každodenná rutina,
Čakal som , že príde a vylieči ma iná.
Bola si na tom rovnako no pomohla si mi,
Odplatil som ti to a odvtedy sme si súdení.
 
Siedmeho tretí, to je náš spoločný dátum,
Budem si ho pamätať, aj keď mám v hlave vákuum.
 
Máš niečo, čo nemá nikto,
Máš moje srdce, no tak váž si to.
 
Píšem tieto strofy o polnoci,
malé depky, no žiadne deci,
netreba mi v živote, vôbec piť,
stačí ak budem, môcť s tebou byť.
 
diaľka je len sprostá výhovorka,
nebuď hlúpa, ty moja potvorka.
Veď ja budem každý deň s tebou
v tvojom srdci, prúdiac tvojou krvou.
 
Bol to mesiac krásnej lásky
prekrížili nám ich blbé pásky
na nich je už len zákaz vstupu
mám to už nikdy ti nepodám ruku.
----------------------------------------------
-----------------Chcem-------------------
---------------------------------------------
Som ten, ktorého keď zložíš, zhodíš na dno,
vždy potichu vstane a nie je mu to jedno.
Som ten, čo zatne zuby a bojovať bude,
naďalej som ten, čo nikdy nezabudne.
 
Stačí mi čas, chceš ho aj ty,
možno sme, aj rozhodnutý,
možno to vieme, obaja a jasne,
že to medzi nami, len tak nezhasne.
 
Objatie, úsmev, láska a bozk,
za ten mesiac, nemal som dosť,
Chcem to späť, chcem to vrátiť,
Chcem ťa mať, nechcem ťa stratiť.
----------------------------------------------------
----------------Tvrdý zásah--------------------
----------------------------------------------------
Život mi nepraje, neznáša ma,
bije mi do hlavy, rozbíja ma.
Dáva mi osoby, ktoré ma zmenia,
ne nadarmo sa vraví, život je zmena.
 
No tvrdý zásah, zmení ma úplne,
no ich to netrápi, to viem rozhodne.
Sú to ľudia čo, nemajú city,
nezaujímajú ich, moje pocity.
Najskôr som pre nich, ako dar z neba,
po krátkom čase, odať ma treba.
Však ja to vydržím, preplačem, prežijem,
však nič sa nedeje, je to len, ďalší sený sen.
 
Ja som na dne, no oni tešia sa,
život ide ďalej, u mňa len depresia,
majú úsmev, od ucha k uchu,
a ja len dúfam, vždy len v duchu.
Že to nie je zase, krutá realita,
že sa to zmení, no to je rarita.
------------------------------------------------------------
-------------Bola si len ďalší omyl-------------------
------------------------------------------------------------
Miloval som, vždy len teba,
bola si môj, dar z neba.
No teraz už viem, že si bola ďalšia,
čo využila moju lásku, bola by aj krajšia.
Ak by sme ešte, teraz boli spolu,
no nebol som ten pravý, máš ty len smolu.
Neviem ako si to dokázala, povedať po mesiaci,
možno je to pravda, možno zmysel vraždiaci.
Jasné že, si ako ona pred tým,
si ešte mladá, však ja sa len mením.
No myslel som, že rozmýšľať už vieš,
no nečakal som, že mi toto povieš.
Fakt husté, že nie som ten pravý,
všetko čo si vravela, boli len stavy?
Ja som čakal, že všetko myslíš vážne,
že nebudem potom, písať tieto básne.
No píšem ich dneska, bolo čo bolo,
skúsim zabudnúť, čo sa medzi nami stalo.
-------------------------------------------------
------------Aj taký je život-------------------
-------------------------------------------------
Odkázaný, len sám na seba,
som len sám, nemám na chleba.
nemám ani hovno, nemám čím platiť,
za peniaze, musím ľudí vraždiť.
Kradnúť iným, celý ich majetok,
neviem spávať, mám v tom zmätok.
 
Nechcem to, no prežiť musím,
hnev na štát, v sebe dusím.
Hľadaný, v celej senej republike,
nemám kam ujsť, verím symbolike,
verím že, dakedy budem dobre žiť,
stačí ak, budem sám sebou byť.
 
Osud je raz taký, život mám ťažký,
nikdy som pri nákupe, nemal plné tašky.
Bol som rád, keď som mal štipku soli,
chleba a radosť, z ako tak čistej vody.
----------------------------------------------------
---------------Šport - Môj liek-----------------
---------------------------------------------------
Ten čo necvičí,
pije a má ,
je len zbabelý človek,
čo nič nedosiahne,
nemá nato ani vek,
na zdravie si siahne.
Ak chce začať, musí niečo obetovať,
všetko zlé, z hlavy povyhadzovať.
Musíš začať makať a zdravo žiť !
ak chceš tento svet, spokojne prežiť !
Psychické problémy, vybi si na cvičení,
choď do toho, neskončíš na liečení. 
Máš depresie ? Tak si zacvič !
Nevládzeš ? Tak si zakrič !
Pot a nepohodlie, sú kladné fakty,
náznaky driny, však prídu výsledky.
------------------------------------------------
-----Ži tak, akoby bol ten posledný-----
------------------------------------------------
Ži si svoj sen,
ži tak každý deň,
užívaj si, každý jeden,
nepremŕhaj čas, žiaden.
Nikdy nevieš, kedy je ten posledný,
Nikdy nevieš, či príde ešte náhradný.
tak užívaj si, dokým vieš,
nie že potom, pozde povieš,
nestihol som, čo som chcel,
prečo som, celý život drel,
tak sprav to teraz, dokým žiješ,
dokým dýchaš a nekomplikuješ.
čo chceš, sprav ešte dneska,
nenechaj na zajtra, veď ťa to oplieska.
Bude sa to zbierať, nahromadí sa to,
potom ani nevieš ako, prídeš aj o to.
Tak začni myslieť, čo bude ďalej,
žiadne také že, ešte mi nalej.
Zapoj rozum, premysli si činy,
hneď bude vidno, že si iný.
Život pôjde ľahšie, ak počúvať ma budeš,
stačí ak to spravíš a dnes zaboduješ.
---------------------------------------------------------
---------------Len a len náš príbeh---------------
--------------------------------------------------------
Spomienky, vracajú sa zas,
tomu nepomôže, už ani čas.
Bola to láska, no len z mojej strany,
pre teba nebol som, vôbec ten pravý.
Vraj pridobrý, nezaslúžiš si ma,
pre mňa  si ty bola, len jediná.
 
Výhovoriek, už nechcem ani počuť,
chcem len teba, ak máš ešte chuť.
Milujem ťa, ešte aj teraz,
chýbaš mi, vravím si neraz.
 
Dlhé noci, nedokážem spať,
odkedy si ma, poslala dať,
srdce inej, život svoj,
no ja chcem, už len tvoj.
 
Každý večer, spomínam na teba,
ako si prišla, bola si dar z neba.
Ako sa naše pery, prvý krát stretli,
ako sa naše jazyky, divoko plietli,
ako si ma objala, vždy keď bolo treba,
ako si mi povedala, milujem len teba.
 
Žiadna iná, ťa nenahradí,
čo sa stalo, mi nevadí.
Mala si zlé obdobie, chápem,
no teraz ti na dvere, zaklopem.
Otvor mi, daj mi ešte šancu,
skús to ešte a máš obrancu.
Na celý život, po tvojom boku,
sľubujem to, dočkáš sa kroku,
keď ti odpustím a ty mne tiež,
tak mi už, nikdy neutečieš. 
 
Prvý pohľad, do tvojich očí,
pamätám si to, keď som vkročil,
do tvojho sveta, blonďatého,
spoznala si čuda, strapatého.
Ktorý vedel, kakauko spraviť,
vždy keď si chcela, vedel sa pripraviť.
 
No ty si už vtedy, bola zadaná,
no on ťa zradil a bola si sklamaná.
Až potom si vedela, aký naozaj som,
pomohol som ti, i v tom najhoršom.
Tento čin, nás vtedy spojil,
keď som ti, rany rýchlo hojil.
 
Každá streda, do čajovne,
túliť sa a vravieť si svoje.
Boli to časy, keď som bol šťastný,
mal som teba, majetok vlastný.
Chodil som za tebou. ako sa len dalo,
k vzťahu sa to, podobať začalo.
 
Prvé správy, môj macko, ľúbim ťa veľmi,
prvé slová, nesklamem ťa nikdy, ver mi.
Pre nás dvoch, sme už boli navždy spolu,
pre verejnosť kamaráti, čo majú smolu.
 
Prvé chvály, už to medzi nami klape,
vraveli mi, dobrá práca chlape.
Neskús ju zradiť, budeš mať problémy,
boli to kamaráti, boli ku mne priamy.
Tešili sa veľmi, spolu so mnou,
verili že, ešte dlho budem s ňou.
 
Prvý krát v Tisovci, u teba doma,
pri buse prvý krát, pobozkala si ma.
Prekrásny utorok bol to, fakt,
prvý vážny, medzi nami kontakt.
Hodiny sme mali, len a len pre seba,
celý ten čas, bozkával som teba.
 
Najkrajší utorok, budem si ho pamätať,
bohužiaľ aj druhý, keď musel som sa dotrepať.
Možno to bola chyba, možno to tak malo byť,
odvtedy som ťa nevidel, prestal som už žiť.
 
Vtedy bol, náš vzťah na bode mrazu,
stále som veril, no prišlo to zrazu.
Už to nepôjde, už sa to nedá vrátiť.
začal sa, môj život krátiť. 
Plač, hnev, ma vyhnali skákať,
mal som čo robiť, musel som makať.
Aby ma nenapadlo, zabiť sa niekde,
povedal mi, pozbieraj sa a riadne.
 
Vďaka bohu, že som ho stretol,
na kopec som, rýchlo vybehol.
Ďalšie blbé, sené problémy,
zachraňovať život, boli to dilemy.
Všetci sa pýtali, čo je so mnou do ,
ja som len nariekal, už so mnou skončite !
Chuť žiť, som už nemal,
celé dni a noci, som prereval.
 
Vysvetlenia, stále iné,
bolo mi to, podozrivé.
Ďalšie zistenie, ma zhodilo ešte viac,
vo vzťahu s ním, nedalo sa smiať.
Najskôr som neveril, jej blbým správam,
no zmenil som názor, i tak nespávam.
 
Diaľka, problémy, samé výhovorky,
nie som ten pravý, spomeň si na začiatky.
Vraj pridobrý, nezaslúžiš si ma,
no pochop, mýliš sa, si jediná.
 
Mrzelo ťa, hnusné správanie ku mne,
no nie ten čin, čo ma zhodil riadne.
Spravila si si, zlý obraz o mne,
myslela si, že ma poteší riadne,
keď sťahuješ sa, ešte ďalej, preč,
ja sa len modlím, prosím neuteč !
 
Chcem ešte šancu, vyskúšať to,
milovať ťa a hovoriť ti zlato.
Aj keď budeš ďalej, ja cestovať budem,
keď bude treba, vždy k tebe prídem.
 
Len ma prosím, nenechaj spomínať,
nenechaj mi, moje sily míňať.
Daj mi nádej, daj mi lásku,
už to nebude, nikdy na vlásku.
 
Každý večer, spomínam na teba,
ako si prišla, bola si dar z neba.
Ako sa naše pery, prvý krát stretli,
ako sa naše jazyky, divoko plietli,
ako si ma objala, vždy keď bolo treba,
ako si mi povedala, milujem len teba.
 
Chcem zažiť, tieto chvíle zas,
chcem ťa chytiť, za tvoj pás,
objať ťa zo zadu a pobozkať ťa,
a pošepkať ti, milujem ťa !
 
Chýbaš mi, každý deň v roku,
tvoju krásnu tvár, mám ešte v oku,
v predstave, ako sme sa mali,
ako sme sa u teba, spolu smiali.
 
Viem, že zbytočne prosím,
Viem, že sa márne snažím,
Viem, že už ma, nebudeš chcieť,
Viem, že ma budeš, nenávidieť.
 
Nehnevaj sa, že tieto riadky píšem,
Ak ti to vadí, napíš mi to sem,
zhoď ma pred všetkými, nech sa mi zhnusíš,
možno zabudnem, možno to spraviť musíš.
Možno nie, možno napíš radšej mne,
ako ti stále, záleží na mne.
---------------------------------------------------------------
------------Spomienky, slzy, čas to zabaliť----------
--------------------------------------------------------------
Som v tom zase,
Som v tom čase,
tak zdvihnite čaše,
tak radšej fľaše,
pripime si, na návrat smútku,
pripime si, dožil sa skutku,
keď ho poslala, inej dať lásku,
keď on objavil, jej šťastnú masku.
Ona vedela, čim si už prešiel,
i tak to spravila, čas jej prišiel.
Správať sa, ako ona pred tým,
milovať a pokúšať sa žiť s tým.
Že on bude trpieť, život si môže vziať,
Niektorí si to, môžu aj priať.
Trápenie, však načo treba,
bol len úlet, nie dar z neba.
nebol pravý, tak mu treba,
nech sa trápi, bola to chyba.
Ubližuje mu, jej to nevadí,
možno začne, keď sa stratí,
navždy odíde, z tohto sveta,
asi to bude, pre ňu odveta.
Zraní ju to, možno aj hej,
premieta sa jej, celý ten dej.
Prídu všetky, spomienky s ním,
bude trpieť, možno s iným.
Ktorý jej zahojí, všetky rany,
tak ako on jej, otvoril brány.
Už zabudne, bude šťastná,
Pošle ho tiež? Je to otázka.
------------------------------------------------
------Myslel som, že si môj život-------
-----------------------------------------------
Bola si môj život, bola si nádej,
pomohla si, nevedel som ako ďalej.
Žiť s tým, čo mi so srdcom ona spravila,
vošla si mi do života, všetko napravila.
 
Netrvalo dlho, rany boli zahojené,
mesiac lásky, niečo nepredstaviteľné,
chvíle som prežil, niečo úžasné,
no rany sa stali, znovu otvorené.
 
Zranila si ma, jak ona moc pred tým,
bolelo to viac, zásahom dvojitým.
Pri tebe som veril, čakal som do konca,
pri nej som bol, len využitá ovca.
Ty si ma ale, milovala naozaj,
tak ma prosím, viac už nezrážaj.
Viac ku dnu, kde dakedy bol som,
zázrak že, depky, prežil som.
 
Povedz, že to je len sen,
povedz, že nie som ten tieň,
povedz, že ma ešte chceš,
povedz, že nezabudneš.
 
Nezabudneš na mňa, na naše časy,
vrátiš sa viem, budú väčšie krásy.
Čas ti treba, tak ja ti ho dám,
Získam ťa späť a budem najväčší pán!
 
Viem, že nie si, číslo jedna,
pre mňa ale, si láska riadna.
Nepozerám sa na, tvoju minulosť,
odpustil som, viem, spravila si hlúposť.
 
Iný by to nespravil, poslal by ťa preč,
nenaviazal už viac, s tebou reč.
No ja som ostal s tebou, a ťa miloval,
s tebou život, som si predstavoval,
ako som ti svoju lásku, do tvojho srdca dávkoval,
ako si ju prijala, bola si šťastná a ja som sa radoval.
 
Mali sme plány, prázdniny len naše,
namiesto toho, budem piť z fľaše,
od žiaľu, smútku, že som sa nedočkal,
pripomeniem si to, však nato som čakal.
 
Chýbal som ti, ty mne tiež,
dnes to už ale, nepovieš. 
Chýba mi to, tvoje sladké slová,
milujem ťa, budem navždy tvoja.
 
Myslel som, že pravdu do očí vravíš,
myslel som, že to nikdy nespravíš,
myslel som, že budeme vždy spolu,
myslel som, že nemám zas smolu.
 
Bohužiaľ, pravda to nebola,
bohužiaľ, si mi ty klamala.
bohužiaľ, si to fakt spravila,
bohužiaľ, si ma zranila,
bohužiaľ, navždy to nebolo,
bohužiaľ, ma to bolelo.
 
Myslel som, že  pre teba som ten pravý,
myslel som, že budeme pár dravý,
myslel som, že bude toho viac,
myslel som, že dlhšie jak mesiac.
 
Bohužiaľ, nebol som ten pravý,
bohužiaľ, nebudem už hravý,
bohužiaľ, viac už nebude,
bohužiaľ, už nič nepríde.
---------------------------------------------
------------Nedokážem-----------------
---------------------------------------------
Nedokážem zabudnúť, nedokážem, nie,
stále ju milujem, viem, naivne to znie.
no nedokážem nenávidieť, nedokážem spraviť to,
nedokážem nemyslieť, nemyslieť nato.
 
Ako v ten deň, naše životy splynuli,
na tie časy keď všetky, problémy hynuli.
Každý večer, pred sebou ťa vidím,
do bielej steny, smutne hľadím.
Spomínam na všetko, čo medzi nami bolo,
ale aj nato, čo ma prebolelo.
 
Nedokážeš milovať, nedokážeš ma,
v tvojom živote, som len obyčajná tma.
Vôbec neexistujem, bol som len úlet,
čo ti rany zahojil, išiel na krátky výlet.
 
Výlet lásky, lásky strašne krásnej, 
lásky pravej, lásky čisto jasnej.
lásky ktorá, pomohla mi vstať,
teraz mi už ale, nedá ani spať.
 
Nedokážem zaspať, tak skoro jak sa má,
Po polnoci sa môj, život zatvára.
Nálada protivná, bola na začiatku,
dnes už sa usmejem, no pokrok bratku.
V noci už neplačem, už nemám čo,
prereval som, nebolo to hocčo.
 
No vydržal som, prežil som a viem,
že už bude to lepšie, ja to prežijem.
Bohužiaľ viem, že už sa nevráti,
že sa môj čas, už ani nekráti.
Pretože on už, dávno vypršal,
hnev a smútok, mi do života namiešal.
 
Vďaka bohu, liek som mal v poruke,
priateľstvo mal som, jedno v ponuke.
Vzájomná pomoc, to čo som hľadal,
nechcel som ale, aby som nadviazal.
Však vieš presne, čo sa stalo aj nám,
vzťahom to začalo, no teraz nekonám.
Nechcem nič iné, chcem len teba,
nie raz som písal, že si dar z neba.
 
Vraví sa, že ten čo miloval,
vráti sak tebe , aby oľutoval,
no ak sa nevráti, tak aspoň vieš,
nestálo to zato, nikdy nezabudneš.
 
Nemôžem, povedať nie,
keď ma niekto, tak miluje.
Keď ten niekto, si len ty,
vrátiš sa a vyhrajú city.
Znamená to, že ti odpustím,
potom ťa, už nikdy nepustím.
Nezabudnem ale, na to čo bolelo
no budem sa tváriť, že to nebolo.
Budem už len s tebou, šťastne žiť,
milovať ťa, navždy veriť.
----------------------------------------------------
----Ako to bolo, doteraz tomu neverím----
----------------------------------------------------
Doteraz neverím, čo si mi spravila,
prečo si mi, dôvod rozchodu nedala.
Všetko zatiaľ, len samé výhovorky,
nie som pravý, robia to veľké diaľky,
príliš pridobrý, pre teba bol som,
nezaslúžiš si ma, možno zaslúžiš časom.
 
Dal som ti všetko, tebe to ale nestačilo,
nechcel som aby, to hneď skončilo.
Bojoval som, no ty si ma nechcela,
priestor pre mňa, si mi nedala.
Nechcela si ma, ani vidieť,
začala si ma, nenávidieť.
 
Bezdôvodne, som pre teba najhorší,
najviac zranený, viac zaľúbenejší...
Každý deň sa pýtam, prečo si to spravila ?
Veril som ti, keď si ma za ruky chytila,
a povedala: "Nikdy ťa neopustím, milujem ťa."
Nemal som chuť, keď som zistil, že stratím ťa.
Neveril som ani slovu, myslel som, že je to len sen,
No nebola to nočná mora, bol to len ďalší, sený deň.
 
Doteraz premýšľam, čo sa mohlo stať,
prečo ťa už nikdy, nemôžem v náručí mať.
Prečo nedokážem zabudnúť, prečo nie,
prečo mi je do plaču, prečo to tak strašne znie,
keď každý deň, mám aspoň kus úsmevu,
no za ním je stále, skrytý kus hnevu.
 
Nálady šťastia, striedajú tie zlé,
spomienky prídu, strašne rýchle.
Začnem písať, prípadne cvičiť,
začne ma to, rýchlejšie liečiť.
Zabudnúť na čas, pomôže mi to,
moje srdce ale bije, už rozbito.
Nikdy už nezabudne, na tvoje činy,
ani na naše časy, keď sme boli iný.
---------------------------------------------------------
---------------Ďakujem ti za všetko---------------
---------------------------------------------------------
Ďakujem ti za všetko, za lásku ku mne,
netrvala dlho, i keď správal som sa verne.
Ďakujem ti za všetko, čo si pre mňa spravila,
ďakujem ti za všetko, čo si so mnou zažila.
Boli to krásne časy, boli aj super,
skúsenosti s tebou, budú už len súper.
Veľa šťastia a lásky, no čo najmenej bolesti,
želám ti ja, i keď troška z ľútosti.
Bol by som radšej, ak by som ďakoval za niečo iné,
zato že si ešte so mnou, že si to jediné.
Bohužiaľ nás osud, tak troška rozdelil,
pozbieral som sa, v hlave poriadok nastolil.
Blahoželám k šestnástim, blahoželám tebe,
nech ti táto kytička, rýchlo nezvädne.
Všetko najlepšie, prajem ti ja z lásky,
tvoje čudo čo má dlhé, strapaté vlásky.
 
Šaňko :))
------------------------------------------------------------
--------------------Musíš byť silná--------------------
-----------------------------------------------------------
Nebuď smutná, neubližuj si prosím,
viem aj ja slzy, v očiach často nosím.
No musíš byť silná, nebude to dráma,
som tu ja, tvoja opora, nie si tu sama.
 
Život je krásny, len nemôžeš myslieť,
ale musíš doň, pozitívne nazrieť.
Zabudnúť nato, čo sa stalo, čo ti nedá spať,
nato čo chceš, nato čo nemôžeš mať.
 
Úsmev nasaď, veselá buď,
z nočnej mory, sa prebuď.
Svoje problémy ľuďom, zdieľaj správne,
pomôžu ti zabudnúť, na problémy nedávne.
 
Sú tu nato, aby ti pomohli,
sú tu nato, aby sa k tebe zohli,
podali ti ruku, pomohli ti vstať,
z toho dna, a konečne sa usmiať.
 
Tak daj im priestor, budeš šťastná,
je to zaručená rada, je ozajstná.
Viem, nie je ich veľa, na ruke spočítať ich vieš,
každý z nich sa podieľa, na tom ako žiješ.
 
Tak pamätaj na tých, čo sú tu pre teba,
pomôžu ti všetci, každý sám za seba.
Som tu aj ja, vždy keď bude treba,
stačí sa ozvať, nie je to trestný čin, nie je to chyba.
------------------------------------------------------------------
---------------------Deň D - Deň vďaky--------------------
-----------------------------------------------------------------
Za mesiac, je tu deň D,
čas na vďaku, vtedy príde.
Ani sa neteším, že sa k nej priblížim,
nestojí mi zato, možno si ublížim.
No ja som si povedal, poďakovať musím,
nie zato čo spravila, to sa mi hnusí.
 
Ale zato čo pre mňa, za ten čas spravila,
zato že mi, celý život zmenila.
Zato že bola, pri mne keď bolo treba,
no aj za skúsenosť, keď ma odla.
 
Kytica ruží, pred jej dvermi,
stačiť jej musí, no tak ver mi.
Text tam bude, no bude krátky,
bude tam text, veľkej vďaky.
 
Na pár riadkov, všetko čo povedať som chcel,
prečo som za ňou, vlastne priletel.
Sorry za ňou nie, však ju neuvidím,
stačí že tam, troška pochodím.
 
K jej domu prídem, na pár metrov,
dnu už nikdy, dosť bolo malérov.
Možno nič nebude, vzdám to predčasne,
od toho strachu, srdce mi praskne.
Nevydrží nátlak, strachu a stresu,
keď nasadnem, do toho osudného busu.
----------------------------------------------------------
--------------For Tess - Big respect--------------
----------------------------------------------------------
Nemáš za sebou, ani polku života,
ešte nevieš, čo je to robota.
Zabiť, rezať, ubližovať si chceš,
ľutujem ťa áno, lebo ešte nevieš.
O tom, aký je život, ako ho zobrať,
ako si ho nepokaziť, ako nerozobrať.
 
Áno, každý si prešiel svojím, no ty si výnimočná,
silná žena, usmievavá i keď si stále smutná.
Rešpekt mám, skláňam sa pred tebou, 
no nerob hlúposti, buď sama sebou.
 
Nie je ich veľa, no máš tu ľudí,
záleží im na tebe, majú ťa radi.
Pomocnú ruku, môžeš vždy od nich čakať,
samozrejmosť že, nebude sa plakať.
 
Keď usmievaš sa, oni sú šťastní,
pre mňa to platí tiež, budem k tebe čestní.
Tak nepokaz to, nedus v sebe problémy,
napíš nám, my budeme priamy,
pomôžeme vždy, a budeme vyrovnaní,
nech je život lepší, nech nieje zbytočne hnaný.
--------------------------------------------------------
------------------Každého z nás------------------
--------------------------------------------------------
Každého z nás, sa niečo raz dotkne,
zhodí na dno, surovo a riadne.
Každý z nás, musí si tým prežiť,
nabrať skúsenosti, a ďalej z nich vyžiť.
 
Zbytočne sa trápiť, vôbec sa netreba,
stačí ak niekto, podporovať bude teba.
Pomôže ti zabudnúť, na všetko čo bolo,
na všetko čo ťa, tak zranilo bolelo.
 
Každý z nás, plače tíško v noci,
nikto z nás, city nemá v moci.
No pamätaj že, slzy ti nevrátia, čo osud ti vzal,
vrátia ti len spomienky, bolesť a žiaľ.
 
Tak preber sa, neopúšťaj seba,
ešte ťa tu chceme, chceme teba.
Máš tu ľudí, ktorým fakt na tebe záleží,
každý z nás v živote, niekoho podrží.
 
Každý z nás, musí si pamätať,
život ide ďalej, ide sa radovať.
S úsmevom na tvári, budeš kráčať,
po ulici budeš, smútok strácať.
 
Nedovoľ, aby ťa tvoje city ovládli,
aby ťa spomienky smútok, v noci prepadli.
Aby si si neublížil, za čin iného,
vstaň a čerpaj, zo života krásneho.
 
 
 
 
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 8 mesiacmi...

toto nie je z mojej hlavy. Je to staré viac ako 30 rokov a kedysi som to našla na školskej lavici. Nakoľko nepríjemný a tak trocha aj zákerný pán, ktorému to niekto venoval, už asi nie je medzi živými, odcitujem celý ten výrok.

Věnováno Hrbáčkovi.

Až já budu ležet v hrobě

a ty půjdeš okolo

zakopni a zlom si hnáty

zatracená potvoro!

 

celkom ma to v tých časoch pobavilo, ktovie, čo vyviedol autorovi toho veršíka. :zubiska:

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 rokmi...

veeeľmi dlho som váhal či to zavesiť na fórum, ale Game ma minule vyštengrovala, keď som spomenul že v bývalej robote som z dlhej chvíle zosmolil nejaké verše, že máme na fóre tému venovanú vlastným výtvorom, a teda aby som ich do nej zavesil...
menší problém je, že veršíky sú venované výhradne firemnému životu, a pre ľudí neznalých kontextu pomerov vo firme sú dosť nezrozumiteľné. preto budú pod každým mojim "básnickým skvostom" aj vety vysvetľujúce "čo tým chcel básnik povedať" - túto frázu si zo školy pamätá asi každý :D

prvý môj výtvor bol pomerne skromný, a vznikol na počesť talianskeho inžiniera menom Pietro Federici, ktorý pravidelne chodil do našej pobočky, a večne otravoval s kadejakými nezmyslami:

Ty náš milý Federiči
my ťa máme celkom v ... našich srdciach


viem že sa to príliš nerýmovalo  -_-  ale každý nejako začínal, a aj tí najväčší básnici mali začiatky ťažké... :D

ale už onedlho vznikli ďalšie dva veršíky, popisujúce udalosti na našom pracovisku:

Kolegyni Ľudmile
je to trochu nemilé
keď v merania ošiali
márne hľadá signály


našej pani Ľudke totiž príliš nešla práca s osciloskopom...

Modulárka Renáta
občas býva nasratá
keď napíšu jej chybu len tak z prče
opierači o merače


Renča skladala výkonové moduly, a bola hlboko presvedčená o svojej neomylnosti :D z jej pohľadu sme nič nerobili, len sa o meracie prístroje opierali, a dosť ťažko niesla keď sme jej občas zapísali nejakú chybu ktorú urobila... zádrhel bol v tom, že keď sa pomýlila, tak jej chybami vznikali dosť dlhé prestoje, a museli sme tú chybu zapísať, lebo inak by sme vzniknutý prestoj neobhájili...

neskôr pribudli aj rozsiahlejšie "diela", popisujúce pomery vo firme, a teda zákonite v nich museli byť aj nejaké vulgarizmy, ale však v modernej poézii sa tuším tolerujú aj vulgárnejšie výrazy  :zubiska:  ... ak si nájdem čas, lebo najprv ich musím dať znova dokopy /v písomnej forme sa zachovala len jedna/ tak možno sem zavesím aj tie... ak to teda bude vôbec niekoho zaujímať :D

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pondelková chvíľka poézie :D

 

podarilo sa mi, po 13 rokoch, urobiť restore ďalších dvoch mojich výtvorov pracovnej poézie, tak ich teda prekladám širokej verejnosti :lol:

 

prvá báseň je venovaná nášmu zúfalému čakaniu na plošné spoje, aj tomu čo nakoniec prišlo:

 

Plošáky.

 

Na APčkach v stredu ráno

baterky som robil, áno!

Keď priviezli materiál

div že som sa neposral.

Od Talianov, našich bratrov

priviezli ho starou Tatrou.

No nazdar, prišli plošáky

hneď sme mali blbé tušáky.

Skúsil som ich hádam päť

Melánii zbledla pleť.

Boli vari opití a či sjetí

veď firmware v nich je blbý ako Yeti!

V očiach mám zúfalú otázku:

Bože, zas budem robiť šestnástku?

 

pozn. Melánia bola naša kvalitárka, ktorá mala na starosti aj vstupný materiál...

 

druhé dielko vzniklo, keď nám rapídne poklesli objednávky, a viacerí sme pochodili rôzne divízie firmy, aby sme mali vôbec čo robiť a nemuseli nás posielať domov na 60% ... takže:

 

Práca.

 

Niet práce na ACS

nasratý som ako pes!

Sťa cigán po firme kočujem

v kuse na to π-čujem.

A tak v rámci svojej práce

navštívil som HVAC.

Robiť tam, je radosť ohromná

no stúpiť som mal radšej do hovna.

Vedúci je tam ozaj skvelý

celej bande rázne velí.

Veľmi ho tam majú radi

všetci sú s ním kamarádi.

Je to veru riadny tanec

tam kde řádí vypatlanec!

 

keď sa toto dostalo po nášho vedúceho, tak ma potom preventívne z tej divízie stiahol :thumbsup: vraj aby ma vedúci z tej druhej divízie nevyhodil z roboty -_-

skratky názvov oddelení sú samozrejme zmenené, aby sa nedala identifikovať firma v ktorej som robil...

  • Haha 1
  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

:zubiska: jaj to boli krasne casy, ked som aj ja cakala na plosaky.. :thumbsup:

 

som si spomenula, ze som onehdy na nudnej porade nejaku pracovnu poeziu aj ja spachala..musim kuknut diar :P

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

no a kým Hellé prehrabe svoj diár, tak pridám posledný zo svojich výtvorov pracovnej poézie :D

bola to moja reakcia na systém štíhlej výroby, ktorý zaviedli vo firme, a ktorý samozrejme popieral všetky základy zdravého rozumu :P sám pán riaditeľ bol básňou natoľko zaujatý /keď ju uvidel vyvesenú na jednom test zariadení/ že si ju fotil do mobilu :thumbsup:

akurát hlavná architektka zmien vo výrobe bola básňou dosť rozladená ešte asi mesiac :zubiska:

 

takže: 

 

Óda na štíhlu výrobu

Vďaka štíhlej výrobe,
máme všetci po chlebe.
Začínajú ťažké časy,
niečiu blbosť máme hasiť.

Materiál čo zvládal jeden,
manažuje ľudí sedem.
Raz za mesiac aká krása,
pracoviská premiestnia sa.

Vymysleli to vraj Japonci,
a s rozumom sme na konci.
Ale nie všetko je tu zlé,
veď máme krásne cedule.

Assembly a subassembly,
aby sme to nedoblbli.
AP, test a covering,
vymedzujú ten náš ring.

Všade samé sektory,
máme z toho horory.
Každý dostal tričko krásne,
len ja jak c.h.u.j tu skladám básne!

 

krásnymi tričkami bolo myslené to, že ľudia dostali tričká farebne odlíšené podľa pracovného zaradenia

  • Haha 1
  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...
  • Pred 1 mesiacom...

Von zo sveta,

Za vyludnenou osadou,

Kam vedie uz len

Prasna polna cesta,

Trhlina a hluchy les.

Kracam do tmy

Von zo sveta.

Matne svetelne

Preludy poslednej lampy

Prave zmizli.

Vkrocim do tmy.

Navzdy.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Antik zasly.
Poznaceny pokrceny,
Unaveny zničeny sedivy.
Dazd staroba osamelost
vietor vek cas samota
Zafarbili ho na sivo
Opustene starne
Sepká si. Daleko. Sám.
Prazdno prach tma
A duse bludive.
Sem-tam praskne
Padne doska zakvili.
K hviezdnociernej oblohe
Obrys ciernejsi. Krivy.
V stresnom okienku
... mihne sa svetlo.
Bludicka.
... to len tulak
pod hviezdami
Nasiel miesto
Na noclah.
Posledny pohlad
Cez holu dieru. Na Hviezdy.
A skúsme spať.

 

post-3-0-55720500-1548435999.jpg

http://broadbandbangladesh.com/dev_gemaroo/property/ghost-house-deadend/

 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...
  • Pred 3 mesiacmi...

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov