Viete básniť ?

prestuplenie na prednáške :lol:

Jaj, som tu, i keď nechceme

upozorňujú ma na fenomén nevedomia

Čoskoro tu niekoho do riti pošleme

no nie toho, kto má záujem o mňa

Sedím tu a píšem básne

fenomény sú mi ukradnuté

Ten chudák trčí v riti v mojom sne

no ten sen držím pevne v ruke

Život ma neomrzel, no jeho omrzí

ten čo na mňa kukal, píše

Bude písať toľko, kým sa mi nezhnusí

a ten, čo je v prdeli sa kníše

Obesila som ho, no a?

za malíčky do prievanu, do riti

Spravila by som to znova

a nehanbila by om sa, chichi

Neznášam túto miestnosť blbú

s týmito ľuďmi, čo len píšu

A domov si odnášajú poznámok hŕbu

v mojich očiach sa na tenkom lanku kníšu

Na tenkom aby bol zarezaný

a nemohli by hovoriť, či kričať

Ich pohľad by bol rozmazaný

ach, bože, už sa mi nechce písať

No hej, píšem aj ja, patrím k nim

síce to len predstieram

Veď nie som stotožnená s ním

zdôrazňuje tu, ach, ach, am

Voľaká empíria Matúškova

v tomto prípade ide o zhodu

Mojich zážitkom, čokoládová poleva

já to tady už fakticky nemohu

Je_e mi tu z toho všetkého

z analytických metód utlmených

Z názorov a ideálu Bakošovho

pod tlakom marxistických a neviem akých

Interpretáciám vedcov či zvodcov

upriamila sa pozornosť

/nie celé, dopíšem pozdejc :)/

/druhá časť, keďže mi to nejde editnúť/

Na odlišnosť strelcov

a ich možnú nesmelosť

Syntéza nastáva po slabom spánku

bez náležitej tendencie, bože môj

Necítim si už ani jednu hánku

v Nitrianskej škole bol dáky rozvoj

Zas voláke slávne mená

nastáva útlm neviem čoho

Ten chlap s nami súcit nemá

už by to tu skončiť mohol

Ale on len na nás tlačí

píšeme jak obesení

Každému to veru stačí

nemôžeš tu byť zasnený

Nastáva výhodná situácia

v krátkej prestávke

Uplatňuje sa dekonštrukcia, CIA

aby sme už boli na zastávke

Od 60.r. 20.stor. môžeme pozorovať

ale nutnosť je písať

Dvoch odlišných, nesledovať

ani len písať, písať... nepísať

Umrem tu, snáď, o čom vraví?

ktorá práve od daného obdobia

Neprináša nám dobré správy

radosť nám týmto veru nerobia

Nechce sa mi, lenivý som

netočia sa mi kolečká

Mám problémy so svojim nosom

Eva chce byť Hvorecká

Medzi takéto prístupy patrí

archeológia, už sem neprídem

Chýba mi tu moja Matri

nech mi niekdto zaželá dobrý deň

Sledovať povahu... nemôžem

už len trinásť minút

Ja tu už fakt nevládzem

idem zmiznúť...

A tak dobrý deň vystriedal zlý.

Vkradol sa do môjho života

neutrúc si nohy o rohožku.

Prišiel ako tieň

čo sa plazí popod

rozbité pouličné lampy.

Svetlo neprichádza.

Prišiel tieň,

ďalší zlý deň,

kedy bolí hlava,

kedy srdce praská.

Ovíja sa had okolo nôh.

A padám na nos

na zem

pod lampu

rozbitú

a som tieňom.

Vždy ma pohltí

a zhodí klietku

na moju hlavu.

A bolí.

Tieň, tak milostivý,

krásny pán,

zlý deň.

Dobrý nepoznám.

A predsa ten had

s tými hviezdami

rozbitých lámp

láka ma ako tieň,

jeho pán,

môj sen.

Kristína

bosá nôžka

mladej dievčiny

stáročia tancuje

nad tichou

mlákou

láskou šaty spletené

vášňou vlasy

rozpálené

navôkol

túžba

na detských perách

v rukách voľnosť

dotykov vetra

a tancuje

bosá nôžka

stúpa, klesá

dážď bubnuje

tisíce rúk

tľapkajú po mláke

v rytme jej voľnosti

prstene hudby

plynu v žiare

jej úsmevu

úprimného

nevinnosť

vo vražedných očiach

tancuje

a sila krúti ju

krása žiari

hudba plynie

nôžka stúpa

rýchlo

rýchlo

rýchlejšie

vášnivejšie

žiada lásku

žiada nežnosť

a krúti sa

a tancuje

a tisíce rúk

neskončí

lebo chce

byť krásna

byť mladá

byť milovaná

Snové divadlo 07.05.09 /písané vo vlaku/

Sama ležím v sne

v drevenom piesku

v suchej vode

uprostred námestia

Ostal tu kosák zo žatvy

tam kladivo železiarov

a pero po papieri

hompáľa sa vo veršoch

Sen či túžba

pre mňa realita

divadlo sa otvára

netreba lístok

Usaď sa, priateľu

herci zložili masky

nahí v piesku plávajú

Polovičník lieta v rieke

behá v potoku myšlienok

nad nahými telami

smutných šialencov

Držíme sa za ruky

hľadisko, scéna, pódium

nahota nás spája

i zlato pod nami

Polovičník zakotvil

v strede telovom

kruh sa uzatvára

v sne nie som sama

asfaltovy dazd pada na nase duse

zeleznica tunel pada tma

kolaje ciernava dazdnik mna

vlak vrzgot oblak duha nie

farby tecu nebo place pre

svet za oknom straca tlak

afghanske opium place mak

usmev hynie v mokrej pusti

oci bezia prst na spusti

naboj mava kridlami

naha tvar uz straca tvar

dusa leti pada krici

na asfalt nie ach do p**i

:lol:

ešte som našla z vlaku /07.05.09/:

tam, kde končí dúha

prechádzal muž

ponad jagavú rieku

nebol to len muž

bolo to srdce

otrasené, no šťastné

kdesi tam kam nesiaha

farebná dúhovka dúhy

stála žena

tiež trochu roztrasená

jej obrysy boli len matné

ako spomienka

srdce chcelo spomienku

rozkvitajúcej noci

hviezdy v kyticiach

kládol mnoho otázok

no či spomienka odpovedá?

uteká pred ním odpoveď

vždy dva kroky pred ním

len chrbát ho hreje

stačí tak málo

no chce viac

či žije vôbec?

on, ona, srdce, spomienka?

čo ich poháňa?

prečo spomienka len hmlistou je?

nemožno ju chytiť

môžeš na ňu len hľadieť

môžeš ju cítiť

no nesmieš sa

dotknúť

asfaltovy dazd pada na nase duse

Suverénne najlepšie z tých diel, čo tu boli zverejnené :) :lol:

:lol: tak hodim nieco aj ja,aj ked starsie...moje basnicky nemaju nejaku strukturu,pisem,co citim

...pre ňu...

...mrazivý čas nastal a kvety porastú za tisíc let

..chladná beznádej sa driape na tvoj odev a ty

nechceš sa už vrátiť späť...

...v chvejúcich dlaniach,zohrievaš srdce temného anjela

..šepkáš mu.."si len moje..!"..

...v nočnom snehu krvavé stopy zanechal

..pre tvoj úsmev,jediný úsmev svet daroval

..pre jediný úsmev čarovnej krásky..

..pre oči,ktoré skrývajú matkine vrásky..

..usmej sa..okamih..zachyť ten krásny okamih

..anjel môj..pre večnosť ,stvorení pre seba..

vezmi si úsmev do svojich dlaní a píš

..horúcim dychom,rukami na oblohu..

o kráse okamihu..

..skús vrátiť úsmev na čarovné nebo...

..ach,pohľad jej ukryl v sebe lávu bolesti..

a čas..má zrazu závrať..

..prekrásna víla

..vráť jej tú iskru,vráť..

...aby ju navždy nestratila..

osloboď jej dušu..nehľadaj súvislosti

..oslobodíš seba...pre lásku vo večnosti...

Travnikova balada

Chytila ma po ranu strasna panika,

tykajuca sa pred domom travnika.

Zatial co mne pride celkom normalny,

domaci vidi problem priam epochalny.

Travnik nabral vyssi level,

objavil sa v nom killer plevel.

Iba postrek vraj tu zlobu znici,

da sa riect ze ja to mam celkom v ...na haku.

V travniku je vsak skryta hrdost rodiny,

preto je plevel centrom debat celej dediny.

Domaci uz postrek z roku dva podava,

moj drahy uhyba pohladom..dolava..doprava...

Ja odmietam tieto jatky plevelu,

nech mi tu burinu kurna neberu.

Ale odpor nema ziadnu cenu,

neoplati sa celit dochodcovskemu hnevu.

Do vecera postrek plevel zabija,

uz o dva dni uvidi vysledok komplet dedina.

to be continued....

:) Dobra basnicka. Tipujem, ze zalozena na skutocnej udalosti :lol:

:) Dobra basnicka. Tipujem, ze zalozena na skutocnej udalosti :lol:

si pis, toto je len zlomok :)

postavy v pribehu su vymyslene,podobnost cisto nahodna...az na Darkmana

Darkove nosne mandle

Ked si Darkman smrka frnakove dutiny,

vyletuju mu odtial podivne hobliny.

To vsak jemu vadit este nemusi,

kym ho nosna mandla velkostou nedusi.

Vcera vsak uz mandla bobtnat pocala,

Darkovi sa nosna dierka velka zazdala.

Preto ceruzou sa v nej rype,

od bolesti trocha sipe.

"Sak som metlak drsny ako skala,

mna nejaka mandla este nikdy nedostala"

vrci si popod fuz v amoku,

ked ceruzou mrte sa pichol do boku.

Ze je Dark motoricky mimo,

to vyriesi kazdodenne pivo.

Ale v case jeho pitnej krizy

zle moci a picha ho mocne v krizi.

Althea navrhla odstrel bez vahania,

no on to chcel spravit sam bez pomahania.

Preto ked ceruza mu z boku trcala mesiac pomaly,

zistil ze samovrazda neznesie odklady.

Na kolenach prosil Althejku,

nech mu do hlavy zatlcie baterku.

No ona uz pomahat zadarmo odmietala,

Darka na psychinu posielala.

A tak beha po svete raneny,

s ceruzou robi akoze dojem na zeny.

kujeeeem tete Althejke za krasnu basnicku :lol:

ale sak mozete dalej normalne basnit ...

Michal, biely kôň... 22.06.09

žiaden Michal na bielom koni...

Michal bol kôň...

celý biely...

našli ho za plotom...

v kríku...

bez hlavy...

hlavu o tri dni si všimli deti na stožiari...

s vyplazeným jazykom...

a to bol jeho skon...

Michal, biely kôň...

Rýchla momentka

na D5

adrenalín

rýchlosťou sa sýti

zubatá dychtivo

upravuje skóre

pozostalí

hrozia tomu hore

On

jediný tuší

prečo...

na Sahare pusto

nám do mláky prší...

od vazca po mikulas

s vynulovanym skore a vedomy si faktu

ze taky zapas : este neskoncil remizou

nepripustim taky trapas a zaradim patku

neni hanba tomu hore, ...ze vyhrava bez rozhodcov?

02.07.09

závidí odrazu v zrkadle

jednooká mačka

s dažďom na pätách

že zmizla tvár

že zmyl ju oheň

v šatách z popola

pretŕča sa

odraz v odraze

niet krajšieho

falošného úsmevu

čo rany rozjarí

keď nevidí pre chýbajúce oko

že na celom tom pozadí

ostáva chaos myšlienky

len jednej

čo do popola zaodieva

závideniahodný odraz

možno preto

že rozpráva

o trápení

jeho trápenie

vzniká

varí svoje problémy

ako trápenie

ukladá ho na tanier

pre hostí

nepozvaných

prikladá líce na líce

aby nevidel

rub problémov

pery k perám

a k papieru

nechce mrkvu

zabalenú v alobale

jeho myseľ láska

víno mrkvové

so zelenou slamkou

i keď je stratený

vie, že uteká

no bez cieľa

len čo najďalej

od trápenia

a tak pero, líce

bozk a smútok

stávajú sa jeho

kľúčom

slovom kľúčovým

Vidim ze to tu upada literarne, preto dalsi skvost mojej tvorby,ktora je zadarmo,lebo som socialna, venujem Praline.

Lesne mecheche (prudko hororove)

Vcera vecer, zhruba na ranajky, :)

konzumuje Pralinka 4 paradajky.

Ked posledna mizne v utrobe Pralininho tela,

ozve sa rana ako z dela.

To jej vetry prudko duli,

"Ty chces dcera moja po papuli?!"

ozve sa chudak tatik od chladnicky,

ked ujeda domaci segedin od babicky.

Nechce cuchat strasne vypary,

uz uz svojej dcere mozno vypali.

Tu uz ona na kolenach prosika,

"Prepac tatko, ze tu zo seba robim takeho oslika."

"Musim ta drzat viacej nakratko,

ty moje drsne uchrochtane prasiatko."

Riekol Otec v dobrej nalade,

dnes teda Pralina vyprask nedostane.

Potesila sa mrte deva mlada,

ocami uz mobil z roku osem hlada.

Ma rande v miestnom lesiku,

snad zas nedostane potom z chladu koliku.

Jej frajer tam uz pri borovici iste caka,

roztahuje deku a jej meno bliaka.

"Tatko drahy,idem na hodku do lesa obzriet diviaky,

nazbierat maliny a prevetrat drevaky."

Nuz co mal Pan Pralina robit asi?

Mal jej vytrhat zvysne vlasy?

"dobre,dobre, ty moj hrosicek,

zober si na maliny pruteny kosicek."

Pralina sa v duchu cela raduje,

kosicek zo skrine rychlo vytahuje.

Po lese si skacka zvesela,

vlka co za bukom caka, nevidela.

Ten vsak uz ma zuby nabrusene dokladne,

smarja,ako to asi cele dopadne.

Smrtou skoncila sa cela akcia,

Pralina vlka kosikom chladne zabila.

Ked vytasil na nu hlodaky,

zatala mu do hlavy tri velke dubaky.

Potom uz sa oddavala kludne typkovi,

co este chodil osmy rok do skoly.

Pralina na zajacov vzdy fakt letela,

ved aj o par rokov neskor za to aj sedela.

:lol:

ty si truba :lol:

pralinke dodatočne :lol:

pralinka, každý vie

básnička má najmenej

minimálne dva verše

ty truba sa nerýmuje

málo to, málo je : )

Pralina, ty lichotnicek,

pod nohy ti supnem pnicek.

Co by si este sakris nechcela,

ved som ti dopriala v basni frajera.

Perute nádeje

Operená nádej k táľom

keď z oblohy sa znesie,

zahniezdi sa v ľudskej duši

a hudie svoju pieseň.

Slepé, ale zanovité

je to malé vtáča.

Preženie sa víchor, búrka,

dážď mu krídla zmáča.

Jeho hlas však znie i tam,

kde ľahla mračien tôňa

- je útechou. Viac nepýta

než odrobinku zo mňa.

Umelecký preklad z angl. originálu

Emily Dickenson - Hope is the thing