Viete básniť ?

tma

čoby víla krásna

ma pohľadí

tma

jest ako kút prázdna

strunu mi naladí

tma

a srdce mi jasá

bo je to zabudnutie

tma

ta chvíľka sa stráca

bolesťou prebodnutie

tma

sny sa prebúdzajú

a ja som šťastná

tma

na zlé zabúdajú

realita pod nohami praská

polovica noci

čerň tmavšia od tmy

sladko spíš, dúfam

sladko spíš a ja

v hrôze mám hlavu

že nechal si ma samu

prevrátenú naruby

dušu zmrazenú

spíš už sladko spíš

stratili sa, zmizli

spíš, už sladko spíš

jeden po druhom

za tmy, potajomky

spíš, už sladko spíš

sedím, vstanem

predstieram

že premýšľam

smaragdy z líc

stekajú v nič

spíš, už sladko spíš

mrazivý strach

čierny des, prečo ...

dobrý deň, sladký deň,

slnečný deň, no niečo,

niekto, ja ... ja ... rozdrvil ho v prach

bozkávaš mňa alebo moju dušu 06.04.08

dvaja

a nie je ich málo

stačia si

na tie cudné veci

zlomení kráčajú

životom ubití

sami ale spolu

spriaznení

tu sa pozastavia

nadýchajú sviežeho vzduchu

počuť ticho hôr

cítiť vôňu trávy

záplava sily

prichádza od druhého

kde sa vzala

v pute medzi nimi

letmý bozk na čelo

stále hrejivý

istota v objatí

vôňa duše

spleť tiel nie je

podstatná

je tam viac

ako oni dvaja

pery spojené

prúdi nimi

vánok

duší

ruka priateľova 08.04.08

prišla tma

a v tme ruka jasná

odháňa duchov

chráni moju tvár

ruka jasná

môjho priateľa

pomáha mi

nebáť sa

ruka pevná

ma vedie

pomedzi úskalia

sme nedotknuteľní

ruka nežná

stiera z tváre

slané slzy

plné bolesti

ruka múdra

vedie moju myseľ

aby neupadla

do tmy navôkol

ruka neurčitá

lež len myšlienka

poteší ma

keď som zronená

Zaspievali vtaciky icici icici,

tak sme ich poslali do ****

hmla ako včerajšie ráno

nachystaná na ples

a ples nekoná sa áno

myslieť radšej nie

nie to bdelé blúznenie

sledovať hviezdy vo dne

a myslieť myslieť načo

radšej hmlu zakryje

stopy nesmelej nádeje

keď sa vrátia vrásky

des času vyskočí

a smeje sa mi do očí

si blázon si blázon si blázon

keď raz šťastie až do neba

keď viem že mám teba

len takú malú chvíľu pre seba

a potom des blato a dno

keď prestávam myslieť

a práve noc má svoju moc

a privolávam hmlu sama

... keď chýbaš a tma je len tmavá

závidím 26.04.08

užívaš si

nie si so mnou

závidím im

rozprávajú sa s tebou

ja - opustená duša v posteli

zrádzaš ma

to oni ti do očí pozreli

usmievaš sa na nich

to ja snívam o tvojich očiach

ja hľadím na dvere

kedy tvoje nohy do nich vkročia

nie, máš pravdu

buď si s nimi

no aspoň tú masku

predo mnou si sními

asi sa mýlim

nie je to zrada

no myslím že

i ja ťa mám rada

prečo treba deliť svet

na tých s tebou čo sú

a mňa, dušu osamotenú

dušu bosú

nepatrím k nim

ani ich nepoznám

no toľko chcem

i keď som bezmocná

nezdá sa mi to férové

že ich radšej máš

s nimi si

a mne nádej nepodáš

asi to tak má byť

tak škoda

nie som jednou z vás

29.04.08

here...

I’m here...

I’m here alone...

but I’m not here alone...

I’m with my dreams...

my dreams...

my dreams are with me...

with me forewer...

Máš ho za nechtami,

Je ti vo vlasoch,

Škerí sa ti z očí

A tancuje ti na bozkoch.

Je v tebe celý.

Si celý v ňom.

Si v jeho náručí celý čas,

Aj keď sa tváriš, že ho preklínaš.

Len jedna modlitba preňho je:

Mesto, si moje?

IX. (dcéram)

Pavučina zbytočných slov

vyrýva ti deň čo deň

tisíce vrások do duše.

Keď nestíhaš byť matkou,

keď nestíhaš byť ženou,

mesto ti nastavuje tisíce zrkadiel,

s tvárami bez času,

bez prachov,

bez lásky.

Aj ty začneš spriadať

pavučinu slov,

keď v zrkadlách objavíš

oči svojich detí

-

bez nádeje.

Okno

Okno a zrkadlo

Oboje v ráme

Jedným von

a druhým dnu

Oknom do iných

Zrkadlom do duše.

Pozeráme sa ...

SUMMER DREAM

I feel these walls are small for me

There many places i´d rather be

Wanna feel dust in the wind

Instead of daughter hear word „bint“

Drinking şey when sun goes sleep

But i´m still here and i can´t breathe

In the morning walk to souk

With smile say hi to friend Harouk

Went to mosque and take a break

My soul is rich as wealth of sheik

Drinking şey when sun goes sleep

But i´m still here and i can´t breathe

Have a lunch under date palm

I know my heart never be calm

Sleep in desert near sand dune

Close my eyes, feel wind´s tune

Drinking şey when sun goes sleep

But i´m still here and i can´t breathe...

26-03-08

Bezbranná 10.05.08

Na skale so slzami

stojí žena

kričí z plného hrdla

i keď je nemá.

Kde si, keď ťa potrebujem

mám obrovský strach

rúcajú sa mi sny

toľko slov mám na perách!

Kto ma ochráni

ak nie ty, sen môj

veď život bez teba

je jeden veľký bôľ.

Toľko nocí nariekam

toľko dní krvácam

pri tej hroznej myšlienke

že ťa zas strácam.

Ochráň ma, prosím

tvoju ruku mi podaj

seď pri mne, tíš ma

s vlasmi sa mi pohraj.

Prosím, neopúšťaj ma

potrebujem tvoju silu

bez teba som bezbranná

zraniteľná, na konci.

A sen ju počúva

ruku jej podáva

žena zo skaly

dlho padala.

Kto ... ? 11.05.08

Kto odháňa odo mňa samotu

keď ma svojimi prstami obopína?

Kto sníma zo mňa hriechy

keď mi ich diabol pripomína?

Kto chladí moje čelo

keď po nociach blúznim?

Kto mi podá ruku

keď v tmavých uliciach blúdim?

Kto ma uspáva

keď nočná mora ma prebudí?

Kto ma chráni

keď je okolo mňa veľa zlých ľudí?

Kto ma postaví

keď ma život potkne?

Kto ošetrí mi ranu

keď ma láska bodne?

Kto ma rozosmeje

keď ťažké slzy padajú na zem?

Kto pri mne bude stáť

a vravieť: ja ťa nesklamem?

nesklamaná 21.05.08

chce sa mi plakať

vidíš to?

neviem, či ťa teraz

sklamem či poteším

sklamaná bola moja duša

zo stratenej nádeje

teraz je ale sklamaná

z duše vlastnej

toľko nádejí

toľko túžob

nie som kúzelník

aby sa sny menili

na tú sprostú realitu

to nedokážem

asi sny majú byť tam

v mojej hlave, srdci

no i tak pomedzi slzy

usmievam sa

lebo z maličkostí sa tešiť treba

a ja sa teším

že počula som tvoj hlas

že počula som teba

Pieseň matky

vyskoč na múrik

budeš ako ja

daj mi rúčku

budeme spolu kráčať

so mnou sa nemusíš báť

ja ťa ochránim

a keď zvrtne sa ti nôžka

tvoj pád zastavím

tak usmej sa na mňa

pred tým ako zavrieš očká

pusu ti dám na líčko

spinkaj, moja láska ťa tu počká

Zviera v Tebe ukryté

Unikáš mi cvalom niekam do tmy –

jediné, čo mám, sú Tvoje verše..

Ležím

tíško - prebodnutý hrotmi

šípov, mečov... A dýka, čo ma reže,

má farbu Tvojich kryštálových očí.

Topím sa;

už nie som výnimočný -

bez Teba nie!

Hm,

to Tvoje zvláštne chovanie...

Ty sa z nudy premeníš na zviera -

podlé, hriešne, bez pocitu viny,

čo sa len tak svetom poneviera

a krvou druhých mieša svoje sliny,

ba čo viac –

máš chladný pohľad na vec,

Ty môj polo-kôň, môj polo-dravec;

eh, si taká smiešna...

Lebo...

Lebo nemáš nič! Ani seba samu!

Telo koňa, drápy, dračiu tlamu...

Zver!

Len choď, ak po tom túži Tvoja duša,

A... Tam v temnom lese hádam

nájdeš svojho zvero-muža!

Dovidenia! Stretneme sa v pekle!

A možno nie... Možno v bájnom nebi!

Ktovie, čo nás čaká krátko potom....

Eden, spása, či sloboda žeby?

Budeme mať krídla, harfy, hmyzie tykadlá,

Budeme sa smiať a rušiť pravidlá,

ktoré sú nám nanič...

A aké?

Netuším! Veď sama dobre vieš,

(len Ty porušiť ich smieš)

že ja som ich nevymyslel...

Sobotňajší dážď

Je jarný, zimno-letný večer,

keď búrka zuby z bleskov cerí

a Ty chladnou formou dažďa

klopeš na prah mojich dverí.

(Mávam hrôzu z Tvojej tváre.)

Otvorím, a stojíš tam Ty –

vážny, mokrý, odvrhnutý

s trúchlivosťou miernej lane

oblievaš mi moje dlane

(a klesáš – hlbšie do kaluže.)

Chcem Ťa objať už po stý raz,

nakresliť si ten Tvoj výraz;

šaliem, búrka na ústupe

poslednýkrát clivo klope..

(A vyzýva ma k rozhodnutiu...)

Ostáva mi rieknuť „áno“;

privítajúc zradné ráno,

keď ma kúsok Tvojho tepla,

premení na záblesk svetla;

a ja...

Rozpadnutá takmer na prach

rozplývam sa v Tvojich kvapkách...

(A prším stále s Tebou, večne...)

Cestujem... 23.07.08

Cestujem...

A nikomu nekývam...

Nik nekýval mne...

No svoj žiaľ neskrývam...

Cestujem...

Som opäť bližšie k tebe...

Idem pomaly...

Míňam staré ciele...

Cestujem...

Za oknom mihá sa krajina...

A nádej, že dôjdem...

Vo mne pomaly zhasína...

Cestujem...

Nikdy to nebola cesta...

Bol to melodický cieľ...

Osoba z neznámeho mesta...

Cestujem...

Som ti stále bližšie...

A požiadavky na komfort...

Sú stále vyššie...

Cestujem...

Omrzela som šoféra...

Kráčam peši...

Hudba v cieli doznieva...

nekukaj sa 15.08.08

nepozeraj

bo ti oči vypadnú

čo uvidíš nie je raj

ťa zabolí aj duša

snívaj svoj sen

ponor sa do cudzieho príbehu

len nepozeraj pred autobus

nedaj sa z neho do behu

neskúmaj prečo zastal

nehľaď aké je to auto rozbité

neskúmaj telá nemohúce

čo z neho vyťahujú

lebo ťa to položí na kolená

a slzy ti vtisne do očí

a nezapáliš si už

poslednú cigaretu

nekukaj sa...

...tiež niečo píšem do šuplíka, ale ktovie?...možno raz...R:-)

Aj ja som kedysi písla nejaké "básne", ak sa to tak dá nazvať...ale nič moc to nebolo.../ved na môj vek, to sa ani nedá veľa očakávať :lol: /

Tak ma napadlo, že prednedávnom som niekde čítala zaujímavý výrok, myslím že to bolo od Jána Štrasera:

Písanie básní medzi pätnástym a osemnástym rokom je choroba ako osýpky. Všetci sa z toho dostanú, len asi jedno percento ľudí nie, a to sú potom básnici. :)

Myslím, že ja prežívam tie osýpky :)

...tož nasyp něco hezké... :lol:

Uvidíme..možno zajtra, dnes sa mi ich už nechce hľadať :lol:

...tiež niečo píšem do šuplíka, ale ktovie?...možno raz...R:-)

..však ja trúsim pomaly za sebou...tu zrnko - tam zrnko...len aby vtáky neprileteli... :lol:

No tak tu je niečo z môjho šuflíka...ja viem, že to nie je moc dobré, ale napriek tomu to sem dám :lol:

Autobus do Raja

Cestou pravou vykročím

a konečne božský Raj zočím.

Rozpadala som sa na kúsky,

nedostatok mala som lásky.

Teraz stojím pred bránou,

nebudem viac pekla súčasťou.

Cesta naspäť už žiadna nevedie.

Čakám na autobus. Do Raja ma zavedie.

Hviezdy

Nemáš už nádej?

Túžiš po konci?...

Hore sa pozri

k hviezdam žiarivým.

Zdivhol si zrak...

Vidíš ich? Či je tam mrak?

Aj keby tam bol naozaj,

neodstavuj život na druhú koľaj.

Mal si silu hore pozrieť sa

a raz určite stratí sa...

Ruleta

Ruletu s nami všetkými

hrá pán Život.

Pýtam sa: Kto vyhrá tentoraz?

Padne červená? Čierna?

Smrť alebo láska?

Smútok? Šťastie?

Bohužiaľ, ty smolu máš,

čierna ti padla

a smútok nateraz osídlil ťa.

Ale chvíľu vyčkaj,

aj nešťastlivci majú

šťastie sem tam.

Prišla červená!

Otvor dvere,

láska návštevu chystá.

Nezdržala sa však dlho,

ale o chvíľu príde daľšia.

Tak kto vyhrá túto hru?

Zatiaľ vyzerá to na remízu...