Jump to content

game

Recommended Posts

Hmm no prispejem aj ja takou kratkou, ale berte to s rezervou. Bolo to pisane cez prestavku povinne na hodinu Literatury k teme laska :lol:

 

 

 

Nedokazem opisat cit, ktory citim.

Snad staci slovo laska.

Zmes bolesti, stastia, neistoty,

co odtrha ma od reality,

tak krehka, nastojciva, no krasna.

 

Ked bludim v tme, letim ci padam,

ked trpim a celim zradam,

ked vokol mna je len pavucin splet

a ked uz niet cesty spat,

snad zachrani ma laska.

 

Je sta plachetnica na mori,

ktora skuma nove obzory,

Ked udrie burka stroskota

a zostanu len spomienky.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Ľud boľavých kolien

 

Nie je chladná noc a ani iné výhovorky

Aby si dnes ku mne neprišiel Bože

Už čakám príliš dlho, bez návratu

Vieš že dlhšie už nemôžem.

Čo si zač že toto dovolíš, há?

Že si snád nejaká vyššia autorita?!

To by bolo všetko inak.

To by bola tvoja vina.

 

Pekné kvety, špinavé deti, všetko je naopak

len zúrivý rytmus zostáva so mnou

a riadim sa ním Bože a nie tebou

keď nastane éra koksobielych kvetov.

Vnímamie sveta sa mení, vidíš?

Cez dieru v nebi padajú hriešnici

A všetko v bielom svetle krásy

Zostáva ležať na ulici.

 

Držíš v hrsti cievy našich tiel

A krútiš hlavou nad tou jednoduchosťou stisku

Keď stačí kúsok mäsa okolo vretennej kosti

A tma sa našich tvárí zhostí.

Vdychujú, necítia kolená odraté

Chápu sa, blúdia stále dokola

Rozsievaš im lupene kvetov zbytočné

K bielym kostiam obnaženým dohola.

 

Je to také pekné a vcelku nepochopené

Že tváre rozprávajú za všetko

A ja ich cítim, aj psychické narušenie

Čo navodí modlitbu bez výčitiek.

Počuješ tiché spievanie ľudí v bielom svete?

Ľud boľavých kolien už neprosí

Prišiel čas rozprávať bez tvárí

Vydýchnuť myšlienky do noci.

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

netráp sa

 

netráp sa,

dnes mi niekto povedal

netráp sa, už len šťastná buď

trápiš sa priveľa ... to zaželal

 

áno, už už len ešte chvíľu

ešte vyliečim z jeho neduhov svet

ešte tu mám nejakú prácu

priateľovi ešte jeden jesenný kvet

a vyliečiť jednu lásku

a ešte jedného previesť cez prah

cez ten najvyšší najťažší

to svet detstva zvíri obrovský prach

dospelosť čaká za rohom najbližším

 

a ešte tu mám také malé niečo

čo súrne a hneď dokončiť treba

keď tlačí ma to večné prečo

keď už dávno svietia hviezdy neba

a ja som tu a chcem spasiť celý svet

a bolím tak niekedy bolím

ako duša bolieť vie s každým trpím

to jeho trápenie - prečo plače nebo

prečo ? len tak ...nevie prečo ... lebo

 

plače priateľstvom, bolí láskou ... lebo

trpí detstvom, kreslí dúhou ... len tak lebo je

život bolí hryzie smeje sa trápi a narieka

že prečo ? ... len tak ... lebo je

lebo sme tu, lebo si tu, lebo priateľova dlaň

je ten bod uprostred temnej ničoty

kde je ten čo príde a povie tu je

chyť sa opri sa a poď moja ruka ťa povedie ...

 

 

 

 

venované mojim priateľom,

bez ktorých by som menej trpela - možno ...

ale ktorých dlaň držím uprostred ničoty ...

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Anjel sedí v objatí kvetov

červená krv kvapká z ich lupeňov

anjel tam sedí, nohy si objíma

usmiaty diabol mu klince do krídel pribíja

obaja takto sedia v kruhu krvavom

ja vidím len smútok v tom výjave pútavom

roním slzy, plačem pre nich oboch

preklínam tie kvety, preklínam pri všetkých bohoch

hnevám sa na kvety, čo na klince sa menia

anjel medzi nimi sedí, krv kvapká z jeho peria

i diabol je celý krvavý od hlavy po päty

verte či neverte, môžu za to len tie kvety.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Básnička len pre GAME

 

Nech slnko nevychádza

ak nemá vyčariť úsmev na tvojej tvári

Nech ústa sa neotvárajú

ak z nich nemajú výjsť na teba chvály

Nech ruka nedvíha sa

ak ťa nemá pohladiť

Nech vietor nefúka

ak má tvoje telo ochladiť

Nech trúbka nehrá

ak len pre teba netrúbi

Nech ťa nebozkáva

ak ťa neľúbi

Nech dieťa nepíše

ak trápiť má tvoju dušičku

Nech s anjelmi spievaš

ak šťastná si trošičku

Link to comment
Share on other sites

Beštie

 

krvilačné beštie pijú moju krv

stále mi ktosi do uši kričí

sú všade navôkol, kam ísť prv

môj hlas je v tej mase vlastne ničí

tisnú sa ku mne, dýchať mi nedajú

sú všade navôkol, kam ísť prv

vidím samé tváre, ktoré pre nič sa hnevajú

krvilačné beštie pijú moju krv

Link to comment
Share on other sites

slza je na zemi , nic sa uz nezmeni

z prazdnoty prameni , len obcas odrazenou

frazou mizne v plameni

za zvukov fanfar , pochovavam sam seba

vediet mi netreba , kto trubit bude za vas

by som aj zatrubil , len co za to

ved modre z neba , nikto mi neslubil

 

*****

 

Dosť mi je podivné

Nie velmi intímne

O to viac uprimné

Keď je to ohromné

Nie až tak podobné

Vášmu pohľadu do reality

 

Škoda len čakania

Nie už tak hľadania

Čistého poznania

Duše to maznania

O to viac volania

Konečného doznania

Pozvania

 

****

 

Čo mi kto vzal,čo mi kto da

Pustil som si štyri slova

**** **** **** ****

Diskusia bez vysledkov

Nedeje sa bez nasledkov

Braňo v krčme medzi tym

Nie tak skoro opitym

Hlasom doda

 

... veď monokle môžu byť len dva

Link to comment
Share on other sites

BOLESŤ

schúliť sa a plakať

brániť sa slzami

celé hrdlo si vykričať

spať medzi dvoma bránami

byť sám, sám smútiť

skrývať srdce s hlbokými ranami

tichým hláskom šepkať

hobub medzi čiernymi vranami

vyjadriť tú bolesť, ukázať

nemať nič, víriť prach rukami

rýchlo sťa tornádo sa krútiť

chrliť oheň ústami

bežať preč, rýchlo utekať

do vášho objatia, za vami

 

venujem svojím trom naj... oni vedia o koho ide...

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

2006

 

bolo to tu... krásne a hmatateľné

pýtalo sa, vábilo... dieťa biedne

úsmev vo vlasoch, vietor v tvári

prstom ťahá ma, trochu páli...

sivé fotky budúcnosti v očiach

neže v tvojích rukách končiac

dve jazierka čisté...

pokúša to isté...

bolí anjel... zabíja správa...

v bezvetrí ti šatkou máva

je preč... jedna krátka tma žije

bolo to tu... krv mi to pije...

krásne a hmatateľné... hladí...

dieťa biedne... ešte mladý...

život bolí, potešiť chce... trpí

chichoce sa... blázon v tŕní

masku z bolesti sníma

tých za mnou... je to chyba

stáť tam s ňou a asi bez nej

trápenie? nuž možno aj hej...

Link to comment
Share on other sites

Neviem ako u vas bolo,

ja som tento rok zazila toho mnoho

 

tento rok hned zo zaciatku

vyvolal mi v srdci vela smutku

Jar to z casti zmenila

ako tak som sa s tym zmierila

Leto, cesta do Anglicka

v baraku sme boli same decka

Zazila som kopec veci

okolo toho vsak ziadne keci

Kedze je toho neurekom

pomlcim a necham bokom

Chlapa som si nasla tam

co z toho ked teraz ja tu a on sam

 

Ako ste si isto vsimli

rymovacky mi moc nesli

Verse skratka jednoduche

co uz, basnik zo mna isto nie je

Link to comment
Share on other sites

zbohom Maťo :lol:

 

vôňa tvojho tela

ku mne priletela

a ja som sa celá

celkom rozochvela

vždy keď som ťa chcela

pobozkať ťa smela

stáli sme vedľa seba

robili čo treba

v lete rozpálená

tebou očarená

náha roztúžená

jemná ako pena

rozpálené telá

obhryzená pera

vtedy som ťa chcela

ty hnusné šteňa!

Link to comment
Share on other sites

  • 4 weeks later...

posledná lampa

 

 

posledná lampa

za ňou tma

chvíľková slepota

koniec

len cesta tmavá nejasná

s posledným svetlom

odíde všetko

všetko čo dokáže lampa

ešte pár okien svieti

aj tu aj tam niekto nespí

nevie, nedá sa,

niečo trápi

a ja len idem idem

nohu pred nohu kladiem

a možno v tej tme

mi niekto dá po hube

 

posledné domy

tmavé okná ulica končí

a cesta ma vedie

k poslednej lampe

a za ňou tma

šelest zvuky noci

zapraská čosi

a čakám ...

čakám či skončilo mučenie

čakám či ma niekto ovalí po hlave

ale ani to nie

ani to nie je mi dopriate

je jedno či som

či žijem dýcham idem

potkýnam sa v tme

oči oslepené

z lampy poslednej

 

a už len tma

a ako posledná záchrana

zrazu je tu hviezda

jedna druhá piata

a zrazu nebolí samota

bolí klamem

samota bolí

bolí stratiť sny a ilúzie

a nedostať odpovede

život zasa raz vybabral

o sebaúctu ma obral

denné svetlo vzal

... za poslednou lampou

v tej nekonečnej tme

sú tam hore priatelia

to sú tí čo čakajú veky a neberú len dávajú

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Anjel padá do ticha 08.01.07

 

Anjel vo veľkej výške stojí

pieseň mu hrá vo vlasoch

o kráse, o jeho druhoch

krvavými slzami zem kropí

 

Krv padá k zemi

v šere sa trbliece

čistotou žiari

a ty vravíš o nebi

 

Anjel k nemu zdvíha ruky

pieseň pomaly utícha

slnko mračná roztrháva

 

Anjel padá do ticha

Link to comment
Share on other sites

Zreteľne počujem jeho šum 08.01.07

 

Prečo už nekráčam?

Prečo ma už les nemámi?

Zreteľne počujem jeho šum.

Nechce ma tam?

Do lesa nesmú klamári?

 

Tak aspoň stojím tu na kraji.

Hľadím do tmy čiernej.

Zreteľne počujem jeho šum.

Sklamanie mu vidím na tvári.

Netúži po duši biednej.

 

Stromy sa primkli k sebe.

Uši mám nastražené.

Zreteľne počujem jeho šum.

Už to obaja vieme.

Dieťa je príliš vystašené.

Link to comment
Share on other sites

Nejdem spať 08.01.07

 

Nejdem spať,

krváca mi anjel,

umierajú čisté duše,

priatelia sa odvracajú,

klietky delia ľudí od radosti,

krása hynie pred očami,

nože trčia zo sŕc,

nejdem spať...

Link to comment
Share on other sites

kamarát

 

nočná hodina čierna

smutná osamelá sama

myšlienky víria a trápia

a len nechcem byť sama

stačí dotyk slova

poznanie motýlieho krídla

prejsť myšlienkou po tvári

v diaľke vycítiť

že nás niečo kvári

a len cítiť motýlí dotyk

myšlienkou pohľadiť

a zosypať hviezdny prach

kamarát tu som

pre teba - mám ťa rád

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Nevadí 26.02.07

 

Nevadí, že nesmiem ísť kam chcem,

nevadí, že nevidím, čo vidieť chcem,

nevadí, že mi smútok tečie po tvári,

že žiaľ sa ako môj najlepší priateľ tvári.

 

Nevadí, že si ma nevšíma ten kto má,

nevadí, že nie som taká, akou ma chce mať,

že nehovorím, čo počuť chce,

že sa nevyjadrujem vznešene.

 

Nevadí, že ma buchnátuje samota,

nevadí, že ticho mi kričí do ucha,

že dusia ma dotyky spomienok,

že do očí mi padá vlasov pramienok.

 

Nevadí, že nik sa na schodoch nezastaví,

nevadí, že čas nič nezachráni,

že vôbec neviem prečo píšem tieto riadky,

nevyzlečú ma ani kamarátky.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Padám 04.03.07

 

Padám.. vzduch okolo mńa fučí

nárek a krik nedostávajú sa mi do uší

Padám... a vo vnútri je mi tak krásne

tu každé svetlo časom zhasne

Padám... ten tlak mi vytláča každú myšlienku

netreba mi na nič hľadať zámienku

Padám... usmieva sa bezdomovec štrbavo

tam jednému je dnes akosi spevavo

Padám... z očí sa zdvíha ostrihaná ofina

dnes ma už nik nebude preklínať

Padám... okienko skrýva spomienky

v dlani pestré kamienky

Padám... koláčiky rozvoniavajú teplúčke

okraj šatočiek drží v drobnej rúčke

Padám... a dym stúpa dohora

len raz ma vyzliekli dohola

Padám... opúšťam svoje slzy

ťažko je povedať, či ma to mrzí

Padám... v sne ma čaká perina

a podomnou čierna prepadlina

.... chcem sa cítiť bezpečne....

Link to comment
Share on other sites

rozlúčka 05.03.07

 

Plamene osvetľujú jeho tvár

vlasy mu padajú na plecia

oči v diaľku hľadia

no smútok sa v nich zračí

kropí zem na ktorej stojí

ruky pevne vzopäté

diera v srdci obrovská

oheň horí v jeho duši

priateľ odchádza na večné veky

na plecia široké jeho dielo berie

dokončiť sa má, ochrániť chce

toho nevinného bohabojného

čo tu takto stáť o pár rokov bude

a hľadiať poza plamene

slzami kropiť zem...

Link to comment
Share on other sites

Sny 12.03.07

 

Látka šumí na zemi

pozorujú ju anjeli

kĺzavými pohybmi sa približuje k cieľu

pod kapucňou skrýva smutnú tvár bielu

vosk jej tečie po rukách biednych

zaujala pohľad anjelov siedmych

zadumané tváre odrážajú sa od hladiny

noc tmavá, sekundy, minúty, hodiny

história hrá árie, tancujú preludy

z jazera vychádzajú obrovské obludy

krvavé pery šepkajú tajnú reč

nech vráti sa čo roky bolo preč

duchovia spod zeme vystúpili

na tvári jej úsmev vyčarili

v šialenom tanci sa krúti celý svet

len tie sny chcem vrátiť späť

Link to comment
Share on other sites

Pánovi 13.03.07

 

Už dávno som chcela napísať

pár riadkov tomu pánovi

no každý večer doteraz

stálo pero nad prázdnymi stranami.

 

V objatí hôr

opretá o múr kamenný

vdychujem vôňu dreva

na hlave klobúk slamenný.

 

I teraz ruka zastavuje sa

myšlienky víria v prachu

pod okienkom zamrežovaným

v duši predsa len kúsok strachu.

 

Obavy z množstva slov

čo toľkokrát vypovedané boli

tak ešte posledný krát vážne

nech posledný krát bolí.

 

Pane, prosím, odpusť mi moje hriechy

tú túžbu a naivitu detskú

ten zle usmernený sen

dieťa fantáziu má pestrú.

 

Pane, odpusť mi tie veľké skoky

ako noha z brzdy na plyn blúdila

odpusť mi to živočíšne

keď som sa v noci budila.

 

Srdce v hrudi silno búši

viac ma bolí tvoja bolesť

tiež mám svoju lavičku

tam spomienky si môžem doniesť.

 

V omáčkách som povedala viac

za metafory sa skrývam

mlč, nevracaj sa sem

viem kde som a kde bývam.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Dospelosť 27.03.07

 

Myšlienky v bezvetrí plávajú

už sa s hračkami nehrajú

Úsmev je umelý a hlúpy

na slovo denne skúpy

Na vankúši roztečená riasenka

z pliec spadnuté ramienka

Jazvy na tvári i na rukách

hovoria o vnútri, o mukách

Prázdne srdce hlasno búši

sám v čiernej diere, sám skučí

Pohľad už zo zeme nedvíha

tam tých hore veľmi preklína

...Nechcem!

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Tajomstvo 12.04.07

 

Okno sa mi otvára

deti sa vonku smejú

prebudená sa nového obávam

myšlienky, spomienky, piesne ma hrejú.

 

Písmenko za písmenkom plynie

slová sa pečatia na papieri

takto tu bezbolestne hyniem

dávam svoju dušu na tanieri.

 

Myšlienka za myšlienkou vyliezajú

všetko sa v mojich snoch točí

slová sa pred sebou predbiehajú

zarmútene klopím oči.

 

Odhalená, nahá duchom i telom

píšem slová čo pravdou nie sú

opretá o hruď života čelom

čítajú... oni to znesú.

 

Na ničom nezáleží, nič nie je podstatné

sú to len prázdne slová

kto číta ten všetko vie

aj nahá sa im schovám.

 

Neberte ma vážne, taká nie som

oni, vy, ja, ty, my, všetci spolu

telom, sušou, kožou, mäsom

zasadáme k jednému stolu.

 

Osamotená vo voľnom priestore

obklopená všetkým i ničím

všetci denne pri stole

raz to všetko zničím.

 

Nehľaďte na mňa nahú

neuvidíte nič, všetko som rozdala

naozaj som mala snahu

no po toľkom čase som to zas vzdala.

 

Úprimnosť sa s klamstvom snúbi

pravda, lož, sebeckosť, mlčanie

toto všetko ma zhubí

oni to unesú, ja nie.

 

Veľká skala sa nehne v slabom prúde

spieva, točí, krúti, hojdá sa

dnes večerajú všetci v kľude

pokoj prvý, potom krása.

 

Bozky vo vlasoch, kvapka na perách

zahalená do krvavého tajomstva

sedím ticho pri dverách

zo sto som vždy stá.

 

Keď krv mi o smrti hovorí

vyroním slzu, možno i viacej

no nech nám nádej nezhorí

chyťme sa za ruky radšej.

 

mrzí ma pár vecí, prepáčte

žila som ako som vedela

keď sa uvidíme naposledy- neplačte

ostávam teda bez mena.

Link to comment
Share on other sites

Nečakaný hosť

 

Zablatená, špinavá, roztrhaná

som sa až sem dotrepala

ležím v piesku ubolená

bolí ma rozbitá hlava.

 

Ako sa mi rozbila už neviem

nedokážem sa postaviť

do krvavých rúk mobil beriem

pýtam sa ťa ako tú bolesť zastaviť.

 

Radíš mi umyť ranu

pýtaš sa, čo sa mi stalo

neodpoviem, ďakujem za radu

k odpovedi stačilo málo.

 

Naozaj som ti to chcela povedať

hanbila som sa príliš

ideš sa z okna pozerať

na piesku ležať ma vidíš.

 

Do tvojho okna som sa usmievala

keď cítila som niekoho prítomnosť

to som šťastná odlietala

umrel nečakaný hosť.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

ono to nie je báseň, ale medzi vlastné umenie to iste patrí

a čo je najdôležitejšie

veľmi dobre sa to číta

 

Čítanie z Knihy osudu:

 

"Ó, Moskva, požehnaná si medzi mestami tohto sveta. Lebo tebe bude súdené vidieť úspech a zažiť slávu, akým páru niet. Uprostred tvojich múrov stojí obrovský dom a v tom dome jazero, po ktorom sa dá kráčať len na zázračných nožoch. A na tom jazere uvidí svet divadlo, ktoré si naveky zapamätá. Povstanú šelmy, strašné, krvilačné a divoké, aby tam zápasili o vládu nad svetom. Príde mohutný grizzly, z krajiny ďalekej, kde ľudia uctievajú list javora ako svoj totem. Príde mladý bizón, sebavedomý a odhodlaný, z krajiny, kde nespočítaš hviezdy nad pláňami. Príde statný Los, zo zeme vikingov, i sivý zabijácky vlk z krajiny ľudí Suomi. A s nimi aj Lev, zo starej Bohémie, nielen silný, ale i lstivý ako žiadna iná zo šeliem. A nad všetkými bude sa vynímať Ruský medveď, už pohladenie, ktorého zabíja a ten bude doma a bude sa cítiť neporaziteľný. Ale medzi tými pyšnými šelmami vzhliadnu pozorní i nenápadné zviera, ktoré veľkosťou zdanlivo nemôže súperiť s nimi. Malý kamzík, smelý a odhodlaný, odváži sa merať svoje sily so šelmami. A jemu jedinému je súdené siahnuť na zlato a ovenčiť sa slávou. Pretože v jeho srdci drieme odvaha a vôľa. Tak ako malý Dávid porazil obra Goliáša, ako drobný Hobit porazil všemocného pána Temnôt, tak i malý kamzík zdolá všetky šelmy a do knihy zvanej večná pamäť zapíše sa zlatými písmenami!"

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy