Viete básniť ?

 

ružová .. aj "sračkovo zelená".

Aká je to farba?!

No predsa jednoducho "sračkovo zelená"!

 

 

Včera si v priebehu necelých ôsmich hodín trikrát napísala tieto slová ... to mi príde, ako keď sa malé dieťa naučí nejaký neslušný výraz a na "pobavenie", či skôr na zdesenie okolia ho veľmi rado opakuje, myslí si, že je to milé, vtipné, zábavné. A tak je to aj tu ...

... ja som asi príliš fajnová, ale od dospelej osoby by som očakávala niečo úplne iné.

 

Nemôžem sa pasovať do pozície znalca poézie, ale tak či tak sa mi nie všetko čo je napísane musí páčiť.

Ak báseň, tak nech má hlavu a pätu, nech sa rýmuje,

však máme rôzne rýmy, nemusí to byť zrovna štýl "hopla, kobyla ma kopla",

ale nech je slušná, avšak toto, čo si tu v poslednom období napísala nejako za báseň považovať neviem, a tieto výrazy mne osobne naozaj vadia.

 

Aj keď som zápornú karmu nejako extra nevyužívala, v tomto prípade by som bola určite na mínusku klikla. Tá mínuska by bola určitým upozornením, že takto nie, že je tam niečo nevhodné. Inteligentný človek by pochopil, že niekde robí chybu, poučí sa, ten druhý iba okolo seba chŕli zlostnú slinu. Záporná karma však z "určitých dôvodov" nie je, tak svoj názor musím vysvetľovať obšírne. Svoje som si napísala, do širšej debaty sa už ale zatiahnuť nedám, nebudem predsa do omrzenia písať to isté.

 

Ak ostatným nevadia slová v predchádzajúcich príspevkoch, OK, ale mne sa to nepáči, a tak som svoj názor napísala. Nie súkromnou správou, ale takto, verejne /aj keď táto téma je o básničkách, o písaní básní, nie o posudzovaní slov/.

 

Poézia, to nie sú len slová "bez ladu a skladu" naukladané vedľa seba, poézia je, či mala by byť niečo viac.

Téma je viete básniť ? ... alebo všetko, čo sa podobá na báseň. :) Pravidlá som neporušila, som v téme, nebola som vulgárna, nikoho som neurážala, len ty to chápeš tak, ako chceš,... ale to je ok, tvoj názor negatívny, :) iného pozitívny. ..

Aj keď by tie "básne" spravili radosť jednému človeku, stálo to za to ... :)

Som sama sebou, prichádzam tu diskutovať, aj sa zabaviť, myslím si, že trošku nadhľadu, humoru nikomu nezaškodí.

Ja teba nechcem meniť, buď sama sebou, no nemeň ani ty mňa.. ďakujem.

 

 

Ešte kratučká báseň.

 

Nadviazať kontakt,

otvoriť srdce či obzory

nedokáže každý impulz.

Ale trocha lásky borí hradby

a sníma putá.

Prebúdza život.

:kvet:

Inteligentný človek by pochopil, že niekde robí chybu, poučí sa, ten druhý iba okolo seba chŕli zlostnú slinu.

 

Mýliš sa, ja sa nerozčuľujem, to ty secretka na moju osobu útočíš... Viem, si moderátorkou a tak máš " vždy pravdu".

 

 

Móda

 

Má svojich vynálezcov,

priekopníkov,

následovníkov.

 

Od nás závisí,

či znovu príde

do módy láska

a život s ňou.

:kvet:

Človek

 

Nemusí byť vždy lekárom,

predsa môže zachrániť život.

 

Nemôže byť vždy biologickým rodičom,

predsa môže milovať deti.

 

Nevlastní vždy vysoké kontá v banke,

napriek tomu môže byť bohatý.

 

Neoplýva vždy nadpriemerným IQ,

predsa je inteligentným a dobrým človekom.

 

Nemusí byť vždy skvelým básnikom,

no riadky napísané pre radosť, s láskou,

od srdca, dávajú zmysel.

 

Človek zmôže toho naozaj veľa,

ak mu nechýba viera, nádej, láska.

:kvet:

Iskra

 

ad

Nemusí byť vždy skvelým básnikom, no riadky napísané pre radosť, s láskou,od srdca, dávajú zmysel.

 

S tym suhlasim, ale myslim si, ze specialne v tomto poslednom pripade si sa minula s temou. Basen - vers, pokial neobsahuje rym, musi mat aspon svoj rytmus, to su zakladne stavebne elementy, bez ktorych sa poezia nezaobide. Ten text z tvojho posledneho prispevku nie je poeziou, su to iba zoradene myslienky.

:) iba zoradené myšlienky, pocity, presvedčenie, mojej maličkosti a to nemusí byť ešte báseň. :-) Veď som písala, že nemyslím si, že viem písať básne ... , ani ich nepíšem do súťaží ... :D ak ten verš sem podľa vás nepatrí, ok , zmažte ho a život ide ďalej.

Nebudem nic mazat. Pre buducnost si vsak najdi /alebo zaloz/ vhodnejsiu temu, ak sa potrebujes takto vypisat :)

:) Ok, myslím si, že báseň je správne vnímať ako celok, aj keď ako upozornenie na vylepšenie rada privítam. Myslím si tiež, že dôležitá podstata je v tom, čo básňou, chcel človek vyjadriť.

Tiež asi je správne brať do úvahy, že tieto básne nepíšu naozajstní spisovateľia, proste píše ich človek - amatér .

Osobne si tiež vážim ľudí, čo niečo svoje napísali a nevadí mi nedokonalosť v týchto básňach , ani komentáre k nim. Sme ľudia a nie stroje , každý originál. :D Možno sa mýlim, ale je to môj názor.

..aj keď ako upozornenie na vylepšenie rada privítam

Ako si si iste vsimla, nevyjadroval som sa ku kvalite /nemyslim si ze som dobry kritik/, ale k obsahu s ohladom na zadanie tejto temy. Moznosti existuju, napr najst si zodpovedajucu temu na fore, alebo si zalozit blog. Samotny blog je myslim najvhodnejsi na take osobne zapisky, Nikto sa nebude pozastavovat nad obsahom, ani nad formou, zapisy si mozes kedykolvek editovat a ani kvantite sa medze nekladu :)

sa to tu meni tak trochu na "one woman show", tak pridam nieco , nech je to tu pestrejsie... :-)

 

Nechcem mať všetky hviezdy z neba,

stačia mi dve, čo žiaria z tvojich očí,

stačí mi malý kúsok teba,

stačí, že svet sa s nami točí..

Nenos mi všetky kvety sveta,

stačí mi ruža, čo mi daruješ,

stačí mi jedna krátka veta,

stačia dve slová, ktoré nepovieš...

este mi niekto povedzte, ako sa robia medzery medzi odstavcami, lebo klasicky Enter mi nefunguje...

sorry, ale ak chcem mat aspon jeden riadok volny, musim dat aj desat entrov, jeden nestaci... a potom to niekedy vyzera aj tak, ako hore... kolko entrov mam dat, aby som mala jeden riadok prazdny?

Neviem ako je to u ostatných, ale mne "funguje" na každý riadok 1*Enter.

 

Ak však máš tu pri písaní problém, môžeš si text napísať a upraviť v počítači,

a potom už len preniesť do príspevku.

A ak bude potrebné, upravíš si druh písma, alebo vložíš smajlíky ...

dead, ďakujem :)

 

 

Slovensko

 

Ty - moja domovina,

moje srdce,

kde som sa narodila.

 

Si veľmi krásna krajina,

plná lúk, lesov a hôr,

pasúcich sa oviec na stráni

potokov a riek plných rybami.

 

Naše krásne hory,

pýcha mojej domoviny,

rodisko Juraja Jánošíka,

nášho hrdinu a zbojníka.

Tu žijem a chcem žiť!

Išče jednu po vihodňarski! :)

 

Dožiňki

 

Vijdzi von gazdo naš,

richtuj nam oldomaš,

ejha hoja žnivo me skončiľi,

viňko bi me piľi.

 

Richtuj nam ho z laski,

zbiraľi me klaski,

Ejha hoja uľej gazdo šmelo,

žaľi me vešelo.

 

Co me še nažaľi žitka žeľenoho,

ejha hoja išče me ňepiľi viňka červenoho.

:) :D

secretka, vdaka za upravu, hned to vyzera krajsie...

 

ale mne tie entre jednoducho nefunguju ako by mali (a to viem o uprave dokumentov celkom dost)... a tieto basne dokonca boli prenasane z wordu, aj s entrom medzi odstavcami....

 

 

P.S: tentokrat zabrali - zeby obrat k lepsiemu?

 

Iskra, ocenujem vzorovy vychodnarsky pravopis! :)

trinita, ďakujem :)

 

Spomienka

 

Bolo raz nebo. Dobre sa v ňom žilo,

chodníky jeho nezakrýval tieň

a bolo srdce, ktoré nehou bilo,

aj v tme vedelo stvoriť jasný deň.

 

Kvitla raz ruža. Pre obdiv i lásku,

ruža, ktorú som mal šialene rád.

Uvädla. Mám ju už len na obrázku

a možno v tónoch dávnych serenád.

Basen - vers, pokial neobsahuje rym, musi mat aspon svoj rytmus, to su zakladne stavebne elementy, bez ktorych sa poezia nezaobide.

dovolím si nesúhlasiť. čo čítam súčasnú poéziu z rôznych slovenských i českých časopisov, toto kritérium už dávno stratilo na váhe. stalo sa teraz dokonca výnimočným, ak niekto používa viazaný verš, nehovoriac o rytme. mnoho začínajúcich autorov sa samozrejme v prvotinách ešte pridŕža čias romantizmu, no ten je už storočia prekonaný. moderná poézia používa množstvá experimentov a výnimiek, dokonca už mixuje všetko, čomu už raz predtým bol pridaný prívlastok "mixované". na rytme, verši nezáleží. dôraz sa kladie na myšlienku, vyvolanie estetického zážitku u čitateľa a je jedno akým spôsobom. čo sa ale zatracuje (a podľa mňa právom), je patetizmus, oslavnosť. požiadavkou na dnešnú poéziu je jednoznačne novosť. novosť obsahu básne a novosť použitých výrazových prostriedkov. v určitých prípadoch sa uprednostňuje obraznosť, niekde vypointovanie básne (prekvapivá pointa na záver), miestami slovná hra, či istá "hádankovosť" v básni. čo ešte stále ale pretrváva, je používanie symbolov, no aj tu sa kladie požiadavka na ich nové používanie. takže kto chce "preraziť", musí prísť s niečím novým :)

súhlasím, to je pravda. a vieš to presne, keďže sa v tých kruhoch pohybuješ, si v tom doma, a držím ti palec. : )

isteže sa nemôžu dnes písať básne ako za čias Chalupku či Botta či nebodaj Goetheho či Petöfiho ... hoci tie básne sú čitateľné a čítané stále, a čo je podstatné, pamätané ...

prekonaný je dadaizmus aj Majakovského konštruktivistické schodíky ...

 

a Poeov Havran spieva v každom jazyku, určite aj v čínštine. je to v básni. je to mimo slov, kdesi za, nemusí rozprávať, rytmus dáva človeku vycítiť celú báseň

tie prvé básne mali svoj rým, rytmus, svoju hudbu

dokonca aj majakovského schody :)

 

každé umenie ako všetko na svete sa vyvíja,

 

a v prvom momente mi napadlo, že samozrejme každé umenie je také, že keď sa chce uplatniť nový umelec, nový autor, musí prísť s niečím novým.

nech je to akýkoľvek smer umenia

ale to neznamená vždy výhru ... a celkom iste novosť nevykompenzuje nedostatok talentu, aj myšlienky ide klásť jednu vedľa druhej, a bude z toho báseň ... alebo nebude :unaveny:

 

hoci som práve presýtená svetom "umelcov", práve som sa pásla v rámci masochostickej terapie denne niekoľko hodín na svete mini a maxicelebrít, a preraziť možno skutočne s bársčím. otázka je, či to bude jepičí život, či trvalý prínos : )

Tebe je hej, v takejto polohe

ked v ciernom saku a v bielej koseli

mas svaty pokoj a mravca na nohe

a ze tu sme, mas hlboko v prdeli.

Velmi ti zavidim, ze so stoickym kludom

neklipkas ocami, ked lezis jak na plazi

a dokazes pozerat k ostatnym „ludom“

a tiez, ze sa ta zlost od zeme odrazi

a pritom ani len nepohnes udom.

Tiez tichych susedov a slzy tvojich zien

aj napriek tomu, (co ide ma porazit!)

ze si len riadkom v zozname mien.

Smradlavym masom pod vrstvou ilu

ty prasivy, hnijuci, sebecky skrob

a neboj, uz budem kecat iba chvilu

len dofajcim a sadnem si na iny hrob

nie je to moja báseň,

no neviem kde sa s ňou podeliť

http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/anton-srholec-o-ovecke.html

Angazovana

 

Nebudem uz skakat pod vlak

ani cez strom hadzat slucku

ak mi prostym tahom cez graf

zabezpecis na rozlucku

o 100% lacny plyn

Tebe bude patrit vdaka

pan minister Kazimir!

kde bolo tam bolo, kde ovce štekali a psy mňaukali ...

kde pápeži kázali a slony gúglili ...

myšky sa učili matiku i LP platne ...

a Dumbo moralizoval ...

bývali hrable čo neposlúchali ,,,

A okrem vodky

 

ze chcela by basen..

-vraj ze som ochotny

vyjadrit sa sem:

 

A tak si predslov

priradim k dovodu

a kopku zvysnych slov

mrzkeho povodu

z najnizsej policky

uz zhrnam rukou

do prazdnej krabicky

Zatial co druhou

skriabem sa zdola hore

a zhora hned spat k nohe

Lebo je taka doba, ked

svrbenie guli je jediny pocit

a jedno poldeci

ak chces pochopit

co je tu vo veci

musi ti na to dievcatko stacit

túto báseň pred mnohými rokmi spoločne stvorili spoluatori pralinka, nokia, game, a leg na pf fóre ... a práve som zacítila potrebu zachrániť ju a prepísať nečitateľné znaky na čitateľné, kým si ešte ako tak pamätám, čo tam bolo ... príjemný zážitok pri čítaní prajem :)

 

Včelia tragédia s dobrým koncom

 

Každý krát keď kvitne
kvet, či pučí puk,
farby jari vracajú sa,
do záhrad i lúk.

Na kvetinke sedi osa,
zrazu pichla ma do nosa,
zahnal som sa poriadne
moja mama krici: "NIE!"..
nezabijaj ju, ani ked ta pichla
ved si si vsimol ze uz zrazu stichla

Stíchla- leží   len tak bezbranne na zemi,
skúša pohnúť   krídlami,
lež - nejde mi!
A ja mám zas pokoj na duši,
že mi tu konečne nič  nebzučí.

nebzučí   ... už  nemôže
končí  ... už  nežije
môj pokoj na duši
ten malý , pásikavý,
žltočierny nehybný  tvor ruší   ...

Nasral sa Vilko, kamarat osi
"ty mi tu zabijas kamosku? co si? "
Zabzucal poriadne, otocil prdel
vystrcil zihadlo, a uz som videl.
Ruti sa na mna, rozzureny trud
ja som ale zachoval uplny klud..

...bo oko moje vidí  -
vrabčiaci na kríku...
zanechali  čimčaru
a sledujú  potichu ...
a zrazu krik a tresk a zhon
a Vilík niekde v chumli tom...
divokom hladnom vrabčom ...

Narieka, Vilko, smutne plače
slzy mu stekajú  pomaly po líčkach,
doráňaný  je, od stromov a krov,
kde je Maja, moja maličká ?

Vilíkovo telíčko slabučké  ...
 čo to však ?
začuje niečo tichučké  ...
veď  to Majin hlas !
pozbiera silu poslednú
zletí  pre Maju stratenú  ...
do pekla  čierneho,
vyľaká   čerta smiešneho
a z posledných síl
aj so svojou kamarátkou
už  letí , letí ...
s včielkou Majkou..
preč  od  čertov,
preč  od  vrabcov...

Ruka v ruke, Vilko s Majkou,
letia....
Kam a prečo?
Nevie nik...
Na cestu im hrá  na husliach-
truhlík, hudobník.
Letia spolu ako malé  pojašené  včielky,
aj keď  už  nimi dávno nie sú ,
...sú  predsa už  veľkí !

tak Vilík a Majka už  vedia
že jeden druhého raz od lásky zjedia ...
len vyhýbať  sa vrabcom nenásytným
a peklu a  čertom nemravným
len letieť  ...
a letieť  letieť  spolu vždy
prežívať  svetlé  zajtrajšky ...

 

:klobuk:

/ originál nájdete tu http://post.sme.sk/forum/archiv2007/showthread.php?s=55a1fc8520f3b13c1855e4aea7122b83&postid=758747#post758747 / /

                                     Vzývanie dažďa

 

Príď...

Prš ako dážď,

po kvapkách padaj,

zavlažuj, zúrodňuj,

za kvapkou kvapka,

za kvapkou kvapka...

 

Prebuď ma k životu,

z oblohy padaj,

ochlaď ma, rozpáľ ma,

za kvapkou kvapka,

za kvapkou kvapka...

 

Buď ako dážď,

na mňa padaj,

som suchá púšť,

tvoj príval mám rada.

 

Vyklíčim, rozkvitnem,

silná a mladá,

utíš ma, rozpusť ma,

potichu padaj...

 

Príď...

Prš na mňa,

tvoj dážď mám rada,

do zeme vsiakneme,

za kvapkou kvapka,

za kvapkou kvapka,

za kvapkou...

všetko sa zmenilo...

                                     (a predsa nič)

 

                                      zem sa točila

ako milióny rokov pred nami

svet sa s tebou točil

vždy, keď si pozrel

do mojich očí

a ja som lietala v oblakoch

a v mojom srdci kvitla oáza

 

pristála som tvrdo, bez padáku...

 

tvoj svet sa už netočí

pri pohľade do mojich očí

a saharu v mojom srdci

polievam soľou

 

len zem sa stále točí

ako milióny rokov pred nami

keby mala zastať vždy

keď sa jedno srdce

zmení na púšť

dávno by sme neboli