Viete básniť ?

k maľbe odchádzam
také dni

deň v noci
noc cez deň
medzi ľuďmi samota
pohľad dohora
sú tam ešte hviezdy ?
zatúlať sa do seba
pohľadať kačicu
maca či mačku
pohladiť pohľadom
nemú lásku
už nenapísať tuláka,
hviezdy zmizli
už mu zostala len tma
a blesk a bolesť
lejak a čierny ľad
temnejší než noc
uvoľní napätie ? nie
bolesť nezmetie
len bolí a mlčí, nemá s kým
len v duchu chodiť okolím
prehovoriť k snám nočným
naopak
sny prehovoria šialenosťami dní a nocí
až do konca dychu


inšpirované hnusnými dňami a knihou M.Connelly: Čierny ľad

Slnko zhaslo.

Nebo padlo.

More vyschlo.

Z útrob Pekla

Diabol vystupuje.

Boh je porazený,

zapadá prachom.

Človek urazený

trasie sa strachom.

Neschopný činov,

nechápajúc porážku

prizerá sa na zrážku -

hynú synovia synov.

Zakročiť treba -

nik nepríde z Neba.

Veď to predsa vieš,

no ďalej sa prizeráš

a ja s tebou tiež.

Radsej nepouzivaj rymy vznikajuce na koncovkach sklonovanych slov (tzv. gramaticke). "treba - z neba" a "vieš - tiež" su hodnotnejsie nez "činov - synov" alebo "porážku - na zrážku".

Kráčaš po mojich snoch

Ak mal by som modrý závoj nadosah

zdobený zlatým a strieborným jasom,

- belasý, matný a temravý šat

dňa, noci a šerosvitu -

sňal by ho z nebies a zložil ti k nohám.

Ale ja úbohý mám iba sny,

ktoré som rozprestrel pred tebou.

Našľapuj zľahka. Kráčaš po mojich snoch.

Umelecký preklad z angl. orig. William Buttler Yeats - He wishes for the cloths of heaven

Útek Luny

Navonok zdá sa, pokoj, mier,

kraj skrytý medzi dlaňami.

Hlboké ticho vládne v kraji

v hlbokom mieri, spokojne.

Kdes' pustý vták. Hlas ozveny

znie bezútešne v samote.

Tu chriašteľ volá svoju družku,

tam ona sa mu ozve z hmly.

Naraz sa schová kosáčik,

blesk pretne nočnú oblohu.

Cez prsty mesiac gáni na zem,

halí sa v žltom rubáši.

Básnicky preklad z angl. orig. Oscar Wilde - La Fuite de la Lune

Premeny - Kniha I. / Dejny človeka / Zlatý vek

Prvý zrodil sa zlatý vek. Bez zákonov a súdov

každý sám od seba v ňom si vážil vernosť i právo.

Nepoznal strach, ni trest, v žezle skvúce sa hrozivé slová

nezvestovali jeho ortieľ. Pred svojím sudcom

nechvel sa bázňou, pretože prostý bol každučkej viny.

Nebol sťatý taký kmeň v horách, čo vypravil by sa

cez perné prúdy, chtiac sa v cudzom zabývať kraji

- nároky ľudí končili sa na vlastnom prahu.

Mestskí nehnali hradby vôkol osídiel svojich

a rohy z mosadze a trúbky nezneli v poli.

Nebolo prilbíc, nebolo mečov a bez ždania pre boj

v pokoji žili prastaré rody prvého veku.

Básnicky preklad z lat. orig. Pūblius Ovīdius Nasō - Metamorphōsēs, Liber I. / Histōria gentis hūmanae / Aetās aurea

Ak ..

Ak zachovajúc súdnosť, keď každý vôkol teba

bezhlavosti podlieha a obviňuje teba;

ty strániš svojej veci, hoc' neveria v teba,

a nezazlieš, že im v tom presvedčiť sa treba -

Ak trpezlivo vyčkať vieš ten správny okamih,

súc oklamaný, sám však nepoklesneš do lži;

ak neoplácaš nenávisť skutkom, ni slovami,

pritom sa nevyzvyšuješ, žes' čímsi lepším -

Ak snívaš svoje túžby, lež neoddáš sa rojčeniu;

ak hĺbavý si zavše, ale nepremieľaš dokola;

ak s chladnou hlavou, triezvo vieš postaviť sa k úspechu

a rovnak' pevne stanúť, keď prihodí sa pohroma -

Ak neoblomný; pravdivé hoc' tvoje slová

sú prekrútené chytrákmi a válajú sa v hnoji,

to čomu život zasvätils', keď rúca ľudská zloba;

ty nezúfaš a vzoprieš sa, a tvoj dom opäť stojí -

Ak vládzeš zrátať cenu najdrobnejších ziskov,

a potom v lós vše vrhnúť v prostom vyznaní;

keď všetko stratíš, nájsť zas nové východisko

a nenariekať nad vlastnými stratami -

Ak v svojom srdci prechovávaš statočnosť,

je verne s tebou, by ťa sily opúšťali;

pookreješ aj vtedy, keď máš už toho dosť,

a len tá vôľa káže ti: Buď vytrvalý!

Ak s mnohými sa zbratáš, ale nestrhne ťa dav;

ak ostaneš prec' skromným, keď kráčal s tebou kráľ;

ak nehu poznáš nesmiernu, však nebojíš sa rán

a každý s tebou počíta, no dlžen nie si žiadnemu -

Ak naplniť vieš každý celok života

šesťdesiat ráz až po samotný okraj,

potom si pánom, svet ti leží pri nohách,

môj synu - pretože si pravý muž.

Básnicky preklad z angl. orig. Joseph Rudyard Kipling - If ...

Si poblednuté únavou?

Si poblednuté únavou,

štveráš sa po nebi a z pohľadu na nich;

Putujúce bez druhov

medzi hvozdami, ale nepatriace k nim;

A večne prelietavý hlaz tvoj tekúci,

nieto čo spútnalo by jeho pozornosť?

Umelecký preklad z angl. orig. Percy Bisshe SHELLEY - Art thou pale for weariness?

Art thou pale for weariness

Of climbing heaven and gazing on the earth,

Wandering companionless

Among the stars that have a different birth,

And ever changing, like a joyless eye

That finds no object worth its constancy?

Dvere bez zámku

Trvalo to celé veky,

no napokon sa ozval zvuk.

Zvuk klopania na dvere -

na dvere bez zámku.

Zahasil som plameň v lampe,

odkradol sa po špičkách.

Podvihol som obe ruky

a ku dverám modlil sa.

Ale ten zvuk prišiel znova.

Môj oblok v izbe dokorán -

vyšplhal som na rímsu

a spustil sa do dvora.

Už vonku z druhej strany potom

zakričal som: "Ďalej!",

komukoľvek, ktože to tam

pred dverami stane.

Nuž a tak na zaklopanie

vytratil sa z klietky,

aby som skryl sa vo svete,

a s vekom sa zmenil.

Básnicky preklad z angl. orig. Robert FROST - The Lockless Door

(It went many years,

But at last came a knock,

And I thought of the door

With no lock to lock.

I blew out the light,

I tip-toed the floor,

And raised both hands

In prayer to the door.

But the knock came again

My window was wide;

I climbed on the sill

And descended outside.

Back over the sill

I bade a “Come in”

To whoever the knock

At the door may have been.

So at a knock

I emptied my cage

To hide in the world

And alter with age.)

Zaujalo, tá myšlienka tam rezonuje, i keď ten preklad by sa dal ešte vybrúsiť...Malý detail - na konci prvej strofy by malo byť: bez zámky, ta ňe?

Óóó, vekovia dávni, vďaka za postrehy! Od teba si to cením. Píš viac na fórum :D

Čo sa týka zámky/zámku, možno hej, zámok sa mi väčšmi hodil. Napokon, zámočník je od zámok, takže to slovo musí mať význam, v ktorom som ho použil.

Časomiera - aestetický vrchol poézie. Slovenský jazyk, bohužiaľ, nemá príliš vhodné podmienky pre jej uplatnenie, ale predsa niektorí na tento skvost nerezignovali (zo známych mien v nej tvorí napr. Ľudovít Suchánek).

Prozodické etudy - jamb pentameter

Ten čln, ktorý badáte, priatelia, tu stáť,

hrdí sa, rýchlosťou že nič mu nie roveň,

a vraj také plavidlo sotva nájde sa,

ktoré nepredstihol by hneď, či už letieť

by mal na veslách bárs, a či s vetrom v plachtách.

Básnicky preklad z lat. orig. Gaius Valerius CATULLUS - IV. (úryvok)

(Phaselus ille, quem videtis, hospites,

ait fuisse navium celerrimus,

neque ullus natantis impetum trabis

nequisse praeterire, sive palmulis

opus foret volare, sive linteo.)

Môj hlas

V tom svete nepokojnom, uhnanom,

nezbola židna chvíľa neprežitá.

Dnes plachta zvinutá je pod rahnom

našej lode už na kotvišti žitia.

Kdeže som? Privčas starý. Na líca

steká mi neradosť. Môj niekdy rumný

žalosť už vybielila obličaj.

Sám viac nestojím. Ostali len ruiny.

Však čím bol ten zhon, tá púť pre teba?

Nie viac než lýry, lutny, nežný spev

viol, spiaceho mora ozvena -

hlas, ktorý môžeš počuť v lastúre.

Umelecký preklad z angl. orig. Oscar WILDE - My voice

(Within this restless, hurried, modern world

We took our hearts' full pleasure - You and I,

And now the white sails of our ship are furled,

And spent the lading of our argosy.

Wherefore my cheeks before their time are wan,

For very weeping is my gladness fled,

Sorrow has paled my young mouth's vermilion,

And Ruin draws the curtains of my bed.

But all this crowded life has been to thee

No more than lyre, or lute, or subtle spell

Of viols, or the music of the sea

That sleeps, a mimic echo, in the shell.)

Premeny - Kniha I. / Dejny človeka / Zlatý vek (druhá časť)

Zem sama, posiaľ ešte pluhom nerozbrázdená,

netknutá rýľom, bezdeky všetok skýtala úrod

a ľudia spokojní s pokrmom, čo bez ich pričinu rástol,

zbierali svíbie, divé plody a jahody horské,

plánky a moruše, visiace v ostruhy tŕnistých kríkoch,

a žaľude, čo spadli z Jovových košatých korún.

Večne trvala jar a lahodný západný vetrík

teplými vánkami láskal bez semien rozvité kvety.

Skoro tiež rodili lány, ač doposiaľ nezorávané,

ani neosievané, ťažké zlatisté klasy.

Pramene tiekli nektáru a pramene mlieka,

kropaje medu ronil večne zelený dub.

Básnicky preklad z lat. orig. Pūblius OVīDIUS Nasō - Metamorphōsēs, Liber I. / Histōria gentis hūmanae / Aetās aurea

(Ipsa quoque inmunis rastroque intacta, nec ullis

saucia vomeribus per se dabat omnia tellus.

Contentique cibis nullo cogente creatis,

arbuteos fetus, montanaque fraga legebant

cornaque et in duris haerentia mora rubetis

et quae deciderant patula Iovis arbore glandes.

Ver erat aeternum, placidique tepentibus auris

mulcebant Zephyri natos sine semine flores.

Mox etiam fruges tellus inarata ferebat,

nec renovatus ager gravidis canebat aristis.

Flumina iam lactis, iam flumina nectaris ibant,

flavaque de viridi stillabant ilice mella.)

co povedat este?

...listy uz opadli aj tuto jesen

a prepac, ze bol som dneska s zenou inou

ze hriali sme sa pod perinou v chladnom meste

v case, ked najviac /svieckoveho/ tepla vychadza

z cintorinov



Teraz, keď už je na fóre výklad o tom, ako sa to robí, dávam sem umelecký preklad v originále jedného z najväčších klenotov klasickej poézie od advokáta myšlienky všeslovanskej vzájomnosti, zvelebeného veleducha - Jána Kollára. <_<

Slávy dcéra (I.)

Hľa! Vlasť leží tu pred mojím smutne slziacim zrakom,

kedysi kolíska môjho národa, dnes jeho hrob.

Postoj noha! Posvätné sú miesta kamkoľvek stúpaš,

k oblohe povznes sa, synu Tatier, tam vozvysok hľaď;

alebo k ohromnému sa radšej utiekaj dubu,

čo pevne navzdory sudbe týči sa nepriaznivej.

Ale horší než ona je ten, ktorý železnú barlu,

Slávia, v týchto krajoch namieril na tvoju hruď.

Horší než do tla spálená zem, ba horší než mor

je zaslepenec človek, hlušiaci človečí rod.

Ó, dávni vekovia, vy mlčiaci svedkovia dejín,

Ó, krajina, ty obraz cností aj hanebnosti.

Od Labu zradného až k rovinám nevernej Visly,

od Dunaja až k Baltu pahltným hrebeňom vĺn;

zmužilých Slovanov nádherný kde dakedy spieval,

však v jarme priškrtený zalkol a onemel, hlas.

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

Slávy dcéra (II.)

Ktože sa dopustil tých bezprávia ohavných skutkov,

a v jednom národe tým všeľudské pokorivší?

Hanbi sa závistná Teutónia, suseda Slávy,

pretože spomedzi nich mnohé si spáchala ty!

Stribohu zatoľko krvi nik nevylial s úmyslom vlády,

k záhube Slávy čo vylial germánsky dobyvateľ.

Ten, kto jej hodný je, vie slobodu vážiť si každú,

a ten, kto v porobu druhých zajíma, on sám je rab.

Či ruky v okovy, či jazyk by otrocké pútal,

jedno to, lebo preň práva druhých sú ľahostajné.

Ten, kto boril tróny a vojny vo svete zvádzal

v zápase ukrutnosti nadarmo prelieval krv.

On je to, ktorému náleží, by v poddanstve slúžil,

nie tomu, vzorne čo žil, velebiac pokoj a mier.

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

Slávy dcéra (III.)

Kam ste sa podeli, vy kmene sídlivšie v žírnom

povodí Sály? Kde ste, národy Pomoranské?

Ukri, vŕby Lužických Srbov, vy synovia ríše

Obodritskej, a vilskí kdeže ste potomkovia?

Vpravo do diaľav hľadím a vľavo zrak obraciam bystrý,

oko však nadarmo pátra - v Slávii Slávy už niet.

Vrav strom, ty urastený chrám, pod ktorým žertvy

planuli vtedy proti nebesiam dávnovekým;

kde sú tie národy a kde sú ich kniežatá, mestá,

prvé čo osídlili tento kdes' odľahlý kút?

Jedni učiaci chudobnú Európu plachty a veslá

zhotoviť, cez oceán k bohatým brehom sa viezť.

Iní viac z dôvodu pocty bohom než k prospechu ľudí

v lomoch a korytách riek cedili žiarivý kov.

Tamtí raz neplodné lono zeme brázdili rydlom,

až vzdelávané role znášali zlatistý klas.

Slávy posvätné lipy sadili, stlejúc tak chládok

okolo pokojných ciest k úteche pre zrak i cit.

Muž stavať mestá privykal synov, v nich kupectvo viesť,

a matka učila mladé dievčatá na krosnách tkať.

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

Slávy dcéra (IV.)

Národ majstrovský, čím, prečo, vyslúžil si si,

osud že vyriekol ti údel tak nepriaznivý?

Jak včely zrejúci med keď zacítia z cudzieho úľa,

vhrnie sa dovnútra roj, vraždiaci matku aj mlaď;

Rovnako podrobený tu pán bol vlastného domu,

keď lstivý sused mu krk reťazou poovíjal.

Slávka v zelených hájoch, kde kedysi spievala báje,

dávno tam utíchol mäkký hlahol pier krásnorekých.

Hromovládneho Perúna kde stával palácov mramor,

biedne sa váľajú v slote stĺpy zle rozrumené.

Dávnej Arkony Ránov kde oltár sa k oblohe väžil,

dlie štrk a prach, a v ňom hosťa cudzieho obrysy stôp.

Hrdé mohyly kde čneli sa povestnej Retry,

plazí sa v burine had a mrví sa odporný hmyz.

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

za horami za dolami,

srdce kvitlo ako v raji,

zajačik sa prechádza

noričku si nachádza,

a vtáčiky spievajú

zo stromčeka papajú,

kukuk sem kukuk tam

povedala kukučka

cestou z práce jem tatranky

smrad jak sviňa od topánky

kukol som sa na to z výšky

psieho hovna čerstvé zvyšky

grcám keksík ostošesť

nebudem ja dnes už jesť.

Slávy dcéra (V.)

Navštíviac tamten kraj, brat nepozná vlastného brata,

a keď sa konečne stretnú, vďačne ho neobjíme.

Cudzia ho zarazí reč, znejúc z úst Slovanskej tváre;

je Slovan, šeptá mu zrak, avšak sluch neverí mu.

Lebo tak hlboké Sláva raz synom vrúbila rysy,

že nikde nezmôže ich vyhladiť ani sám čas.

Ako dva pramene v jedno keď koryto oba sa zlejú,

ale aj po dlhej plavbe farba ich rozdeľuje.

Rovnak' tie národy, zápas čo vzájomný do seba vkliesnil,

stále ich rozlučuje odseba dvojaký zvyk.

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

idem cestou do roboty,

a na chodníku je had,

čo tam robí ?

hádam dakomu neušiel,

pýtal som sa neveriacky

a šiel ďalej,

pri cestičke vyhrieval sa lev

a znova sa ja pýtam čo tu robí ten,

zbláznil som sa a či nie?

Slávy dcéra (VI.)

Synovia odcudzení, sa vlastnej matere strániac,

pod neláskavej sa bič macochy podkladajú.

Bárs nie sú Slovanmi životom, ni Germáni nie sú.

Pol tohto, pol toho iba majú ak netopiere.

Osmanské plemä takto sa hmýri v helénských krajoch;

ovísa na vznešenom Olympe somársky chvost.

Zištný Európčan dva svety tak rozrušil Indov;

výmenou za vzdelanosť vzav im česť, jazyk i zem.

Zbavený svojede národ tu zmizol a zanikli božstvá,

samotná ostáva len príroda nezmenená.

Odmietli zmeniť si mená: les, rieky, vsi, slovanské mestá,

bezduché telá, kde duch slovanstva neprebýva.

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera

pozn. prekl.: "vzav" - bás. skr. vzavše - činné príčastie minulé vo vedľajšej vete.

Slávy dcéra (VII.)

Ó, ktože povstane dedičstva hodnen tej slovanskej vlasti,

konečne zvládze tie hroby prebudiť z živého sna?

Kto pozná ono miesto, kde kedysi za Slávu ronil

povestný Miliduch krv, kto pamiatkou uctí si ho?

Zlostný k novotám kde, otcovskú prostotu brániac,

Slovanom vo vojnách Kruk slovansky rozkazoval?

víťazný Bojislav meč kde tasil a sokov ním rúbal,

v mieri zas spokojnú obec spravoval rozvážlivo?

Už ich viac nieto! Láme im, rachotiac, hrdinské údy

zhubné koleso dejín. Krútia ho odrodilci.

Na ničomnosť tých vekov sa hnevajú ale ich tiene

a prostred zrúcanín v hmle bolestne nariekajú.

Ešte stále sa osud, vyjú, s tým uzmieriť zdráha,

do hliny vnukovská krv, že vsiaka a zahníva v nej.

Aké by muselo tĺcť v tom národe studené srdce,

čo ako nad rovom milej tuná by nezaplakal!

Básnický preklad z čes. orig. časomerného verša J. Kollár - Slávy dcera