Skočiť na obsah

Šírenie náboženstiev


Sniper

Odporúčané príspevky

  • Pred 2 mesiacmi...

http://www.lidovky.c...32_ln_domov_spa

 

U nasich zapadnych susedov sa nabozenstvo /v tomto pripade katolicizmus/ akosi nesiri, Za desat rokov klesol pocet ludi hlasiacich sa k RKC o dve tretiny, z 2.75 milona na nieco cez 1 milion. Cim to je? Neprijemne prekvapeny Polsko - cesky knaz Zbigniew Czendlik hovori o krize, aj o osobnom zlyhani a dufa, ze predstavitelia cirkvi vinu nebudu hladat len inde ale aj sami v sebe.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No, cesi bol uz dost dlhu tak trosku "neznabohovia" a nich to je dlhodobo dane skor historicky. Pripadne prusery a zlyhania na strane RKC tak maximalne sposobia, ze na vieru nekonvertuje vela ludi, ale to je asi vsebecny trend. To co sa zmenilo je, ze kym pred 10 rokmi spusta ludi, ktorym bolo nabozenstvo uplne ukradnute, sa este k nemu aspon na papieri hlasili - dnes uz ani to neurobili.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...

U nasich zapadnych susedov sa nabozenstvo /v tomto pripade katolicizmus/ akosi nesiri, Za desat rokov klesol pocet ludi hlasiacich sa k RKC o dve tretiny, z 2.75 milona na nieco cez 1 milion. Cim to je?

 

Myslím, že od upálenia Jana Husa začal v Česku odklon od katolicizmu. A ten stále pretrváva, najmä po škandáloch vo vnútri RKC. Podobne ako v Nemecku od protestu Martina Luthera. Nebyť skostnatenosti rímskokatolíckej cirkvi a keby sa dal väčší priestor diplomacii, tak kresťanstvo by bolo dnes viac jednotné. Ale veľa vecí je dané historickým vývojom. To čo by sa dnes dalo ľahko spraviť, tak pred nejakými 300-400 rokmi bolo nemožné.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nebyť skostnatenosti rímskokatolíckej cirkvi a keby sa dal väčší priestor diplomacii, tak kresťanstvo by bolo dnes viac jednotné. Ale veľa vecí je dané historickým vývojom. To čo by sa dnes dalo ľahko spraviť, tak pred nejakými 300-400 rokmi bolo nemožné.

 

Jednak neviem, ci "jednotnost" je ziadany stav - krestanstvo je z tych najvacsich nabozenskych systemov mozno najrozdrobenejsie. Co je len pozitivne, pretoze z jednej zakladnej doktriny, z jednej zakladnej knihy, ludia dokazali vytvorit desiatky konkurujucich a casto dost odlisnych fungujucich systemov.

Mas "odnoze" krestanstva, ktore maju zeny pastorky, uznavaju aj homosexualov, neuznavaju prikazy Vatikanu...alebo su este rigidnejsi ako Vatikan. Vyber. Ked uz clovek veri v pismo, tak ma na vyber.

 

A tie rozkoly neboli dane len skostnatenostou, ale skor politickou situaciou - v Europe bola cirkev sucastou politickej reality, nie len nabozenskou nadstavbou. Takze nemyslim, ze by ustretovejsi pristup Vatikanu moc pomohol.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

krestanstvo je z tych najvacsich nabozenskych systemov mozno najrozdrobenejsie.

 

Islam nie je na tom inak, okrem dvoch hlavných vetiev "shia" a sunni" sa každá delí najmenej na ďalšie štyri, "iný" islam je v severnej Afrike, iný vo východnej, iný na Blízkom východe a iný v Strednej Ázii.

 

Co je len pozitivne, pretoze z jednej zakladnej doktriny, z jednej zakladnej knihy, ludia dokazali vytvorit desiatky konkurujucich a casto dost odlisnych fungujucich systemov.

 

A práve táto konkurencia spôsobuje problémy, konflikty a vojny medzi náboženstvami, stačí spomenúť vznik protestantizmu, ktorý viedol k 30 ročnej vojne alebo ešte skôr vznik pravoslávia oslabilo kresťanov na Blízkom východe v tom zmysle, že Východní Rimania sa nedočkali príliš veľkej pomoci od západných kresťanov počas moslimských invázií.

 

A tie rozkoly neboli dane len skostnatenostou, ale skor politickou situaciou

 

Závisí kde a kedy. Keby pápež povolil Henrichovi VIII. nech si robí čo chce, keď sa chcel rozvádzať a znovu ženiť, tak Anglicko by sa možno nikdy neodklonilo od katolicizmu, čo by malo zásadný vplyv na šírenie protestantizmu v západnej Európe. Aj v dnešnej dobe sa volá po reforme katolíckej cirkvi, čo by mohlo zastaviť jej úpadok.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Islam nie je na tom inak, okrem dvoch hlavných vetiev "shia" a sunni" sa každá delí najmenej na ďalšie štyri, "iný" islam je v severnej Afrike, iný vo východnej, iný na Blízkom východe a iný v Strednej Ázii.

 

Keby sa rozdelilo krestanstvo a islam - tak som si isty, ze v Islame bude ovela vacsie % sustredene do hlavnych sitov a sunitov.

 

A "iny" islam myslis teraz ako? Ze niektore ritualy su trosku odlisne? To by si potom kludne mohol vztiahnut na akekolvek nabozenstvo. Ja som to myslel tak, ze jednotlivych odnozi, resp. siek ma krestanstvo viacej ako islam.

 

 

A práve táto konkurencia spôsobuje problémy, konflikty a vojny medzi náboženstvami, stačí spomenúť vznik protestantizmu, ktorý viedol k 30 ročnej vojne

 

Skor by som povedal, ze nabozenske rozdelenie nasledovalo politicke problemy.

 

Protestantizmus bol nabozenstvom vladcov, ktori hladali vacsiu samostatnost na katolickej cirkvi - a kedze ich autorita vladcov MUSELA byt postavena na nabozenskom, transcendentnom zaklade, uchylili sa k protestantskej viere. Zopar storoci skor mali katari, valdenski a spol. smolu, ze nemali politicku podporu, tak padli.

 

Europa sa nazvajom mlatila z "logicky" politickych, mocenskych, ekonomickych dovodov - nabozenstvo len poskytovalo nejake zastresenie tychto konfliktov. Nehovoriac o tom, ze priklady ako Francuzsko ci Svedsko dokonale ukazuju, ze nabozenske rozdiely nezabranili spolupraci, ak sa tato hodila ;)

 

Závisí kde a kedy. Keby pápež povolil Henrichovi VIII. nech si robí čo chce, keď sa chcel rozvádzať a znovu ženiť, tak Anglicko by sa možno nikdy neodklonilo od katolicizmu,

 

V tomto pripade mozno ano. Ale papezi velmi casto rozvody povolovali, tu islo o vaznejsie a dlhotrvajucejsie rozkoly medzi Londynom a Vatikanom - a rozvod bol len jeden z prejavov, resp. poslednou kvapkou. Henrich urobil vlastne to, co bolo tuzbou mnohych vladcov - uplne ovladol cirkevnu hierarchiu a podrobil ju svojej moci, pricom samotne ucenie v podstate nezmenil. Islo zase hlavne o politicky krok, nie o snahu zaviest nove nabozenstvo.
  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

A "iny" islam myslis teraz ako? Ze niektore ritualy su trosku odlisne? To by si potom kludne mohol vztiahnut na akekolvek nabozenstvo. Ja som to myslel tak, ze jednotlivych odnozi, resp. siek ma krestanstvo viacej ako islam.

 

To máš tak, ako v kresťanstve máš tri hlavné vetvy, katolicizmus, protestantizmus a pravoslávie a tie majú rôzne odnože ako baptistov, metodistov, prsbyteriánov, puritánov, anglikánov, tak v islame máš shia a sunni a tie sa delia na haliki, manbali, hanafi, ismaili, zaidi, jafari atď. Mnohé odnože sú si podobné, ale liturgia môže byť iná a to bol jeden z dôvodov, prečo sa pravoslávie odčlenilo od katolicizmu.

 

Skor by som povedal, ze nabozenske rozdelenie nasledovalo politicke problemy.

 

V princípe je to jedno, nové náboženstvo mohlo byť dôvodom na zmenu politiky a zmena politiky mohla byť dôvodom na zmenu náboženstva alebo skôr cirkvi. V dejinách politika a náboženstvo boli viac späté dokopy, tak sa viac navzájom ovplyvňovali.

 

Europa sa nazvajom mlatila z "logicky" politickych, mocenskych, ekonomickych dovodov - nabozenstvo len poskytovalo nejake zastresenie tychto konfliktov. Nehovoriac o tom, ze priklady ako Francuzsko ci Svedsko dokonale ukazuju, ze nabozenske rozdiely nezabranili spolupraci, ak sa tato hodila ;)

 

Ale to tak funguje aj teraz všade inde vo svete. Inak by kresťanské USA, sunnitská Saudská Arábia a šiítsky Irán nemohli podporovať Bosnu v juhoslovanskej vojne. Ale islamský Irán a kresťanský Venezuela akí sú veľkí kamaráti, stačí spoločný nepriateľ.

 

Henrich urobil vlastne to, co bolo tuzbou mnohych vladcov - uplne ovladol cirkevnu hierarchiu a podrobil ju svojej moci, pricom samotne ucenie v podstate nezmenil. Islo zase hlavne o politicky krok, nie o snahu zaviest nove nabozenstvo.

 

Henrich bol pôvodne katolík ako remeň a protestantov vešal. Nebyť jeho rozkolu s pápežom, tak za jeho vlády by k ničomu výnimočnému nedošlo.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ale to tak funguje aj teraz všade inde vo svete. Inak by kresťanské USA, sunnitská Saudská Arábia a šiítsky Irán nemohli podporovať Bosnu v juhoslovanskej vojne. Ale islamský Irán a kresťanský Venezuela akí sú veľkí kamaráti, stačí spoločný nepriateľ.

 

Nuz a to som myslel. Nabozenstvo nie je dovodom na nepriatelstvo - a koniec koncov, ani na priatelstvo. Takze tazko povedat, ze vojny vznikali kvoli nabozenskym rozdielom, alebo hlavne kvoli nim, nie?
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Súčasné spojenectvá sú výsledkom politickej taktiky, závisí od toho, čo to spojenectvo má priniesť. Ak Irán a Venezuela stoja proti USA z dôvodu ich snahe ovládnuť všetky ropné zdroje, tak je logické, že ich spojenectvo má zmysel. V tomto smere náboženstvo vôbec nemusí hrať žiadnu úlohu. Ale ak by USA išlo čisto len o vykorenenie islamu v Iráne a Venezuela ako kresťanská krajina by sa postavila na stranu USA, tak jej spojenectvo s Iránom by bolo ihneď ukončené.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Súčasné spojenectvá sú výsledkom politickej taktiky, závisí od toho, čo to spojenectvo má priniesť. .

 

A rovnako to bolo aj v minulosti - ak sa katolickemu Francuzsku hodilo spojenectvo z moslimskymi Turkami, alebo protestantskymi Svedmi - boli spojenci. Proste nabozenstvo nebolo zakladnym dovodom nepriatelstva, ci konfliktov.

 

Nabozenstvo v Europe len odzrkadlovalo politicke rozdelenie. Cize pokial sa niekto (vladca, stat) chcel postavit proti status quo a zaroven potreboval k tomu legalny zaklad (resp. odobrenie z polohy bozskej moci), tak pristupil na inu nabozensku alternativu.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 7 mesiacmi...

Čo sa týka šírenia islamu, tejto pasáži dejín sa celkom podrobne venuje aj Edward Gibbon vo svojej knihe Úpadok a zánik Rímskej ríše, ktorú som prednedávnom čítal. Arabi (pokým ešte neboli moslimovia) mali veľa príležitostí zabiť Mohameda, jednému Arabovi dokonca stačilo len hodiť oštep, keď bol Mohamed na úteku z Mekky do Mediny, ale Mohamed si vyžobral život a týmto sa vlastne vydal osud dejín súčasnou cestou. Keby Arab oštep hodil, tak by nebolo Mohameda a šírenie islamu by sa možno zastavilo, pretože v tom čase mal iba niekoľko veľmi málo stúpencov, ktorí by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Gibbon celkovo Mohameda vykreslil v mierne pozitívnom svetle (aspoň ja som mal taký pocit), fanatizmus sa prejavoval skôr na niektorých jeho stúpencoch, ktorí nemali od súčasného džihádu ďaleko. Mohamed sa sprvu snažil dobre vychádzať so židmi aj kresťanmi, kvôli nejakej udalosti židov znenávidel prakticky hneď a kresťania odmietli uznať nové náboženstvo, tak nepriateľstvo sa postupne začalo objavovať aj tam.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 rokmi...
  • Pred 4 mesiacmi...

V posledných dňoch som pri klikaní na youtube narazil na videá, v ktorých jednotlivci moslimovia sa stali kresťanmi na základe toho, že videli, zažili Ježiša ako boha lásky a odpustenia. Neviem, do akej miery sú všetky realita alebo propaganda, ale vcelku je v tomto fenoméne niečo, čo by som podľa môjho svetonázoru aj očakával. Ak sa to reálne deje, tak potom mám o dôvod viac zostávať optimistom :)

 

Pozrel som si niekoľko tých videí a väčšinou je to tak, že moslimovia popisujú Allaha ako boha sily, boha vôle, krutého a nekompromisného. Ale v ich vnútri niečo žije, čo túži po ľudskosti, po láske, po odpustení, po slobode. To ich privádza do vnútorných duševných bojov, po ktorých sa niektorí obrátia na Ježiša so slovami: "Ak si taký, ako hovoria tí, čo Ťa vyznávajú, ukáž mi svoju silu, ukáž, aký si". A niektorí proste tú silu zažijú až do vizuálneho zážitku.

 

Je to všetko poobliekané do konkrétnych náboženských predstáv, ale podstata spočíva v zážitku.

 

A zážitok, to je sféra, kde platí veta: "Kto nezažil, nepochopí; kto zažil, nezabudne."

 

A myslím, že toto, zážitok (božskej) lásky, zážitok (božského) prijatia, zážitok (božského) odpustenia, je niečo, čo môže viesť moslima ku kresťanstvu. Pretože kultúrny človek dneška po tom túži z prirodzenosti vlastnej duše. A Allah z Koránu mu to (podľa toho, čo tvrdia niektorí moslimovia) nemôže dať.

 

V tomto zmysle je pre mňa kresťanstvo silou, ktorá má predpoklady šíriť sa.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ktorý boh je živý? Ktorý boh je falošný? Ako to rozlíšiš?

 

Mimochodom, biblia píše o TOMTO svete, že patrí "kniežaťu tohto sveta". A Kristus hovorí "moje kráľovstvo nie je z tohto sveta".

 

Takže ak hovoríš o šírení "v tomto svete", tak potom by sa to dalo chápať ako riadené oným vyššie spomenutým kniežaťom, nie?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

irb

 

Na Abraháma, ako Bohom vyvoleného, sa odvolávajú židia, moslimovia ja kresťania. Boh povedal, „zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov..“ Kto sú potom tí vyvolení, a kto sú tí nepriatelia? Alebo, sme rozmnožení na tomto svete iba nato, (ako píšeš) aby malo to "knieža" hercov do svojej tragédie?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Keď cituješ tieto slová, nečítam tam nikde nič o morálke, nič o dobre, nič o láske. Je to len o množení a víťazstvách nad nepriateľmi.

 

To sa hodí ako na židov, tak na moslimov, tak na kresťanov - každý z nich mal svoje obdobia víťazstiev. A koniec koncov, rozmnožili sme sa všetci hodne. Takže v tom nevidím problém.

 

 

Ak by sme brali ako referenciu bibliu, tak nakoniec - až na koniec :) - bude súd - jedni pôjdu jednou cestou, druhí inou cestou.

Kto vlastne sú tí jedni a tí druhí? To nech si rozhodne každý človek sám za seba. Každý z nás ľudí tým, že sa stáva individualitou s vlastným "ja som", s vlastnou vôľou, prechádza tým, čo je opisované ako pokušenie na púšti: "všetky poklady sveta budú tvoje, ak sa mi budeš klaňať", "zhoď sa dolu, veď anjeli ťa ponesú", "premeň kamene na chlieb". A my máme slobodu povedať áno, budem sa Ti klaňať za poklady sveta - Nie, nebudem, sú vyššie mocnosti a jedine tým sa patrí klaňať.

 

Navyše, to, že Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta neznamená, že nie je údelom človeka snažiť sa ho nastoliť v tomto svete, vo svete, kde vládne "neoprávnené knieža tohto sveta".

 

Proste sa ľudstvo rozdelí - postavíme sa na dve strany - jedni ku kniežaťu, iní k božskej láske, božskému prjatiu, k božskému odpusteniu. Máme na výber.

 

Sme tu na to, aby sme sa stávali morálnejšími a tým premenili aj tento svet na morálny. Pretože teraz morálny nie je.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

irb

 

Veď hej. Je to ako s tým kvasom. Netreba ho veľa do cesta. Ak chceš zmeniť svet k lepšiemu, musíš začať od seba. Ale bohužiaľ, platí to aj naopak. Stačí, aby iba jeden napľul do spoločnej polievky, a každému ju zhnusí jesť.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

To, čo píšeš je pravda,

Ale zostáva nezodpovedaná otázka, kto je v tých prirovnaniach kvasom, kto je pľuvancom, a kto je tou polievkou či cestom.

 

Cesto alebo polievka, sú davy ľudí, ktorí sa nedokážu udržať na vlastných názorových "nohách". Tých bude vždy drvivá väčšina.

A tí potrebujú správny "kvas", aby ich to viedlo zvonka k správnym cieľom.

 

Ten "kvas" sú tiež len ľudia. Ale ľudia, ktorí stoja pevne v duchu, ktorý je potrebný pre našu dobu. Ich ani pľuvance nepokazia, môžu ich len navonok očierniť, ale nie vnútorne zmeniť. Takých ľudí je v každej dobe len zopár, máličko.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov