Voľná debata o fyzike

Galaxia je výsledkom orbitálnych trajektórií hviezd, prachu a plynu, okolo gravitačného centra galaktického disku. Gravitačný potenciál disku samozrejme netvoria len hviezdy, ale aj plyn (a vraj aj temná hmota). Nechápem, akú rolu pri tvorbe galaxie má to, že ranné galaxie majú veľa červených obrov?

Napríklad perióda rotácie Slnka okolo centra galaxie v Mliečnej dráhe je cca 200 miliónov rokov. Rotujúce ramená našej galaxie tvoria jej architektúru . Galaxia musí mať miliardy rokov, aby si vytvorila vlastnú "architektúru". V intervale 250 miliónov rokov po Veľkom tresku sa predsa nedá ešte hovoriť o nejakej "architektúre" galaxie.  

Na malej rozmazanej škvrnke nikto nevidí žiadnu architektúru. Z jasnosti galaxie sa odvodzuje jej hmotnosť a veľkosť a práve prvotne extrémne hmotne hviezdy majú veľkú intenzitu, aj to že ČD papajú okolitý prach a plyn. Pozri si ten dokument dozvieš sa odpovede na svoje otázky.

Zaujal ma článok https://www.osel.cz/13830-nesnesitelna-pomalost-byti-myslime-rychlosti-10-bitu-za-sekundu.html

Nechápem, ako mohol autor porovnávať výkon mozgu s počítačmi, pracujúcimi v binárnej sústave. Mozog je skôr analógový počítač. Primitívny analógový počítač dokáže vyriešiť sústavu nelineárnych diferenciálnych rovníc n - tého stupňa v reálnom čase, čo nikdy nedokáže ani ten najvýkonnejší superpočítač, pracujúci v binárnom kóde. Navyše v mozgu sa spracovávajú stovky miliónov analógových informácií paralelne, čo by bolo ekvivalentom počítača so stovkou miliónov procesorov.

Dvojková sústava klasických počítačov, bola zvolená aj preto, že hodnota 0 a 1 je oddelená vysokou úrovňou imunity voči poruchám a stav zapnutý - vypnutý sa ľahko HW realizuje. Pre výpočty je binárna sústava najmenej efektívna, ale tento "nedostatok" je v počítačoch kompenzovaný vysokou rýchlosťou spracovania inštrukcií procesora. Akákoľvek chyba v zamenení 0 a 1 je pre počítač fatálna.

Na fungovaní mozgu je fascinujúce, že pri "analógovom" spracovaní informácie zákonite dochádza k chybám. Evolúcia vytvorila mechanizmus, pri ktorom mozog s týmito chybami automaticky počíta a dokáže sa s nimi vysporiadať, aj keď došlo k poškodeniu informácie a dokonca aj k fyziologickému poškodeniu časti mozgu. Mozog skôr pripomína kvantový počítač, ten je ale zatiaľ veľmi "krehký a energeticky nenásytný" voči mozgu.      

pred 13 hodinami, Tono pridal:

Nechápem, ako mohol autor porovnávať výkon mozgu s počítačmi, pracujúcimi v binárnej sústave.

V podstate, porovnávať sa dá všetko so všetkým. Aj kladivo s mikroskopom sa dá porovnávať. 

A novinári vedia, že ľudia majú radi vzrušenie a emócie. A to sa najlepšie dosiahne, ak človek produkuje nejaké myšlienky, ktoré sú tak trochu strelené. 

Dňa 20. 12. 2024 at 9:40, irb pridal:

A novinári vedia, že ľudia majú radi vzrušenie a emócie. A to sa najlepšie dosiahne, ak človek produkuje nejaké myšlienky, ktoré sú tak trochu strelené. 

S tým s tebou súhlasím. Mnoho konšpiračných teórií sa opiera o "vedu", aby ich teórie nadobudli punc vierohodnosti. Napríklad pojem energie sa často cituje na opis neviditeľných, metafyzických síl alebo vplyvov, ktoré údajne ovplyvňujú realitu, životné procesy a duchovný stav jednotlivca. Je chápaná ako univerzálna, životodarná sila, s ktorou môžeme manipulovať pri rôznych duchovných a magických praktikách. To nepochybne zaujme čitateľa a aby sa čitateľ takýchto článkov v médiách necítil ako v stredoveku, nechýba tam veta, "vedci objavili... "

Nechcem tým spochybňovať metafyzické schopnosti. Metafyzika je za hranicou prírodných vied (aj keď kvantová fyzika má tiež určité črty metafyziky), ale pomáhať si v metafyzike pojmami z prírodných vied, ako je napríklad energia, spochybňuje samotnú metafyziku. 

Urobil som pokus na vytvorenie videa (knihy EDQ teorie) cez mojich AI agentov, myslím že to dopadlo slušne. 

🚀 AI agenti prelúskali PDF a vytvorili video o EDQ teórii!
Myslím, že výsledok je celkom slušný. Ak vás zaujíma tento unikátny pohľad na priestor a čas, pozrite si video na YouTube. Pre ešte lepší zážitok si nezabudnite zapnúť slovenské titulky.

#EDQTeoria #AI #Vesmír #Inovácia #Technológia

prerobil som stranky robopol z omalovanky gyčovej na paradny web: 

Nový dizajn webovej stránky https://robopol.sk

Čo sa vylepšilo:

• Responzívny dizajn pre pohodlné prehliadanie na mobiloch aj počítačoch

• Jednoduchšia navigácia

• Prehľadnejšie usporiadanie obsahu

• Funkčnejší kontaktný formulár

Pozrite si naše aktuálne projekty a nástroje na www.robopol.sk a dajte nám vedieť svoj názor.

#RoboPol #VedaAVýskum

Včera som doučoval vnučku fyziku. V prílohe uvádzam príklad, ktorý je podľa mňa dosť náročný pre gymnázium. Posudzujem to podľa toho, čo sme sa my kedysi učili. Možno už od vtedy stúpla úroveň. Ja som to riešil obecne, oni mali zadané konkrétne hodnoty.  

Zrychlenie.pdf

Ja si taketo priklady pamatam z gymnazia,  snad len hladanie extremu nebolo bezne ( ale ja som derivoval od zakladnej skoly, tak som sa len hadal ze je to tiez spravny postup, inak sa vyzadovalo vzdy cosi ine ako to uhadnut)

pred hodinou, tyso pridal:

Ja si taketo priklady pamatam z gymnazia...

Ja som nemal na strednej škole šťastie na učiteľov fyziky a matematiky. Keď sa vnučke snažím vysvetľovať, ako sa to vyráta, neviem či na to idem príliš povrchne, alebo príliš hlboko. Nemajú ani učebnicu, vnučka mi ukáže príklady na mobile, čo ja ledva prečítam. Chcel som byť pre ňu apom nejako užitočný, ale nemajú v tom systém a pre ňu je najdôležitejšie vedieť vypočítať príklady na písomku. Po písomke u nej nastáva "amnézia", reset a ide sa učiť iný predmet... 

V tom príklade treba vedieť rozklad sily na zložky, priemety cos a sin zložiek, 3 NZ, počítať obecne a nie hneď dosadzovať. (Maximum stačilo odhadnúť, derivácie ešte nemali a neviem či budú mať analýzu). Po mojom doučovaní dostala z písomiek už tri jednotky, čo by ma mohlo uspokojiť. Ale záujem o fyziku som v nej nevyvolal. Neviem, či to má ale zmysel. Ironicky by som povedal, "dnes som vstal, naraňajkoval sa, bol na prechádzke zo psom a ešte stále som nenarazil na problém, kde by som potreboval použiť Pytagorovu vetu". 

pred 22 hodinami, Tono pridal:

 

Zrychlenie.pdf 275.19 kB · 5 stiahnutí

 

Tono, gravitácia pôsobí na závažie m1 aj m2. Ak budú obe závažia rovnakej hmotnosti, tak zrýchlenie bude v smere závažia m2, resp. závažie m2 pôsobí na závažie m1 väčšou silou.  Neviem, prečo uvažuješ o vonkajšej sile F len pri závaží m1, keď to platí aj pre závažie m2. Nemusí byť pravda, že závažia majú zrýchlený pohyb, nakoľko je to dané hmotnosťami oboch telies. A tie nie sú známe. 

Sila matematiky je však v tom, že dokáže vypočítať, aké bude veľké zrýchlenie, ktorým smerom, alebo nedôjde k žiadnemu zrýchleniu. 

pred hodinou, buky pridal:

Tono, gravitácia pôsobí na závažie m1 aj m2. Ak budú obe závažia rovnakej hmotnosti, tak zrýchlenie bude v smere závažia m2

Teraz som ta celkom nepochopil. Ak bude sila F = 0 a m1 = m2, tak zrýchlenie bude závisieť od uhla alpha a beta. Ak zanedbáme trenie mu = 0, tak zrýchlenie bude a = -1/2*g*(sin(alpha)-sin(beta)) . Ak budú oba uhly rovnaké, alpha  =  beta (v pravouhlom trojuholníku 45 stupňov), zrýchlenie bude nulové.

Obecne je zrýchlenie:

a = ((F-mu*m1*g)*cos(beta)+(g*m1+mu*F)*sin(beta)-g*m2*(mu*cos(alpha)+sin(alpha)))/(m1+m2)

Maximálne zrýchlenie a je pre beta:

beta = arctan(((m1-m2*mu)*g+mu*F)/(F+(-mu*m1-m2)*g))

napríklad pre: g:=9.81;F:=30;mu:=0.2;m1:=1;m2:=2; je graf zrýchlenia v závislosti od uhla beta:

Možno sa to zdá zložité a preto som písal, že sa mi tento príklad nezdá vhodný pre žiakov gymnázia.

pred 6 hodinami, Tono pridal:

Teraz som ta celkom nepochopil. Ak bude sila F = 0 a m1 = m2, tak zrýchlenie bude závisieť od uhla alpha a beta. Ak zanedbáme trenie mu = 0, tak zrýchlenie bude a = -1/2*g*(sin(alpha)-sin(beta)) . Ak budú oba uhly rovnaké, alpha  =  beta (v pravouhlom trojuholníku 45 stupňov), zrýchlenie bude nulové.

Súhlasím, ale za podmienky, že obe závažia budú mať rovnakú hmortnosť.

Tono nie je to zlozite z pohladu principov ale je to zlozite ciste pre to ze tam mas vela rozkladov sil,  az tak ze ani neviem rychlo skontrolovat ci to mas dobre. Ale je to stale to iste.    Je to typ prikladov, ktory sluzi ciste na  to aby si mal prax, neoveruje ci tomu rozumies.  Ked ich preratas par, tak uz nemusis rozmyslat nad ako sa sila rozklada, pises automaticky podla potreby sinus alebo kosinus.  
A este k tomu mas pridanu trigonometricku rovnicu, kde tiez na prvy pohlad nevidim ci sa da sikovne upravit.  

pred 50 minútami, tyso pridal:

Tono nie je to zlozite z pohladu principov ale je to zlozite ciste pre to ze tam mas vela rozkladov sil

Na úvod mali spomenuté 3. NZ, iba ako poučky. Rozklad síl je viac geometria a ja neviem, aké majú základy z matematiky. Robil som pre vnučku olympiádu z fyziky (nakoniec sa na to našťastie vykašlala). Zadania boli relatívne náročné, ale predpoklad je, že olympiádu robí žiak, ktorý má viac vedomostí, ako sú bežné učebné osnovy. Ja som sa vnučke snažil vysvetliť len základy, ale príklad, ktorý som uviedol je podľa mňa demotivujúci. Nie preto, že by bol v princípe zložitý, ale na jednoduchších príkladoch získa žiak sebavedomie. 

Možno žiakov podceňujem, aby som ospravedlnil vnučku.

zlozitostou mi skutocne pripomina bezne priklady z gymnazia. Nie je to samozrejme uvodny priklad ale mozno len tvoja vnucka nema rada matematiku.

Pre Tysa je vsetko ucivo zakladnej skoly, akurat to nevypocita

Nepozdava sa mi uz ten "koeficient trenia" , ktory sa aspon podla wiki nazyva  "sucinitel smykoveho trenia" - https://sk.wikipedia.org/wiki/Trenie

Trenie posobi proti pohybu, takze su to vlastne dva priklady: ked sa zavazia budu pohybovat dolava bude trecie sily posobit opacnym smerom, ako ked sa to bude pohybovat doprava. Plus este skontrolovat aj to, co tusim nadhodil Buky, ze ak to bude vyvazene a vysledna sila bude nulova, tak ci tam ten vzorcek nevyrobi zrychlenie z neexistujucich trecich sil. Plus by tam mal byt rozobraty aj pripad, kedy je vysledna nenulova sila natolko mala, ze sa zavazia kvoli treniu nehybu. Teda mal byt v zadani ulohy uvedeny aj sucinitel pokojoveho trenia.

Pre vseobecne parametre je dost masaker, zrychlenie komplikovana goniometricka funkcia dvoch premennych, ktore sa pre vseobecne hmotnosti m1 a m2 tazko budu zjednodusovat.

Neiviem, ci/kedy sa na gymnaziu teraz uci hladanie extremov, kazdopadne nestaci polozit len parcialne derivacie uhlov rovne nule, treba aj preskumat, ci zrychlenie nebude vacsie hranicne hodnoty 0 a 90 stupnov.

Mne to teda pride dost narocne, ale netusim, co teraz na gymnaziach ucia. Minimalne by prislo primeranejsie to spravit pre nejake konkretne hodnoty m1, m2 a sily F a nie nechat to ratat vseobecne. Alebo to ukazat ako ucebnicovy priklad v skole a demostrovat na nom vsetky mozne scenare, ktore mozu nastat.

nie je taky masaker, mas tam tri sily a ich rozklad. treba ich len scitat a odcitat. trecie sily posobia proti pohybu. Nepocital som to pre svoju lenivost:) ale nevidim problem.

pred 3 hodinami, tyso pridal:

nie je taky masaker, mas tam tri sily a ich rozklad. treba ich len scitat a odcitat. trecie sily posobia proti pohybu. 

Nie je to celkom tak, ako píšeš. Smiley má pravdu, čo som si pôvodne neuvedomil.

pred 7 hodinami, smiley pridal:

Trenie posobi proti pohybu, takze su to vlastne dva priklady: ked sa zavazia budu pohybovat dolava bude trecie sily posobit opacnym smerom, ako ked sa to bude pohybovat doprava. Plus este skontrolovat aj to, co tusim nadhodil Buky, ze ak to bude vyvazene a vysledna sila bude nulova, tak ci tam ten vzorcek nevyrobi zrychlenie z neexistujucich trecich sil. Plus by tam mal byt rozobraty aj pripad, kedy je vysledna nenulova sila natolko mala, ze sa zavazia kvoli treniu nehybu. Teda mal byt v zadani ulohy uvedeny aj sucinitel pokojoveho trenia.

Takže sú to vlastne 3 možnosti. Zrýchlenie doľava, doprava a statický stav. V prílohe som podrobne vypočítal všetky možnosti. 

Zrychlenie.pdf

20 hours ago, Tono said:

 

Nie je to celkom tak, ako píšeš. Smiley má pravdu, čo som si pôvodne neuvedomil.

Takže sú to vlastne 3 možnosti. Zrýchlenie doľava, doprava a statický stav. V prílohe som podrobne vypočítal všetky možnosti. 

Zrychlenie.pdf 504.52 kB · 9 downloads

Teraz som si vsimol, ze v ulohe je napisane, ze telesa sa pohybuju aj ze ide o pravouhly trojholnik, aj ked zvlastne specifikovany dvomi uhlami:

Quote

Telesá sa pohybujú po naklonenej rovine, tvorenej pravouhlým trojuholníkom.

Takze staticky pripad odpada. Kazdopadne, ten nenastane len pri nulovej vyslednici sil. Nastane aj pri nenulovej vyslednici, pokial nerpesiahne kriticku medz dannu pokojovym sucinitelom trenia.

"Telesa sa pohybuju" ale naznacuje nenulovu pociatocnu rychlost, co by prinasalo dalsie komplikacie. Telesa by mohli brzdit, az by uplne zastali, alebo by mohli spomalovat, zastat a potom sa rozbehnut druhym smerom. Bolo by treba uvazovat aj casovu zmenu rychlosti, lebo trecia sila by sa menila pri zastaveni a pri zmene smeru pohybu.

Mam z toho pocit, ze autor ulohy chcel, aby sa v priklade vela pocitalo, ale fyzike prilis nerozumel, a preto zadanie vyzera tak, ako vyzera.

tono, skor ako z toho spravite dizertaciu
Sily posobiace na teleso 1,    mas tam externu silu F a gravitacnu silu m1g  + silu od druheho telesa
Potrebujes ich rozlozit do normalovej zlozky a pohybovej zlozky,  dostanes 4 rovnice, normalovu zlozku spocitas,  vynasobis koeficientom trenia a mozes to potom vsetko spocitat ako silu prveho telesa.
sily na druhe teleso  su dve + sila od prveho telesa
zase normalova zlozka a pohybova a len potrebujes pouzit vztah ze sin alfa je cos beta a cos alfa je sin beta.    Mas 6 jednoduchych vztahov, ktore  sa daju spocitat, napriklad pre teleso 1,  zrychlenie je potom F/m1.

Ano,  mozes to komplikovat ze je tam aj staticke trenie, aj to ze znamienka trecej sily mozu byt opacne. Ale samotny priklad sa netvari ako takto zlozity. 
 

Myslim, ze Tono sa to skor snazil napisat to didakticky tak, aby z toho nieco mohla mat aj jeho vnucka, ked uz si raz dal namahu, ze to vsetko spisal a nakreslil, ktoru teda obdivujem.

6 hours ago, tyso said:

Ale samotny priklad sa netvari ako takto zlozity. 

Priklad sa tvari, ze sa ma pouzit jednoducha vypocetna metoda, ktora je ale fyzikalne nespravna, lebo sa tam predpokladaju veci, ktore nie su v zadani napisane.

Uvazovat smer trecej sily nie je komplikacia, ale fyzikalne spravny postup, pokial nemas v ulohe zadany smer pohybu.

Rovnako nie je uvedena pociatocna podmienka, ze telesa sa pohybuju v smere ich zrychlovania. Je fyzikalne mozne, ze smery su opacne, takze je chybou neuvazovat aj tuto moznost. To je ako by si pri kvadratickej rovnice s dvomi korenmi uviedol len jeden, a druhe riesenie ignoroval.

iste,  aj to mozes. Ale takto skutocne vyzeraju bezne priklady v skole.   Jednoducho predpokladas ze ide o takyto priklad, trecia sila posobi proti pohybu a predpokladas ze je mensia ako sila ktora ho pohybuje.   Ano, nie je tam uplne exaktne zadanie a mozes to kritizovat. 

Taketo ulohy su mi proti srsti, ucia urcite mechanicke postupy, ale od fyziky skor odvadzaju.

Celkom by ma zaujimalo, ci by sa taketo bezne priklady v skole dali robit aj lepsie. Teda ci existuje lepsi sposob ucenia (pri zachovania povodnej efektivity) a len si ho skolstvo musi postupne osvojit, alebo sa to principialne neda spravit ovela lepsie, nez je dnes.

Juraj Hromkovič, profesor informatiky, ETH Zürich ukazoval v relacii Pod Lampou (bohuzial je uz platena) , ako naucit deti 2. rocnika delit cisla za dve hodiny. Okrem ineho. Ze vraj skusal ucit aj vektory spojene s Newtonovymi zakonmi (to by bolo nieco pre Bukyho ) A ze vraj sa jeho metoda uz stihla dost rosirit po Svajciarsku. Tak by zaujimalo, ze ci je to len modna vlna, alebo ci sa niekedy v buducnosti bude takto (alebo velmi podobne) vyucovat bezne.

Na jednej strane je vseobecne mala pravdepodobnost, ze sa prave toto stane tym prelomovy,. Na druhej strane profesor z ETH nie je ziadne orezavatko, urcite ma pod capicou.

.pod lampou špeciál s profesorom svetovej univerzity: Naučia sa naše deti deliť s porozumením?

https://www.tyzden.sk/podlampou/121232/pod-lampou-special-s-profesorom-svetovej-univerzity-naucia-sa-nase-deti-delit-s-porozumenim/?ref=kat

to je otazka,  urcite je to nudne a neuci to fyziku ale buduje to tvoje zrucnosti, bez praxe v pocitani to podla mna nejde. Mozno to nepotrebuje kazdy ale pre technicke obory to nejde nahradit.

Ale v priklade je jedna otazka, kde mam aj pochybnosti,  kedy to ma maximalne zrychlenie? nulove zrychlenie je jasne pri rovnovahe síl ale maximalne? je tam nieco schovane? nejaky hlbsi princip, ktory nevidim?