secretka Zverejnené 21. September, 2013 Zdieľať Zverejnené 21. September, 2013 Podľa môjho názoru /som o tom presvedčená/ by malo byt ... Anastasiinmu rozprávaniu./to druhé i ... Anastasiinimu ... nemáš odkiaľ "zobrať", to tam jednoducho nepatrí; rozprávaniu - je OK/. Ako príklad:Anna - Anninmu; Betka - Betkinmu; Stella - Stellinmu; Victoria - Victoriinmu/ 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 21. September, 2013 Zdieľať Zverejnené 21. September, 2013 tak, ako píše secretka :) ... dve ii sú v poriadku, je to Anastasia - tam je jedno i, a pri skloňovaní dostane druhé i ... jedna Anastasia, Anastasiin otec, Anastasiino rozprávanie, Anastasiinmu rozprávaniu, Anastasiinu rodinu, Anstaziinho otca,Anstasiine topánky, mnoho Anastasií ale :2.pád Anastasie, mn.č. Anastasií3.pád Anastasii, mn. č. Anastasiám... v slovenskej transkripcii - Anastázia - je to rovnaké, spisovne to vyzerá podľa JÚĽŠ SAV takto : Anastázia Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 21. September, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 21. September, 2013 V slovencine existuje aj vyraz tklivost, znamena to nieco ine ako neznost.Môžeš dať nejaký príklad (veta), v ktorom je to slovo nežnôsť ? napr.v poľštine: Matka z tkliwością pogładziła dziecko po głowie Matka s láskou pohladila dieťa na hlavu - tak to prekladá http://mojslovnik.sk/preklad-textu/Matka láskyplne pohladila hlavu dieťaťa - a tak http://www.online-slovnik.cz/prekladac Odvtedy, keď som chcel v reštauráciu volovinu (hovädzieho mäsa) a čo asi trochu,a gorila hodil by ma na ulici, :lol:som opatrnejší v uznanie tohto ako za rovnaké slovo, pre presný ekvivalentv slovensko-poľskom preklade :smile2: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 20. November, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 20. November, 2013 ale znamená to oveľa viac všeličoho, ako pozerám ... u nás sa používa vlastne len v zmysle prísť s niečím, s nejakým názorom, odvetou, povedať, napísať ako odpoveď ... významov to má ale celú hromadu, aj v spojeniach, ktoré sú u nás, myslím v šaľančine, vlastne celkom neznáme : http://slovniky.korpus.sk/?w=vyrukova%C5%A5podla mna "vyrukovat" vobec nie je narecove slovoV poľštine podobne slovo: wyrokować - je to spisovné slovo, ale použité v inom zmysle.wyrokować = wydawać wyrok 1. súdiť, (prejudiciálne konania na súde)2. mať rozhodujúci hlas, rozhodnúť o niečo dôležitého Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 1. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 1. December, 2013 Našiel som ešte iný význam slova vyrukovaťTo je pravda, že foneticky veľmi je odlišné od origináluvšak sémanticky, je veľmi blízko, ak porovnáme etymológie týchto dvoch základných slov: ruky = ręcevyrukovať = wyręczać a tu sú príklady viet so slovom vyrukovať1. Chcel som to urobiť osobne, ale syn ma vyrukoval (≈ nahradil)2. Budem mať dovolenku, ak niekto bude vyrukovať (≈ nahradiť) ma pri práci .Je to prijateľné? :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 2. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 2. December, 2013 David, je mi vážne ľúto, ale takéto použitie slova vyrukovať v slovenčine nie je prijateľné :nienie:keď sa pozrieš na synonymá v slovníku jazykovedného ústavu : http://slovniky.korpus.sk/?w=vyrukova%C5%A5- prakticky všetky synonymá ( a je ich tam nesmierne veľa ), sa týkajú reči, hovoru, rozprávania - v akejkoľvek forme, ale prevažne rozprávania, nejakého prejavu hovoru, či náznaku hovoru, či náhražky hovoru, nejakého prejavu, nahradzujúceho hovor - ale hovoru, rozprávania.ostatné, ďalšie tam spomenuté synonymá pod bodom 2., 3., 4. sú skôr trochu krajové, menej používané, typické skôr pre isté oblasti, kde sa používajú, ale stále súvisia s nejakou formou vystúpenia, prejavu, hovoreného či skutočného. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 4. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 4. December, 2013 je mi vážne ľúto, ale takéto použitie slova vyrukovať v slovenčine nie je prijateľné :nienie:keď sa pozrieš na synonymá v slovníku jazykovedného ústavu : http://slovniky.korpus.sk/?w=vyrukova%C5%A5- prakticky všetky synonymá ( a je ich tam nesmierne veľa ), sa týkajú reči, hovoru, rozprávania - v akejkoľvek forme, ale prevažne rozprávania, nejakého prejavu hovoru, či náznaku hovoru, či náhražky hovoru, nejakého prejavu, nahradzujúceho hovor - ale hovoru, rozprávania.gameEšte pred písanim tohto prispevka, čítal som veľa významov toho slova v slovniky.korpus.sk(pozri Váš prispevok # 353)to je dôvod, prečo som napísal tento prispevok, pretože som nenašelv slovníku.korpus význam toho slova v zmysle wyręczać.Teda môj predvolený preklad slova vyrukovať A čo je ekvivalentom v slovenčine słowa wyręczyć -czać ? (veď nie nahrádzať)Osobne nie verím, žeby slovenský jazyk nemal ekvivalentu slova wyręczać.v zmysle: wyręczyć niekto robí niečo za niekoho, (zvyčajne krátke trvajúce)v češtině: ulehčit (?)PrikladMôžeme povedať: zastąpić - nahradiť jedno slovo druhom.ale nikdy nie - wyręczyć :smile2: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 4. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 4. December, 2013 takže "vyrukovať" máme ujasnené, je to vždy : niečo povedať, hovoriť, s niečím prísť, niečo dať vedieť.----------- a slová "nahradiť" alebo "nahrádzať", príp. "nahradzovať" : majú tiež množstvo synoným, podľa situácie, podľa toho, čo ideme nahradiť, kde, a čím : nahradiť, nahrádzať, nahradzovať tých synoným je tam veľmi veľa, aj s nespočetnými príkladmi používania - napočítala som tam tuším 88 kusov synoným, a všetky sa aj používajú, tieto slová sú v korpuse skutočne spracované veľmi dobre, sú to široko nahraditeľné slová z veľkej slovnej zásoby podobných, v závislosti od jednotlivých situácií a prípadov ... ešte k prechádzajúcemu tvojmu príspevku:vidím tam české ulehčit / ulevit / - to je zasa úplne iný význam, je to to isté, ako slovenské uľahčiť / uľaviť / - a aj české aj slovenské znamená hlavneurobiť ľahším, uľaviť, odbremeniť 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 5. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 5. December, 2013 takže "vyrukovať" máme ujasnené, je to vždy : niečo povedať, hovoriť, s niečím prísť, niečo dať vedieť.-----------tých synoným je tam veľmi veľa, aj s nespočetnými príkladmi používania - napočítala som tam tuším 88 kusov synoným,a všetky sa aj používajú, tieto slová sú v korpuse skutočne spracované veľmi dobre, sú to široko nahraditeľné slová z veľkej slovnej zásoby podobných, v závislosti od jednotlivých situácií a prípadov ...Môže to nie je literárna slovenčina, ale myslím, že každý Slovak zachápe o čo ide: "Prosím, Pane, žeby si bol tak zdvorilý a vyrukoval mňa po dobu 5 minút pri strážení mojho batožinu" Ak existuje toľko významov slova vyrukovať, tak myslím, že by mohlo byť ešte jedno :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Hellé Zverejnené 5. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 5. December, 2013 Jasne, David, a nie len jeden napr. aj vyrukuvat- urobit si to rukou Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 5. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 5. December, 2013 Jasne, David, a nie len jeden napr. aj vyrukuvat- urobit si to rukouSamozrejme. Však jadro tohto slova sú ruky, preto tak to možno chápať. :) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 14. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 14. December, 2013 pretože, ako sme už raz ohľadne etymológie zisťovali priamo u jazykovedcov, slovenský etymologický slovník nie je ešte k dispozícii, použijeme český - v tejto téme v príspevku tomto https://www.freespace.sk/tema/4708-úskalia-slovenčiny/?p=203110 na strane 8 sa odpoveď z JÚĽŠ SAV odvoláva na český etymologický slovníkkeďže slovo dnes Som veľmi prekvapený takymto prekladom: neška → dnes Aký je pôvod (etymológia) tohoto slová? je v slovenskom aj českom jazyku okrem tvrdej a mäkkej výslovnosti (známa a v tejto téme už spomínaná mäkká výslovnosť de - te - ne - le v slovenskom jazyku, čo čeština nemá) rovnaké - presahuje otázku o nárečiach, takže odpoveď na otázku o etymológii tohto slova je, že je to slovo, ktoré pochádza zo slova deň : Slovo dnes má všeslovanský původ, praslovanské *dьnьsь znamenalo vlastně tento den (*dьnь + sь) http://cs.wikipedia.org/wiki/Dnes Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 14. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 14. December, 2013 .., takže odpoveď na otázku o etymológii tohto slova je, že je to slovo, ktoré pochádza zo slova deň :Som požiadal o pôvode slova neška v nárečí Šarišskom.Čo to má do činenia so slovanském: dnes alebo deň alebo dzień ? Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
iskra Zverejnené 14. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 14. December, 2013 neška slovo, ktoré pochádza zo slova dnešok, - ška dnešný deň, prítomnosť 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 14. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 14. December, 2013 ako píšeme už v tejto téme niekoľkáty krát, a písala to aj pani z jazykovedného ústavu listom, ktorý je skopírovaný v príspevku č. 194 - etymologický slovník slovenského jazyka ešte neexistuje, zatiaľ nevyšiel,jazykovedci sami používajú český etymologický slovník.už len logicky: keďže slovenský jazyk zatiaľ nemá etymologický slovník, ako niekto môže očakávať etymologický slovník toho neskutočného množstva slovenských nárečí ?miestne výkladové slovníky existujú, etymologický zatiaľ len český spisovný. pýtal si sa na etymológiu slova Som veľmi prekvapený takymto prekladom: neška → dnes Aký je pôvod (etymológia) tohoto slová? to, čo som si požičala z českého etymologického slovníka, nakoľko slovo dnes je spisovné slovo v oboch - aj českom aj slovenskom jazyku, je etymológia, ktorú žiadaš. to, že je to potom neška či čokoľvek iné, je len krajový nárečový výraz toho istého slova - koreň pôvodného slova v každej nárečovej forme tohto konkrétneho slova (dnes) zostáva zachovaný - takže tu nejde o žiadnu mimoriadnu etymológiu, len o miestne používaný výraz toho istého slova. slovenčina je mimoriadne vhodný jazyk na vytvorenie mnohých miestnych podôb, množstvo dolín, deliacich pohorí, cudzie jazyky, susedné vplyvy, oddelené dediny, ktoré si tvorili vlastný jazyk, sa podpísali na výslovnosti a podobe slov v jednotlivých regiónoch - viď pokračovanie v téme Nárečia, príspevok č. 361 , kde je už spomenutých zopár západoslovenských podôb slova dnes v rôznych miestnych modifikáciách. prosím s nárečovými slovami pokračovať tam, nech toto zostane témou pre spisovný jazyk. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 15. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 15. December, 2013 neška slovo, ktoré pochádza zo slova dnešok, - ška vyhodili <d> a všetko jasnéjednoduché a účinnébez rozsiahlych elaborátovmňa by to nikdy nenapadlo,pretože som to <neška> mal spojené z kávou nescafe :D Iskra ďakujem :flowers: 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 17. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 17. December, 2013 Raz niekde v tomto fóre vyslovil som sa o neoprávnené užívanie cudzích slov(a to aj cez existujúce natívne) je nimi obohatený ?tak môžeme povedať o zavedenie nového pojmu, ktorého naše jazyky doteraz nie poznali,ako napr. internet, bit, bajt, tranzistor, etat, atp.ale nahradenia veľa slov už existujúcich (príjemný, dobrý, pekný, šikovný)jednom fajn to je spiatočnictvo, (alebo úbohosť) :smile2:Podobne jedno furt nahradza veľa slov: ustavične, stále, neprestajne, trvale.A preto zúbaža (od úbohosť) :)U nas pod pojmom "furt(k)a, veľa furt " sa rozumejú dvere (zvlášť v oploteniach = vratka). Teraz môžete vidieť z tohto článku (umiestnený pod), že nie som jediný, s týmto názorom Na Slovensku po slovenskyStav používania slovenského jazyka je v súčasnosti katastrofálny. Je to dôsledok toho, že dlhé roky boli napr. filmy robené s českým dabingom, televízne noviny boli vysielané po česky a pod. Niet divu, že ľudia začali používať poslovenčené české výrazy namiesto spisovných slovenských a niektorí ich používajú dodnes. Kedysi existovala aspoň aká-taká osveta v jazykovej oblasti, dnes nie je takmer žiadna. Preto každý rozpráva, ako chce a čo je horšie, robia tak ľudia, ktorých môže denne vidieť a počuť celý svet. Spôsob vyjadrovania v oznamovacích prostriedkoch ovplyvňuje aj naše vyjadrovanie, pretože človek sa učí celý život a učí sa zo všetkého, čo vidí a počuje. Preto používanie jazyka v oznamovacích prostriedkoch by malo byť bezchybné. Žiaľ, ani zďaleka tomu tak nie je.Slovenský jazyk je niečo, čo charakterizuje nás, Slovákov. Používame ho každý deň, preto by nám malo záležať na tom, ako vyzerá aj na tom, aby sme ho používali správne a aby sa zachovala tá "slovenskosť", ktorá v slovenčine bola kedysi dávno a o ktorú slovenčina pomaly, ale isto prichádza. Za posledných 20 rokov sa kvalita slovenčiny veľmi zhoršila. Hlavnou príčinou je úplne nekritické preberanie slov z cudzích jazykov, hlavne z angličtiny, do slovenčiny. Prebratie cudzieho slova má význam len vtedy, ak slovenčina nemá preňho rovnocenný výraz. Väčšina anglických slov, ak nie všetky, ktoré boli prebraté do slovenčiny, rovnocenný výraz má, pretože slovenčina má oveľa viac slov než napr. angličtina. Preto je dosť zarážajúce, že do slovenčiny nám prenikajú slová z jazyka, ktorý je v porovnaní so slovenčinou dosť nedokonalý a nekvalitný. Samozrejme, aj slovenčina má svoje nedostatky, pretože žiadny jazyk nie je ideálny. Zbytočné anglické slová jej však na kvalite nepridajú . Ľudia často používajú cudzie slová namiesto rovnocenných slovenských v domnení, že ich prejav bude vyzerať lepšie.Zdroj http://calimero.unipo.sk/~jh/slovencina/index.php?id=slovJe pravda, že po poľský hovoríme tiež fajny,-a,-e, a ersatz, a máme také krásne slovo: namiastkaAj keď u nás je to spolonizovane (podľa sklonovania) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
iskra Zverejnené 20. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 20. December, 2013 Je pravda, že po poľský hovoríme tiež fajny,-a,-e, a ersatz, a máme také krásne slovo: namiastka namiastka - to mi "zneje" trošku ako nátierka :) ( že sa dá natrieť na chleba), ale fakt krásne slovo.my máme tiež krásne slová, a Ty to určite vieš ... napr. jemnôstka. Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 21. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 21. December, 2013 namiastka - to mi "zneje" trošku ako nátierka :) ( že sa dá natrieť na chleba),.a prečo tieto združenia namiastka ≈ nátierka ???kmeň slova namiastka = namiesto my máme tiež krásne slová, a Ty to určite vieš ... napr. jemnôstka ja by som to preložil - drobnostka (maličkosť) :) btw.My v Poľsku nenatierame na chlieb, my ho smarujeme. :D Natierame len telo (kože), ako je napríklad opaľovacím krémomalebo dermálnou masťou pre liečenie reumatických bolestí. Ale nehovorime, že nátierka, ale krém alebo masťto je nedostatok konsekwencie podobne ako je vo vásnapriklad:mile poslucháči počuli ste slovo, a prečo počuli ste a nie posluchali ste ?Ak poslucháči, tak by malo byť posluchali, pravda ? Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 26. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 26. December, 2013 nedávno ma zaujalo použitie slovka < že > tromi rôznymi spôsobmi:1 že.= spojka začinajuca podriadené vety - konjunkcia (to isté v poľštine, rovnako ako v slovenčine)2. že = slovko posilnenie rozkazovací spôsob napr. naliehanie - že pišeme celkom na konci slovesatak to je po poľský: zróbże to w końcu = urobže to konečne (neviem, či tak to môže byť v slovenčine?)3. ... nejaka veta, že? = Môj odhad je, že nejaka skratka ? len v slovenčine? :smile2: prikladhttps://www.freespace.sk/tema/3379-sme-pripravenĂ-zrušiĹĄ-ypsilon/strana-4#entry206890napisala game, prispevok # 80 (a dokonca aj u niektorých iných autorov a príspevkoch) nevadí, že človek sem tam spraví chybu, vrátim sa, opravím, dnes to ide,kým sme písali rukou a strojom, bolo to ťažšie, že? že? = nahrádza < nie je to tak ? > chápem to správne ? :smile2: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 26. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 26. December, 2013 http://slovniky.korpus.sk/?w=%C5%BEe bod 1. a bod 3. je to isté. "že" je spojka : priraďovacia, podraďovacia - uvádza vedľajšiu, podriadenú vetu plus: "že" môže byť častica / je na to v odkaze plno príkladov / bod 2. v slovenčine spisovnej neexistuje, miestne sa môže vyskytnúť v hovorovej ľudovej reči či niektorých nárečiach Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 26. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 26. December, 2013 plus: "že" môže byť častica / je na to v odkaze plno príkladov / Ďakujem Game za odkaz, ale neexistuje v ňom vysvetlenie prikladu s ..., že? (bod 3) Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
game Zverejnené 26. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 26. December, 2013 pretože tu píšem,bod 1. a bod 3. je to isté. "že" je spojka : priraďovacia, podraďovacia - uvádza vedľajšiu, podriadenú vetuže bod 1. a bod 3. je to isté - oba tie tvoje body sú spojky " , že ... "vedľajšia veta, podriadená veta môže byť:- vedľa hlavnej vety : Hlavná veta - čiarka - že - vedľajšia veta- môže ich byť vedľa hlavnej vety niekoľko,- a môže byť vložená do hlavnej vety - to je ten tvoj príklad 3. ... je to normálna vedľajšia veta vložená do hlavnej vety spôsobom :Hlavná veta - čiarka - že ... pokračovanie vedľajšej vety - čiarka - pokračovanie hlavnej vety pred spojku že vždy píšeme čiarku že? = nahrádza < nie je to tak ? > chápem to správne ? :smile2: áno. v tom prípade je "že" častica. 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
David Zverejnené 26. December, 2013 Autor Zdieľať Zverejnené 26. December, 2013 áno. v tom prípade je "že" častica..len to, čo som chcel vedieť, lebo nebol som si istý,že chápem to správne, ďakujem moc :flowers: Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
D'Ady Zverejnené 26. December, 2013 Zdieľať Zverejnené 26. December, 2013 2. že = slovko posilnenie rozkazovací spôsob napr. naliehanie - že pišeme celkom na konci slovesatak to je po poľský: zróbże to w końcu = urobže to konečne (neviem, či tak to môže byť v slovenčine?)nárečovo existuje, ako príklad môže slúžiť táto ľudová pieseňhttp://hudba.zoznam.sk/akordy/piesen/pod-horou-pod-horou-cierno-psica-brese/ 1 Odkaz na príspevok Zdieľať na iných stránkach Ďalšie možnosti zdieľania...
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz