Nárečia

používala výraz "išli sme na títeš" (neviem aké i-y)

 

v tomto prípade je jedno, aké i, ale číta sa spravidla tvrdo :)

 

ten "títeš" má jednu zaujímavosť - on je už v tejto podobe priamo v maďarčine nárečový, v istých miestach ... v pôvodnej podobe tam žiadne i nie je, píše sa töltés - a je to vlastne doslova "ucpávka" , niečo ako nacpanie, ucpanie ... :)

v princípe máš pravdu, používala to ,keď opisovala, ako išli na hrádzu (ucpávku proti vode)

ano, jasne, to som tam nenapísala :) títeš, spisovne v maďarčine töltés je v preklade hrádza :)

 

títeš sa mimochodom používa aj v šali, na títeš chodili aj starí šaľania :) a okolo Váhu sú poriadne títeše :)

v podaktorých z tých východných nárečí som už objavila slová, ktoré majú spojitosť s maďarčinou ... nenapadne mi teraz, ale nedávno som prečítala túto tému celú, a zopár sa ich tu tiež nájde ... :)

 

ano, aj ten dlhonohy goľa... teraz som si spomenul, ze je to vlastne z madarciny, bolo mi to zname

ale jaj ... samozrejme ... tak ma domýlili tie makké ľ v mongolštine, že som prestala myslieť ... :)

 

jasné, v maďarčine je bocian - gólya ... / ly sa číta ako j / ... takže goľa je konc logikus :agree:

dnes sme telefonovali s mamou, podstata je, že sme spomínali v rozhovore guče a gombolce ... :)

zaujímavé, keď si mám spomenúť, to celkom nejde, ale v rozhovore to príde samo :)

podstata je, že sme spomínali v rozhovore guče a gombolce ... :)

 

guča viem čo je, ale gombolec ee :confused:

jo ... neviem, či je guča aj ďalej od západu, fakt neviem, u nás je to hrča, húf, chuchvalec, proste čosi v kope :)

 

gombolce - / práve som sa dozvedela z google, že gombolce sú napríklad v račianskom nárečí guľaté kovové gombíky - volané aj gombol, gombolec /

 

ale to nie sú naše gombolce ... :nienie:

u nás - teda pôvodne v Šali sú gombolce jedlé ... sú to gule ... plnené bársčím, alebo zavarené do polievky

/ napríklad rohlíkové, prastarý babkin recept na polievku z gulí z rohlíkov, ktoré sa uvaria, vyberú, a podávajú a rozkrájajú pred pridaním polievky na tanier - slávi u nás svoju renesanciu už roky :) /

slivkové gombolce, jahodové gombolce, gombolcová polievka ... proste gombolce :)

 

 

/ pôvod je v maďarčine ... gombóc :) ... pre guču v krku tiež používajú slovo gombóc ...

pôvodný pôvod bude kdesi pravdepodobne v turečtine, kde takto označovali fakt guľaté gombíky ... gomba je v maďarčine hríb, gomb je gombík, ... takže všetko so všetkým súvisí :) /

aj u nas doma sa pouzivaju guce a gombolce, ale ja nie som asi dost typicky priklad vychodniarky (kedze moji rodicia nie su vychodniari)

u nas su gombolce jedine a vyhradne slivkove :-)

a najradsej mam posypane oprazenymi "prézľami", ale aj so "syreňím" zjem ;-)

prézle sú prézle aj u nás - len tvrdo, žiadny makčeň :)

 

... čo je "so syreňím" ? :)

"syreňja" = tvaroh

str.rod,

nekcen hoľje haluške bez syreňja, radšej taške aľebo sľúkovje gombolce so syreňín

Game: ja tie východniarske výrazy poznám z pesničiek. Zašala petrušku pod žeľenu hrušku...Žala som žala som, nažala som zajdu...a tak ďalej. kedže mám rada ten folklór, som rada, keď viem, o čom sa tam spieva. Petruška je naozaj petržlen a zajdu mi kamarát pôvodom od Prešova preložil ako tú plachtu, čo sa v nej tráva nosí na chrbte.

ha, prezle sa aj u nás hovorí strúhanke, ale moja mamka hovorí brezľe. Vôbec ona a mnohí ďalší Maríkovčania a z okolia Pov. Bystrice všetko zmäkčujú, aj to, čo sa normálne tvrdo vyslovuje...mňa dostávalo do vývrtky, keď som počula miňister/stvo, harmoňika, Moňika, feňikel a pod. Všetci moji bratranci odtiaľ majú takú výslovnosť aj keď už necekajú a nedzekajú...

A čo fertuška?

žeby sukienka či zásterka?

Alebo kmín?

dakde je to zlodej, ale u nás je to rasca.

:)

fertuška zástera, kmín bol aj u nás kmín ... teda rasca :)

 

keď už to zmäkčovanie do nemoty, mám jedných susedov, ktorá odtiaľ pochádzajú, z ktorejsi dediny, už som zabudla z ktorej ... ona je vcelku v pohode, hoci zmäkčuje, ale on ... ako vravíš :

 

keď od neho počujem "miňimum", idem do vývrtky ... :)

a žiaľ, je to jeho obľúbené slovo ... :)

veru, na to som celkom zabudla...miňimálňe ma tiež privádza do stavu miňimálňe šaľeného! :smilieee:

fertuška / zástera je u nás fertucha

kmín môže označovať aj zlodeja aj rascu

a strúhanka sú u nás priézle

tvarohu hovorili kedysi siér :zubiska:

k nárečiam a nárečovému slovenskému babylonu som našla jeden mierne satirický článoček, všetko v jednom, a sú tam veci, ktoré som nechyrovala, nuž ale keď má každá dedina svoje vlastné nárečie, je to div ?! :)

 

http://www.izurnal.s...d=827&Itemid=89

 

z kdečoho ukážky, jadrné čítanie, o šušľavej dedine a jej náprotivku cez potok s obľubou ä som vážne nevedela nič ... porátal niekto niekedy slovenské nárečia ? šaľená otázka, ja viem :happyroll: :)

fertuška / zástera je u nás šurcik

kmín - raška

strúhanka - brezľe

tvaroh - sir

:)

všimla som si, že moja mama rada spomína, ako som niekedy pradávno rajtovala na gvinťakoch :D

Čo to sú gvinťaky ?

To boli kedysi dávno "korčule na kľúčik" ...

... korčule, ktoré sa tým kľúčikom pripevnili zo spodu na pevnú topánku a mohlo sa korčuľovať.

A keď korčuľovanie omrzelo, kľúčikom sa gvinťáky odkrútili, korčule sa vzali do ruky a topánky ostávali stále na nohách.

To boli kedysi dávno "korčule na kľúčik" ...

 

U nas boli tiež takéto korčulie. Volali sme na toto: łyżwy na kluczyk

lebo gvinťaky od gvintu. Tiež dobré :)

a čo je gvint :innocent:

 

nevedela som, čo sú gvinťáky, to je asi hanba, čo ? :)

a čo je gvint :innocent:

gvint (závit) je napr. na skrutku (závitové skrutky). Tak žiadna hanba. :)

 

jaj, odvčera mám na rozume, že to sem musím napísať, furt zabudnem ... vždy človek v šali doma počuje kdečo, a tentokrát sme aj doniesli, plnú tašku poťogášiek :)

tentokrát boli poťogášky jablká :)

... vždy človek v šali doma počuje kdečo,

A já nevím, čo je šale :)