Nárečia

Z akej oblasti nárečia pochádzaš? Používa sa nárečie ako bežná hovorová reč v rodine, kolektíve,dedine? Ovládaš nárečie svojho rodiska, bydliska? Ak poznáš zaujímavé nárečove slová,výrazy alebo aj málo používané slovenské výrazy, daj ich sem a podel sa o ne alebo také slová, ktoré sú zriedkavé a máš pocit, že zabudnú prachom. Ja sa pokúsim uviesť zopár slov a môžte sa pridať. Budem uvádzať aj oblasť v ktorej sa používajú , samozrejme môžu sa používať aj v iných oblastiach SVK:

Tinta- atrament / Spiš /

garadiče-schody -/-

drabina-rebrík -/-

ďugov-štupeľ -/-

derevo-drevo -/-

cverna-niť -/-

grampáč-krompáč -/-

brudný-špinavý -/-

chyža-izba -/-

cholodno-chladno -/-

dzivča-dievča - /-

drišľavka-prezretá slivka -/-

hornik-hrniec -/-

graťa- šaty -/-

gerok- sako -/-

na Slovensku je nenormálne množstvo nárečí, nehovorí sa čo dolina, to nárečie ?

na mňa sa dosť lepí záhoráčtina, teda doslova niektoré výrazy ... keď to človek počuje roky okolo seba, a niektoré výrazy sú skutočne trefné a nemajú ekvivalent v úradnej slovenčine, tak ich občas použijem, niekedy si pripadám ako hotentot, ale čo už ...

ináč nemám veľmi rada nárečia, hlavne také, ktorým nerozumiem : )

napadlo mi niečo typické od nás, babka to kedysi hovorievala :

ic na vlic

čo to je ? :lol:

Keď bol brat na praxi v Mochovciach tak videl ako si jeden majster zavolal žiaka a hovorí mu

Ďi do oného, tam je oné a na tom oném je oné, zeber to a dones mi to.

Najlepšie na tom, že ten žiak mu to priniesol :lol:

Kamoš ten je totálny záhorák, jeho perličky:

Dzi do oného

Byu sem ve skándze

V roboce

Na VŠ priateľ Trnafčan na hodine ruskeho jazyka profesorke zahlasil namiesto kuda vy iďiote , kuda vy idiote/kám idete/a ta ho vyrazila z hodiny, páči sa mi tvrdé narecie, i moja manželka pochadza z dediny kde uz prevláda trnafcina... i ked je iba kusok od Nitry.... :lol: :)

Pridávam ďalšie výrazy :

bély- biely / NR /

kušeňka-trocha / Rusnáčtina/

trakár- fúrik /NR/

gýbel- vedro/NR/

baket-konva/Spiš/

buka-šarha/Spiš/

britky - škaredý / Spiš /

valadinka-utierka/NR/

fertucha- zástera/NR/

kasňa - skriňa/NR/

budelár,bugelár-peňaženka/NR i Spiš a iné regióny/

duchna - perina/NR/

galoše-gumené prezuvky /zriedkavo používané/

krov-krv/Rusnácky/

firštok-zárubňa/ Spiš/

šufľa-lopata/Spiš/

šporelt,šporhelt- sporák na pevné palivo/ Viacero regiónov na SVK/

šoudra-údena šunka/ Spiš východ, ale i stred.SVK/

lancuch- reťaz / Spiš a východ/

borsug-jazvec/ Spiš a východ/

gruľi- zemiaky/Spiš a východ/

torova-tráva/Rusnácky/

jafina-čučoriedka/Spiš a Rusnácky/

karmina-kar/ NR a záp.SVK/

fichta-jedlička/ Spiš /

vuľcha-jelša/Rusnácky/

muťelka-na šľahanie pri varení/ Záp.SVK/

kolotivo-na šľahanie pri varení/Rusnácky/

habarka-na šľahanie pri varení/ zriedkavo používaný SVK výraz/

tanistra-obyčajne plátená taška prevesená na pleci/ Spiš a východ/

chustka-šatka/ Spiš a východ/

žbaňa-hrnček / Spiš a východ/

mnoho výrazov sa požíva i teraz, ale ešte viac speje k absolutnému zániku a zabudnutiu, hlavne tie špecifické a

na tu ktoru dobu - dajme tomu na Spiši , ale i všade kde Sasi kolonizovali oblasti s nerastným bohatstvom pôvodni obyvatelia i neskorsie pristahovaní prebrali kompletný slovník najmä odborných výrazov v baníctve, pri spracovaní kovov, ale i ďalšie výrazy v bežnej práci a živote, a ich zabudnutie je škoda , pretože už dnes je veľmi ťažko vysvetliť ako ten ktorý výraz vznikol, predsa len naša malá krajina v strede E bola skoro vždy pod cudzím vplyvom, bola kolonizovaná,bola cestou smerom do Polska z juhu na sever, ale i na východ do Ruska.... mnoho nasich starýcch vyrazov prebrali ini, najma Madari i Nemci, ale i opacne... mnoho z výrazov prešlo do bežnej hovorovej reči z latinciny , veľa výrazov v minulosti bezne pouzívanych nachádzame nielen v Nemcine, ale i v Angličtine, Taliančine,Španielčine co bolo v minulosti normálne, migrácia existovla a hranice neboli vzdy iba prekážkou, veľké štátne celky ako mnohonárodnostné a rozlohou obrovské Rakúsko-Uhorsko dávalo predpoklad preberania slov, výrazov navzájom...

habarka-na šľahanie pri varení/ zriedkavo používaný SVK výraz/

naopak, ten výraz sa mi zdá hojne používaný, na juhozápadnom slovenku sa používa bežne stále, v dosť širokej oblasti, kedysi som mala na jednej škole spolužiakov z celého slovenska, nikto s tým výrazom nemal problém, viem to podľa jednej špecifickej udalosti - pri jednej príležitosti všetky spolužiačky dostali od spolužiakov ako darček habarky s mašličkou... bolo to na strednom slovensku a pre každého bola habarka zrozumiteľné slovo, takže ma tá definícia trochu zarazila : )

mne sa fest pacilo, ked som sa pristahoval do Presova z Banskej Bystrice a zacal tam na nich svojou krasnou cistou slovencinou .. spoluziaci na mna kukali jak bager na tvrdu hlinu a nakoniec jeden zo seba dostal:

"Ta ty co ši, dajaky inteľigent abo co?" :lol:

suhlasim, habarkuje sa kdekade po SVK

takisto ako sa aj mašluje mašlovačkou, alebo pierkom

muťelka-na šľahanie pri varení/ Záp.SVK/

v tomto regione je aj mutenica a aj maselnica

to makke "ť" mi na zapad velmi nepripada, mozno Myjava, ale urcite nie Trnava

mne trnavčina absolútne nevadí, skôr bratyslavčina mi píli uši

a

le absolútne nechutné to je tu:

okresy Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

to ani niesú nárečia, ale pekné sedlačiny, ktorých základom je rýchlo rozprávať

našťastie sa to čistí

habarka ako mnohých výrazov nástupom technických cudzích alebo odborných nasich vyrazov padne do zabudnutia, to máte podobne ako " galoša " počas môjho detstva s a bežne používala do mokra a blata ako gumenná prezúvka alebo ako nazúvka na obuv alebo teplé papuče s patentom , neskoršie zipom, výraz ostal ale ako prezúvka sa používa málo, takže časom bude tento výraz skôr raritou a pre mladých pojmom, ktorý budú musieť vyhľadať v slovníku cudzích slov...

mutelnica / drevenná nádoba na výrobu masla, neskoršie bola k dostaniu aj v obchodoch ale z umelej hmoty/ - má výrazy na ZSVK - " mutelka " a na východe aj " zbuška "

to máte podobne ako " galoša " počas môjho detstva s a bežne používala do mokra a blata ako gumenná prezúvka alebo ako nazúvka na obuv alebo teplé papuče s patentom , neskoršie zipom, výraz ostal ale ako prezúvka sa používa málo, takže časom bude tento výraz skôr raritou a pre mladých pojmom, ktorý budú musieť vyhľadať v slovníku cudzích slov...

myslim ze galose preziju, minimalne v v slovnom spojeni "je mu to potrebne, ako mrtvemu nove galose"

je praxou overene, ze pokial sa vyraz zauziva, ako sucast porekadla, alebo prislovia, tak preziva, aj ked sa jeho povodny vyznam strati

galoše sa priveľmi nepoužívajú, to je pravda, dnes sa nosia tenisky a bársjaká športová obuv v zime v lete, takže samotné galoše strácajú trochu význam, to je pravda, ale v mnohých výrazoch sa to slovo používa a prežíva

ale habarkovať sa habarkuje, aj bude, aj napriek moderným technickým elektrickým zázrakom , keď chcem rozhabarkovať dve tri vajíčka na omeletu, nebudem vyťahovať a špiniť nejaké elektrické čudo, ale starú dobrú drevenú habarku ... bol to skvelý vynález a svoju funkčnosť dokazuje stále : )

... a v domácnostiach, kde sa bežne používa výraz habarka, pri menšom varení sa habarkuje stále, takže keď to deti počujú od rodičov, je to pre nich proste habarka, a zrejme aj dlho ostane ... dokonca aj tá elektrická vecička je elektrická habarka :lol:

jasné, šak príslovia, porekadlá, pranostiky, piesne, ...

slúžili už predliterárnym spoločnostiam na prenos a uchovanie tradície

elfant to máš pravdu, slovesnosť ostáva skoro na furt , ale aj tak , také krásne slová a výrazy ako dajme tomu vreckovka- šnoptychel , je sice z nemciny, ale najdeme ho ako na vychode tak aj na zapade... a urcite pretrva

pretrvaju, aj ked take šprincnágle už pomaly miznu co boli omegy uz vie malokto :lol:

v mojom rodisku je mnoho výrazov nemeckých, tej starej povodnej nemciny, ale aj valaske rsp. rusnacke, velmi interesantné výrazy, slova, ktoré už rokmi zanikli, alebo ich ovládali a ovládajú iba ti najstarsi, budem postupne pridavat niektore....

hámor,hámre - zaužívaný v oblastiach ťažby kovových rúd a ich spracovania / u nás aj susednú dedinu zaužívane volame Hámor/

štreka - železničná trať

štrang-povraz

lilavý-fialový

barácka-marhuľa

terniga-tŕnka

pinga-vetraci komín v baniach/ alebo aj priepasť/

kormoš-stará odroda jabĺk/ inak veľmi chutné/

bojisko- šopa kde sa mlátilo obilie cepami

cepy-ručný nástroj na mlátenie obilia

gánok- predizba

pavúz- drúk ktorým sa upevňoval prevoz sena, slamy, iné .. na rebriňákoch

ja si pamätám, že bánskobystričanec nevedel, čo je osúch, poznal iba langoš...

a viacerí v mojom okolí netušia, čo sú futrá, poznajú len zárubňu...

Slovo habarka používam bežne a nezdá sa mi, žeby už malo zaniknúť.

Pridám niečo zo Spiša, Zemplína a Horného Gemera:

mlatok - kladivo

muchienky/muheňky - egreše

viničky - ríbezle

hantuška - šatka

hantušoška - vreckovka

baterbuch, bovcha, haruľa - zemiaková placka

brotvan, tepša - pekáč

V niektorých oblastiach východného Slovenska sa prispôsobovali nárečiu aj niektoré slová, ktoré obsahujú tri spoluhlásky za sebou, napríklad:

Berno - Brno

Napríklad na južnom Zemplíne sa možno stretnúť, aj u ľudí, ktorí inak hovoria spisovne s výrazom:

"budem ísť" namiesto "pôjdem"

" Futro " sa bezne pouzivalo najma pri odevoch, krajcirstve a hovorene oznacovalo vnútornu stranu kabata, saka, ale i taktiez " FUTRÁL " oznacoval púzdro na hudobný nástroj... pouziva sa stále, ale kazdy to nepozna...

ako mnoho iných výrazov, uvediem este zopar:

Kuch - koláč / aj na Spiši /

Pantofľe-podkolienky/ Spiš aj inde../

Vanta- skala / Spiš a východ/

Ampruch- kameňolom /Spiš, už zabudnutý špecifický výraz /

Vilija- deň narodenia Pána/ Spiš , východ, inde.../

Travjanka- ĺanová alebo konôpná plachta na prenášanie buď trávy,sena,otavy / na Benkovovych obrazoch a Plickových fotografiach to nájdete, aj starých filmoch/ tento výraz sa používa hlavne na Spiši a východe SVK.

Dach- strecha / na Spiši a východe/

výraz -Tepša , viničky, mlatok - sa používa taktiež na Spiši, a ked sme pri T tak aj Tepich a to nemusim vysvetlovat.... to pozná kazdy, a taktiež TER -asfalt, ako aj nadávka TIRPÁK / inak je to aj priezvysko , takze ospravedlnuejm sa /...

este ma napadlo ked sa pripojil Cactales jeden starý výraz:

FEĽFAS - ?????? zo Spiša

narodil som sa na západnom Slovensku, široko - ďaleko od môjho bydliska sa rozpráva záhoráckym nárečím a ja ho používam tiež. rodičia síce odo mňa i mojich súrodencov vyžadovali od malička aby sme sa vyjadrovali spisovne, no plán im nevyšiel na 100% a dnes mám svoje nárečie radšej, ako spisovnú slovenčinu. ak píšem sms-ku, píšem ju po záhorácky a okrem toho foneticky, podobné správy dostávam od svojich známych, vždy sa pri čítaní nasmejeme. :- )

veľa výrazov v záhoráckom nárečí pochádza z nemčiny alebo češtiny, pretože sme blízko hraníc s Moravou a Rakúskom. tu je pár výrazov aj s prekladom:

kšír - riad (kuchynský; taniere, poháre..)

ringlšpíl - kolotoč

ertepl - zemiak, môže byť aj krumpl alebo zemák

angrešt - egreš

firhónka - záclona

glajza - koľajnica

piglajz - žehlička :- )

strevíc - papuča, sandál

užička - lyžica

paklsic - nosič na bicykli

istý čas som mal frajerku zo Svidníka, to bola sranda! :- ) keď začala po svojom, musel som si pospomínať na svoje základy ruštiny, aby som ju rozumel. išlo ma napríklad uchytiť z toho, že vôbec neskloňovala číslovku "dva", používala ju stále v základnom tvare. (dva misky, dva vidličky..)

čo milujem na záhoráčtine, to boli prvé dve slová, ktoré sa tu na mňa nalepili ...

nech ich preloží kto chce, / teda valcik ako odborník :lol: /, absolútne dokonale však vystihujú to, čo človek nimi potrebuje vyjadriť :

konc

porát

:)

:lol:

game, predpokladám že význam tých slov poznáš, ale aj tak sem dopíšem preklad, ak by to zaujímalo i niekoho iného.

konc - úplne; presne; do bodky.

porát - stále; neprestajne; dookola.

..priznám sa, že som mal silné nutkanie napísať každý príspevok do tejto témy po záhorácky, ale neviem či by som nemusel potom len prekladať. :- )

edit:

ešte jedno dobré slovo:

obúd - moták, málo bystrý človek. :- )

nah. ja som z oblasti ktora vraj ako jedina na slovensku nema narecie. paradoxne.

zato mame fantasticky slang. slovenskomadarsky. vsak game? párkyt horčicával? muhehe

game, predpokladám že význam tých slov poznáš, ale aj tak sem dopíšem preklad, ak by to zaujímalo i niekoho iného.

 

konc - úplne; presne; do bodky.

porát - stále; neprestajne; dookola.

poznám, ale práve preto som ich nechcela sem preložiť ja, lebo tie slová vyjadrujú podľa mňa / a podľa používania / viac :lol:

konc aj porát sa tu dolu používa aj ako trochu ironický výraz, taký trochu výsmech skutočného zmyslu povedaného ... neviem to povedať asi presnejšie ...

stačí možno také hojne používané " no porát " - v zmysle no hneď, akurát, môžeš čakať :)

" konc jak živé " - také mierne skapaté, ale aj / umelé, sušené / skutočne vyzerá ako živé ... :)

nah. ja som z oblasti ktora vraj ako jedina na slovensku nema narecie. paradoxne.

 

zato mame fantasticky slang. slovenskomadarsky. vsak game? párkyt horčicával? muhehe

to áno ... hoci párkyt horčicával je také všeobecné slovenské maďarské špecifikum ;)

mám jedného spolužiaka, keď už hovoríme o nárečiach ... je to kapacita v jazykovede, docent a doktor a neviem čo všetko ešte, ktorý sa špacializuje na prenesenie zaužívaných výrazov z maďarčiny mimo hraníc maďarska do maďarčiny ... výsledok by bol hodne zaujímavý, ale zatiaľ s tým veľký úspech nemá ... napríklad presne také výrazy, ako párky ... tu každý maďar pýta v obchode párky ... v maďarsku na neho kukajú pre "párky" čudne ... : )

no ... trochu som odbočila od nárečí, ale raz som čítala od neho jeden siahodlhý článok o tejto tematike, rozhodne to bolo zaujímavé ;)

..priznám sa, že som mal silné nutkanie napísať každý príspevok do tejto témy po záhorácky, ale neviem či by som nemusel potom len prekladať. :- )