Rýchlosť svetla

chlapci, dakujem... :thumbsup:

Pozná niekto rýchlosť, akou sa svetlo šíri vo vesmíre?

Existuje niekoľko vedeckých pokusov, pri ktorých sa podarilo svetlo spomaliť a dokonca aj zastaviť. V nasledujúcom dokumente je opísaní jeden z takýchto pokusov.

http://www.osel.cz/index.php?clanek=2445

Ak sa vo vesmíre nachádza neznáma hmota, pri teplote blízkej absolútnej nule, dokáže niekto povedať, akou rýchlosťou sa v takomto prostredí šíri svetlo?

Vzdialenosti hviezd i galaxií sa udávajú v svetelných rokoch. Ak nepoznáme rýchlosť, akou sa šíri svetlo vo vesmíre, potom nevieme nič o vzdialenostiach hviezd, ani o vzdialenostiach galaxií.

Všetko, čo sa učíme o vesmíre sú iba dohady, bez jediného dôkazu.   

vies ze svetlo dokazes zastavit aj ty? A dokonca jeho rychlost zmeni aj o 200%? O odraze svetla si uz pocul? Zrkadlo si videl?

To ze svetlo excituje elektrony a tie ho potom naspat vyziaria sa deje furt, preto je rychlost v materialoch(fazova rychlost) mensia ako vo vakuu (9. trieda ZS).

Je vidno ze o merani vzdialenosti vo vesmire nevies vobec nic. Ak nieco zmerias, a udas to v laktoch a pritom povies ze jeden laket je pol metra znamena to ze o vzdialenosti nevies nic? To ze ty nevies o vzdialenostiach hviezd a galaxii nic neznamena zo to nevedia ostatny. Okrem toho sa uz svetelny rok takmer vobec ako jednotka nepouziva.

svetelny rok je jednotla vzdialenosti,  s konkretnourychlostou svetla vo vesmire naozaj nesuvisi  a ako pise tom na vzdialenost sa bezne skor pouziva parsek ci mega parsek.  Preco ti co naozaj nic nevedia citia taku potrebu dokazat ze ani nikto iny nic nevie ? :)

Zato, že sa začala používať väčšia jednotka, to ešte neznamená, že svetelný rok prestal platiť.

tyso – môžeš mi vysvetliť, akú vzdialenosť predstavuje jeden svetelný rok?  

a v akej jednotke to chces ?

SR = 0,3068 parseku =  9,461 × 10¹⁵ m

a jednotky neplatia :),  to su nase dohody o tom ako to meriame,  to nie je objektivna realita,   tak ako stopa sa da preratat na metre aj ked kral juraj koho stopa to mala byt uz je mrtvy :)

Tyso

Predstav si, že chceme zmerať dĺžku nejakého (nekonečne tenkého) plechu L0. Na meranie si zvolíme koliesko s polomerom R. Pri odvaľovaní  kolieska po rovnom plechu po dráhe L0 sme namerali napríklad 100 otočiek kolieska. Dĺžka plechu je teda L0=2*Pi*R*100. Ak plech ohneme a budeme merať jeho dĺžku, dostaneme dva rôzne  výsledky L1 a L2. Po vonkajšom obvode nameriame 101 otáčiek kolieska a po vnútornom 99. Dĺžka plechu L0 sa samozrejme nezmenila spôsobom nášho merania. Ak experiment zvolíme tak, že sa budú odvalovať dve kolieska súčastne po vonkajšom a vnútornom obode a prejdú dráhu L0 za rovnaký čas, ich rýchlosti otáčania sú rôzne. Ak zvolíme konštantnú rýchlosť otáčania koliesok, ( napríklad postulát konštantnej rýchlosti svetla) dostaneme rôzny čas, potrebný na prejdenie dráhy L0. Problém merania je v stanovení etalónu. My sme si zvolili za etalón z STR rýchlosť svetla. A to je to "koliesko"., z ktorým meriame dĺžlu plechu L0.

Tono

Nejde o to aky sme si zvolili etalon, ide o to ci je platny. A zatial nic nepotvrdzuje, ze nie je.

tono, rychlost svetla vo vakuu presnejsie,  ale nechapem co presne chces povedat.

Vzdialenosti vo vesmire  predsa nemeriame tym ze meriame cas za aky sem dojde svetlo z nich :),  to su len vladimirove halucinacie.

Ale iste zrnko pravdy ma,   vsetko co hovorime o vesmire hovorime za ticheho predpokladu ze tam plati ta ista fyzika ako tu.  A ze sa fyzikalne zakony nemenia s casom.   Ale samozrejme nechape ze aj ked nemame tieto veci potvrdene, tak to co tvrdime je viac ako dobre potvrdene experimentmi.

tyso

vladimira neries to je strata casu, ved ti musi byt jasne z jedneho prispevku ze ten clovek nema paru o nicom vo fyzike, vo vede vobec. A tak ako skoro kazdy taky ma okamzite svoje vysvetlenia :))

Predstav si, že chceme zmerať dĺžku nejakého (nekonečne tenkého) plechu L0.

nuz, ja teda len z povzdiali sledujem tieto odborne debaty, lebo je to pre mna spanielska dedina, ale toto ma zaujalo...

ak sa totiz hrubka plechu limitne blizi k nule, tak prave v takom pripade by aj po zahnuti  maly byt merania otocnym kolieskom rovnake... ak by praveze material mal nejaku realnu hrubku, tak pri ohnuti by sa vonkajsia strana natiahla a vnutorna stlacila... ci nie ?

Ale iste zrnko pravdy ma,   vsetko co hovorime o vesmire hovorime za ticheho predpokladu ze tam plati ta ista fyzika ako tu.  A ze sa fyzikalne zakony nemenia s casom.   Ale samozrejme nechape ze aj ked nemame tieto veci potvrdene, tak to co tvrdime je viac ako dobre potvrdene experimentmi.

a k tomu vo vseobecnosti - vsetko, o com hovorime, co vypocitavame, modelujeme a experimentujeme, je ohranicene urovnou nasho sucasneho poznania

takze mozno o par tisic rokov by sa diskuteri na nejakom FreeSpaceFore5013 len uchcechtavali na nasich sucasnych predstavach ;) ale to uz je filozofia a nie fyzika...

ale v tej suvislosti ma v spravach o Voyageri uputalo, ze zvukovy zaznam, ktory bol sucastou "nakladu/posolstva", nebolo mozne prehrat/pecitat na ziadnom zariadeni v case vypustenia sondy; dnes by sme to uz vraj vedeli

neviem, ci ste to zachytili a ci som to spravne pochopil, ved ak to dokazali nahrat (na nejakom zariadeni), museli mat aj zariadenie, ktore to dokazalo citat...

D'Ady

Otoč kolieskom po vonkajšom a vnútornom obvode hrnca a spočítaj si otáčky Je to logické, lebo sústava v strede kolieska sa pohybuje v hrnci po kružnici s menším polomerom, ako vonku. Krivosť plochy má opačné znamienko. Napríklad perióda T guľôčky kmitajúcej v miske závisí od polomeru krivosti misky. Je to síce klasická mechanika, no ak  sa priestor zakriví gravitačným potenciálom, je to už OTR.

lebo sústava v strede kolieska sa pohybuje v hrnci po kružnici s menším polomerom, ako vonku. Krivosť plochy má opačné znamienko.

ano, to vsak nie je to, na co som poukazal

ale na to, ze ak sa "hrubka plechu" limitne blizi k nule, tak kolieska z vonkajsej / vnutornej strany sa vlastne dotykaju a meraju rovnaku vzdialenost

sustava v strede kolieska s tym nesuvisi, prejdenu vzdialenost meriame po jeho obvode, tak ako sa koliesko odvaluje po podlozke

tono,  vyskusal som a nemas pravdu :),    zober si kruh  R= 3  a koliesko s R =1,  na vonkajsom aj vnutornom nameriam 3 otacky,    analyticky sa mi to nechcelo riesit ale pokus hovori ze sa mylis.

A k zvukovemu zaznamu,   prilis tomu neverim ale zrejme ide o fakt ze sa zvuk digitalizoval a vtedy neboli CD prehravace, dnes naopak je problem prehrat analaogovu dosku :)

D'Ady

Odvaľovanie  sa používa v mechanike prevodoviek. No dá sa to aj „skomplikovať“, aby tu bolo trocha „živšie“.  Predstav si obvod kolieska ako nekonečnú množinu bodov. Dráha po ktorej sa odvaľuje je druhá nekonečná množina. Koliesko sa dotýka (nekonečne tenkého) plechu v jednom bode. Po odvalení jednej otáčky kolieska, môžeme množine bodov na obvode kolieska jedno jednoznačne priradiť množinu bodov na plechu. Pri zápornej krivosti je to väčšie nekonečno, ako pri kladnej.

Tyso

Stred kolieska opisuje po vnútornom obvode hrnca kružnicu s menším polomerom ako po vonkajšom. Teda prejde pri jednom obehu hrnca kratšiu dráhu a preto spraví menej otáčiek. Proste prevodovka.

tono, vyskusal som a spravi to presne rovnako 3 otacky, nie stred ale oznaceny bod na koliesku. Cela otacka je od bodu kde sa dotknu po bod kde sa dotknu znovu, kedze odvalujes obvodypo sebe. a pri tomto pomere sa presne trafi do bodu odkial vysiel.  No proste prevodovka, teda to co intuitivne caka dady.  

Tyso

No neviem, pokusil som sa to odvodiť. Derivovaním poslednej rovnice podľa času dostaneš úhlovú rýchlosť otáčania kolieska vg. Ak sa odvaľuje po vonkajšom obvode R je záporné a rýchlosť vg je záporná, koliesko sa točí opačným smerom rýchlejšie.. Pri kružnici je R polomer krivosti. Obecne by to malo platiť pre ľubovolnú trajektóriu. Polomer krivosti a jeho znamienko v tomto prípade môže byť v každom bode trajektórie iné.

obluk.pdf

ved si to vyskusaj,  zober si mincu, nakresli si kruznicu o 3 nasobnom polomere a toc,  tak ako ja :)

Tyso

Ešte jeden príklad. (asi musíš byť prihlásený, aby si videl obrázok)

kolesaata.pdf

Tyso

Ja som to skúsil s takmer rovnakým polomerom. Čiarkou som označil bod dotyku. Nesmie sa ti ale koliesko preklzávať, ale odvaľovať. Kružnica na papieri nie je vhodná. Lepšie je niečo, čo je podobné hrncu.

tak skus,  ale aby to bolo jasne,  tak male koliesko musi mat polomer celocisny podiel velkeho, inak neskoncis v rovnakom bode

Tyso

Nepresvedčil si ma. Nie je podstatné, aký je pomer polomerov. Ak sú približne rovnaké, pohyb kolieska po vnútornom obvode je menší ako jedna otáčka. Zaujímavé su ale fyzikálne dôsledky rotácie kolieska v závislosti od polomeru krivosri trajektórie.

Dokument1.pdf

ano, to vsak nie je to, na co som poukazal

ale na to, ze ak sa "hrubka plechu" limitne blizi k nule, tak kolieska z vonkajsej / vnutornej strany sa vlastne dotykaju a meraju rovnaku vzdialenost

sustava v strede kolieska s tym nesuvisi, prejdenu vzdialenost meriame po jeho obvode, tak ako sa koliesko odvaluje po podlozke

Podľa obrázka, čo som si nakreslil, aby som pochopil, o čom je reč, tak to je celkom zaujímavé, že obidva kolieska prejdú tú istú dráhu (pri hrúbke plechu blízkej nule), ale koliesko z vonkajšej strany má dvojnásobné otáčky. (Ak oba kolieska začnú a ukončia pohyb v rovnakom momente.)

Zakrivená plocha na obrázku má dvojnásobný polomer, ako kolieska:

aha co som nasiel

http://en.wikipedia.org/wiki/Hypocycloid

http://en.wikipedia.org/wiki/Epicycloid

Tyso

V tom druhom odkaze - dole je obrazok o ktorom som pisal . Uhlova rychlost jkolieska je v = r. d(Theta +- alpha)/dt. Znamienko zavisi od znamienka polomeru krivosti, teda ci koliesko obieha po vnutornom, alebo vonkajsom obvode. Fyzikalne sa zmenou polomeru krivosti a teda zmenou otaciek meni zotrvacna energia kolieska. To vsak nie je ochotne zmenit svoj stav a podla NZ vznika nova sila, ktora posobi tak, aby koliesko nemenilo otacky pri zmene krivosti.