Klimatické zmeny

Z debaty mi pripada, ze Jan Pretl, klimatolog od A do Z a byvaly clen panelu IPCC, je dalsi nekonsenzualny 3% vedec:  :zubiska:

https://www.youtube.com/watch?v=eTenwGMKBbo

 

Tyso, 

napriklad tvoj oblubeny fachidiot, Peter Pokorny, hovori (52 minuta), o vplyve slnecnej aktivity cez magneticke pole Slnka, ktore tieni kozmicke ziarenie, ktore formuje vznik nizkej oblacnosti, ktora ti odraza slnecne ziarenie naspat do vesmiru.

 

Mas nejake nepriestrelne alibi pre tohto podozriveho? 

 

-------------------

A ked uz Tono nacal toho Feymana: https://www.youtube.com/watch?v=b240PGCMwV0&feature=youtu.be

tak uz vieme z akych zdrojov studuje exaktny smiley o klime :P

 

takže odpovede na tysove otazky nepridu ani nahodou...

smiley,   toto je uroven, kde uz neviem diskutovat, nemam dostatocne znalosti ani skusenosti.   A myslim si ze ani ty.

Ano zachytil som to,    (  Henrik Svensmark  autor) ale nie som schopny sledovat ci to dava zmysel,  ci pouziva dobre data a pod.    Na prvy pohlad je to spojene so slnecnym cyklom a ten je prilis kratky na vysvetlenie  oteplovania ktore trva viac ako 100 rokov.   Mozem sice nalinkovat clanky, ktore tvrdia ze falsoval data a  vyznamne prehana ( http://www.realclimate.org/index.php/archives/2007/03/cosmoclimatology-tired-old-arguments-in-new-clothes/)  ale uprimne neviem rozhodnut kto ma pravdu.

 

Ale toto nech si riesia klimatologovia,  to je normalna veda.  Pride s napadom, pridu  dalsie clanky  ktore to spochybnia ci potvrdia a ideme dalej.  Ak to bude dost dobre, tak sa ta vlozi do modelov a zahrnie ako dalsi vplyv.    

 

Ale ako to vyvrati ten vplyv cloveka ?    

Vieš čo maju spoločne títo ludia? Vyhlasia, že efekt je rovnaky ako to CO2 (z brucha), lenže to je efekt opacneho charakteru, co tvrdi, cyklus slnecných skvrn je mensi  nie vyse 100 rokov. A to podstatne je, kto vie kvantifikovat mieru kozmického ziarenia? NAjvacsia a najdominatnejsie je slnko. Cele to pokulhava, preto, že by sme mali zaznamenavat alebo zvysenu oblacnost, alebo znizenu za tých 100 rokov?

Toto je vtipn nic iné, pretoze na to, aby zacalo fungovat zvysena oblacnost musi sa predsa zvysene mnozstvo aj odparit, to sa da iba tak, že ohrejes planetu, teda potrebujes primarne faktor na zvýšený odpar.

vieme merat aj oblacnost, aj magneticke pole aj kozmicke ziarenie.  Ale problem je ze nejde o dobre dlhodobe  kontinualne merania. 

A antikorelacia intenzity kozmickeho ziarenia a slnecnej aktivity je znama,  lenze cyklus slnecnej aktivity je 22 rokov a tak podla merania teploty to moze mat len maly vplyv. 

(  len na upresenie,  svenmark hovori o POKLESE nizkej oblacnosti co ZNIZUJE albedo zeme a teda posobi ako OHREV ),    to by sa malo prejavovat v 11 rocnych cykloch, pri vysokej slnecnej aktivite by malo byt menej nizkej oblacnosti, pri nizkej naopak. .

 

Samotny vplyv kozmickeho ziarenia na tvorbu oblakov je stale otazkou,   je to o rad spekulativnejsie ako vsetko co smiley spochybnuje bezne

O kozmickom ziareni myslim je niekde v IPCC správa o tom, že odhady boli prehnane pokial si dobre pamatam, teda vplyv magnetizmu a kozmického žiarenia. Mohol som len to napísať. Takto aj ked sú rôzne vedecké štúdie, sú to len práce, ktoré niekto napíše s cieľom byt slvany, uznaný atd. Napr. na riemanovu hypotezu mas denne 30 clankov co ju potvrdzuju a tri co vyvracaju. TAkže tu vzniká klam toho, že kedže sa jedná o nejakú vedeckú prácu, že to má byt okamzite nieco dobre.

Ale ako to vyvrati ten vplyv cloveka ?    

Nijako.  :zubiska:

 

Pytal si sa na podozrivych (nie usvedcenych), tak som ti ich uviedol.

 

Slnecne cykly (zatial) nastudovane nemam, takze k tomu dalej vyjadrovat nebudem.

Nemyslim si ale, ze sa vyvoj teploty bude dat vysvetlit cez jediny vplyv. Napriklad ani cez CO2 nevysvetlis globalne ochladzovanie v tretej stvrtine 20. storocia, ani spomalenie oteplovania na zaciatku 21. storocia. A kebyze ides este hlbsie do historie, tak to s tym vysvetlovanim bude este problematickejsie.

Samotny vplyv kozmickeho ziarenia na tvorbu oblakov je stale otazkou,   je to o rad spekulativnejsie ako vsetko co smiley spochybnuje bezne

 

Na principu kondenzacii podchladenej vodnej pary pri prechode casticou je zalozeny princip detektoru hmlovej komory ( https://cs.wikipedia.org/wiki/Wilsonova_ml%C5%BEn%C3%A1_komora )

Pri tvorbe oblakov je klucova kondezacia podchladenej vodnej pary na kondezacnych jadrach.

Princip je teda jasny, jedine zeby si mal k dispozicii kvantitativny vypocet alebo experiment  spochybnujuci mieru tohto ucinku.

problem je ze atmosfera je bezne presytens prachovymi casticami a tak nepotrebujes dalsie kondenzacne jadra. preto spekulativne.

studia solarných a veterných poli na sahare

https://science.sciencemag.org/content/361/6406/1019

 

Inak tie prachove častice obsahujúce minerály pravidelne sa zdvihaju zo sahary a prenasaju do celeho sveta a hlavne amazonie, z dovodu ustalených prúdov, kde poskytuju dolezite minerály pre amazóniu. Taký rozsiahly projekt v saharskej pusti by zrejme nemohol byt taky megalomansky ako je naznacene v studii. No ale solarne polia by sme tam predsa nejake mali vybudovat, rozmyslam, vie niekto ako sa dá prebytocné teplo zo solarných clankov pozbierat a premenit na nieco uzitocné?

Na púšti sú asi výhodnejšie solárne veže, ako fotovoltaické panely. Politická nestabilita spôsobená exponenciálnym rastom populácie v týchto regiónoch sa bude vyhrocovať, takže podobné projekty zostanú len "na papieri". Poľnohospodárska produkcia síce rastie, ale iba vďaka umelým hnojivám, pesticídom, insekticídom, geneticky modifikovaným odrodám a zavlažovaním spodnou vodou. Niektoré prvky, ako fosfor sú vyčerpateľné. 

 

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/108731/Ako-sa-vyrovname-s-moznym-nedostatkom-fosforu

 

Obilniny dnes objemovo dosahujú viac škrobu, ale nutričná hodnota obilia a zeleniny klesá. 

 

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/klimaticka-zmena-je-horsia-nez-sa-zda-urodu-pripravi-o-ziviny-ludstvo-bude-hladovat/

https://chatime.sk/menej-vitaminov-v-zelenine/ 

 

Extenzívne poľnohospodárstvo devastuje poľnohospodársku pôdu, dochádza k jej erózii a nenávratnej strate. Jestvujúce plochy poľnohospodárskej pôdy zaberá rozrastajúca sa obytná a industriálna zástavba a nové plochy sa získavajú klčovaním a vypaľovaním zatiaľ nedotknutých biotopov. Rast populácie je podľa mňa aktuálnejšou témou, ako rast CO2, lebo jeho negatívne politické dôsledky budú prebiehať omnoho rýchlejšie, ako klimatické. 

tono, rast populacie je v skutocnosti vyrieseny problem,   porastie a ustali sa na 11 mld.  Ano, je problem ako sa tomu prisposobit a bude to mat dopady ale nezda sa to ako katastrofa,   vdaka umelym hnojivam a vsetkemu co si spomenul to pojde uzivit

To je len jeden z odhadov

 

https://cs.wikipedia.org/wiki/Sv%C4%9Btov%C3%A1_populace#/media/Soubor:World-Population-1800-2100.png

 

A ak by to bola aj pravda, je 11. mld. udržateľný počet obyvateľov na tejto malej planéte? Kolaps by nastal už dnes, ak by zdroje planéty využívalo 7.6 mld. obyvateľov tak, ako najrozvinutejšie krajiny. Spotrebu ropy Čina za posledných 10 rokov zdvojnásobila. Je ale ešte v prepočte na obyvateľa 10x nižšia, ako v USA. To je príklad rozvoja nedávno agrárnej krajiny, ktorej vzostupný hospodársky rozvoj je len na začiatku. Ak sa má populačná krivka zastaviť, musela by mať populácia 11. mld. obyvateľov porovnateľné vzdelanie, zdravotné zabezpečenie, sociálne istoty a životnú úroveň, ako sú dnes v USA, Japonsku, alebo Európe.

Spotreba ropy by zrejme narazila na limity ale cina buduje JE,    ak dokazeme tuto populaciu uzivit, tak  ostatne veci sa zdaju riesitelne.   A populacna krivka sa uz zastavila, ked si pozries aka je dnes natalita, tak uz je davno pod 3 deti na zenu.   Len to ma nejaky dobeh, ale pocet deti uz nerastie.

Spotreba ropy by zrejme narazila na limity ale cina buduje JE,   

 

Dostatok energie je len parciálny problém. Problémy sú v udržateľnom rozvoji. V Číne bojujú s rozrastajúcou sa púšťou. Hlavný problém, pri narastajúcej populácii, je zabezpečiť dostatok cenovo dostupných potravín, pri zachovaní kvality pôdy. Rovnako je problém z dostatkom pitnej vody a vody pre poľnohospodárstvo. Zavlažovanie spodnou vodou znižuje hladinu spodnej vody. Jej čerpacím sú ohrozené aj ostatné biotopy a biodiverzita. Dnes sa už kvôli zavlažovanu vŕtajú stovky metrov hlboké studne. V subsaharskej oblasti a emirátoch sa zásoby spodnej vody neobnovujú, čerpá sa 10 000 rokov "stará" voda. Spodná voda z hlbokých vrtov obsahuje obyčajne veľké množstvo soli, ktoré zavlažovanú pôdu postupne devastujú. Na to doplatili farmári v Indii. Vďaka zavlažovaniu spodnou vodou sa dočasne stala India dokonca  vývozcom obilia. Dnes je táto pôda presolená, sterilná a India musí obilie dovážať . Odsoľovanie morskej vody tiež nie je globálnym riešením. Vytvára sa nasýtený roztok NaCl, ktorý zamoruje oceány.  https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/odsolovani-morske-vody-nici-zivotni-prostredi.nejen-spotrebou-energie-ale-take-toxickou-solankou . Rovnako je to s fosforom, ktorý je nevyhnutnou súčasťou umelého hnojenia. Zásoby kvalitného fosforu sú vyčerpateľné do 30 rokov a cenovo dostupný fosfor je kontaminovaný ťažkými kovmi. Kedysi sa fosfor dostával do pôdy organickým hnojením. Rozvojové krajiny, kvôli cene, kontaminovaný fosfor samozrejme používajú a znehodnocujú si vlastnú pôdu a budúcnosť. Na Slovensku, alebo v Čechách sa hovorí o nutnosti umelého zavlažovania, ak chceme mať v budúcnosti úrodu. Ale kde na to chcú získať vodu? Problémy nie sú len v rozvojových krajinách. Vďaka zavlažovaniu v minulosti Aralské jazero vyschlo. Ale dnes sa už aj rieka Colorado v ústi zmenila na púšť. Milióny ľudí v Južnej Amerike a Indii sú závislé na vode, z rozpúšťajúcich sa ľadovcov, ktoré zrejme do konca storočia zmiznú. 

  A populacna krivka sa uz zastavila, ked si pozries aka je dnes natalita, tak uz je davno pod 3 deti na zenu.   Len to ma nejaky dobeh, ale pocet deti uz nerastie.

 V politicky najnestabilnejších oblastiach, ktoré budú zdrojom konfliktov je situácia iná. https://cs.wikipedia.org/wiki/Plodnost#/media/Soubor:Fertility_rate_world_map_2.png

problem je ze atmosfera je bezne presytens prachovymi casticami a tak nepotrebujes dalsie kondenzacne jadra. preto spekulativne.

 

V akom zmysle je presytena?

V atmosfere sa ti bezne nachadza vodna para a kvapalna voda podchladena aj o desiatky stupnov Celsia.

 

Zvysenim poctu nukleacnych jadier mozes vyznamne zvysit oblacnost, v tomto zmysel presytena nie je.

prachove castice, sol z oceanov atd. len na velmi malom uzemii mas chlad a cisty vzduch kde to moze mat vplyv.

V akom zmysle je presytena?

V atmosfere sa ti bezne nachadza vodna para a kvapalna voda podchladena aj o desiatky stupnov Celsia.

 

Zvysenim poctu nukleacnych jadier mozes vyznamne zvysit oblacnost, v tomto zmysel presytena nie je.

Ak by bola táto teória správna, znamenalo by to, že viac zrážok spadne späť do oceánu a vnútrozemie kontinentov bude prehriate a suchšie. Skupenské teplo vyparovania by znižovalo teplotu atmosféry nad oceánmi, na úkor rastu teploty na kontinentoch. To by zodpovedalo zmenám cirkulácie za posledné roky napríklad v strednej Európe a faktu, že južná pologula sa otepľuje pomalšie.

Tak ale to by sa malo diať presne v cykloch slnečných škvŕn, cyklicky, čo na tak krátke obdobie neurobí žiaden trend. Ten faktor bude malý, nie čo tu vyhlasuje smiley 1 stupeň za sto rokov. A mam aj taký pocit, že ak je magneticke pole slnka slabšie, prenikne viac častíc, ktoré by posobili ale kladnú väzbu, pričom aktivita slnka je menšia a pôsobí záporne. To ani nehovorím, že tu by muselo byť jasné ako by takéto častice prispeli, kedže máme prachové častice v atmosfére aj sol. Máme aj areosoly, ktoré vypúšťame napr.

 

pričom nič take v minulosti nevidime. To je dostatočný dôkaz, že tento faktor trend nesposobil.

autor tam zavislost nasiel, ale  ine prace hovoria o radovo mensej zmene ako nasiel.  Ale nechcem tvrdit ze to viem spravne posudit.      Ale poznamka, oblaky posobia obomi smermi,   odrazaju svetlo a tym sposobuju ochladenie, zaroven ale odrazaju vyziarene teplo zo zeme a tym ju ohrievaju. 

 

Ale k tonovi, nerozumiem preco by to znamenalo ze viac zrazok spadne do oceanu.   Ako by to malo suvisiet s kozmickymi lucmi ?   

 

Ale k tonovi, nerozumiem preco by to znamenalo ze viac zrazok spadne do oceanu.   Ako by to malo suvisiet s kozmickymi lucmi ?   

 

Kozmické žiarenie ionizuje atómy v atmosfére, ktoré potom fungujú, ako kondenzačné jadrá. Najviac vodnej pary sa tvorí nad oceánom. Tá stúpa a vo vyšších vrstvách sa ochladzuje, čím vznika nasýtená para. Nárast počtu kondenzačných jadier by podporoval nárast tvorby oblakov už nad oceánom. Takže, ak by bola táto teória správna, je väčšia pravdepodobnosť, že vodná para neskondenzuje nad pevninou, ale už nad oceánom a väčšina zrážok by spadla späť do oceánu. (O podobný efekt sa snaží Čína a Rusko, vyvolávaním "umelého dažďa", rozprašovaním jodidu strieborného, alebo suchým ľadom ) Podobný efekt, aj bez kozmického žiarenia, by mal mať aj gradient teploty, spôsobený zvyšovaním teploty povrchovej vody oceánov. Ten by mal "vyniesť" vodnú paru rýchlejšie do horných vrstiev atmosféry, kde sa prudko schladí. Zrážky pochádzajúce z oceánov, prináša na kontinenty horizontálne prúdenie, ktoré v posledných rokoch slabne. V lete sa nad strednou Európu vytvoria stabilné tlakové útvary, ktoré podporujú prílev horúceho suchého vzduchu z Afriky a blokujú prílev atlantického vlhkého vzduchu. Zrážky na kontinente majú potom skôr charakter lokálnych búrok. Táto konfigurácia sa už pravidelne opakuje a prináša v lete neznesiteľné horúčavy a sucho. Periódy tejto statickej konfigurácie sa počas leta opakujú a trvajú často aj niekoľko týždňov. 

kým sa páni vedci hádajú, klíma sa nám pekne mení...
už nielen roľníci, aj ovocinári v našich zemepisných šírkach cítia dlhodobejšiu zmenu klímy... a to my pocítime na našej úrode, na peňaženkách a v kultivovaní krajiny....

 

 

tono, rast populacie je v skutocnosti vyrieseny problem,   porastie a ustali sa na 11 mld.  Ano, je problem ako sa tomu prisposobit a bude to mat dopady ale nezda sa to ako katastrofa,   vdaka umelym hnojivam a vsetkemu co si spomenul to pojde uzivit

To problém je, pretože táto idealizácia krivky je zvádzajúca. Takéto systémy, kde patrí aj populačný rast majú fraktálu povahu v zmysle, že prídu obdobia prudkého úbytku, po prudkom raste. To je beh na dlhu trať, k redukcii populácie raz nevyhnutne dôjde. Neviem si predstaviť, ako by sme mohli zabrániť podstate takýchto systémov, aby výrazne neklesali. Preto je každá civilizácia náchylná aj na zánik.

V súvislosti s proxy datami, ktoré sa údajne falšovali vznikajú otázky aké teploty boli v stredoveku, či existovalo optimum a následné malá doba ľadová. Tu je celkom možné, že existujú (za predpokladu pravdivosti optima a malej doby ladovej), že môžu existovat cykly s periodou zhruba 500 rokov. Teraz je otázke, čím by boli zapríčinené, pokial to teda nie je iba nahodná fluktuácia, potom tento faktor osciluje na tejto periode. Mozu to byt cykly slnečnej aktivity, čo je môj tip, alebo nejaká dlhodobejšia odchylka v oceánsky ch prúdoch.

 

V každom prípade skleníkový efekt je výrazný prvok a môže spolupôsobiť s týmto 500 ročným cyklom. Nie je to vylúčené. No na veci klimablbcov to moc nemení, pretože tí si myslia, že skleníkové plyny sú podružný faktor. To máme dokázané, v rozumnej pravdepodobnosti, že to je naopak.

Nie je to vylúčené. No na veci klimablbcov to moc nemení, pretože tí si myslia, že skleníkové plyny sú podružný faktor. To máme dokázané, v rozumnej pravdepodobnosti, že to je naopak.

 

Pokial to mame naozaj dokazane, daj link na ten vedecky dokaz aj s konkretnym kvantifikovanim, tak ako ho ziadal aj Ctirad Klimcik.

To ze si nejaky politici odhlasuju , ze  95% pravdepodobnost a potom to hodia do nejakej spravy nema so skutocnou vedou nic spolocneho.

https://www.youtube.com/watch?v=fH6Ym2X1_2Q

 

Zaujimavy dokumentarny film o tom co vplyva na klimu. Resp aj na biosferu. Asi desiaty bol spomenuty aj clovek. Ja som priklad pochopil,preco  rastliny pozitivnejsie ovplyvnuje dazd ako zalievanie. Dve vplyvy. Nitraty vytvorene pocas burok a ziviny v atmosfere,ktore na ne spadnu spolu s tym dazdom.