Klimatické zmeny

mylis sa tono, on chce tvrdite ze nevieme ci sa bude oteplovat alebo ochladzovat lebo nemame dokazaane vsetky vplyvy. On teda chce tvrdit to co kazdy skeptik - nevieme. To si sa netrafil, tie "banality" co sa bude diat je tak trocha vedlajsie, on neveri a nechape ze sa bude ohrievat nadalej... Som si 100% isty

Pokiaľ sa pamätám, počítali sme tu nárast globálnej teploty a koncentrácie CO2 z veľmi zjednodušeného modelu z Stefanovho - Boltzmannovho zákona. To smiley nepopieral. Pre neho ale nárast globálnej teploty o 2-3 stupne znamená skôr "návrat k optimálnej teplote" Ak sa nemýlim, globálna teplota vplyvom nárastu emisií CO2,  zapríčinená spaľovania fosilných palív, narástla "iba" o 0,75 stupňa. Takže podľa neho, načo tá panika. Tiež sa vyjadril, že fluktuácie teploty tu boli vždy a dá sa očakávať, že teplota sa v krátkej dobe vráti k dlhodobému priemeru. Rovnako extrémne suchá, ktoré sa v posledných rokoch pravidelne opakujú v strednej Európe sú len epizódou, ktorá v štatistickom súbore posledných storočí nemá žiadnu výpovednú hodnotu. V globálnom hospodárstve už aj tak nie sme odkázaní na vlastnú úrodu. Poľnohospodári sa poistia a štát im bude kompenzovať straty. Napríklad v technike už dávno my sami na Slovensku nedokážeme nič vytvoriť a obchody sú plné elektroniky a technických výdobytkov. Rovnako nikto nemôže tvrdiť, že v hypermarketoch chýbajú nejaké potraviny. Príjmy nám rastú, chodíme na dovolenky, lyžujeme v Alpách, tak načo ten pesimizmus.   

a co ked suhlasi s oteplenim pri zdvojanosobeni koncentracie ked ina zaporna vazba ucinok prehlusi, moc si ho idealizujes, z jeho tradicneho nechapania a prekrucania je motivacia jasna, nic nie je dokazane a basta, a my musime robit nieco iba vtedy ked mu to dokazes, jasny blbec, zacem bukvy.

Ludwiga Boltzmana a jeho štatistiský prístup „vedecké elity“ uznali až po jeho samovražde. Jeho depresie možno súviseli aj s ignoráciou jeho publikácií vo vedeckej komunite.  Winston Churchill vraj tvrdil, že „verí iba tej štatistike, ktorú sám sfalšoval“. Človek, aby si potom vybral... Boltzmanova štatistika je platná dodnes, lebo je založená na vedeckých princípoch. Dnes sa väčšina odborníkov zhoduje, že súčasný stav emisií CO2 je neudržateľný a bude mať vážne dôsledky. Prečo by som ich názor mal považovať za komplot a celosvetové sprisahanie. Nikto z nás tu nie je expertom a nebol ním ani Churchill.

Tono :  sic "V pripade globalneho oteplovania nepozname jeho priciny. Problem nevyrieseny.",  

Zvýšená koncentrácia CO2, nesie aj isté benefity, ktoré si moc nepripúšťame.. A o ktoré keď prídeme, mohlo by to veľmi bolieť..

https://motls.blogspot.com/2019/04/thanks-co2-resilience-of-plants-to.html?m=1

CO2 je potravou rastlín, takže keď je ho viac tak aj lepšie rastú.

Navyše sú odolnejšie voči suchu..

Odhad je, že práve zvýšená koncentrácia CO2, je z podstatnej časti zodpovedná za úspech pri zvyšovaní produkcie potravín.

Ak by sme sa vrátili, k predindustriálnej hladine CO2, vďaka znižovaniu jeho produkcie..

..dá sa očakávať pokles produkcie potravín, ich nedostatok a nárast cien.

S ťažkými sociálnymi dopadmi..

Globálne to môže vo vlhkých oblastiach platiť. Lenže straty spôsobené suchom v poľnohospodárstve už dnes dosahujú v niektorých oblastiach 20-40%.  

zvyšovanie CO₂  až také benefity nenesie. nenesie prakticky žiadne.

čísla a matematika by mohli pomôcť trochu sa v tom zorientovať.

stromy nepotrebujú k svojej existencii len CO₂  /je to omnoho zložitejší proces, a robíme lesom horšie ako zle, keď plošne sekáme rúbeme a potom na holé stovky hekrárov vysadíme nové, presvetliť lesy pomáha oveľa viac, ale to je zložitá téma, na najbližšie/

biológovia vedia z druhu, ľahkosti dreva a spústy iných premenných vypočítať, koľko CO₂ spotrebuje strom za svoj život - čo je cca 100 rokov - jeden priemerný strom:

je to od vyše pol tony po 1 tonu.

Jasné, to sú len stromy, ovšem stromy sú pľúca planéty, to sme sa učili už v škole, a dodnes sa na tom nič nezmenilo.

iďme k ľuďom:

podľa jednotlivých vedcov - záleží od toho, nakoľko sú vtipkári a nakoľko vážne sa zaoberajú klimatickými zmenami, odhadujú vydychovanie CO₂ člvoekom od buka do buka, ale realita je nakoniec kdesi okolo týchto čísel:

bežný človek o hmotnosti 70 kg vyprodukuje asi 240 kg CO₂ za rok. pre 10 miliónov ľudí je to 2,4 tony - to je cca 2,4 % celkového CO₂, ktoré deklaruje napríklad Česko, že ho vypúšťa do luftu.

takto to môžeme prepočítať na každú krajinu... vždy vyjdú podobné čísla, stále je veľká väčšina vypúšťaných "skleníkových plynov" medveďou mierou robotou priemyslu.

a teraz k stromom pripočítajme milióny hektárov každoročne siatych a pestovaných rastlín, milióny hektárov sadov so stromami a kríkmi a pistáciami a korením a kdečím.... ktoré spotrebujú nejaký ten CO₂, a k 7 a pol miliardám človekov približne toľko isto hospodárskych zvierat, ktoré vydychujú CO_2....

kolobeh je známy zo škôl, ale to je len ten základ, aby detičky niečo vedeli /si pamätám, že sme sa to učili na vlastivede a v 8. rokoch sme si to pamätali tak, že my dýchame kyslík, stromy oxid uhličitý - trt makový, aj stromy dýchajú kyslík! /  a aby následní dospelí neumreli úplne sprostí.

do tohto kolobehu patrí ešte spústa kdečoho, od uhlíka po kdečo iné, pohlcovanie CO₂ vo vodách a v nerastoch, .... spýtajme sa, koľko CO₂ vyprodukuje auto, spaľovanie uhlia, a ešte kdečo.

moc sme sa rozutekali s tou osožnosťou CO₂, keď tu budeme riešiť, ako dobre bude, keď bude na zemi viac CO₂, aspoň neumreme hladom....

tak takáto priama úmera celkom iste neplatí...

Napríklad logika spaľovania drevoštiepky vychádza z predpokladu, že takto uvoľnené emisie nezvyšujú globálnu koncentráciu CO2. Lenže cyklus pre strom je 80 rokov. Takže ich spálením tu 80 rokov bude koncentrácia CO2 vyššia, ako je dnes a my tu riešime, čo bude za 30 rokov. Uvažuje sa so spaľovaním rýchlorastúcich drevín, lenže tie potrebujú pôdu na úkor iných plodín. Navyše spaľovaním rýchlorastúcich drevín sa odnášajú z pôdy minerálne látky a pôdu treba hnojiť. Výroba a distribúcia hnojiva nie je zadarmo a predstavuje dodatočné emisie CO2. Je pokrytecké stavať v EU "ekologické" elektrárne na spaľovanie dreva a pľundrovať biodiverzitu na na Ďalekom východe, Sibíri, Južnej Amerike a v iných štátoch, v ktorých vládne korupcia. https://www.biosferaklub.info/ako-rozkradaju-ruske-lesy/

http://www.epochtimes.cz/2018112824496/Cinska-poptavka-po-drevu-nici-lesy-v-Rusku-a-v-Zambii.html

Jeden príklad:

Len elektráreň "Drax bude potřebovat ročně zhruba 7,5 milionu tun biomasy v podobě pelet, což znamená spotřebu dřeva z území o rozloze zhruba 12 000 km2". Vlastné drevo Británia nemá, kde ho asi nakúpi? To je skutočne príklad "globálneho myslenia" a na tento eko-biznis dostane ešte aj dotácie. 

https://oenergetice.cz/nazory/dovezena-drevni-hmota-nahrazuje-uhli-nejen-dansku-schyluje-se-k-dalsimu-zelenemu-prusvihu/

Nuž takýto eko-biznis podporujeme dotáciami my všetci aj v cene elektriny.

https://www.investicniweb.cz/news-studie-ekologickych-organizaci-eph-a-cez-patri-mezi-firmy-ktere-nejvic-spini-vzduch-v-eu/

https://archiv.ihned.cz/c1-66029900-kretinskeho-eph-spousti-ve-velke-britanii-jednu-z-nejvetsich-elektraren-na-biomasu-na-svete-stala-13-miliard-korun

Zvýšená odolnosť proti suchu, funguje vďaka tomu, že rastliny si na listoch vytvárajú menej prieduchov ktorými "dýchajú". Keď menej dýchajú tak aj majú nižší odpar vody.

Dôsledky je vidieť pomocou satelitov z vesmíru.. Je to "strašná katastrofa".. Púšte s toho "umierajú", zmenšujú sa a zelenejú..

https://www.nasa.gov/feature/goddard/2016/carbon-dioxide-fertilization-greening-earth

Nárast rozsahu zazelenenej plochy, je už väčší ako dvojnásobok plochy USA.

..

Ak s tohto efektu majú prospech nejaký poľnohospodári, tak je to hlavne v "rozvojových krajinách", v ktorých je poľnohospodárska výroba na nízkej úrovni, bez mechanizácie, zavlažovanie, hnojív a pesticídov.

A práve tam by, strata tohto efektu napáchala najväčšie škody.

Zvýšená odolnosť proti suchu, funguje vďaka tomu, že rastliny si na listoch vytvárajú menej prieduchov ktorými "dýchajú". Keď menej dýchajú tak aj majú nižší odpar vody.

 

alamo

...A keď menej "dýchajú" tak klesá fotosyntéza a klesá aj podiel viazaného CO2... Schopnosť rastlín viazať CO2 závisí od fyziologických procesov, ktoré sú závislé na dostatku vlahy. Celá tá teória prospešnosti zvýšenej koncentrácie CO2 je založená na predpoklade, že rastliny sú v dobrej kondícii. Lenže tá zavisí od dostatku vlahy. Sú samozrejme oblasti, kde globálne oteplenie spôsobuje nárast zrážok a v týchto oblastiach zvýšená koncentrácia CO2 spôsobí aj nárast tvorby zelenej hmoty. To koreluje aj z šírkou letokruhov, ale v suchom období sú letokruhy užšie, bez ohľadu na koncentráciu CO2. Opýtaj sa poľnohospodárov v Česku, na Západoslovenskej, alebo Východoslovenskej nížine, ako im počas posledných suchých rokov "narástli" úrody, iba vďaka zvýšenej koncentrácie CO2.

Tono

https://dennikn.sk/868735/vedci-zistili-preco-maju-tropicke-rastliny-take-velke-listy/

..

https://wattsupwiththat.com/2017/04/05/study-suggests-increased-atmospheric-co2-creates-a-30-growth-in-plant-photosynthesis-during-last-two-centuries/

Štúdia naznačuje, že zvýšený atmosférický CO2 spôsobil 30% nárast fotosyntézy rastlín počas posledných dvoch storočí

Zaujimave je ze klimaskeptici radi operuju tym, ze zvysena teplota povedie k vacsim zrazkam a teda ze sucha budu ustupovat, ze budu ustupovat puste. Ja neviem odkial toto maju, sak to je len tak tresnuta veta ale na tom velmi stavaju, aj na tom ze CO2 povedie k dalsej vegetacii (ako jediny faktor) teda, ze to je dominantne...

Ked ale niekto napise, ze tu ide o problemy v infrastrukture a hlavne oblasti kde uz su teraz vysoke sucha a teploty, tak nepocuju nevidia, ked clovek napise ze to povedie k problemom v ekosystemoch s adaptaciou a migraciou, zas je ticho, ale radi vyberu malu dobu ladovu a hladomor, proste cista manipulacia seba samých a následne druhých.

Skusme to ale rozlusknut:

1. Je naozaj pravda ze z hrnca sa odpari viac vody ked sa ohrieva.

V com je teda hacik, kde je omyl?

To co je dolezite je prudenie, ustalene prúdy, v tom zmysle, že zrázky nie su rovnomerné rozložené. To znamená, ze sú oblasti, ktoré majú na to lepšie predpoklady, preto máme vlhké oblasti aj púšte. No a logika dalej hovori, tam kde je sucho a horko, tam sa odprauje viac vody a sucho rastie, no dazde z ustálených prúdov tam ludovo moc nechodia, cím sa puste teda naopak rozsiruju, toto tvrdia aj klimatologovia, konspiratori tvrdia presný opak.

Dalsia vec co si neuvedomujú , ked davaju "arguemnty" z geologickych dôb je to, že kontinetny vypadali inak a inde, cim teda nezaratavaju tento faktor, vtedy boli ustalené prúdy inak rozlozené a inde...

Nikto z kompetentných nevie odpovedať, prečo je v posledných rokoch v strednej Európe sucho, prečo absentujú celoplošné zrážky, prečo chýbajú hlboké tlakové níže, ktoré celoplošné zrážky v minulosti prinášali. Preco už neplatia pranostiky, ako Medard? Zhodujú sa iba na tom, že to zrejme súvisí so zmenou prúdenia, ktoré zas súvisí s nárastom globálnej teploty. Vyhýbajú sa vysvetliť, aký mechanizmus sa na tom podieľa. Samozrejme neodpovedajú, aby sa vedecky neskompromitovali. Lenže práve tieto otázky im kladú hlavne poľnohospodári. Dlhodobá prognóza súvisí aj s výberom plodín a ochotou vôbec poistiť poľnohospodárov v budúcnosti.

ved tak nejak, ono to ma nejaku pricinu ale prudenie suvisi nie s presne vedeckou teoriou, to je ako keby si chcel vyriesit navier - stokesovu rovnicu. Ale dolezite pre konspiratorov je to, ze tu mame prudenia, tie sa menia. Ale moze to byt iba kratkodoby vykyv (ohladne europy), ale princip to nemeni.

Neočakávam, že počasie možno popísať nejakými analytickými rovnicami. Niekoľko rokov sledujem model https://www.zamg.ac.at/cms/de/wetter/wetteranimation/aladin_animation.php?imgtype=1 ktorého predikcia je veľmi dobrá. Je to síce iba štvordňová predpoveď, ale vývoj sa na prvý pohľad zdá chaotický aj počas tohoto krátkeho obdobia. Najbežnejší scenár je, že vlhkosť a zrážky prúdiace z atlantického oceánu sa nad strednou Európou rozpadajú. Suchým oblastiam sa zrážky "vyhýbajú" a v horách sa opakujú prívalové dažde. Kto vie, aké faktory zohľadňujú v tomto modely. V každom prípade to nie je iba náhoda, určitú rolu v modely musia zohrávať aj iné faktory. 

Ked k nam prichadzaju ustalene prudy na europu, tak to spadne vacsinou niekde na zaciatku, potom sa to odparuje a vyformuje sa oblacnost ktora sa k nam dostane, posilnena dalsim prudom z ustalench prudov od atlantiku. Samozrejme cim je suchsie výpar je coraz mensi, musi teda od atlantiku prichadzat viac oblacnosti co sa asi nedeje

Jasne, lenže ten model dokáže predpovedať, že zrážky, často aj prívalové dažde, spadnú obyčajne na strednom Slovensku, na Orave, alebo v Bratislave. Minulé leto sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tvorili búrky nad Budapešťou a Balatonom. A tento model ich vývoj predpovedal. Búrková oblasť z Maďarska postupovala na sever a na hranici so Slovenskom sa vždy rozpadla. Na hranici medzi Maďarskom a Slovenskom sa veľmi nemení charakter krajiny, jej profil, zastúpenie lesov... Matematicky sa tam nemenia počiatočné podmienky výpočtu. Možno je to náhoda a ten model sa iba 20x za leto "strafil".  Ak by som spravil model, ktorý bude predpovedať, že kde je sucho spadne ešte menej zrážok, tak by som mal určite lepšiu predikciu, ako 50% aj bez matematiky. Dúfam, že ten model nepracuje aj s takouto "umelou inteligenciou", ktorá sa riadi "skusenosťou" z minulosti, na základe ktorej potom predpovedá.

Kratkodobo predsa vieme predpovedat pocasie s vysokou pravdepdobnostou. Horsie to je ale v otazke ako sa pomenia ustalene prudy ( do vzdialenejsej buducnosti), tam je asi o dost nizsia pravdepdobnost. prave preto sa aj tie modely tak drasticky rozchadzaju, resp. nedokazu tu komplexnost citlivo integrovat ..

Lenže aj v krátkodobých predpovediach sa situácia stále opakuje. Kde lokálne neprší dnes, nebude ani zajtra. Možno to hodnotím subjektívne. Podľa mňa globálne oteplenie je trend, ale jeho dôsledky sú veľmi rozdielne na relatívne malom území. To môže súvisieť s lokálnou ekologickou devastáciou krajiny. 

tak tak, ja by som povedal, ze ked sa bavime o klime bavime sa o trende, lenze aj ta strmost trendu je sporna, vstupuje do toho moc udajov, ktorych vahu v case nevieme presne urcit, co teda pomeni vysledky ... Ked sme tu zacinali debatu o tom konspiratori vykrikovali, ze neda sa nic povedat , lenze da sa povedat ze tu je trend a priciny, ich presna kvantifikacia je sporna, tie hrozne zle modely :) Pre nás je podstatne aj to, ze tu je trend ktory s vysokou pravdepdobnostou pokracuje, lenze velka skupina ludi zastiera politikmi, dotaciami, obchodom s emisiam a poskodenou ekonomikou a zastiera sa teda to ci sa vlastne bude oteplovat a co vsetko bude toho dosledkom a ukazuju len AKO velmi sa model netrafil v kvantifikacii, celkovo to je komedia. Ja viem ze ty to vidis podobne, ale ludia elabo nevedia a mudrlanti su na strane, ze nic nie je iste dokazane, preskumane sak ZLE MODELY. Naopak chvalia ako nam len bude dobre kedze pri malej dobe ladovej bol hladomor, takym nevysvetlis nic.

Podľa mňa enviromentály optimizmus je prejavom neochoty akceptovať nejaké obmedzenia konzumného správania. Je to podobné, ako v ekonomike, ktorá funguje na princípe rastu dlhu. Každému je jasné, že to nemôže fungovať naveky. Nikto ale nemá riešenie a tak sa iba snaží vyťažiť čo najviac, z jestvujúceho status quo.

Ano a to je politika a nie veda, princip dlhu znie strasidelne, ale dava moznost rychlo akcelerovat ako vymena minci, dlh sa nemusi nikdy splatit, je to taka pekna ukazka, kde clovek sa rychlo stane konspiratorom, aj ked spravodlivost na svete neexistuje a ani nikdy nebude, preco si to nahovarat, uz sme skusali take pokusy socializmus a pod. 

A to je nam dane, nemyslime na buducnost radi, radi konzumujeme, zopar ludi co nechcu byt len ako kobylky to nezmeni

V ekonomike sa nevyznám, ale rozvoj založený na rastu zadĺženosti nie je neudržateľný model. Je to len spôsob redistribúcie prostriedkov, na ktorí vždy niekto musí doplatiť Je to podobné, ako zákon zachovania energie.