Klimatické zmeny

pred 11 hodinami, smiley pridal:

Ako chces oponovat, musis preukazat, ze CO2 je jediny cinite

hm, a ty nechces dat ani jednu alternativnu moznost.   Aha. Dobre,  je to jasne. 

On 11/19/2024 at 3:20 PM, buky said:

https://faktyoklime.sk/infografiky/koncentracia-co2

Hodim si trochu hrachu na stenu: opticka zmena, vytvorena spojenim dvoch rozlicnych datasetov moze byt sposobena rozlicnostou datasetou a nemusi znamenat zmenu veliciny. Ladovcove proxy nekonci rokom 1958, ked sa zacalo CO2 merat instrumentalne. Schovanie prekryvu  tychto roznych datasetov (ako aj ich zobrazenie rovnakou farbou)  , smrdi "hide the decline". Standartni diskuteri toto  mozu ignorovat, toto je len pre pripad, ze by to tu cital niekdo, kto aj tomu rozumie.

Ano, sucasna koncetracia je asi najvyssia za celu dobu existencie ludstva. Zaroven aj ale aj jednou s najnizsich za celu dobu existencie planety. Nachadzame sa v obdobi Zeme, ktore je vynimocne chladne a ma vynimocne nizke koncetracie CO2, ktore sa standartne pohybuje v tisickach ppm:

On 11/19/2024 at 3:45 PM, buky said:

Ma zaujalo:  V súčasnosti sa za rok  spáli 5 miliárd ton uhlia a 4 miliardy ton ropy.

Len tupé stádo bude tvrdiť, že CO2 je vzácny plyn a nemá ani jeden dôkaz, kam sa pri takom enormnom množstve spálenia fosílnych palív CO2 stratí.

5 miliard ton uhlia a 4 miliady ton ropy znie posobivo. Prirastok 2 molekul CO2 na 1 000 000 molekul vzduchu je uz menej bombasticky.

Nuz, H20 a CO2 su zakladne stavebne kamene zivej prirody. Prevazne z vody a zo "znecistenia"  si postavany ty, ja, cela ziva priroda. "Znecistenie" je jedlo, , ktore jes. CO2 sa nam bohuzial straca z obehu, a v priebehu existencie zivota jeho koncetracia postupne klesala az na hranicu 150 - 180 ppm v poslednych glacialoch, za ktorou uz nie je mozny zivot na Zemi.

Samozrejme je to otazka pomenovania. Pokial niecoho bolo pred 20 000 tak malo, ze uz sa to priblizovalo k hranici, za ktorou uz nie je mozny zivot, tak by som to nazval vzacnym. Ty by si nazval inak?

Nastastie ludia zacali vracat cast tohto strateneho CO2 naspat do obehu spalovanim fosilnych paliv. Aj ked spalia uplne vsetky dostupne fosilne paliva, stale bude do vzduchu vratena len mala cast povodneho CO2, ktoreho tam kedysi bolo 20-nasobne viac.

Nechceme, aby sa CO2 stratilo. Potrebujeme ho vratit naspat do vzduchu, aby sme udrzali zivot na tejto planete. Vdaka vyssiemu CO2 je nasa planete preukazatelne zelensia, potraviny pestujeme s vyssimi vynosmi. A urcitej miere sposobuje oteplovanie, ktore je tiez pre ludstvo celkovo prospene.

opakujem otazku :
Otepluje sa ? 
Rastie podiel CO2 v atmosfere ? 
 

pred 9 hodinami, smiley pridal:

 Ano, sucasna koncetracia je asi najvyssia za celu dobu existencie ludstva. Zaroven aj ale aj jednou s najnizsich za celu dobu existencie planety. Nachadzame sa v obdobi Zeme, ktore je vynimocne chladne a ma vynimocne nizke koncetracie CO2, ktore sa standartne pohybuje v tisickach ppm:

Ak by sme uvažovali len s vplyvom CO2 na globálnu teplotu, radiative forcing je logaritmická závislosť

                                                      ΔF=5.35⋅ln(C/C0)

Z logaritmickej závislosti vyplýva, že nárast koncentrácie CO2 nemá tak dramatický dopad na nárast radiative forcing. Ak by sme uvažovali s hodnotou koncentrácie CO2 v kambriu 7000 ppm, vyšla by hodnota ΔF = 17.2 W/m^2. Tomu zodpovedajúci nárast globálnej povrchovej teploty ΔT = 4.9 °C. V kambriu, podľa tohto výpočtu, bola globálna teplota, (len vplyvom CO2) cca 20 °C. V grafe sa udáva hodnota 22 °C, čo nie je až tak zlý výsledok, keďže nárast globálnej teploty nespôsobuje iba CO2. Podmienky v kambriu boli ale odlišné. Napríklad atmosféra v kambriu mala nižší obsah kyslíka (okolo 10–12 %, v porovnaní so súčasnými 21 %).

Tento jednoduchý výpočet, dáva dobré kvantitatívne výsledky globálnej teploty v kambriu a rovnako aj pre nárast globálnej teploty v post industriálnom období. Čo sa ale úplne vymyká tomuto výpočtu je, že z proxy dát v grafe nevyplýva žiadna korelácia medzi koncentráciou CO2 a globálnou teplotou. A to je problém, ktorý priamo odporuje fyzikálnym zákonom.

Tento rozpor sa dá vysvetliť nepresnosťou proxy dát (v serióznom grafe by bol uvedený aj rozptyl hodnôt),  No aj tým, že  globálnu teplotu pred stovkami miliónov rokov ovplyvňovali faktory, ktoré mali podstatne významnejší vplyv, ako len koncentrácia CO2.

To by ale nebola príliš optimistická prognóza pre súčasnosť, preto že nekorelujúca zmena teploty s CO2 ide aj na vrub klimatickej citlivosti planéty, v ktorej dnes antropogénny faktor hrá stále významnejšiu rolu.  

Len pre ilustráciu, našiel som graf, kde je ilustrovaný rozptyl proxy dát koncentrácie CO2. Podobný rozptyl sa dá očakávať aj pri globálnej teplote.

pred 8 hodinami, tyso pridal:

opakujem otazku :
Otepluje sa ? 
Rastie podiel CO2 v atmosfere ? 
 

Aký máš dôkaz, že za nárast teploty je zodpovedný nárast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme? Hovorí sa že zdanie klame. Hoci sa na prví pohľad zdá byť logické, že za nárast priemernej teploty je zodpovedný nárast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme, nieje to pravda!

Ak by nárast priemerných teplôt bol spôsobení silnejším skleníkovým efektom atmosféry, malo by sa to prejaviť poklesom LW žiarenia vyžarovaného do vesmíru. Ako je možné, že do vesmíru uniká viacej LW žiarenia?

Dokedy chceš ignorovať výsledky družicových meraní?

https://www.mdpi.com/2073-4433/12/10/1297

10 hours ago, tyso said:

hm, a ty nechces dat ani jednu alternativnu moznost.   Aha. Dobre,  je to jasne. 

Vsak ani ty neches dat jedinu alternativnu moznost pre horoskopy. Akym pravom teda opovazujes spochybnovat astrologiu?

pred 2 hodinami, Tono pridal:

Tento jednoduchý výpočet, dáva dobré kvantitatívne výsledky globálnej teploty v kambriu a rovnako aj pre nárast globálnej teploty v post industriálnom období. Čo sa ale úplne vymyká tomuto výpočtu je, že z proxy dát v grafe nevyplýva žiadna korelácia medzi koncentráciou CO2 a globálnou teplotou. A to je problém, ktorý priamo odporuje fyzikálnym zákonom.

Tento rozpor sa dá vysvetliť nepresnosťou proxy dát (v serióznom grafe by bol uvedený aj rozptyl hodnôt),  No aj tým, že  globálnu teplotu pred stovkami miliónov rokov ovplyvňovali faktory, ktoré mali podstatne významnejší vplyv, ako len koncentrácia CO2.

To by ale nebola príliš optimistická prognóza pre súčasnosť, preto že nekorelujúca zmena teploty s CO2 ide aj na vrub klimatickej citlivosti planéty, v ktorej dnes antropogénny faktor hrá stále významnejšiu rolu.  

 

stovky miliónov dozadu bola intenzita slnka vyššia, čo je významný faktor. Tie rekonštrukcie dát su nespoľahlivé, kde sú veľké intervaly merania, nemáme meranie napr. po roku, ale po tisíckach rokov aj viac, z toho grafu vôbec nevieme v akom intervale sa prevádza meranie, keďže ide o dlhé obdobie, ta rekonštrukcie nepôsobí vierohodne. Zároveň nevieme ako v tak dávnom období to bolo s vodnou parou, čo je ďalší významný faktor. Možno dôležitú úlohu tu zohráva aj metán. určite ho bolo tiež o dosť viac v atmosfére ako dnes. V tak dávnom období neboli ľadovce na severnej a južnej pologuli, jedine ak došlo k nejakej nárazovej udalosti, ktorá spôsobila prudké ochladenie no a potom máme efekt aj albeda.

S tou intenzitou som si preveril asi nie je pravda, skorr naopak intenzita bude rast do buducnosti, ale to sú miliardy rokov. Existuju však indície, že napr. plynní obri boli bližšie k slnku a potom sa vzdialili, v inych hviezdnych sustavach su plynny obri bližšie k materskej hviezde. Migracia velkých planét spôsobuje aj pohyb zvyšných planét a jednoducho mohla byt Zem bližšie k slnku. ( o niečo). Ďalší faktor je tektonika, kontinenty boli inak rozložene.

Homo sapiens si myslí, že spotrebnou činnosťou môže životnému prostrediu len pomôcť a tak nás čaká v budúcnosti len blahobyt. To predpovedá aj astrológia. 

pred 33 minútami, robopol pridal:

stovky miliónov dozadu bola intenzita slnka vyššia, čo je významný faktor. 

Naopak, pred približne 600 miliónmi rokov bolo Slnko o 2–4 % menej žiarivé, než je dnes. Dnes je slnečná konštanta približne 1361 W/m² (priemer na hornú hranicu atmosféry Zeme). Pred 600 miliónmi rokov bola táto hodnota nižšia o 2–4 %, teda približne 1310–1330 W/m². To je o cca 30 až 50 W/m² menej, ako dnes. Pre porovnanie, vyššia koncentrácia CO2 7000 ppm v období pred  600 miliónmi rokov predstavuje zvýšenie intenzity žiarenia na povrchu zeme len o 17.2 W/m^2. 

Ano, pozrel som, že intenzita s časom rastie, ale nie je zaručená vzdialenosť od slnka. Existuje teória, že Plynný obor ako je Jupiter, Saturn boli významne bližšie k slnku, ich gravitačné pôsobenie na Zem a ich posun by ovplyvnil aj vzdialenosť Zeme od Slnka. V iných hviezdnych sústavách vidíme skôr opak, že plynný obrovia sú bližšie k hviezde, naše predpoklady, že sa sformovali ďaleko od slnka môže byť chybná.

Pohyb planét v slnečnej sústave sa dá relatívne presne matematicky modelovať aj v zápornom čase. Problém je, že v tomto systéme aj malé zmeny počiatočných podmienok môžu viesť k diametrálne rozdielnym výsledkom. Ak ale zadáme s dostatočnou presnosťou počiatočné podmienky, zodpovedajúce súčasnej polohe a hybnosti planét (a všetkých telies) v slnečnej sústave, mali by sme poznať aj stav pred 600 miliónom rokov. Lenže slnečná sústava je aj súčasťou galaxie, tak som si nie celkom istý. 

smiley,   ak sa zhodneme ze astrologia ukazuje jasnu korelaciu medzi hviezdami a osudom ludi, tak   samozrejme to nebudem spochybnovat.  A ak mas hypotezu preco je to tak, tak  ak ju chcem spochybnit tak budem navrhovat alternativy.
Preto sa pytam na to ci sa zhodneme na  to ze sa otepluje.   Ak ano,   ci sa zhodneme na tom ze CO2 rastie.
Ak ano, tak ci mas inu alternativnu teoriu. Ak nie, tak mas jedinu hru v meste. 

vladimir,   hm.   A ako si vysvetlujes  text v tvojom odkaze "At this point, we describe the direct observation of the greenhouse effect".

Vedecké argumenty potvrdzujúce, alebo vyvracajúce vplyv CO2, by nikdy nenašli takú publicitu a nepolarizovali by vedeckú a laickú spoločnosť, ak by ich dôsledky neboli spojené s ekonomikou. Veľký tresk je tiež doposiaľ nevyriešenou vedeckou otázkou, ale nemá žiadny ekonomický dopad na spoločnosť.

Klimatoskeptici pokladajú enviromentalistov za brzdu ekonomického rozvoja a enviromentali vidia budúcnosť ľudstva v udržateľnom rozvoji spoločnosti, bez ohľadu na rast populácie.

Vsetko co ma dopad na spolocnost je politika, tomu sa neda  vyhnut.   Debata o globalnom oteplovani Titanu by ziadne vasne nebudila.

Častým argumentom klimatoskeptikov je, že v dávnej minulosti bolo v atmosfére Zeme podstatne viac CO₂ , ako dnes a napriek tomu boli globálne teploty vhodné pre život. Z proxy dát vychádza, že v kambriu bola koncentrácia CO₂ dokonca 7000 ppm, voči pred industriálnej hodnote 280 ppm, čo je o 25 krát viac.

Použijem vzťahy z https://clivebest.com/blog/?p=4697
                       

                                              DS = 5.35 * ln(C/C0) 

                                             DT =DS/(4*epsilon*sigma*T^3)

Pre nárast koncentrácie CO₂ v post industriálnom období dosaďme: 

Priemerná globálna teplota v predindustriálnom období (približne medzi rokmi 1850 a 1900) sa odhaduje na okolo T= 13.7 °C a koncentrácia CO₂ bola C0 = 280 ppm, epsilon = 0.65. V roku 2023 sa koncentrácia CO₂ v atmosfére pohybovala okolo C = 420 ppm. Dosadením dostaneme radiative forcing

                                                       DS = 2.17 W/m²

Tomu zodpovedá nárast teploty v postindustriálnom obdobdobí vplyvom CO₂

                                                       DT = 0.6 °C

Skúsme zistiť, ako by narástla teplota, ak by koncentrácia CO₂ dosiahla C = 7000 ppm, aká bola v kambriu.

                                                      DS = 17.22 W/m²

                                                      DT = 4.95 °C

Globálna teplota by bola  T =13.7 + 4.95 = 18.65°C

Dnes je slnečná konštanta približne S =1361 W/m² (priemer na hornú hranicu atmosféry Zeme). Prepočítaná hodnota na povrch gule a albedo je 238 W/m². 

 Pred 600 miliónmi rokov bola táto hodnota nižšia o 2–4 %, teda približne 1310–1330 W/m². To je o cca 30 až 50 W/m² menej, ako dnes. Vezmime priemernú hodnotu 1320 W/m². Prepočítaná hodnota na povrch gule a albedo je 231 W/m². Rozdiel intenzity žiarenia zo Slnka dnes a pred 600 miliónom rokov je cca 7 W/m². Ak zahrnieme korekciu zníženej intenzity žiarenia zo Slnka, dostaneme radiative forcing

                                  DS = 17.22 - 7 W/m² = 10.2 W/m²

                                  DT = 2.94 °C

Globálna teplota pred 600 milión rokmi, (iba vplyvom koncentrácie CO₂ a zníženej intenzity slnečného žiarenia), by bola  T = 13.7 + 2.94 = 16.64°C.

Dnes je globálna teplota vplyvom všetkých faktorov cca 15°C. Vplyvom len nárastu CO₂ v postindustriálnom obdobdobí, by bola teplota  T = 13.7 + 0.6 = 14.3°C. Nárast 15°C - 14.3°C = 0.7 °C ide na vrub ostatných faktorov, hlavne sklenníkových plynov. Nárast globálnej teploty je teda zhruba dvojnásobný, voči nárastu len vplyvom CO₂.

Ak by sme tento výsledok aplikovali na kambrium, nárast teploty by bol 2 * 2.94 °C  = 5.88 °C. Teplota v kambriu by bola T = 13.7 + 5.88 = 19.58°C. V grafe z proxy dát vychádza cca 22 °C.

Samozrejme tento hrubý výpočet nezohľadňuje, že v kabriu boli iné podmienky. Viac pevniny bolo zaplavenej morom, tektonické pohyby, sopečná činnosť, výrazne kolísala hladina CO₂ a striedali sa teplé a chladné obdobia. Podstatné je, že vplyv CO₂, ako skleníkoveho plynu, proxy dáta nijako nespochybňujú. Ale argument, že globálna teplota 22 °C, aká mohla byť v teplých obdobiach kambria je vhodná pre život dnes, je ignoranciou podmienok na planéte vtedy a dnes.    

Tono,  ked sa otepli akoo v kambriu, tak zivot urcite neskonci.  Ale ci preziju nase civilizacie, to je otazka.   Ak sa zacnu presuvat miliardy ludi, tak to ziadne vojska nezastavia. 

Rast globálnej teploty antropogénnym vplyvom o 1.1 až 1.2 °C sa naozaj nezdá tak dramatický. Problém je, že je to stredná hodnota a sú už na planéte oblasti, kde priemerná teplota narástla o 2 až 4 °C. A to je už vážne, ak sa to udialo v tak krátkom čase. Život samozrejme neskončí, ale mnohé druhy vymrú a iné, napríklad parazity, obsadia nové niky. Zníži sa biodiverzita a od nej závisí aj kvalita nášho života. 

On 12/3/2024 at 9:39 PM, tyso said:

smiley,   ak sa zhodneme ze astrologia ukazuje jasnu korelaciu medzi hviezdami a osudom ludi, tak   samozrejme to nebudem spochybnovat.  A ak mas hypotezu preco je to tak, tak  ak ju chcem spochybnit tak budem navrhovat alternativy.
Preto sa pytam na to ci sa zhodneme na  to ze sa otepluje.   Ak ano,   ci sa zhodneme na tom ze CO2 rastie.
Ak ano, tak ci mas inu alternativnu teoriu. Ak nie, tak mas jedinu hru v meste. 

Korelacia velicin A a B moze znamenat rozne veci: A vplyva na B. B vplyva na A. C, ktore sa meni. vyplva na A aj B.

Teplota koreluje aj posunom Zemskeho polu, cenou postovych znamok v USA a nespocetnym mnozstvom dalsich veci, ktore mali posledne desatrocia rastuci trend. Na zaklade tvojej  argumentacie sa teda daju teda vytvorit miliony alternativnych teorii.

Naozaj tu budeme preberat jak v pomocnej skole, ze korelacia nedokazuje kauzalitu?

On 12/3/2024 at 10:52 AM, tyso said:

opakujem otazku :
Otepluje sa ? 
Rastie podiel CO2 v atmosfere ? 

Otepluje sa? : zalezi na casovej skale. Na skale dekad sa otepluje.

Rastie podiel CO2 v atmosfere ?  - CO2 za posledne dekady rastie - rovnako ako milion dalsich velicin.

A kedy  by si chcel pochopiť, že v prírodných vedách sa nedá žiadna teória dokázať? Všetky teórie sa testujú pozorovaním a keď sa to potvrdzuje, tak tomu veríme. Tak to odkáž aj pre Klimčíka, že nech si doštuduje základy, keď už sa cíti ako matematický fyzik.

V klíme je to to isté, máme rozumnú teóriu, mame merania a tie sú v súlade s teóriou o antropogénnom vplyve. Tak už chod do prdele s tým tvojím dokazovaním.

5 hours ago, Tono said:

Rast globálnej teploty antropogénnym vplyvom o 1.1 až 1.2 °C sa naozaj nezdá tak dramatický. Problém je, že je to stredná hodnota a sú už na planéte oblasti, kde priemerná teplota narástla o 2 až 4 °C. A to je už vážne, ak sa to udialo v tak krátkom čase. Život samozrejme neskončí, ale mnohé druhy vymrú a iné, napríklad parazity, obsadia nové niky. Zníži sa biodiverzita a od nej závisí aj kvalita nášho života. 

Uz pred mnohymi rokmi som sa tu slusne a pokorne spytal na vedecke argumenty pre tvrdenie, ze oteplovanie globalne zhorsi podmienky pre zivot a pre ludi. Ziadne som zatial nedostal. Konkretne o ake vedecke studie sa opieras, ked tvrdis, ze biodiverzita a kvalita nasho zivota sa znizi pri otepleni o o 2 až 4 °C? Ked sa v mladsom Dryase oteplilo o 7 °C behom par dekad, nastalo snad nejake katastroficke vymieranie? Ma tato viera, ze oteplenie zhorsi podmienky vobec nejaky racionalny zaklad?

Sme v dobe ladovej, hlboko pod teplotnym normalom (a optimom) Zeme. Priemerna teplota je zhruba 15 °C, optimum pre zivot je zhruba 25 °C. Prirodzene prostredie cloveka su tropy: iba tam dokaze prezit bez siat a zasob jedla. V dosledku oteplenia a narastu CO2 je nasa planeta zelensia, vynosy z pestovania su vacsie. Z historie vieme, ze teplejsie obdobia boli pre civilizacie ovela priaznivejsie, nazyvame ich "klimaticka optima".

Este raz, uvediem sumarizacnu tabulku zo reportu IPCC, AR6 WG1 kapitola 12.

Zvysi sa teplota, bude viac horucav, nepatrne stupne hladina mora.

Nepribudnu povodne ani sucha ( s vynimkou pluvialnych povodni), nebude viac prirodnych poziarov, nebude viac tornad, ani extremnejsie burky.

Ubudne vln mrazu, ktore maju podstatne vacsiu mortalitu ako horucavy. Ubudne ladu a vecne zmrznutej zeme - uvolni sa priestor pre zivot.

Naozaj ti z tohto vychadza, ze sa snizi biodiverzita?

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/downloads/figures/IPCC_AR6_WGI_Chapter12_Table_12_12_1.jpg

https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg1/downloads/figures/IPCC_AR6_WGI_Chapter12_Table_12_12_2.jpg

pred 14 hodinami, smiley pridal:

Naozaj tu budeme preberat jak v pomocnej skole, ze korelacia nedokazuje kauzalitu?

hm,   ak nutne potrebujes dokazovat ze v klime si druhy vladimir, tak prosim.
Ale naozaj sa zhadzujes zbytocne,   CO2 je sklennnikovy plyn a tak jeho narast sposobuje rast teploty.   Kauzalny vztah tam mas od zaciatku a vies to.   Nemusis sa hrat na idiota.

Ale tak sa pozrime na dosledky,   oteplenie zeme znamena ze sa posunu klimaticke zony ( a to sa realne deje, aj na Slovensku).   A to znamena naklady na prisposobenie,  lenze to dokazu len bohatsie krajiny, v chudobnych krajinach to znamena migraciu.  Urodna sibir nepomoze severnej afrike,  dnesna migracna kriza je uplna pohoda voci tomu co pride.   Zmena ma vitazov aj porazenych.

Len tak https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2024/cislo-2/jsme-pocatku-zrychleneho-oteplovani.html

pred 1 hodinou, smiley pridal:

Korelacia velicin A a B moze znamenat rozne veci: A vplyva na B. B vplyva na A. C, ktore sa meni. vyplva na A aj B.

Vidis,  chapes ze ked najdes silnu korelaciu, tak tam je nejaky vztah ale nemusi to byt priama kauzalita.   A ked spominas astrologiu, tak skutocne najdes korelaciu medzi znameniami a napriklad uspechom v sporte.   Je to divne ale je to fakt.   A tak sa daju najst tie C vplyvy.

A preto sa stale pytam na tie alternativne priciny,  pretoze tak sa robi veda.  Robis hypotezy a testujes ich.   A kedysi si nejake dal ale testy ukazali ze nesedia a tak padli ako dovod.    Predstava ze nedokazeme dat ani alternativne hypotezy je absurdna.  Len nesedia.  A ak vylucis nemozne, tak to co ostane je prijaty vedecky model.  
 

Ten mladší Dryas je zaujímavý a nedávno som videl dokument o zaniknutých civilizáciách na Netflixe - starodavne apokalypsy. https://www.csfd.sk/film/1250637-starodavne-apokalypsy/prehlad/  v súvislosti s veľkou potopou (Noemova archa).

Podlá príčin hypotéz je, že sa významne narušila AMOC cirkulácia ( atlantická poludníková prevrátená cirkulácia). Čo mohlo byť spôsobené telesom z vesmíru, napríklad úlomky z kométy/meteorit, ktoré zasiahli Laurentide ice sheet, Blizko Gronska. A možno nie a bola to iná príčina napr. Vulkanická činnosť. 

citat: wiki

K výraznému ochladeniu na severnej pologuli došlo počas mladšieho dryasu, ale oteplilo sa aj na južnej pologuli. V mnohých oblastiach po celom svete sa množstvo zrážok podstatne znížilo (hnedé) alebo zvýšilo (zelené). Celkovo to naznačuje veľké zmeny v termohalínovej cirkulácii ako príčinu.

https://en.wikipedia.org/wiki/Younger_Dryas

Takže ak sa tu bambulko čuduje a dáva za príklad mladší Dryas po dobe ľadovej, tak to samozrejme má svoju príčinu  a najpravdepodobnejšie je, že to odštartoval objekt z vesmíru.

K zániku druhov: Znova ak človek nemá klapky na očiach tak vie, že dnešná civilizácia masívne urbanizovala krajinu, zabrala veľa životného priestoru rôznym druhom, takže je úplne prirodzené, že druhy zanikajú + nadmerný lov+ zmeny v klíme. To všetko patrí do antropogénneho vplyvu. 

Ďalšia vec je taktiež úplne jasná a to je, že pri zmene klímy sa príroda snaží nájsť nejaký nový rovnovážny stav, sprievodným javom takej zmeny sú napr. suchá, prívalové dažde  iné fenomény, ktoré rastú a samozrejme ako civilizácia rastie tak sú aj škody oveľa väčšie. Prvý a druhý Vladimír v tom vidia niečo iné a nedokázané, ale to sú bežné fyzikálne javy.