Klimatické zmeny

No je to hodne zložité a ja ako laik môžem len porovnať grafy koncentrácie CO2 a globálne otepľovanie Zeme.

pred 8 hodinami, smiley pridal:

Mas pocit , ze klimaticka citlovost 8'C, navyse bez pozitivnej kladnej vazbym, je znamy fakt?

o tom som nepisal, skus si najst ineho strawmana,   pisem o tom ze CO2 je sklennikovy ply, teda ze pohlcuje urcite frekvencie.  A toto sa da pouzit pre jednoduchy vypocet ako sa otepli.  Napriklad to predviedol Tono,  ale naozaj je to stredoskolska fyzika.   Vysledok nie je realita ale  jej prvy odhad.

tyso, ako má z tebou niekto diskutovať o klíme keď nedokážeš ani posúdiť kedy má atmosféra menší skleníkový efekt, či pri zamračenej oblohe alebo pri vyjasnenej oblohe?

Ak pri Millikanovom experimente kvapky oleja získali elektróny od molekúl vzduchu, potom pri tomto experimente boli prítomné aj kladné ióny vzduchu.

vladimir,  ja  jednoducho nemam chut hadzat hrach na stenu, teda neustale.   Niekedy nieco napisem ale s tebou nie je mozna diskusia.
Ak mas zamracene, tak oblaky odrazaju teplo zo zeme a tak zvysuju teplotu.  Ale na druhej strane brania aby sa teplo dostalo na zem.  Ty si sa rozhodol ze si nic o tom neprecitas ale mas nazor.  Ok,  mne je to jedno.
Ale priamo s temou oteplovania to nesuvisi.

A okrem toho netusis plno inych veci a mne sa nechce ti vysvetlovat (a aj to marne) vsetko.  

pred 1 hodinou, 1vladimir pridal:

tyso, ako má z tebou niekto diskutovať o klíme keď nedokážeš ani posúdiť kedy má atmosféra menší skleníkový efekt, či pri zamračenej oblohe alebo pri vyjasnenej oblohe?

Ak pri Millikanovom experimente kvapky oleja získali elektróny od molekúl vzduchu, potom pri tomto experimente boli prítomné aj kladné ióny vzduchu.

ty veríš na elektróny? som prekvapený, vieš o tom, že ich nikto na vlastne oči nevidel?

pred 13 hodinami, smiley pridal:

Snad az na malickost, ze nie je potrebne ratat nekonecny geometricky rad, staci si zostavit sustavu rovnic podla Kirhofovych zakonov.

Napríklad, ak by vrstva CO2 pohltila celé spektrum žiarenia, polovica by sa vyžiarila späť na povrch zeme a polovica do Vesmíru. Celková energia by bola súčtom geometrického radu s kvocientom q  = 1/2. Súčet radu je:

                                                           S = a/(1 - q) 

S je celkový súčet (celkové množstvo energie),

a je prvý člen radu (počiatočná energia, ktorá je vyžarovaná zo Zeme)

                                                   S = a/(1 - 1/2) = 2a

To znamená, že celková energia, ktorá sa vráti na povrch Zeme, bude dvojnásobkom počiatočnej energie.

Vrstva CO2 odrazí polovinu žiarenia, ale len z úzkej časti infraspektra k povrchu zeme. Zem sa touto časťou spektra zohreje, ale ako čierne teleso, povrch Zeme vyžiari len úzku časť infraspektra, ktorú znova pohltí vrstva CO2. To sa opakuje. Integráciou intenzity v hraniciach úzkeho spektra absorpcie CO2 a spektra čierneho telesa by sme mohli vypočítať reálny kvocient q. Ten by bol ale podstatne menší, ako 1/2, takže súčet radu by nebol omnoho väčší, ako prvý člen. Túto moju úvahu, som uviedol len pre zaujímavosť a možno nie je správna.

pred 3 hodinami, robopol pridal:

ty veríš na elektróny? som prekvapený, vieš o tom, že ich nikto na vlastne oči nevidel?

Já som vychádzal z toho čomu veria vedci a čo sa vyučuje na dnešných školách.

Najslabší skleníkový efekt má atmosféra pri vyjasnenej oblohe. Hoci pri vyjasnenej oblohe nočná teplota klesá rýchlejšie ako pri zamračenej oblohe, vďaka vyššej dennej teplote je vyššia aj priemerná teplota. Nárast priemerných teplôt nieje dôkaz že dochádza k zosilneniu skleníkového efektu atmosféry Zeme, hoci sa to na prvý pohľad mnohým zdá. Zdanie občas klame. Všetky dôkazy (merania) sú v prospech môjho tvrdenia, že hlavnou príčinou klimatických zmien je slabší skleníkový efekt atmosféry Zeme.

vladimir, slabsi sklennikovy efekt znamena chladnejsiu zem.  Tvoje slova neznamenaju to co si myslis ze znamenaju.
Na teplotu zeme maju urcite vplyv aj oblaky, ale CO2 uplne urcite tiez a to narastlo vyznamne.  U oblakov to nie je jasne.   Nasiel som ze ich cisty vplyv je ochladenie zeme o 5 stupnov,  ale  nenasiel som jasnu zhodu ako to bude s ich vplyvom pri raste teploty.  V modeloch je to niekde kladne, niekde zaporne. Zavisi to od typu oblakov, zemepisnej sirky  a tak je tvoje laicke tvrdenie voci nejasnym dokazom.  
CO2  URCITE zvysuje teplotu zeme,   v tom spor skutocne nie je.  To len oddeluje tych co o tom nic nevedia od tych co o tom nieco vedia.   Nejasne mozu byt spatne vazby.   https://cs.wikipedia.org/wiki/Zpětné_vazby_klimatických_změn 

Dňa 8. 6. 2023 at 21:21, Tono pridal:

Nedalo mi to a spravil som aproximáciu 3 stupňa podľa ktorej je nárast teploty:

dT = 1/6*(-2*sigma*T0^2+(4*sigma^2*T0^4+6*sigma*dI)^(1/2))/sigma/T0

Keď dosadím pre CO2:

T0 = 288.15K;  dI = 2.17W/m^2; sigma = 0.567e-7 W/m^2/K^4

Dostanem nárast globálnej teploty pre nárast koncentrácie CO2 z 280 na 420 ppm,

dT = 0.4 °C.

Ak zahrniem aj vplyv ostatných sklenníkových plynov dI =  3.222, dostanem nárast priemernej globálnej teploty

dT = 0.59 °C.

Pre severné oblasti s priemernou teplotou T0 = 273.15°C

dT = 0.69 °C.

NASA uvádza hodnotu dT = 0.89 °C https://climate.nasa.gov/vital-signs/global-temperature/

To je podľa mňa celkom "slušná" zhoda, aj pri tak zjednodušenom modely.

Ak by sa koncentrácia CO2 zdvojnásobila z 420 na 840 ppm, globálna teplota by stúpla o dT = 0.68 °C.  Teda zďaleka nie na hodnoty 1,5 až 4 °C, ako predpovedajú modely. Podstatnú rolu v náraste globálnej teploty zrejme zohráva aj nárast ostatných sklenníkových plynov, zmena charakteru povrchu, množstvo zrážok, vegetácie, skupenské teplo vyparovania... Tie sú dnes ekvivalentné hodnote, ako by dnes, bez ich vplyvu, bola koncentrácia CO2 viac, ako 508 ppm. A v tomto ohľade, ako stanoviť ich budúci vplyv, sa môžeme spoliehať len na klimatické modely. Dnes sa za hlavný faktor, zodpovedný za nárast globálnej teploty, považuje vplyv emisií CO2. To je síce pravda, ale podľa mňa je to príliš zjednodušujúce. Z týchto elementárnych výpočtov je zrejmé, že iba takýto argument neobstojí. Rast globálnej teploty je komplexnejší problém a ak by sme ho chceli riešiť iba znižovaním emisií CO2, tak sa nám to zrejme nepodarí. 

Citoval som vlastný príspevok, z ktorého sú zaujímavé dva údaje. 

"Nárast koncentrácie CO2 z 280 na 420 ppm, predstavuje  nárast teploty povrchu Zeme o dT = 0.4 °C."

"Ak by sa koncentrácia CO2 zdvojnásobila z 420 na 840 ppm, globálna teplota by stúpla o dT = 0.68 °C." 

Je to podstatne menší nárast teploty, ako vychádza z klimatických modelov, ale aj podstatne menej, ako vychádza z meraní. Je to logické, lebo tento výpočet nezohľadňuje vplyv spätných väzieb. Nárast súčasnej globálnej teploty o 1.2 °C  je trojnásobný, voči tomuto výpočtu.   

Dnes sa celá agenda okolo klimatických zmien koncentruje okolo jediného "vinníka", ktorým je nárast koncentrácie CO2. Nechcem tým tvrdiť, že CO2 nehrá významnú úlohu, ale nie takú, aká sa dá vysvetliť z výpočtu. Celkový antropogénny radiative forcing od predindustriálnej éry sa odhaduje na približne +2,3 až +2,7 W/m² (podľa IPCC AR6, 2021). K celkovému post industriálnemu radiative forcing prispieva CO₂ 60 - 70 %. 

Predpovedaný nárast globálnej teploty klimatických modelov pre budúcnosť je ale podstatne vyšší, dokonca o 3 až 4 °C. Takáto predpovedaná hodnota nezodpovedá výpočtu globálnej teploty z radiative forcing. Môže takýto  (takmer 6 násobný) nárast priemernej teploty ísť len na vrub kladných spätných väzieb, teda klimatickej citlivosti?

Faktom ale je, že v strednej Európe bol už v súčasnosti nameraný nárast priemernej teploty o cca 2 °C. To je  3,3 krát viac, ako by to vyplývalo z radiative forcing. V Arktíde už o viac ako 3 °C.

Takéto lokálne zmeny teploty nie sú ale ničím nezvyčajným. (Napríklad Golfský prúd zohrieva severné oblasti, najmä západnú Európu, o približne 4 až 8 °C, v porovnaní s inými regiónmi na podobnej zemepisnej šírke. Takáto  lokálna zmena teploty má ale logické vysvetlenie, spôsobuje ju distribúcia tepla Golfským prúdom.) Ako vysvetliť, že v strednej Európe došlo k nárastu priemernej teploty o 2 °C, v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami (t. j. s obdobím pred rokom 1750) ?  Golfský prúd neovplyvňuje tak výrazne teploty v strednej Európe, ako severozápadnú Európu a viac menej sa nezmenil. Zmenil sa ale charakter tryskového prúdenie vo vysokých vrstvách atmosféry.

CO2 zohráva významnú úlohu v náraste globálnej teploty. No sústrediť všetku pozornosť iba na tento faktor zrejme nevyrieši problém klimatických zmien. Podľa mňa hrá významnú rolu v klimatických zmenách a hlavne v danej oblasti, aj negatívny antropogénny vplyv, urbanizácia, odlesňovanie, vysúšanie mokradí, intenzívne poľnohospodárstvo... Vplyv nárastu CO2, tieto negatívne zásahy človeka do prostredia, bude iba umocňovať. 

pred 19 hodinami, Tono pridal:

Dnes sa celá agenda okolo klimatických zmien koncentruje okolo jediného "vinníka", ktorým je nárast koncentrácie CO2.

Práve toto je najväčší problém pri boji proti klimatickým zmenám. V dnešnej dobe nikto nehľadá príčinu klimatických zmien. hlavným vinníkom klimatických zmien je pokles krátkovlnného žiarenia odrazeného od atmosféry Zeme.

https://www.mdpi.com/2073-4433/12/10/1297

Menej odrazeného žiarenia = viacej absorbovaného žiarenia = viacej tepla. Otepľovalo by sa aj bez nárastu koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme. 

pred 15 hodinami, 1vladimir pridal:

 hlavným vinníkom klimatických zmien je pokles krátkovlnného žiarenia odrazeného od atmosféry Zeme.

 

A to pripisuješ k čomu.

vladimir,  nie odrazeneho ale vyziareneho.  A  rozdiel je prave to co zachyti CO2.  Ako vidis,  mas vinnika, len nerozumies.

pred 12 hodinami, buky pridal:

A to pripisuješ k čomu.

Vďaka silnejšiemu skleníkovému efektu atmosféry Zeme by malo klesať množstvo infračerveného žiarenia vyžarovaného do vesmíru, ale v skutočnosti stúpa!

Vďaka strate vrchnej časti atmosféry ktorú tvorili tie najmenšie častice, atómy vodíka a hélia, na ktorých dochádzalo k Rayleighovmu rozptylu, došlo k poklesu krátkovlnného slnečného žiarenia odrazeného od atmosféry Zeme späť do vesmíru.

Vďaka strate vrchnej časti atmosféry dopadá do nižších vrstiev atmosféry viacej slnečného žiarenia, kde na väčších molekulách dochádza k Ramanovmu rozptylu žiarenia, pri ktorom sa mení vlnová dĺžka žiarenia. Viacej infračerveného žiarenia vyžarovaného atmosférou nespôsobuje silnejší skleníkový efekt atmosféry, ale rozptyl väčšieho množstva slnečného žiarenia.

On 11/20/2024 at 11:29 AM, Tono said:

Vrstva CO2 odrazí polovinu žiarenia, ale len z úzkej časti infraspektra k povrchu zeme. Zem sa touto časťou spektra zohreje, ale ako čierne teleso, povrch Zeme vyžiari len úzku časť infraspektra, ktorú znova pohltí vrstva CO2.

Nuz co Zem vyziari, zalezi od toho, ako sa zohreje, lebo Stefan-Boltzmanov  zakon ( I = sigma * T^4 ) , nie?

A podobne je to s CO2, ktore ziarenie neodrazi, ale ho pohlti, zohreje sa a podla toho vyziari dalej.

To, co si popisal, sa uz dost podoba idealnemu jednovrstvovemu radiacnemu modelu, kde uvazujes jednu vrstvu CO2, co ti pohlti vsetko ziarenie. Zaujima ta rovnovazny stav, teda na povrchu s teplotou Ts, ako aj vo vrstve CO2 s teplotou Ta, musi byt energia vstupneho ziarenia rovna energii vystupneho - to su tie Kirhoffove zakony.

Povrch: Vstupuje ti energia od Slnka S, a ziarenie od vrstvy CO2, teda :  S + sigma * Ta^4 = sigma * Ts^4

Vrstva CO2: Vstupuje ti ziarenie z povrchu a vystupuje dve ziarenia smerom nadol a nahor:  sigma * Ts^4 = 2 * sigma * Ta^4

Mozes to zobrat aj celkovo, ze vstup od Slnka S musi byt rovanky ako vystup z CO2 vrstvy:  S = sigma * Ta^4 , ale to uz bude len linearna kombinacia predchadzajucich dvoch rovnic.

Vyriesenim rovnic ti vyjde :

Ta^4 = S/sigma   ,  Ta = 255 K = -18 'C  .... co je vlastne teplota Zeme bez atmosfery (je to  teplota Mesiaca)

Ts^4 = 2 * Ta^4  , Ts = 303 K = 30 'C  ....  teplota na povrchu je teplejsia faktorom stvrtej odmocniny z dvoch  - to je to zvyseniew v dosledku sklenikoveho efektu.

CO2 teda ziarenie neodraza, ale pohlti, zohreje sa a podla toho vyziari dalej.

On 11/18/2024 at 11:42 PM, tyso said:

ved ho uved, nech viem o com hovoris. Alebo nikto zo skeptikov nebol schopny ho vytvorit? To by dost nieco naznacovalo.

Astrologii asi neveris, co? Takze budes skeptik. Tak uved horoskop, ktory predpoveda buducnost lepsie ako tie od astrologov. Alebo ho nikdo zo skeptikov nebol schopny vytvorit? To by dost nieco naznacovalo ( = astrologia funguje).

Nie je potrebny "lepsi" teplotny index, aby sa dalo poukazat na zavazne nedostatky (hlavne nereprodukovatelnost) sucasnych teplotnych indexov, tak ako nie je potrebny lepsi horoskop, aby si mohol vyvratit astrologiu.

Ked zoberies teplotu len zo stanic z nezastavanych oblasti, klesne ti oteplovaci trend takmer na polovicu: z 0.89 'C za storocie na 0.55 'C za storocie, ako to ukazuje tato studia:

The Detection and Attribution of Northern Hemisphere Land Surface Warming (1850–2018) in Terms of Human and Natural Factors: Challenges of Inadequate Data, August 2023, Climate 11(9):179, DOI:10.3390/cli11090179

Malá noticka.

Poslednou masmediálnou masážou, ohľadom klimatických katastrof, bola povodeň v Španielsku.

S odstupom času vysvitlo, že ju nespôsobili žiadne klimatické zmeny, ale sprostá idiotokracia. 

V regióne Valencia bolo z ekodebilistických dôvodov zbúraných mnoho desiatok vodných nádraží, ktoré prispievali k regulácii vodných tokov.

Výsledok - dokonalá katastrofa. Musím pripustiť, že fakt človekom spôsobená.

https://neviditelnypes.lidovky.cz/zahranici/spanelsko-ideologicky-nevhodne-nadrze.A241122_075957_p_zahranici_nef

Treba dodať, že organizácia tejto idiotokratickej kataklizmy bola plne financovaná a zorganizovaná Európskou komisiou. 

Citát

Podľa Európskej komisie najmenej 150 000 bariér v európskych riekach už neslúži svojmu zamýšľanému účelu alebo už nie sú potrebné. Odstraňovanie riečnych bariér sa čoraz viac považuje za praktické, lacné a žiadané riešenie, ktoré prispieva k plneniu cieľov Rámcovej smernice o vode Európskej únie , ktorá sa zameriava na znižovanie a odstraňovanie znečisťujúcich látok a zároveň zaručuje primeranú vodu pre potreby voľne žijúcich živočíchov a ľudí. 

https://en.wikipedia.org/wiki/Dam_removal

Dňa 22. 11. 2024 at 7:31, tyso pridal:

vladimir,  nie odrazeneho ale vyziareneho.  A  rozdiel je prave to co zachyti CO2.  Ako vidis,  mas vinnika, len nerozumies.

Podľa vedcov je CO2 priehľadné pre krátkovlnné žiarenie! Môžeš mi prezradiť, čo podľa teba spôsobilo pokles krátkovlnného žiarenia vyžiareného do kozmu?

Dňa 22. 11. 2024 at 23:26, smiley pridal:

CO2 teda ziarenie neodraza, ale pohlti, zohreje sa a podla toho vyziari dalej.

Zle som sa vyjadril - odráža, mal som samozrejme na mysli spätne vyžaruje.

CO2 nepohltí všetko žiarenie. Tento pomer definuje parameter epsilon, čo je Emisivita vrstvy CO₂. Je mierou schopnosti tejto vrstvy absorbovať a vyžarovať infračervené žiarenie. Ak má vrstva CO₂ emisivitu napríklad 0.8, (čo je hodnota pre Zem, pre koncentráciu a hrúbku jej CO2 vrstvy), znamená to, že absorbuje (a re-emituje) 80 % dopadajúceho infračerveného žiarenia vo svojom absorpčnom pásme. Rovnice, ktoré si uviedol treba teda upraviť. Rovnako súčet nekonečného radu bude mať kvocient q = 1/2/epsilon. Súčet radu bude s = 1/(1-1/2/epsilon). Pre epsilon = 0.8 bude s=1.3333. 

Upravená sústava rovníc by mala mať tvar:

S + epsilon*sigma * Ta^4 = sigma * Ts^4

sigma * Ts^4 = s*epsilon*sigma * Ta^4 + epsilon*sigma * Ta^4

Riešenie sústavy je:

Ta = 1/s/sigma/epsilon*(S*sigma^3*s^3*epsilon^3)^(1/4)

Ts = (s*epsilon+epsilon)^(1/4)*Ta

Po dosadení za:

sigma = .5670e-7 W/m^2/K^-4;   epsilon = 0.8;  s = 1.3333; S = 238 W/m^2; 

dostávame:

Teplota vrstvy CO2:           Ta = -22.68 °C

Teplota povrchu Zeme:     Ts = 19.60 °C

Nezaručujem, že moje úvahy sú správne, ale sú bližšie k reálnym meraným hodnotám. Priemerná teplota povrchu Zeme, by mala podľa meraní vyjsť cca Ts = 15 °C. Lenže toto je hrubý výpočet, kde sme zanedbali napríklad rotáciu Zeme. Teplota povrchu Zeme sa v dôsledku rotácie mení, v závislosti od privrátenej časti Zeme k Slnku (mení sa teda, vďaka tepelnej zotrvačnosti, aj intenzita radiácie z jej povrchu, zo 4 mocninou povrchovej teploty) a my sme počítali len s privrátenou stranou Zeme k Slnku a spriemerovali sme túto hodnotu na celý povrch Zeme. Preto sme za S nedosadili  intenzitu žiarenia z privrátenej strany Slnka cca S = 1000 W/m^2, ale hodnotu S = 238 W/m^2 

p.s.

Ak by sme neuvažovali s atmosférou, na privrátený povrch Zeme by dopadala intenzita slnečného žiarenia S = 1360 W/m^2. Povrch, na ktorý dopadá žiarenie zo Slnka je Pi*R^2 a povrch Zemegule je 4*Pi*R^2. Na povrch Zeme teda dopadá priemerná intenzita:  

                                 I = Pi*R^2/(4*Pi*R^2) = S/4 = 1360/4 = 340 W/m^2.

Albedo Zeme je cca A = 0.3, takže (1 - A) = 0.7 a priemerná intenzita absorbovaného žiarenia povrchom Zeme je 238 W/m^2.

22 hours ago, Tono said:

Zle som sa vyjadril - odráža, mal som samozrejme na mysli spätne vyžaruje.

CO2 nepohltí všetko žiarenie. Tento pomer definuje parameter epsilon, čo je Emisivita vrstvy CO₂. Je mierou schopnosti tejto vrstvy absorbovať a vyžarovať infračervené žiarenie. Ak má vrstva CO₂ emisivitu napríklad 0.8, (čo je hodnota pre Zem, pre koncentráciu a hrúbku jej CO2 vrstvy), znamená to, že absorbuje (a re-emituje) 80 % dopadajúceho infračerveného žiarenia vo svojom absorpčnom pásme. Rovnice, ktoré si uviedol treba teda upraviť. Rovnako súčet nekonečného radu bude mať kvocient q = 1/2/epsilon. Súčet radu bude s = 1/(1-1/2/epsilon). Pre epsilon = 0.8 bude s=1.3333. 

Upravená sústava rovníc by mala mať tvar:

S + epsilon*sigma * Ta^4 = sigma * Ts^4

sigma * Ts^4 = s*epsilon*sigma * Ta^4 + epsilon*sigma * Ta^4

Riešenie sústavy je:

Ta = 1/s/sigma/epsilon*(S*sigma^3*s^3*epsilon^3)^(1/4)

Ts = (s*epsilon+epsilon)^(1/4)*Ta

Po dosadení za:

sigma = .5670e-7 W/m^2/K^-4;   epsilon = 0.8;  s = 1.3333; S = 238 W/m^2; 

dostávame:

Teplota vrstvy CO2:           Ta = -22.68 °C

Teplota povrchu Zeme:     Ts = 19.60 °C

Nezaručujem, že moje úvahy sú správne, ale sú bližšie k reálnym meraným hodnotám. Priemerná teplota povrchu Zeme, by mala podľa meraní vyjsť cca Ts = 15 °C. Lenže toto je hrubý výpočet, kde sme zanedbali napríklad rotáciu Zeme. Teplota povrchu Zeme sa v dôsledku rotácie mení, v závislosti od privrátenej časti Zeme k Slnku (mení sa teda, vďaka tepelnej zotrvačnosti, aj intenzita radiácie z jej povrchu, zo 4 mocninou povrchovej teploty) a my sme počítali len s privrátenou stranou Zeme k Slnku a spriemerovali sme túto hodnotu na celý povrch Zeme. Preto sme za S nedosadili  intenzitu žiarenia z privrátenej strany Slnka cca S = 1000 W/m^2, ale hodnotu S = 238 W/m^2 

p.s.

Ak by sme neuvažovali s atmosférou, na privrátený povrch Zeme by dopadala intenzita slnečného žiarenia S = 1360 W/m^2. Povrch, na ktorý dopadá žiarenie zo Slnka je Pi*R^2 a povrch Zemegule je 4*Pi*R^2. Na povrch Zeme teda dopadá priemerná intenzita:  

                                 I = Pi*R^2/(4*Pi*R^2) = S/4 = 1360/4 = 340 W/m^2.

Albedo Zeme je cca A = 0.3, takže (1 - A) = 0.7 a priemerná intenzita absorbovaného žiarenia povrchom Zeme je 238 W/m^2.

Ach ja hlava derava, uz k predchadzajucemu prispevku som chcel prilepit nejaky zo standartnych tutrialov do jednovrstvoveho radiacneho modelu a zabudol som. Napriklad aj tento z wiki :

https://en.wikipedia.org/wiki/Idealized_greenhouse_model

Ja som len chcel zacat od toho najjednoduchsieho modelu, kde je jedna vrstva, co zachyti vsetko ziarenie. Existuju viacvrstve modely, a modely, kde vrstva zachyti iba urcitu cast ziarenia.

Vo wiki  epsilon 0.87 a uvadzaju, ze zvysenie na epsilon 0.80 zodpoveda zdvojnasobneniu CO2. Nepisu ale ako sa k hodnotam 0.87 pre sucasnost a 0.80 pre zdvojnasobnenie CO2 dopracovali, ci to len nenafitovali na teploty. Okrem rotacie, ako aj rozneho oziarenia Zeme na rovniku a poloch, je hlavne zjednodusenie v predpokladu jednej vrstvy, nakolko k absorcii ziarenia CO2 dochadza v roznych vyskach a pri roznych teplotach atmosfery, moze dojst aj k viacnasobnemu pohlteniu a podobne.

Ak budem mat niekedy cas, chcel by som si pozriet komplikovaniesie modely, ze co vsetko vedia obsiahnut, a ake dobre priblizenie je z ich pohladu jednovrstvy model opisany vo Wiki.

Kazdopadne tento model nedokaze vypocitat oteplenie zo svysenia CO2, pretoze epsilon hodnoty 0.78  a 0.80 tam uz vstupuju ako hotove hodnoty, namerane, nafitovane alebo vypocitane z ineho modelu.

pred 1 hodinou, smiley pridal:

Ach ja hlava derava, uz k predchadzajucemu prispevku som chcel prilepit nejaky zo standartnych tutrialov do jednovrstvoveho radiacneho modelu a zabudol som. Napriklad aj tento z wiki :

https://en.wikipedia.org/wiki/Idealized_greenhouse_modelo modelu.

Pri odvodzovaní som si všimol, že v dôsledku veľkej nelinearity Stefan Boltzmanovho zákona, aj relatívne malé odchýlky parametrov, ako napríklad  emisivita vrstvy CO₂, vedú na diametrálne odlišné hodnoty tepoty atmosféry a povrchu Zeme. Emisivita vrstvy CO₂ je spriemerovaná hodnota (fitovaná) a k chybe dochádza už len z dôvodu príliš jednoduchého modelu, ktorý nekorešponduje s realitou. Baviť sa pri takomto matematickom modely o rozdiele predikovanej priemernej teplote povrchu Zeme o 2 - 3 °C je úplne irelevantné. Nepresnosť modelu ale nespochybňuje predpoklady, na ktorom je model založený, poukazuje iba na zložitosť riešenia tohto problému v jeho komplexnosti.

To, o čo sa môžeme dnes oprieť, je radiative forcing. Táto hodnota už implicitne zahrňuje parametre, ktoré matematické modely dokážu kvantitatívne odhadnúť  len veľmi nepresne.

Podľa odhadov IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change, AR6, 2021) je celkové radiačné pôsobenie od začiatku priemyselnej revolúcie +2.72 W/m² (k roku 2019) v dôsledku ľudskej činnosti. To zodpovedá výraznému otepleniu, ktoré pozorujeme dnes. Oponenti antropogénneho radiative forcing +2.72 W/m² musia ponúknuť iný racionálny dôvod, aby ich oponentúra mala vedeckú hodnotu.

Dňa 22. 11. 2024 at 19:46, 1vladimir pridal:

Vďaka strate vrchnej časti atmosféry dopadá do nižších vrstiev atmosféry viacej slnečného žiarenia, 

Aký je dôvod straty vrchnej časti atmosféry ? Len aby somal jasno, či ide o ľudskú činnosť.

pred hodinou, buky pridal:

Aký je dôvod straty vrchnej časti atmosféry ? Len aby somal jasno, či ide o ľudskú činnosť.

Samozrejme že ide o ľudskú činnosť. Gravitačné pole Zeme nedokáže zakriviť dráhy neobmedzenému počtu častíc tak aby neodleteli do kozmu ale ostali obiehať okolo Zeme. Každá jedna družica umiestnená na obežnú dráhu okolo Zeme pripraví Zem o časť atmosféry. Vďaka družiciam Zem stráca tie najmenšie častice (atómy vodíka a hélia) na ktoré pôsobí gravitácia najmenšou silou a na ktorých dochádzalo k Rayleighovmu rozptylu slnečného žiarenia a preto dochádza k poklesu krátkovlnného žiarenia odrazeného od atmosféry. 

Hoci americký vedci vedia o strate vodíka i hélia, tvária sa že je to prirodzený jav hoci nemajú žiaden dôkaz že k tejto strate dochádzalo aj pred umiestnením prvej družice na obežnú dráhu okolo Zeme. 

https://faculty.washington.edu/dcatling/Catling2009_SciAm.pdf

Otázkou zostáva, či vďaka nesprávnemu gravitačnému zákonu vedci nechápu vplyv družíc na hrúbku atmosféry, alebo tento vplyv ignorujú zámerne aby mohol pokračovať biznis v kozme a preto sa snažia hodiť zodpovednosť za klimatické zmeny na producentov emisií. 

pred 37 minútami, 1vladimir pridal:

Otázkou zostáva, či vďaka nesprávnemu gravitačnému zákonu vedci nechápu vplyv družíc na hrúbku atmosféry, 

Potom nejde len o družice, ale aj 10 000 ton vesmírneho odpadu. No neviem. ak by táto hmotnosť priťahovala molekuly vrchnej atmosféry, tak sa na ňu nalepí. Nehovoriac, že táto hmotnosť netvorí jeden celok - teleso. Alebo máš iný dôkaz ohľadom gravitačného zákona ?

Na chvíľu odbočím: 1vladimír, mňa neustále udivuje táto vákuová komora, kde sa podvrdzuje gravitačný zákon. Nejde mi do gebuľe, ako to gravitácia robí aby mali telesá rôznej hmotnosti rovnaké zrýchlenie.