Či chceme, či nechceme, ale pravdou je fakt,že tento rok, ktorý bude za pár dni minulosťou bol výročným , aj keď mnohí najmä tí zanietenejší o tom nechcú počuť ani slovo.

Niekoľkými riadkami pripomeniem o čo sa vlastne jedná. V marci sme si pripomenuli 70 výročie vzniku našej prvej štátnosti a v októbri 70 výročie zvolenia prvého prezidenta Slovenskej republiky Dr.Jozefa Tisa.

Našťastie dnes už môžme verejne a nahlas písať aj o takýchto výročiach, aj keď pritakávači tvrdej kliky kritikov na všetko a všetkých, čo sa v tom období dialo, sú v neustálom pozore, aby náhodou niekto nevychválil, či už Slovenský štát,alebo niektorého z jej čelných predstaviteľov ,ako keby sa ich to historické a najmä naše Slovenské vôbec netýkalo. A preto uvádzam aj túto stránku do pozornosti: http://www.youtube.com/watch?v=b7B9hJa_ABA&feature=related

Nie nebudem tu rozvádzať historické udalosti toho obdobia, kto chce ľahko sa dostane k potrebnej literatúre faktu a tam už našťastie nie skreslenými pohľadmi je povedané, tak ako to bolo v skutočnosti a keď si aj prečítate rozsudok Národného súdu na jar 1947 s našim prvým prezidentom ľahko sa dovtípite,prečo musel byť Dr. Jozef Tiso odsúdený na trest smrti.Len sa mi chce veriť, že snáď príde doba,kedy skutočná pravda bude konečne pravdou pre všetkých. Že náš prvý prezident bol kontraverznou osobnosťou, nepoviem nič svetaborného, že tam kde mal mlčať, hovoril, že tam kde mal hovoriť a konať, mlčal a nekonal,čo určite nebolo diplomatické ani štátnicky múdre, ale do tej doby sme nemali vrcholového štátnika, do tej doby nevládol celou Európou fašizmus , Nemecký nacionalizmus a nik nevedel,že sa pripravuje vojenská agresia do Poľska, Francúzska,ZSSR,že vyypukne svetová vojna, nik nevedel,že Tretia ríša sa chce vysporiadať so všetkými židmi v Európe raz a navždy takým krutým spôsobom,že to mohlo napadnúť iba absolútne beštie v ľudskej koži.

Prezident Dr.Jozef Tiso nemal pripustiť deportácie slovenských občanov za žiadnych okolnosti, bohužiaľ stálo to viac ako 50 000 ľudských životov, na druhej strane po potlačení povstania zachránil niekoľko tisíc zajatých slovenských vojakov za ústupok nemeckej brannej moci, keď v BB vyznamenal vojakov Wermachtu a verejne sa svojim vystúpením Nemecku poďakoval.

Netvrdím,že tieto výročia, lebo oni podľa mňa sú výročiami, by sa mali nejako sláviť, ale ako za spomienku to určite stojí.Je to iba naša história nás Slovákov a k nej patrí nielen to dobré,ale aj to, ktoré mnohých stálo život a v novodobých dejinách ľudstva nemusíme ísť ďaleko napr. agresia USA vo Vietname a nik z Američanov si kvôli tomu nebude sypať 1000 rokov popol na hlavu, i keď je to mnou povedané až príliš tvrdo, ale je to tak.

Holocaust vyvolaný fašistickým Nemeckom bude navždy holocaustom s cieľom vyvraždenia celej jednej rasy v Európe a nikto to už nezmení, keby vtedajší predstavitelia Slovenského štátu vedeli k čomu svojimi zákonmi prispievajú určite by konali inak, ale toto je už iba v rovine špekulácii a slovičkárenia keby bolo keby.

Už nech bola naša prvá štátnosť akákoľvek, podobne ako náš prvý prezident, ale boli a vždy zostanú iba naše Slovenské a nič s tým nenarobíme.