Vraj najkrajšie sviatky roka. Ale ako to vlastne je a bolo ? Pohľadom človeka stredného veku môžem iba konštatovať, ten fantasticky sviatok narodenia Pána sa z našich príbytkov vytratil. Tí starí podľa ktorých sme sa i my, vtedy mladí, držali, sú už na večnosti, a my dnes v našom veku, i keď máme snahu dodržiavať všetky zvyky, ako tak pozerám a sledujem následovníkov nemáme. A tak najskôr to pekné z minulosti zapadne prachom, ako mnohé iné.

Písať o o komercionálnom vnímaní Vianoc nie je potrebné, veď všetci sme svedkami neprestajného búšenia reklamy na všetkých masmediálných úrovniach, až to človeku lezie na nervy, a prepíname programy, stíšime zvuk alebo zrovna vypneme prijímač.

Vianoce z rokov detstva sa nikdy nevrátia. Aj keď neboli to sviatky plné drahých darčekov, ale príchodom prvých vločiek snehu, mrazov nielen deti hovorili častejšie o Ježiškovi, o Vianociach, o Kračune, Viliji, ale aj dospelí, ktorí sa rovnako tešili a hlavne pripravovali na tieto prekrásne dni. Už zabíjačky, ktoré sa väčšinou odbavovali týždeň pred Katarínou, aby bolo čerstvé mäsko, údenené kobásky, údená šoudra, slaninka, pripomínali:Čas narodenia Ježiška sa blíži. A tak všetci, starí, mladí sa tešili , boli k sebe milší, ohľaduplnejší, aj naše prehrešky sa akosi bezbolestnejšie pardonovali. V takomto čase už obyčajne bolo dostatok snehu, blízka rieka bola zamrznutá a po príchode zo školy aktovka do kúta, hokejka,kanady na plece, rieku som mal ani nie sto metrov od domu a až do tmy každý deň hokej. A aby bola aj nejaká zmena, sem tam partia rozhodla, vytiahli sa bežky a davaj tá, už sme lozili po okolitých lesoch a horských cestách. A aby nebolo zmenám koniec, vybudovala sa sánkarská dráha o dĺžke viac ako dva kilometre a tak sa zapáčila všetkým, že sa tam dokonca konali majstrovstva Slovenska žiakov a mladšieho dorastu.

Obyčajne týždeň pred Vilijou sa chodilo na stromčeky, ktoré boli už vyhliadnuté, ale stávalo sa, že šikovnejší viťúzi od susedov nás predbehli. Samozrejme, že každý chcel fichtu, jedličku, a tak mnohokrát sme začali ráno a skončili až večer a v nohách bolo aj dvadsať,tridsať kilákov. Ale čo to bolo pre nás ? Nič, na druhý deň bez toho aby sa niekto sťažoval sme hrali hokej do večera.

Neexistuje zabudnúť na túto prekrásnu dedinskú predvianočnú atmosféru, na Štedrý večer, keď sa zažíha stromček, modlitby, cesnak a med, posypne, hučiaci oheň v murovanej peci, a ta jedinečná vôňa a jedine v tento prekrásny večer.... vôňa jedličky, vôňa dymu z pece a to všetko zmiešane s vôňou čerstvo upečených cukroviniek,koláčov a jabĺk na šifonéroch .

Po večeri bolo u nás zvykom ísť k najbližšej rodine pod okná zaspievať vianočné pesničky a zakoledovať:"..... a na tuto Viliju hojnijše, spokojnijše,zdravše, veselše...." a potom polnočná a celá dedina vysvietená, v štipľavom mraze, kedy sa vám pri nádychu lepia nosné dierky, dedina z komínov plná dymu z dreva, omša a prekrásny stromček v kostole ... a presne o pol noci petardy, aby celý svet vedel, že sa Ježiško, Spasiteľ sveta narodil... a všetci navzájom si vinšujeme pokojné Sviatky a v pokoji, v zdraví, i šťastí, celý ďalší rok.

Na záver priatelia, by som vám všetkým z úprimného srdca chcel popriať prekrásne prežitie Vianoc a narodenie nášho Spasiteľa a Vykupiteľa . S pozdravom Jozef.