Opäť, iba tak, sedím,smolím nejaký ten riadok,domom sa ozýva praskot horiaceho dreva,kvapky dažďa od noci buchocú na okná,dokonca teraz sa aj blýska i buráca hrom, nárazový a rýchlo sa meniaci vietor vyháňa z krbu vôňu dymu miešajúc sa s mojím ,tejto jesene prvýkrát, zvareným mladým vínom s klinčekmi,a vôňou povedľa na starej almare uložených dul, jabĺk a hrušiek.

Pre mnohých je takéto počasie skôr depresívne, veď áno, kto nemá rád jas slnečných lúčov aj s patričným teplotným efektom, ale takáto atmosféra, keď sedíte pred oknom v postaršom dome, chrbát vám ohrieva žiara ohňa aj s daným zvukovým efektom a do toho vnímate zmiešane vône,vonku je faktický nezvyčajná októbrová búrka,stromy majú svoj farebný svet,oknom stekajú veľké kropaje dažďa... toto všetko vás musí donútiť a napísať iba tak, zopár riadkov, podeliť sa aj s inými, teda s vami, čo sem tam čítate môj blog. Zrak,sluch a čuch mi v tomto momente prinášajú tak typickú jesennú atmosféru,keď úroda aj od Boha je v pivnici a komore,keď uvažujete, na ktoré miesto posadíte nové stromy a ktoré,pretože už dosluhujú, vytnete,či preriedite liesky,ktoré nedali to čo mali dať,a kde založíte ďalší záhon liečiviek... a pritom koštujete posledný burčiak a naplno vdy######ete vôňu zvareného iršay oliver,dáte mu ešte lyžičku trstinového cukru.... a zohrieva.

Čas sťa splašený žrebec, toť iba nedávno , ešte nebol ani čas jari, a strihal sa vinič,i prosil som : O Pane , daj aby bol dobrý čas,aby neboli choroby, aby pršalo, kedy má pršať, aby svietilo slnko, kedy má svietiť,aby vinič nezgniavil ľadovec, aby mal cukornatosť i kyselinky... a všetko stalo sa , ďakujem Pane. A nielen ďakujem za seba, ale za všetkých, a ďakujem i za dnešný prekrásny deň,za hojnosť dažďa,veru už bolo sucho a je nutné dať už zrno chleba do zeme, i repka olejka chcela vodu, ale i príroda ako taká včítane zveri .