Ročník ubehol ako voda:Mali sme uzavreté semestre bez možnosti prenášať si naše základné povinnosti z jedného skúškového obdobia na druhé a bol to niekedy aj dobré,ked duša študentská vždy mala snahu si všetko zľahčovať, čo je aj tento prípad a takéto opatrenie dekana malo niečo do seba, síce stúpli žiadosti o dekanské termíny, ale ony boli vždy vysoké, ved toto bola škola technická a hlavne tí kolegovia s chabými znalosťami matiky, fyziky, chémie obyčajne v prvých dvoch ročníkoch , ak sa nedoučovali zákonite pohoreli a boli vždy najvážnejšími adeptami o poslednú možnosť u dekana a niektorí aj u rektora. No chvála Bohu tento rok to môj prípad nebol a tak som mal pred sebou 4 mesiace nič nerobenia,teda študentského " v e g e t ," i keď nebolo to až tak, predsa chlapec z gruntu mal aj povinnosti voči rodine a hlavne voči hovädziemu dobytku, ktorí sme doma stále chovali. A tak nejako sa tradovalo, že minimálne na 1,5 DJ/dobytčia jednotka /krmiva vo forme sena na celé zimné obdobie pokosím,nasuším, naložím,i vyložím a za pomoci koníkov odveziem.Bujaré roky tohto úseku mladosti nepoznali hranic.No však to poznáte, ak zrovna ste nepatrili ku knihomoľom,uzavretým niekde v kúte alebo nedajbože trpeli komplexom menejcennosti. Ja a moji priatelia ani jedným ,i keď mňa poza chrbát tým knihomoľom prezývali,vraj kvôli štúdiu na výške , a že od mojich ôsmych rokov mi pravidelne zo spoločnosti "priatelia krásnych kníh " poštou chodili objemné a ťažké balíky, čo sa v takej dedinke neutají.Narobení po celom týždni,keď do krčmy sa chodilo až podvečer a maximálne tak na jedno pivo plus dve slivky a poldruha hodinku trocha poklábosiť, čo nové , a čo s víkendom,ktorý sa počas leta nikdy nazaobišiel bez muziky. Padol návrh zájsť na blízku vodnú nádrž,uvariť si kotlíkový guláš,vypiť zo dve,tri fľaštičky slivovičky,vykúpať sa a zatancovať na muzičke, kde sa vedelo,že tam chodia dievky zo širokého okolia a hlavne nie okukané, ako u nás alebo v susedstve. A víkendová akcia bola schválená.Guláš rozvoniaval na široko ďaleko,veď aj musel, v partii sme mali profesionálneho kuchára, ale kým nebol uvarený nesmel sa dotknúť štamprla,inak by to bolo všetko možné, ale guláš určite nie. A my zo solidarity sme si chodili nalievať za blízke kríky a tvárili sa,že gágor zavlažujeme iba popradskou desinkou.V podvečer už rozbujarení s pesničkou pri gitare sme sa pripravovali na muziku v blízkom kempe a navzájom si robili chute na nové nami neokukané dievčatá, ktorých tu bolo neúrekom zo všetkých kútov Slovenska.Človek mieni,život mení ,čo v našom prípade platilo na sto percent a skoro sme sa toho,čo sme sa najviac tešili ani nedostali.Čo čert nechcel náš kuchár, ktorý po poslednom okorenení a prisolení včítane koštovky si dával do nosa jeden štamprlík za druhým sa nejako dostal do slovnej potyčky s jedným z partie od vedľa, ako vysvitlo boli to Blaváci a západného Slovenska. Od slov k činom i začali padať údery a kopance , priateľ bol zakrvavený na zemi. Ako prvý som pochopil,že toto nemôže dopadnúť dobre, my sme boli šiesti,ich bolo pätnásť,oni boli všetci obutý v ťažkých vojenských kanadách a my skôr pripravený na muziku,ako na čunder,iba v ľahkých botaskách,oni -každému viselo z opaska kožené púzdro a trčala rukoväť dýky alebo noža, my jeden veľký kuchársky nôž,lyžice,kotlík a poniektorí vreckové nože malého kalibru. Pozreli sme jeden na druhého ja som chytil do rúk dlhý horiaci papek z nášho ohňa a zo dvakrát ovalil útočníka,ako pomsta za kamráta,ktorý už bol na nohách a mastným medeným kotlíkom ako zmyslov zbavený mlátil hlava nehlava a pretože pôvodom bol Rusín hlasito sa aj v tomto jazyku povzbudzoval, čo vyzeralo asi takto:" je... ti tvojoho vuca i matir,i tvoji šytky sestry,i cilu tvoju rodinu,šitkych vás tu pozabyvam,i tu vás šytkych zakopu jak psoch a ostatných porjižu i šmarju do priehrady naj vas ryby zožerut... , a stále dookola a on sám s tým jedným, v tomto prípade útočným nástrojom rozohnal všetkých, a mne to prišlo tak smiešne a nielen mne, že čochviľa sa naša partia váľala od smiechu po zemi a muselo to byť nákalzlivé,pretože aj Blaváci sa postupne pridali, síce rukami brániac si hlavu, a bola z toho komédia, čo ako posledný pochopil náš " šefkuchár " už zmorený tým veľkým kotliskom spadol na zem ,utieral si zakrvavený nos a smial sa s nami. A to je asi všetko. Potom už bola tá muzika a nad ránom sme si všetci aj naši noví priatelia zaplávali krížom priehradou a istili loďkou.Čo keby náhodou? Zdravie je naprednejšie