Jednoducho boli to "70"roky a vtedy určite som nemyslel,že do budúcna môže byť aj niečo krajšie... a krajšie obdobie ako toto, hlavne ak sme boli nainfikovaní slobodou a predzvesťou možného nástupu skutočnej demokracie,ako sme to často počúvali na Radio Welle,Hlase Ameriky ... a takú muziku a od takých kapiel na rádio Luxembourg,akú už po nás nemal nikto šancu počúvať .

Roky štúdia, či na gymnáziu a neskôr na vysokej škole je možno pre každého osobitná a samostatná kapitola života a ak nie,tak pre mňa určite.

Bol som zamilovaný a nie hoci ako , ale vtedy sa tomu hovorilo:Po uši , a iná terminológia "raz naraz a nafurt ." Dnes môžem s istotou povedať áno, nafurt, i keď to nebolo také jednoduché a križovatiek s rôznymi lákadlami, až , až,včítane tých..., no však dôvtip máte, a až takto verejne pertraktovať svoje súkromie určite nebudem.

Vojak z povolania zo mňa naisto nebude a v Českých Budejoviciach aj napriek veľmi krásne popísanej možnej mojej kariére som toto zamietol, i keď súdruhovia mali eminentný záujem a vydržali v presvedčovaní skoro tri hodiny, pokiaľ som sa ja ešte stále v uniforme nezdvihol,čo bolo na tú dobu trúfale,ak nižšia šarža chce ukončiť rozhovor takýmto spôsobom, slušne poďakoval a poprial zdaru a naveky ostal " blbým " civilom , ale mnoho prekrásnych aj úsmevných spomienok ostalo navždy.

Dostal som priestranný a zariadený byt v starom ešte predvojnovom štýle , smreková dlážkovica,všetok nábytok z masívu,priestranná kúpelňa s mosadznou do leskla vydŕhnutou vaňou a umývadlom,taktiež s veľkým a širokým mosadzným valcom na spodku s pootvoreným dvierkami na kúrenie drevom pri zohrievaní vody. A spálňa ? Bože môj to nebola spálňa a postele, to bolo letisko a nočná obrovská pracovňa,ktorú som už v živote nikdy takú veľkú nemal. a všetko tam silno vŕzgalo,od stoličiek,cez všetky dvere a dlážku, iba fantastická manželská posteľ nie ..a to by som vtedy Nemcovi po ktorom som to dostal určite zatlieskal... Nato ,že fádne prízemie slúžilo,ako obchodné priestory,vrch bol veľmi čistý,vymaľovaný na bielo a všade bolo cítiť starostlivú ruku. Celý dom alebo lepšie povedané stavanie bolo v typickom nemeckom štýle, ktorého základy najskôr siahali niekde do konca 17.storočia .

Prvý deň ma mojim podriadeným predstavil a uviedol do funkcie sám hlavný bos - riaditeľ,zanietený komunista,keď bol členom UV KSS, ale zo starého sedliackeho rodu , jeden z posledných v tak vysokom postavení s citom pre poľnohospodársku výrobu,keď sám z tej výroby vyšiel,ale vysokoškolské vzdelanie nemal,i keď praxou sa mu málokto vyrovnal,čo niekedy zaváňalo kultom osobnosti. Mal doslúžiť vo funkcii riaditeľa dôchodok, čo boli iba 3 roky a mnohí sa hotovali na tento post najmä po straníckej línii.

Na tomto veľkom stredisku - farme som bol ako jediný s vysokoškolským vzdelaním, čo som si ani neuvedomoval, jednoducho som ešte nestrovil fakt :Už sa ti skončil študentský život,máš v rukách diplom,mal by si byť fachmanom v svojom odbore, o to viac, že pochádzaš z gruntu a napriek nie zrovna priaznivým podmienkam "partaje " voči shr/súkromno hosporiadaci roľník /,keď naše maštale boli stále plné dobytka okolo ktorého som nielen chodil,ale aj staral sa oň,takže nemalo ma z praxe ,teda včítane agronómie nič prekvapiť. No s pravdou von:Prekvapilo má mnohé a prvé čo bolo, že synek "kulakov " sa musel doslovne pravidelne zúčastňovať stupidných propagandistických vraj seminárov,oni to honosne nazvali-vzdelávanie z marxizmu-leninizmu,politickej ekonómie,ateizmu,histórie robotníckého hnutia a KSĆ, teda všetko to isté, čo sme museli absolvovať na VŠ , ale s tým rozdielom,že tam prednášala na to vzdelaná elita a tu bolševícki funkcionári, ktorým prednášky niekto z niečoho opísal a oni to ani nevedeli prečítať, takže to bola fraška na ktorej som sa dokázal baviť určitý čas a potom som túto prokomunistickú formu vzdelávania zamietol a prestal ju navštevovať,načo ma súdruhovia predvolali na riaditeľstvo podniku, kde mladému neskúsenému inžinierikovi chcela dať na vedomie,že musí tancovať tak, ako sa mu píska, hlavne ak ho dala vyštudovať robotnícka trieda.Skoro som prehltol vlastný ohryzok, keď som počúval tieto demagogické zlátaniny a pôvodne som ani nemal záujem reagovať na toto ústne predvolanie, ale aby sa nepovedalo a nehovorilo o mne,že som nejakým spôsobom namyslený.. no a ono to bolo väčšia fraška, ako samotné semináre " ala baľšoj bolševik. " Keď sa súdruhovia vyrozprávali,ako som sa neskoršie dozvedel zloženie akejsi kárnej komisie : Predseda ZO KSS, ktorý vykonával v podniku predsedu kontrolnej a revíznej komisie,tajomník KSS, ako zootechnik na susednej farme, a nejaký traktorista s červenou " špuľou " namiesto nosa z ktorého hneď ráno ťahalo, ako v krčme z vodnej myčky na pivové poháre. " A súdruh inžinier budete navštevovať vzdelávacie semináre tak, ako iní a toto berte iba ako dobre mienenú radu. Veď ste mladý,život máte pred sebou,možno raz aj vstúpite do strany a budete robiť kariéru a takýto prístup by nepomohol ani vám a do budúcna možno ani vašej rodine. Súhlasíte so mnou súdruhovia ? " Na rečnícku otázku predsedu závodného výboru ostatní iba prikývli , zapálili si cigarety a kárnemu pohovoru bol koniec, i keď som čakal,že sa budem môcť vyjadriť aj ja.

Nuž socialistická tvár " 70 " rokov bola aj taká, keď ste nemali možnosť hájiť sa, iba vypočuť rozsudok , držať hubu a krok, ale myslieť ste si chvála Pánu Bohu mohli čo chceli a toto v tejto situácii bol môj prípad.

Vtedy som mnohé bral športovo,teda také situácie ako som popisoval určite,ale našťastie som si vtedy ešte nepripúšťal myšlienku,že takto to bude navždy, až do skonania sveta,i keď partajníci sa chovali a tvárili,ako keby to tak malo byť. Mal som našťastie sny a v tých nesloboda nikdy nefigurovala a mnohokrát som sa zobúdzal s pocitom šťastia , že nový deň začínam bez vlády bolševíka.

Áno stalo sa to , ale až o desať rokov neskoršie, a chvála ti Bože,že napĺňaš i sny

svojich nehodných synov,akým ja určite som vtedy bol a dnes to tiež nie je inak...