Chlad jesenného rána,hmla,drobný dážď

a brokovnica na pleci,ani nie nabitá,len tak

rokmi chôdza tichá lesom zvyknutá.

Tu zajac,líška už srsť zimná,straka na agáte,

bažant sliepka,krákajúca sivka v lete.

Áno, pravdu máš, poľovačiek nastal čas,streľba pušiek

lesmi ozýva sa, tu,tam, zas a zas.

Revír môj však tichom bdie:Srstnatá, pernatá ,čierna,

vysoká, muflón,jazvec i kuna lesná majúc u mňa skrýš,

to sa vie.

Terén dnes ťažký,mokrý,blatistý, stromy neskorou jeseňou,

spŕchli posledné pestrofarebné listy.

Pohľad pekný na tu Slovenskú krásu,sťa umelca farby,

bez štetca,olejov, a tá sú.

Bez výstrelu i prejsť sa dá revírom, zver,bo načo trofej

na stene mŕtvu mať,keď pohľad pekný je na živú.Ver!

Potúlka je ta tam,puška , čutora na stene opäť ,i chlpáč

štvornohý priateľ s jágrom kosti staré, ohrieva pri krbe späť.