Drahá ,Ty SLOVENSKÁ ZEM naša, Tatry i Dunaj ,vôňa chleba,oči kvet,zelenou i zlatou polia zaliate,

kto by Ťa nemiloval, však si krásna,sťa deva v rozpuku vlasy dlhé ,krásne vetrom rozviate.

Drahá,Ty SLOVENSKÁ ZEM naša, predkov krvou krstená a kosti SLOVÁKOV stáročia ,prítulná Národu

nášmu od vekov.Boh stvoril a daroval Ťa ,i Ty s úctou veleb meno jeho vďaky konca niet,i keď časom

ubehli stáročia liet.

Drahá,Ty SLOVENSKÁ ZEM,nebolo ľahké zveľadiť ťa obrazom, potreby naše,dlhé veky i neprajníkov nezrátaš,

sťa plné noše. Nie a nikdy nezľakol si sa,Ty Slovák,ni roboty v znoj,bo rod zamiloval si zem túto,hory,lesy,doliny,

rieky,jazerá,jaskyne i čiernozem úroda roviny.

Drahé Slovensko ,vlasť Slovákov naša si na veky, i brány hostí vždy dokorán,zvykov prajných ľuďom vôle dobrej,

chlieb,soľ,ruky pomocné,ale ak nutnosť je ,chytíš sa i zbrane ostrej.

Drahé je nám všetko SLOVENSKÉ, bez pátosu.Niet potreby kričať v svet,SLOVÁK pri Dunaj a pod Tatrami vlasť naša,

no na túto zem sa opäť iní trasú sťa háveď krásny kvet. I čižmy nie naše , chvíľu zaduneli čierne pero v čiapke mihlo povetrím ,pozornosť pohrobkovia šípových krížov upreli,čas ukáže by výkrik v tmu,sen škaredý,to už nie susedská neplecha. Predzvesť doby zlej ? Snáď nie,čas lekár i rany verme zahojiť dokáže,ako neraz.