Osmičky. / 7. /
Bol rok po najhoršej a najkrutejšej vojne aké ľudstvo v svojich dejinách zažilo. Je až neuveriteľné koľko šťastných okolností sa ma počas tohto obdobia smrti,skazy,bolesti, sĺz, ničenia, držalo sťa kliešť psieho kožucha.
Nie všetko bolo iba o prežití, i keď po rokoch môžem povedať,toto bolo najdôležitejšie.Okolnosti a priazeň osudu,vždy a všade,či u mňa, tak aj u mojich druhov a obrovský kus šťastia nás sprevádzal na každom kroku v nedobrovoľnej účasti tejto vojny. Mnohokrát som nemusel konať tak ,ako som konal, nikto mi to neprikázal,nikto ma nenútil, ale ak potrebovali moju a našu pomoc, či už to bolo v prvý deň , keď americké Liberátory vysýpali bomby na centrum mesta alebo keď Thunderbolty zrovnali so zemou a vypálil dovtedy dobre zamaskované letisko neďaleko Rýna, keď Mustangy rozstrieľali kolónu civilistov , keď nadporučíka Wermachtu v šoku po ťažkom zranení som musel umlčať päsťou na bradu,čím som mu zachránil život.... bolo toho veľa a veľmi ťažko sa mi o tom hovorí aj dnes po viac ako šesťdesiatich rokoch. Ak by som bol na druhej strane barikády a v podobných situáciach, moje konanie by bolo také isté. Každá vojna by mala mať svojich víťazov, nebolo to inak i teraz,víťazi boli a sú, ale za neuveriteľne veľkú cenu. Spomienky na toto heroické obdobie sú natrvalo vryté nielen v pamäti,ale v celom mojom bytí .Viem, mnohí prešli peklom vojny a oveľa väčšími útrapami , ale považoval som za povinnosť dať moje spomienky na papier,ako memento ľudskej nepríčetnosti,zloby,zvrátenosti s dôrazom
popísať udalosti z pohľadu môjho, vtedy iba šestnásťročného mladého človeka so životom pred sebou.
....V U.S. armáde sme mali možnosť vidieť krutosť režimu,ktorý mal panovať svetu.Pracovné tábory,zajatecké tábory,vyhladzovacie tábory, všetko tábory na smrť,postupná likvidácia odporcov, neárijských rás ,pričom židovskou rasou to začalo,toto sme nevedeli, ako mnoho iných a aj Nemcov .
V čase môjho odchodu z americkej základne som dostal okrem americkej uniformy, aj peknú sumu dolárov s upozornením , že sú vojnové a teda musím ich minúť, niekoľko kartónov cigariet značiek Luky Strike, Chesterfiled a Camel, balíčky s potravinami, aké dostávali iba vojaci,mydlo,šampón a všelijaké americké čačky, ktoré cestou UNRRA bolo dovezené z USA. To som ešte nevedel, že aj takéto americké nič je vo východnej zóne obsadenej Rusmi veľmi dôležité a niekedy znamenalo i záchranu života. Zatiaľ čo amíci, pretože bol som iba v ich zóne, sa správali voči všetkým celkom civilizovane, samozrejme za daných a určených podmienok z ich strany, ma Američania upozorňovali na možné komplikácie hlavne u Rusov, i keď v ceste sme mali aj Britskú zónu. Boli to stále pohnuté a neisté časy, na mnohých miestach šarapatili rôzne skupiny ozbrojencov, ktorých účel bol iba jediný, čo najviac ulúpiť a najviac zbohatnúť za každú cenu, akoby ľudskej zloby nebolo dosť, ale taktiež zbytky rôznych trestných kománd v službách SS , ktoré sa snažili dostať k Američanom s vidinou premlčania ich zločinov.
Od seržanta som na cestu dostal dobrý, kvalitný nôž s veľkou čepeľou, a potajme mi pod kabát strčil nabitú pištoľ s dvoma zásobníkmi a povedal:" Narábať s ňou vieš, možno sa ti zíde. " Môj zámer ostať v americkej armáde som nezavrhol a konečné vyjadrenie malo byť po mojom opätovnom príchode na základňu. Najdôležitejšie bolo dostať sa domov a zistiť , čo je s mojou rodinou....
Koniec. / Toto boli iba úryvky jednej dopísanej knihy.... /
.
0 Komentárov
Odporúčaný komentár
Nie sú tu žiadne komentáre.
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz