Osmičky / 2. /
Psia zima,mrzlo a dierami sťa ementál strašne prefukovalo.Blížili sa najkrajšie dni roka sviatok Vianoc, atmosféra ktorá sa dá prežiť iba v kruhu najbližších a je neopakovateľná, či už v lese zháňaním vhodnej jedličky,čo vždy rodina ponechala na otca a mňa ,ako najstaršieho z chlapcov, alebo prípravou ozdôb, darčekov,nacvičovanie kolied, spoločná štedrá večera, i keď tento rok aj s nakvartýrovaným nemeckým vojakom, alebo skôr Rakušanom,pretože ak sme ho tak nazvali, ohradil sa. Kto by sa netešil.Chlapci ďaleko dopredu pripravovali petardy po skončení Polnočnej,v duchu rátali peniaze za podvečerné spevy pod oknami bohatých obchodníkov a gazdov.
Vlak uháňal bielou krajinou zanechávajúc kúdol dymu.Transport s lokomotívou aj vzadu, dobytčiaky plné ľudskej masy. Cestá a konečná? Neznáma. Po zlých skúsenostiach s touto zberbou v čiernych uniformách nás ani nenapadlo pýtať sa:Kam a kde je koniec tohto neľudského terigania,horšie ako hoviadka,pretože tým gazdovci dajú nejaké seno a vodu,my nalačno bez stravy,vody, i ľudská potreba len pod seba. Otáznikov pribúdalo, a odpoveď nikde.
Názvy železničných staníc dávali najavo, sme na Slovensku , podľa slnka a pohybu transportu to bola zjavná trasa na sever a Poľska, ale mohlo ty byť aj úplne inak.Všade dookola sa bojovalo, aj teraz bolo počuť kanonádu z východu, ale tu je počuť od novembra. Kľudne našu cestu mohli ukončiť po niekoľkých desiatkach kilometrov, vysadiť,prezliecť do uniforiem, ozbrojiť a fronta je iba toť kúsok za humny. Aj také myšlienky mi vrteli hlavou, aj také možnosti padali v živom rozhovore nášho dobytčiaka. No nik nerátal aj s inými možnosťami použitia vojenskej techniky, hlavne ak bolo také krásne slnečné počasie s výbornou viditeľnosťou. Rozhovor prerušil neprestajný piskot obidvoch lokomotív, ja aj s mojimi priateľmi sme boli ihneď za veliteľským vagónom a plošiňákom s protilietadlovými guľometmi a jedným dvojhlavňovým rýchlopalným kanónom, ale bez obsluhy, pretože veliteľ nyilasov spolu so svojimi vojakmi chlontal vo vykúrenom vagóne, ani nevedeli, že ruské šturmoviky svojimi guľometmi rad radom ničili dobytčiaky.
Pokračovanie... bude .
/ Toto je iba úryvok z čerstvo dopísanej knihy. /
0 Komentárov
Odporúčaný komentár
Nie sú tu žiadne komentáre.
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz