Neuveriteľné, ani sny nebývajú také, ale toto bola jasná, nefalšovaná realita a toto musel zariadiť iba Boh, inák v žiadnom prípade to nemohlo byť. Vykúrená izba, čistá posteľ,čisté nočné oblečenie,umytý a osprchovaný, ostrihaný, po teplej večery, na stolíku čistá a ešte stále voňavá uniforma,košeľa, teplé spodné prádlo, niekoľko khaki trenírok,teplé zelené nátelníky, štvoro párov hrubých ponožiek, zubná pasta a kefka,niekoľko mydiel,vojenský balíček zapečatený voskom s obsahom potravín,čokolády,cigariet a zápalky,hrubý vojenský zimník,zimná čiapka,prilba,poľná lopatka,nôž, vlnené rukavice, torma, plynová maska a ruksak. A ja som toho účastný, pozerám do čistého bieleho stropu a stále neverím. Ak niekedy v mojom živote sa stretnem s človekom, ktorý bude tvrdiť: Boh neexistuje!Napľujem mu do tváre, tak som v duchu prisahal po spoločnej večernej modlitbe vo vojenskej kaplnke za účasti kaplana.

A tak Štedrá večera ma neminula,nebolo to v kruhu rodiny a najmä doma, bola v kruhu cudzích, ale predsa už priateľov spoločného osudu.Ráno na Božie narodenie v tuhej zime nás noví velitelia vytiahli iba tak v trenkách na dvor kasárni, a ako inák:Bola rozcvička. Dôstojníci s uznaním hľadeli na naše vyšportované postavy a aj kondícia ich presvedčila.Ako na konskom trhu.Bolo nás viac ako tisíc päťsto, no niektorých už v deň dorazenia transportu vyčlenili a už nikdy sme o nich nepočuli.Všetko to boli chlapci cigánského pôvodu zo zámožnejších rodín, ktorí mali ukončené školské vzdelanie.Až po niekoľkých týždňoch nás informovali, vraj boli preradení do pracovných táborov kôli rasovému pôvodu. Všetci skončili v táboroch smrti a ani jeden sa do svojej vlasti nevrátil. Uzavreté dohody so spojencom prinášali a prinášajú svoje plody.Už v žiadnom prípade im nepostačovali desiatky tisíc mŕtvych,zajatých,zmrzačených honvédov na Done a ďalšie tisíce stále krvacajúcich na východnom fronte,oni už potrebovali i tu najmladšiu krv, budúcnosť svojho národa na ich piedestál, na ich krvavý oltár tretej ríše.Aj keď som bol veľmi mladý dobre som chápal,čo mňa a mojich druhov čaká a asi neminie.Vojna už trvala viac ako päť rokov, ani sme ju nejako nevnímali, veď bola ďaleko,ale predsa ,keď viacerí chlapci prišli z fronty bez nohy, ruky,slepí alebo neprišli už nikdy a slúžila sa za nich omša, vtedy sme pochopili: Vojna sa týka každého a ak bude pokračovať, tak stihne aj naše ročníky.

Raňajky boli výdatné, na naše pomery až príliš. A pretože bol deň Božieho narodenia velitelia nám dali voľno. Sýti,čistí,uhladení ,ako zo škatuľky,ostrihaní a voňavučký od mydla, v teplučkom oblečení a zimnom obutí, už len aby bol ďalší zázrak a vyhlásili ukončenie vojny. Zázrak sa síce nekonal,no konalo sa iné: Celým mestom zazneli sirény a už bolo počuť dunivý rachot silných leteckých motorov.Zbehlo sa to všetko veľmi rýchlo.Ešte pred pár minutami motajúc sa v okolí sme mali snahu nadviazať priateľské kontakty s obsluhami protilietadlových ďalekonosných diel, ktorých zloženie bolo rýdzo dievčenské, a ja chlapec z kraja, kde nemčina bola tretím jazykom, my padla do oka krásna brunetka so zelenými očami, v skutočnosti, veľmi pohľadná a ja hľadajúc pekné nemecké slová ako ju osloviť, a smola... Nálet v tento sviatok bol aj mojím prvým , skutočným náletom amerických bombardovacích lietadiel na toto inak prekrásne mesto, ale to som nevedel, že onedlho počas ďalších náletov, a jedného obrovského z neho ostanú iba ruiny, ako aj z mnohých iných. V blízkosti mojej vyhliadnutej zelenookej krásky a batérie protilietadlových diel bol stredne veľký kryt, odkiaľ som mal možnosť sledovať nielen prácu dievčat pri delách, ale aj mesto , ktoré bolo z tejto pozície ako na dlani, takže každý výbuch bomby som videl na vlastné oči.Niekoľko ich dopadlo i v blízkosti týchto vojenských objektov, ale obrana bola taká silná, že amíci vysypali skoro celý náklad na staré mesto, keď som bol svedkom ako asi štyristo metrov vzdušnou čiarou od nášho krytu dostala blízka katedrála plný zásah,pričom časť sa zrútila,tak, že som videl vnútrajšok aj s hlavným oltárom. Mestom sa ozýval hukot sirén, z mnohých častí sa valil hustý dym,požiare zachvátili celé ulice. Všetci naši, ktorí z tohto krytu boli svedkami náletu iba s nemým úžasom hľadeli, čo dokáže vojna v tejto podobe. Ale iba nečinne stáť,pozerať,prikyvovať,bedákať , tým ktorým bolo nutné a okamžite pomôcť ,by nijako neprospelo. Prvé nákladné auto, ktoré vyrazilo do mesta sme pristavili, naskákali doň a spolu s inými išli tam, kde nás určite potrebovali. Naše úsilie pomôcť

ľuďom v núdzi bolo odmenené ......

Pokračovanie ... možno na budúce. / Toto sú úryvky z novej,čerstvo dopísanej knihy. /