Ráno nás v Lukle víta slnečné počasie s perspektívou odletu. Balíme, raňajkujeme a čakáme na lietadlo. Prakticky pol dňa sa vyvaľujeme na „letisku“, poradie letov i časy príletov a odletov sú nevyspytateľné. Nevieme, ktorý bude náš, všetko je v réžii majiteľa lodge, kde sme boli ubytované. Vykľúva sa z neho pekná svinka, zrejme čaká nejakú úplatu, aby sa náš odlet urýchlil. Nedočká sa ničoho, zato okolo druhej sa sedem z nás dočká odletu. Do lietadla sa vteperíme ako tradične – v goráčoch, skele
Všetci sa chystajú k akejsi historickej pamiatke, čo ignorujem. Hneď zrána si zájdem do pekárne, kde potom vysoko hore na terase konzumujem perfektné sladké pečivo s kávou a vychutnávam ranný ešte svieži vzduch a kľud. Po návrate do hotela dospím noc a vyrážam do ulíc. Predávam svoje staré trekové topánky, netrhnem za ne bohviekoľko, ale pre mňa už doslúžili a kto by ich teperil domov. Kupujem nejaké suveníry a po návrate do hotela zisťujem, že moja partia je už tu. Vyhrabeme sa s Dinou, Táňou
Ráno vegetíme na terase v spacákoch na drevených lehátkach ako švajčiarski dôchodcovia v Alpách. Jesť sa ide do mnou objavenej pekárne a je to dobrý začiatok dňa. Celý deň sa len tak poflakujeme, každý robí, čo chce. Večer je posledná spoločná večera, v reštaurácii, kde sme v Káthmandú jedli vôbec prvýkrát. Pivo je dobré, momo pikantné a zeleninovému šalátu kraľuje feferónka. Inak je to pekný pajzel, kde nemajú ani latinkou písaný jedálny lístok. Hneď po jedle ideme do našej pekárne – po devia