Leaderboard

Zdravím Vás. Už som aj ja babička. Moja vnučka

Človiečik náš ...

Ahojte, pozdravujeme s mojím takmer 2,5r veľkáčom (zakydaným )

Áno, píšeš, čo chceš ty, ale ... tam tvoje chcenie končí. Ty nechceš nič dať, chceš iba prijímať a po držaní za ručičky, objatiach, bozkoch, chodení popri Váhu, hladení, kutraní vo vlasoch sa dotyčná osôbka môže pobrať domov. Dokonca by si ju asi možno odprevadiť nešiel. Najradšej by si neminul ani centík na nejakú sladkosť, čí minerálku, ale uspokojený by si sa sám pobral domov; cestou sa zastavil na benzinke po kebab a colu a doma, ležiac na gauči by si vo svojej komfortnej zóne blažene spomínal, ako si si krásne užil. Bez urážky, to sú iba sny neplnoletého študáka, nie dospelého chlapa v rokoch.

Roky, roky... nechce sa mi veriť, že sme s mužom už 36 rokov manželia.. čas neskutočne rýchlo letí.., najlepšie to vidíme na deťoch... fotografia z našej svadby a súčasnosť

moja verzia - aj s kmínom a korením :) v štádiu prípravy a finálny produkt poldruha kila krkovice, ak nerátam tri kúsky, padlo k obedu za vlasť potomci sa zalizovali aj za ušami

Priatelia, oznamujem že ak všetko pôjde podľa predstáv, plus mínus 27.12. k nám pribudne ďalší člen rodiny

Pridam jednu aj ja, Samkov flirtovacny pohlad. Je po tatovi. ...

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

Zlepsujem sa...tak sa musim pochvalit

Spomínal som tu, že som si osvojil kocúra, ktorého niekto, ešte ako mačiatko, vyhodil do lesa. Vyrastal v lese a nosil som mu tam jedlo. Bol zdivočený a raz zaútočil na ženu. Bál som sa, že je besný, tak som ho odniesol k veterinárovi utratiť. Z besnotou už mám vlastné skúsenosti! Po pozorovaní veterinár povedal, že nie je besný, len je to asociál, ktorý sa už nebude dať domestikovať. Tak som ho nechal zaočkovať, sterilizovať a pustil som ho späť do lesa. Dnes je z neho "aristokrat", potrpí si na strechu nad hlavou, vybrané jedlo, pohodlie... Odmenou pre nás je, že ho môžeme bez obáv škrabkať a hladkať. Na svoju divokú minulosť celkom zabudol a o jeho pôvode taktne mlčíme. Jediné zakázané miesto v dome pre neho, je - bola naša posteľ. Nemohol tomu zákazu odolať a zrejme ho to aj urážalo. Pár krát som ho v posteli pristihol a "letel" von. Posledne som ho tam našiel a zakryl sa dokonca aj perinou. To je už úroveň... a tvári sa, že spí. Vtedy som si spomenul na toho zverolekára, "vraj sa nám ho už nikdy nepodarí skrotiť"...

Moja nova najoblubenejsia hracka. 60Joulov ... Za vikend s jej pomocou padlo cca 18 kubikov tvarnic, tehal, heraklitu, betonu. Moje nove hobby. Svojpomocne prerabam stary dom. ...

Vnučka rastie ako z vody ..

Nikomu sa nechcelo vyliezt v tej zime pre pecivo...

s chalanmi, keď sú u mňa, robíme všetko možné. nie len v kuchyni, ale aj okolo domu či v záhrade. zapájali sa už od malička, a naučili sa pri mne všetko možné aj nemožné. v lete som ich začal učiť aj zvárať elektródami, predtým sme drevo rúbali, učili sa rezať flexou, jazdiť na záhradnom malotraktore, a tak... nikdy som ich zbytočne pri robote nehrešil, aj keď niečo pokazili, a teraz mám pomocníkov jak lusk Marek, Miloš a Tomáš ... Lukáša majú bratranca lekvár varíme takto čisto len slivky a cukor, žiadna chémia, žiadne konzervanty a tu sú pomocníci v akcii šporák bol ešte rozostavaný, ale už funkčný ... aspoň sme ho riadne vyskúšali preboha akej???

stále zabúdam dať sem fotku finálnej verzie šporáka ... teda až na pár detailov finálnej nie je to dokonalé, ale na to že som lepil obklad prvý raz v živote, tak som celkom spokojný... problém je akurát v tom, že som sa neprozreteľne pochválil aj v robote, a teraz ma kolega furt otravuje aby som aj jemu taký prišiel postaviť ... a zaboha mu nie je možné vysvetliť, že ja predsa nemôžem nikomu stavať šporák, lebo na to nemám papiere.

keď mám na sklonku roka nakuknúť dozadu, tak keď sme sa brali, toto sme boli my (cestou od kaderníčky začalo liať ako z krhly, celý účes mi zmokol...potom už bolo nádherne celý deň a dokonca celý týždeň, takže aj svadobná cesta v tatrách bola naozaj vydarená dovolenka, na ktorú máme obaja krásne spomienky). a z tohoročného jesenného výletu s cieľom huby - takto sa na nás podpísalo 37 rokov

I skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále.

Prečo prakticky všetky témy, v ktorých sa ty objavíš, sa preberá tvoj "životný štýl"? Ty sa rád na všetkom dohaduješ, tak sa dohodneme, že takéto príspevky si budeš strkať do "svojich" tém v klube a v ostatných témach sa budeš striktne držať zadania témy bez toho, aby si ich obohacoval o to, čo si nakúpil v Bille, koľko eur si prežral, ktorá Zuza a Jana ťa poslala do prdele, či koľký počítač v poradí ti zamrzol. Ak to nebudeš dodržiavať, tak tvoje príspevky sa budú bez mihnutia oka mazať.

Ach jaj, keď tu vidím tie fotky bábätiek tak hneď by som brala ďalšie Hádam sa podarí začiatkom roka ... ( ako to povedať ? ) Na jednu stranu sa neviem dočkať, na tú druhú si neviem predstaviť fungovať pri druhom zavislakovi, keď tu už mám jeden "cecek". Moje prsia sú preňho stred vesmíru, stále verím v samoodstavenie

Po velmi dlhokanskej odmlke, si sada predo mna velmi krasne stvorenie aby bolo vyspovedane malou carodejkou, ako dalsia v poradi mojich pravidelne nepravidelnych interview. Takze, draha doll...zaciname Tvoj príchod na fspf. Fungovala som istú dobu na POST FORE, takže som naskočila už do rozbehnutého vlaku, ľudia tam sa poznali, mala som pocit že nechcú vpustiť medzi seba nováčikov. A to mi vadilo. Takže som sa upriamila na niečo novšie, mladšie, v tej dobe ma oslovil Axel Wers. Prečo doll? A kto bol dollfinka? Ach, to je dlhá história. Nick Dollphinka vznikol v 2004 na jednom portáli, kde moja kamarátka vystupovala pod týmto nickom a zoznamovala sa s ľuďmi. Na internáte sme sa bavili tým, že sme oslovovali opačné pohlavie a podobne, "pubertálne" srandičky. Neskôr som si zvykla na ten nick, nemá pre mňa žiaden význam, bol to výmysel kamarátky, ktorá v tej dobe milovala delfíny. Neskôr som si nick skrátila na doll, a pod týmto vystupujem na FSF. A prečo zmena? Pretože som pocítila, že som sa zmenila. Samozrejme nie komplet, ale človeka, mladého, ovplyvnia momenty ako škola, internát, sloboda - a následne prehupnutie do života plného zodpovednosti a svedomitosti - práca, vzťah, riešenie budúcnosti. Uzavrela by som to tak, že dollphinka bola dievčina užívajúca si život, a doll žena, ktorá hladí na niektoré veci už prísnejšie, niekedy by som to nazvala až, konzervatívnejšie .S odstupom času sa čudujem, a aj hanbím, ako som niektoré veci vešala sem na fórum :)) .. hrôza. Ty a tvoje vzťahy na fore Vzťahy? Nemám na fóre vzťahy :)) Zo začiatku som brala celé fórum ako jeden vzťah, zdôverovala som sa mu, vykecávala, chválila. Až časom som si uvedomila, že fórum je iba miesto, priestor, kde si ľudia vytvárajú názor o iných len na základe príspevkov. A vďaka tomu, že som bola zo začiatku dosť naivná, mi to vedelo dať neskôr aj zopár ľudí najavo. Nedbám, poznáme/poznali sme sa, hlavne vďaka príspevkom, to jest názorom, pohľadom. A presviedčať niekoho, aká v skutočnosti som? Nie, to mi nestálo za to :)) Absolvovala som pár stretnutí, bolo zopár aj osobných, kedy sme sa proste len stretli, pokecali..Nenazvala by som to však vzťahom. Je zvláštne stretnúť časom ľudí, ktorých charakter si človek formoval postupne na základe príspevkov či vyjadrení. Neobľubujem tieto hromadné stretnutia, pri ktorých sa ideme tváriť, ako sa poznáme a podobne. Čo sa týka stretnutí, to trenčianske bolo pre mňa posledné. Bolo fajn, ale nevidím v tom hlbší význam. Ako a či ti ovplyvnilo forum život Nenazvala by som to ovplyvnením života. Jednoducho boli časy, kedy som nad fórom trávila hodiny, čítala som veľa príspevkov, diskutovala som. Tie časy sú už preč. Je fajn že si môže človek utvárať mienku aj na základe prečítania názorov od rôznych ľudí,a tým by som to uzavrela. Navštevujem fórum zväčša už len z tohto dôvodu. Už to nie je (pre mňa) to čo kedysi. Aka bola doll ako dieťa Hehe, celé dni preč. Detstvo, od šiestich rokov až po dospelosť, som strávila pri koňoch, pri mojich láskach. Teraz som neskutočne šťastná, že tieto roky som trávila pri zvieratách, učila som sa od mladi zodpovednosti, úcte k prírode, vzťahu k zvieratám. Dalo mi to neskutočne veľa. Neholdujem cigaretám, alkoholu, hýrivému životu, vážim si ľudí, čo niečo dokážu vlastnou prácou, a hlavne, vážim si samú seba. Čo puberta a doll? Ako vravím, aj pubertu som prežila pri koňoch. Takže niečo ako piatky či soboty v podnikoch pri (ne)alku alebo na tanečnom parkete, to nie. Pri koňoch to nebolo samozrejme iba o povinnostiach. Trénovala som si koňa, chodili sme na amatérske súťaže, zabávali sa na country hudbu, nosili klobúk :)) Nikdy nezabudnem na posledné leto pri koňoch, keď som tak túžobne vyhrala hlavnú prvú cenu, ako mi cudzí ľudia po súťaži, mimo trate, gratulovali. To som nemala pri sebe koníka, spoznali ma, a bolo to také krásne, úprímné...obávam sa, že dnes sa už ľudia na také niečo "neodvážia", tešiť sa úprimne z cudzieho šťastia, šťastia nejakého amatéra. To leto bolo "naše" posledné. Koníka mi utratili a ja som viac nemala možnosť sa venovať koňom aktívne. Odišla som na internát do Čiech, a tam som dohnala za 2 roky všetko "podstatné". Neskôr pol roka v Anglicku s individuálnym študijným plánom, potom pár pokusov, úspešný pohovor, diaľkové štúdium, ukončenie štúdia. Keď sa tak obzriem, mala som neuveriteľné šťastie. Tvoja vizia do buducnosti, kde sa vidiš o 10-15 rokov Hmm, no tak určite asi ako každá žena, túžim po rodine, po milujúcom partnerovi, jednoducho po idylickom živote ;)) Samozrejme už dávno sa nevznášam na ružovom obláčiku. Mám priateľa, zariaďujeme byt, rozmýšľame nad domčekom, takže sa uvidí čo sa podarí najbližšie roky. Moc neplánujem, človeku sa to nevypláca. Rovnako po pracovnej stránke, mám ambície, budem sa snažiť neocitnúť sa na rovnakej stoličke na akej sedím teraz. Idealny vzťah Taký neexistuje. Ja mám taký zvláštny názor - navrávam si, že nemôžem chcieť krásneho muža, pretože takého budú chcieť aj iné. Takže musím sa trochu uskromniť, a hladieť aj na iné atribúty. Srandičky. Vzťah dvoch ľudí je o kompromisoch, o dôvere, o blízkosti. Nie o zaľúbenosti či pobláznenosti. Takže sa snažím uvažovať triezvo, nekladiem vysoké nároky, uvedomujem si, že ani ja nie som dokonalá. Momentálne som vo vzťahu...či v ideálnom, uvidí sa. Dúfam že áno, kedže by sa už aj patrilo ;)) Doll a sex, aké pikantnosti dokáže odhaliť doll v tejto oblasti? Odhalila dollphinka, opýtajte sa jej. Doll je konzerva . ... A tak, teda čo sa prezentovania na fóre týka. Takže tieto veci si nechá pre seba ;o) Ideálny deň Toť nedávno. Zamilovala som si Tatry, vďaka môjmu drahému, a snažíme sa tam byť často. Takže naposledy - modrá obloha, hrejivé slniečko, majestátnosť hôr, ľudská maličkosť, prekonávanie síl. To je moment, kedy som spokojná, hlavne po tej psychickej stránke. Kym by si chcela byť,keby sa dalo na 24 hodín a prečo Toho je veľa. Naivné, pre niekoho možno sebecké, ale chcela by som byť človekom, ktorý by mal možnosť starať sa o staré alebo choré zvieratá, dať možnosť dôstojne a s láskou dožiť svoj život. To znamená obrovský pozemok, na ktorom by boli staré alebo týrané kone či iné zvieratá, pri dome výbehy pre rovnako osudom skúšané domáce zvieratá (psy, mačky, ...). A iné...Keď sa ocitnem na jarmokoch a vidím ženy oblečené v dobových odevoch, mám na mysli tie jednoduché, sedliacke, tak zatúžim ocitnúť sa v tej dobe (viem že v ťažkej dobe, ale aspoň v dobe bez tohto všetkého). Čo by si zmenila vo svojom živote,ak by to šlo Asi by som nezmenila nič. Cítim, že všetko, aj to zlé, bolo určite na niečo dobré. Aj keď niektoré veci veľmi boleli, je to niečo, čo zoceľuje, čo poučí, a ja cítim, že to naozaj bolo k niečomu. Pozerám sa na mnohé veci teraz inak. A nie je to len fráza ... Doll, dakujem, kraska z Povazia a verim, ze sa stretneme raz aj v skutocnosti, sadneme na skutocne kafe a pokecame :)

Dnes som si pozvala na interview veľmi sympatického, mladého muža, s ktorým som mala možnosť sa zoznámiť osobne na poslednom zraze fora, ale nejak bližšie som ho nespoznala. Mal pekný úsmev, za ktorým bol ukrytý celú dobu. Nech sa páči....tomassi 1. Tvoj nástup na forum, ako si spomínaš na začiatky na fore. - ako väčšina z prvých členov fóra, som začínal na PF. Stotožňujem sa s Doll, že tam už bola vytvorená komunita starousadlíkov a noví členovia boli trošku mimo (nechcem napísať odstrkovaní). Ale k FSPF. Dotiahla ma sem nutrinka, kt. píše už len sporadicky, resp. vôbec. Začal som písať, tak ako na PF, prevažne do športu, no neskôr aj do všeobecných tém a čoskoro som sa vypracoval na moderátora športvej sekcie, čo však pri zložení členov fóra nebola žiadna veda. V ostatnom čase(zdravím game) však cítim, že sa podo mnou trasie stolička a chuť na tento post si robí najmä aljak. 2. Čo nick? Jeho história.. - mmm, v príslušných témach to zvyknem opisovať nasledovne. Celé to začalo s videohrou InternationalSuperstarSoccer Pro Evolution. Pri Tvorbe hráča tam bola možnosť aj pridať meno, pod kt. ma komentátor bude vyslovovať. Jednou z možností bolo meno talianskeho futbalistu Damiana Tomassiho - odtiaľ teda tomassi. Rád to ale aj opisujem nasledovným odvôvodnením: Tomas Si - Tomáš Si, čo je však len dodatočné napasovanie vysvetlenia. V ostatnej (g.) dobe sa však pohrávam s myšlienkou zmeny na faith+healer. 3. Fanúšik športu. Moderátor športu. Si športovcom aj v reale? - tak to každopádne. Rád si chodím zabehať, taktiež nejaké tie túry, zriedkakedy bicykel-tomu neviem nejak prísť na chuť. Čo ma však štve je, že si ostatne(g.) ani nepamätám, kedy som si naposledy zahral futbal a to je dosť smutné. 4. Ako by si sa charakterizoval piatimi slovami a prečo práve týmito. VÝVRTKA - či už úmyselne alebo nie, dosť často vytáčam ľudí HUMOR - neznášam nízkoropočtové vtipy alá Kameňák, Uragán, . . . ZVEDAVOSŤ - rád sa zvyknem, aj keď s obavami, pozerať cez kľúčovú dierku 13. komnaty KONZERVATIVIZMUS - nepovažujem sa za konzervatívca, skôr za konzeravtívne zmýšľajúceho a na ostatok(g.) je tu: VIERA - je to značná časť môjho života, vďaka ktorej som s nim spokojný 5. Bol tomassi poslušným dieťaťom? - myslím, že hej. Aspoň to každý tak vraví: od maminy cez súrodencov až po ďalších rodinných i nerodinných príslušníkov. Vraj som poslúchal na prvé slovo a podobne. Prvé slovo bolo teda aj tým ostatným (g.) 6. Spomienka na pubertu a dokázal by si o sebe slobodne povedať nejaký trapas z tohto obdobia, ktorý nezabudneš? - puberta prebehla vcelku OK (záškoláctvo, zhoršený prospech a ďalšie rôzne variáce pubertálneho obdobia). Nerád by som niečo násilne utajoval, ale nespomínam si na nič, čo by pobavilo nezainteresované publikum. Zväčša išlo o situačné veci a v nie ostatnom(g.) rade sa jedná o ten tzv. interný humor 7. Ak by si mal neobmedzenu moc, čo by si urobil? - vybojovať titul v PremierLeague pre Arsenal, ísť darkmanovi za birmovného otca, . . . nezvyknem premýšľať o takýchto veciach aj keď by to ostatne(g.) nebolo na zahodenie 8. Ako si predstavuješ svoju starobu. Kde sa vidíš za 40-50 rokov, ak by si sa ich teoreticky dožil. - to vôbec netuším, ale pokiaľ sa dôchodkový vek nebude posúvať, tak to bude niečo na spôsob eat - sleep - play, read, watch, . . . a nejaký ten aktívny pohyb k tomu asi aj. Inak si nemyslím, že môj životný štýľ by mi nemal dopriať vyšší vek, ostatne(g.) aj taká korytnačka žije až dvesto liet. 9. Tvoj ideálny deň - deň nemusí byť ideálny, aby som s ním bol spokojný. Pravdupovediac s ideálnym dňom by som bol asi menej spokojný ako s tým, v kt. sa niečo pokazí a tým pádom tá dobrá vec vystúpi vyššie a je naoko lepšou aj keď stále rovnakou. Ako by iskra povedala: "každý ostatný(g.) deň, by mal byť dňom ideálnym." 10. Čo ťa najviac irituje na ľuďoch ako takých, z pohľadu veriaceho človeka. - absencia lásky, dobra, vzájomnosti, . . . (smiech, pozn. respondenta). Nechcem tu kázať - obracať na správnu cestu, musím však povedať, že niekedy sa cítim ako mulat - pre černochov málo čierny, pre belochov až píliš farebný - pre "veriacich" málo sakrálny, pre neveriacich až príliš veľký pánbičkár 11. Zmenil by si vo svojom živote niečo, keby sa dalo? Čo by bolo inak? - nerád mením veci, možno len z obavy, že to ešte zhorším. Aj preto radšej zachovám statusquo. Inými slovami, pred revolúciou uprednostňujem evolúciu alebo akúkoľvek inú Luciu. Ďakujem tomassi :) a dúfam, že na budúcej stretávke sedíme vedľa seba a pokecáme aj v reále.

Jedného dňa putoval muž so svojím psom. Vedel, že už je mŕtvy a mal namierené do neba. V tom momente sa pred ním zjavila nádherná zlatá brána a vedľa nej stál a usmieval sa fúzatý starý pán v bielom oblečení. „Dobrý deň, mladý muž,“ hovorí starec pri bráne. „Nech sa páči, poďte ďalej. Počkať, pane, ale bez psa! Tí sem samozrejme nemôžu.“ Zastavil starca muž pri bráne. V tú chvíľu muž zosmutnel, obišiel bránu a pokračoval vo svojej ceste ďalej. Po čase prišli k inej bráne. „Dobrý deň, čo je tu prosím?“ „Tu je nebo,“ odpovedá muž pri bráne. „A môžu sem ísť psi?“ „Samozrejme, pane. Tamto je studňa. Pokojne mu napustite do misky vodu a cíťte sa tu ako doma.“ „Viete, my sme pred chvíľou išli okolo takej istej brány a ktosi nám povedal, že nebo je tam u nich.“ „Aha, tamtí? To je peklo.“ „A nevadí vám, že sa vydávajú za vás?“ Spýtal sa starec nechápavo. Muž pri bráne sa iba pousmial a odpovedal: „Vôbec nie. Oni nám odoberajú tých, čo sú schopní nechať svojho psa vonku...

pekne sa operili, nie sú už toľko vyhladované, myslím že čoskoro vyletia z hniezda

Dnes sme mali v práci hrstkovú polievku, kuracie prsia plnené brokolicou, syrom, príloha: opekané zemiaky, ryža, šalát. večeru nachystal muž, vie, čo mi chutí.

Pokojne pondelkove dopoludnie na malom sidlisku. Tu a tam zastebota vtacik, niekde z tiena zamnauka lenivy kocur, suseda na balkone dotahuje s prizmurenym lavym okom poslednu marsku, babky striehnu ako bezpecnostne kamery skryte za zaclonami. Dalo by sa povedat, ze idylka a dalo by sa povedat aj -ticho pred burkou. Ked tu zrazu pocujes hrat pesnicku: Od muky mam ruky nos peciem, peciem celu noc Moj chlebik ma zlatu korku chutny je a vonavy /Strih/ Na siestich bytovkach sa rozletia dvere a hadam kompletne osadenstvo sidliska, mavajuc prazdnymi igelitkami vybehne na vzduch, ako na hromadnom starte kosickeho maratonu. Nasrate kocure sa utekaju skryt niekam inam, splasene vrabce vzlietnu z trnia, nervozni dochodcovia klepu o chodnik palickami, maminy nahanaju nezbedne deti, po chodniku a po trave sa nahanaju maltezaci, ktorych potom pojdu vyvencit ludia, ktorych ani nepoznas. -dobry den, ako? -dobry den, aale tak.. -ja som spravila na obed kolozvarsku, a Ty? -nejako uz bude, no -my este mame gulas od soboty -bola som v piatok na pohrebe -vsetci tam raz pojdeme -Milada, teraz si nemusis davat rusko Pekar odstavuje pojazdnu pekaren na parkovisku medzi bytovkami a otvara kram. Socialna svet u nas na Tehelni funguje kazdy pondelok, trva dvadsat minut a myslim si, ze by to mohlo kazdemu stacit. Ludia si potom ulozia svoje buchticky, osie hniezda, orechove tasticky, chrumkave zemlicky a cesnakove pletence na policu do spajze a kazdemu je dobre.

Máš už vybratú motorku? Ja som v mladosti holdoval tomuto športu. Znova som sa k tomu vrátil, ale nie z vlastnej vôle. Zať sa "zbláznil" do motoriek. Ja to u neho chápem, ako "krízu vyššieho veku", aj keď je ešte relatívne mladý. Najprv si kúpil Harley-Davidson, potom KTM, potom, Ducati a naposledy nejakú cross, ani neviem značku. Nemá ich už kde skladovať, mám priestory, tak som mu jednu "zaparkoval" u mňa. No kúpil mi aj prilbu, nech ju vraj trochu preženiem. Bola to pre mňa výzva, mám 67 rokov. Tak som spravil testovaciu jazdu a motorku som hneď "položil" a nedokázal ju zdvihnúť. Bol to trapas, keď mi okoloidúci pomáhali. No už si dávam pozor. Nedávno som absolvoval cestu cez Rudno, Štiavnicu, Partizánske... Bolo to fantastické, cítil som sa ako pred 40 rokmi. To sa dá nazvať "kríza pred smrťou". Z pod tej prilby nevidieť vek a zdravili ma motorkári, ako kolegu.

Deti, pridám recept ešte raz, ale odpoviem na otázky najprv @Hellé v podstate sa mi trochu od istého času zmenila diéta, neznamená to, že by som mala jesť bôčik každý deň :) trošičku môžem, tento bol tak prerastnený maskom, že to to takmer nebol bôčik :) @clovek2, môžeš tam dať trochu kmínu aj málinko čierneho korenia, ako ste na tieto chute zvyknutí, môžeš tam dať aj nakrájaný strúčik cesnaku, aj kúsky nakrájanej cibule - keď to zjete v ten deň, pretože cibuľa na druhý deň trochu začne kvasiť, ... najradšej mám úplne jednoduché recepty bez serepetičiek, do tohto jedla sa za roky dostáva u nás len soľ ... a je to vynikajúce - čistá chuť mäsa :) môže byť aj pliecko, akékoľvek bravčové mäso. takže ja som mala pol krkovičky a pol veľmi prerasteného bôčika. nakrájala na kocky... také cca 5x5, ale môžu byť aj väčšie. mám plochý hrniec aj s pokrievkou, mäso som poukladala do hrnca vedľa seba, posolila a zaliala asi do trištvrte vodou. prikryla, nemusí byť úplne, trochu vzduchu tam môže ísť nech hrniec moc nefrfle. keď začne vrieť, stiahneme a po čase skontrolujeme, keď vody začína byť málo, pozrieme na mäso, či je dosť mäkké... prípadne pridáme vodu... nemiešame, nerobíme s ním nič... keď je mäsko mäkké, už len prípadne odokryjeme a necháme trochu pripiecť. jedna vec - keď má mäso málo tuku, ale aj keď nejaký tuk má, pridáme podľa uváženia hneď na začiatku bravčovú masť... potom sa má aj na čom pripekať a je aj na omastenie zemiakov ... je to recept, kde netreba robiť takmer nič, ono sa to varí samo :) je to vlastne pečienka, aké sa robia na zabíjačky, len nie vysušená, tam to hádžu spravidla do rúry a nemá sa to v čom uvariť, takto sa najprv poriadne uvarí a potom pripečie, je to fantastické mäsko, mäkké ako maslo, milujeme ho :)

dnes klasická nedeľná polievka z kuracích chrbtov, varené nové zemiaky s petržlenovou vňaťou, mäso pripravené klasicky podľa receptu, ktorý sa dedí: na kocky pokrájané, v plochom hrnci, trochu soli, zaliate vodou pod pokrievkou, keď sa voda odparí, mäso je už mäkké a potom sa dopečie priamo v hrnci... je to vlastne pečienka, ktorá nie je vyschnutá... milujeme to, robí sa to najlepšie z prerasteného mäska, prípadne aj z poriadne prerasteného bôčika...

no mam dojem, ze aj u nas sa tak nejako to ma narodit...,.dufam tiez, ze to bude v poriadku, pretoze v novenbri 2020 to nevesta potratila a vnukovi, ktoremu to predtym obaja "nahlasili", ze bude mat surodenca, to potom nemohli vysvetlit....bol s toho viac nestastny, ako oni, aj ked nevesta to mala tiez urcity cas velky problem to "stravit"....ale zatial to teraz je OK a vnukovi to este neoznamili, keby zasa nahodou....

Krásne. Iskra ty tak dobre vieš fotiť... Tam treba aj správne zachytiť. Ja som dnes fotil Šaľský lesopark pri Váhu. Bolo úplne slnečno ale tak husto je to zarastené že to bolo v tieni. Aj velice teplo bolo dnes na dolniakoch.

Výpečky, kapusta, knedľa

dnešný obed - polievka "Co dům dal" a zaparené buchty, vzhľadom k úrazu pochopiteľne z polotovaru... prípadne aj možná inšpirácia pre nemenovaného Galantského Génia - pre jedného polievka na týždeň + buchty pri troche skromnosti na dva dni ... a to všetko jednou rukou, odhadom za 4€, a za necelú hodinku ukuchtené! toľko k nemu vynájdenej finančnej diéte v téme o chudnutí

Tenisky Zákusky ku kávičke

niesol som našej cicuche mlieko k večeri. celá nedočkavá sa zalizovala na takej starej stoličke na dvore, keď vtom pristál vedľa nej na stole mladý drozdík. ešte sa len učil lietať, nejak to nezvládol a zapikoval kde nechcel Kikuša ostala taká zarazená z toho že práve vedľa nej pristálo sústo čerstvého mäsíčka, navyše v zaujímavom pískacom balení, že sa chvíľu nezmohla na reakciu ... zato som zareagoval ja - chytil som drozdíka do dlane, ten začal vyplašene pískať, a Kikuša sklamane pozorovala ako ho nesiem smerom preč... na jeho piskot za začali aktivizovať drozdí rodičia, a prileteli mu na pomoc. vyložil som ho na plot, nech trochu naberie sily, drozdi - dospeláci ho začali povzbudzovať, a o nejakých 20 minút nabral silu aj odvahu, a v sprievode rodičov odletel smerom do záhrady ... sklamaná Kikuša medzitým vychlípala mlieko

Včera mi mailom prišiel tento obrázok. Zatiaľ, čo u nás je veľa bocianích hniezd smutných, prázdnych ... tu je celá ulica radových bocianích domčekov, a dokonca každý má aj svoje "podsvietenie".

Z našej záhrady Pred chvíľou sme posadili cibuľku, manžel pokosil trávnik, pekne tu rozvoniava.

...a trochu vyplašený. pamätám si, keď sme v tom útulku prechádzali okolo kotercov asi 3x, všetky psy štekali o dušu, len tento bol ticho, sedel v kúte a padol mi do oka. keď potom vyšiel von, pozerám, chromý na jednu labku, bez chvosta, ale vedel som, že už je náš. po rokoch som sa nejakou náhodou dal na FB do reči s holkou, čo má v našej dedine rodinu a vysvitlo, že tam robila veterinárku. vypadlo z nej, že Mirko bol už určený na utratenie, lebo ho nikto nechcel. tak aspoň jeden dobrý skutok som v živote spravil. ešte raz som mu potom zachraňoval krk, keď si ho podal staford, ktorý už jedného psa zahrdúsil. nejakým zázrakom sa mi ho podarilo dostať z Mirka a držať, kým si po neho neprišli nejaké decká. dohryzený bol riadne, ale rozchodil to.

tejto zimy už nebola žiadna prechádzka v lese, žiadne srnčie nohy... som rád, keď so mnou urobí celé kolo po dedine. už naňho musím dávať pozor, minule som ho ťahal z potoka, niekoľkokrát z kadejakých rigolov a dier. už je hluchý, skoro slepý, slabý na nohy a senilný. takže ide rovno za nosom a je mu jedno, kam a hlavne kadiaľ. prevrátené kvetináče a podobné veci doma sú už štandard. kým bolo snehu a mrzlo, ešte sa celkom dobre držal, teraz trochu horšie, bol som s ním aj u veterinára, infúziu si nedal pichnúť, tak dostal tri konské pod kožu a tabletky. uvidíme ako bude ďalej... tiež som minule našiel jeho úplne prvú fotku (2007), keď som si ho viezol domov z KE. potešilo. ani som nevedel, že tú fotku ešte mám.

Dnes cheesecake so slaným karamelom. Príliš sladké, zmením recept.

A aj si videl ďalšiu zaujímavú položku - bežné životné náklady? Jaká haluz, že?

stránka je ruská, ale most nie. je zo súťaže o most pre peších a cyklistov v Londýne:https://www.archdaily.com/602084/74-wild-designs-considered-for-new-thames-pedestrian-and-cycle-bridge?ad_medium=gallery

Na veceru..poriadny flak masa

nemám s tým skúsenosti, aj keď spestreniam sa nevyhýbam/e..., no molekulárna kuchyňa, by bola pre mňa/nás, asi príliš.. neviem, či by mala labužníkov, ale nikdy nehovor nikdy.. Bravčové dusené so zemiakovou kašou Ešte postnem spomínanú plnenú kapustu a papriku P

Po procese pripravy Fazulovy privarok

Nech vám tohoročné vianočné sviatky prinesú milión dôvodov na úsmev, nech sa vám podarí nájsť v nich opäť tú radosť, ktorú ste prežívali v detstve, a šíriť ju ďalej aj medzi svojimi blízkymi. Všetkým vám krásne a pokojné sviatočné dni.

My sme dnes s manželom mali chuť na pirohy, tak boli.. Plnené slivkovým lekvárom a tvarohom.

Jj tesime sa obaja, posledne dni chodime a zaciname nakupovat, v chodbe pribudaju veci od kocika, postielky, prebalovacieho pultu, same tasky s niecim co ani neviem co je [emoji23] A ja sa zatial prihovaram k Samkovi a pravidelne ho oboznamujem co budem pre mamu a tym.padom aj neho varit [emoji23][emoji23][emoji23] ...

Keď sme prvýkrát uvideli našu vnučku