Na pociatku bolo hovno.
..a dve velke kartonove skatule, ktore som isiel roztrhat a vyhodit do separovaneho zberu. Po prichode ku kontajneru sa mi roztrasenym hlasom prihovoril cuckar Roman a pochvalil ma, ako dbam o zivotne prostredie. Kym som mu vysvetlil, ze u seba nemam penazenku, mal som roztrhanu prvu skatulu a potom to uz islo ako po masle. Zbavil som sa skatuli a sadol som do auta, lebo som ho chcel preparkovat na slnecnu stranu bytovky, kedze popoludni som mal v plane ist do roboty.
-ta citronova aroma zavesena na zrkadle vonala inak
Skonstatoval som po chvili a zacal som patrat po zdroji pachu. Nasiel som nejake blato na gumenej podlozke pod nohami, vzal som ju teda do pivnice, vystriekal hadicou a povazoval som to za vybavene.
Cestou po schodoch do bytu vsak pach neprestaval pachnut a povazoval som ho za zostatkovy do chvile, kym som sa v chodbe nevyzliekol a uvidel som, ze to hovno mam na topankach, na nohaviciach, na svetri, na vetrovke, jednoducho vsade. Poriadne som si zanadaval, veci som zlostne nahadzal do pracky, nastavil som program aspon na dve hodiny. Ked som vydrhol aj tie najjemnejsie zbytky stravenej vlakniny z podrazok na topankach, isiel som do auta, zalozit tu gumenu podlozku, ktora sa susila v pivnici. Kluce od auta som hladal v byte, v pivnici, v garazi, v zamku auta, az ma v zufalosti napadla posledna moznost. Sadol som si pred pracku a cakal som. Ked bubon prestal tocit, boli tam. Keby mi v tej chvili niekto zarecitoval prislovie o stupeni do hovna, odchadzal by s monoklom. Pracku sa mi podarilo odstavit, kluce som vytiahol von, auto s nimi ani po suseni na radiatore nastartovat pochopitelne neslo, zavolal som sefovi, nahlasil som si na dnes dovolenku a po chvili som zdvihol mobil priatelke:
-milacik, precenili nam fondy, zarobili sme tolko a tolko tisic!
-vyborne, ale nabuduce si do toho hovna stupis sama
Hovno bolo vysrate rovno pred kontajnerom, po tom vsetkom som sa nan isiel pozriet, casu som uz mal dost, ved mam dovolenku..