Slovenčina a jazykovedci

mna by zaujimalo, ako sa doslo k prekladu "Štajerský Hradec" z originalu "Graz" :lol: to stajersky dava zmysel, ale hradec??? :) wtf hradec? :)

vysvetlenie zo stránky juls.sav.sk pre jouzina :

dobíjať :

dobiť -je -jú dok.

1. prestať biť: hodiny d-li šiestu

2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;

pren.: správa ho d-la zdeptala;

ľahol si celý d-tý zmorený

3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami;

obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li

4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu

● expr. d-tý ako pes veľmi vyčerpaný;

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

Výsledky hľadania pre: dobíjanie

Nič nebolo nájdené.

Výsledky hľadania pre: dobýjanie

Nič nebolo nájdené.

Výsledky hľadania pre: dobývanie

Nič nebolo nájdené.

dobyť -je -jú -by! dok.

1. ovládnuť mocou, zmocniť sa: d. kasárne, mesto (útokom)

2. kniž. (s úsilím) získať, dosiahnuť: d. víťazstvo (v športe), d. politickú moc;

nedok. dobýjať, dobývať2 -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

nedok. dobýjať sa, dobývať sa2

--------------------------------------------------------------------------------

dobývať1 -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;

d. srdce ženy

// dobývať sa1 kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;

svetlo sa d-a do izby

Toto bude pre Jouzina presnejšie:

Dobíjať:

Tak dlho sa dobíjal k jej nohavičkám až prišiel o štyri zuby a natrhnuté ucho, ale nakoniec sa mu podvolila potvora jedna.

Dobývať:

Myslel si, že keď ju bude dobývať pomaly a opatrne nakoniec sa mu podvolí, ale Jano bol rýchlejší.

Jouzin už chápeš?

aha hej dakujem :lol:

otázka pre LEGa, to na tie dni, ktoré zrovna nemá vymedzené na spánok :lol:

slovo "lekvár" sa prenieslo dokonca aj do angličtiny, pokiaľ viem

stretla som sa s tým tak, že niekto toto slovo spomenul ako jediné, ktoré sa dostalo opačne - zo slovenčiny do angličtiny...

no ... je slovo lekvár slovenského alebo maďarského pôvodu ?

používa sa v úplne rovnakom tvare a význame v oboch jazykoch :)

takže po skúmaniach a bádaniach sme zistili, že lekvár má pôvod latinský ...

Lekvár : preklad z maďarskej wikipedie

Pôvod slova :

Meno / slovo lekvár možno vystopovať až do rokov 1350. Toto slovo pochádza z latinského výrazu, ktorý používali stredovekí lekári : electuarium – slovo, ktorým bol pomenovaný medový sirup, do krorého zamiešavali lieky, ktoré mali zlú a horkú chuť, aby boli prijateľnjšie pre pacienta.

info pre Lega : ulica - utca

kúsok z práce maďarského jazykovedca : Dóra Zoltán: Váci utca

" Az utca a szláv ulica átvétele, s ebből bizonyos hangfejlődéssel lett az ulca, uca, illetve ucca, majd pedig utza, végül a mai utca, amely népetimológiás hatás eredménye, ugyanis a hasonló hangzás miatt az út-tal hozták kapcsolatba. "

preklad podstatnej časti :

Utca je prebranie slovanského ulica, a z tohto určitými zvukovými vývojmi vznikli ulca, uca, prípadne ucca, neskôr utza, a nakoniec dnešné utca ...

v poslednom case si vsimam, ze dost ludi pouziva pri sklonovani cisloviek tvar troma, najma v zenskom rode. to je nespravne. koncovka -ma je historicky dual a teda sa moze spajat iba s cislovkou dva < PrSlv *dwā a to z < PIE *duōh3 (podla *d + *x^woh3, jedna dvojica).

v instrumentale /dvoma/ je dualova koncovka -ma z PrSlv *dwomā < PIE *dwomōh3. v nasledujucich cislovkach potom uz len tro-mi, styr-mi, piati-mi, ..

povodne PrSlv bolo *trьmī < PIE *trimīs, co by vyustilo do *tremi resp *trimi (cz. třemi) namiesto tromi. „o“ je tam analogicky podla dvoma. rovnaka analogia nabada tiez ku koncovemu –ma v tro-ma, ktore je vsak uz logicky nepripustne.

preto : dvoma vestcami, vecami, vrecami, ale : tromi vestcami, vecami, vrecami

nie je mi celkom jasné, prečo ... vlastne každý, alebo takmer každý, máme nejaký zlozvyk v používaní jazyka - toto dvoma troma je dosť časté, síce to zvádza k používaniu, ale v škole sme sa to učili určite všetci správne : )

rovnako časté je, čo si dosť často všímam, používanie podivného podmieňovacieho spôsobu : " keby prídem neskoro, keby budem v škole, ... "

trochu mi to píli uši ... no, vlastne v tomto prípade kole oči :)

a teraz neviem, či som to už kdesi písala, ale dosť ma dráždi používanie slova "ostatný" v zmysle posledný, noviny, časopisy, net, posledné roky je toho plno, a dosť ma to jeduje... ... :lol:

Ja som dnes "troma" čítala v knihe.

" keby prídem neskoro, keby budem v škole, ... "

Mne sa stane, že to tak poviem (ale vedome a skôr z recesie), keď si s niekým píšem cez ICQ, ale pri sústavnom používaní, či už na fóre alebo v reálnom živote, mi to vadí.

A reže mi uši, keď počujem "dva pivá" , "dva vajcia" a podobne. Stále na to niekoho upomínam, že to je ZLE, ale kašlú na mňa, pche.

v horenapísaných textoch som čítala, že niekomu niečo vadilo

nás hneď na prvej hodine ortografie opravili, že ide o nespisovné slovo a mali by sme hovoriť prekážalo

teraz kadiaľ chodím, tadiaľ toto ľudí opravujem, sranda bola, keď som na hokeji popíjala rum s kolou a hlásateľka zakričala: "Nevadí!" a ja na ňu: :Neprekáža! Ty krava sprostá!" :lol: /

Jj, to je čechizmus. Tak ako mnoho iných slov, ktoré sa na Slovensku bežne používajú. Málokto si ich všimne, pokiaľ na ne nie je priamo upozornený.

v zenskom rode v plurale /plūrālis, -is/ pri vyjadrovani minulych dejov u participii /participium, -iī/ malo by sa pisat -y a v strednom plurale zase -a. teda cele paradigma /-άτος/ by malo vyzerat takto :

sgl. / plu.

m.

f.

n.

on niesol / on-i niesl-i

on-a niesl-a / on-y niesl-y

on-o niesl-o / on-a niesl-a

nakolko tieto tvary pochadzaju z psl. (praslovanskych)

on-ъ něsъl-ъ / on-i něsъl-i

on-ă něsъl-ă / on-y něsъl-y

on-o něsъl-o / on-ă něsъl-ă

a tie zase z ide. (protoindoeuropskych)

*on-o nēk^j∂l-os / *on-oí nēk^j∂l-oí

*on-ah2 nēk^j∂l-ah2 / *on-ans nēk^j∂l-ans

*on-o nēk^j∂l-om / *on-ah2 nēk^j∂l-ah2

namiesto toho sa vsak participialna deklinacia /declinatiō, -ōnis/ ustalila na jednotnej koncovke -i (podla rodu muzskeho) pre elove participia vo vsetkych rodoch, a tym sa odchylila od k nej prisluchajucej deklinacie zamennej. to suvisi s mylnym (avsak v modernej reci v podstate uz ustalenym, a tym padom v istom zmysle spravnym) vnimanim elovych participii typu niesol, videl, čítal ako minulych casov slovies, na rozdiel od historicky povodneho ponatia, v ktorom elove participia vyznamovo stali skor pri ostatnych participiach - trpnych minulych nesený < psl. nesenъ-jь (ten, ktoreho predtym niesli), trpnych pritomnych vidomý < psl. widomъ-jь (ten, ktoreho teraz vidia), atd.

Vyklad o povode slova vydávať sa

slovenske vydávať sa a ceske vdát se nemaju spolocny povod. cesky vyraz je reflexom povodneho praslovanskeho slovesa *wьdati se z ide. *wind-, tam ale v mediopasive.

v slovencine po zaniku jeru v prvej slabike podla Havlikovho zakona doslo k zaniku povodneho slovesa a namiesto toho doslo k vytvoreniu noveho na zaklade slovesa predpony vy- a slovesa dávať.

doklad o tom, ze aj v slovencine predtym bolo sloveso zodpovedajuce ceskemu vdát se je existencia jeho trpneho pricastia minuleho v slove nevesta z prslv. *newě(wь)sta, povodne oznacujuce cerstvo vydatu mladu pani. tu treba vychadzat z ide. *newēwidtah2, kde *new-(os) "nový", *wid-t(ah2) "vydatá". a tiez rozdiel v participiach vydatá / vydaná.

/ sanskrit vindātē "vydáva sa", vittā "vydatá"; ale tiez lat. videō "vidím", vīsa; a praveké perfektá nem. weiβ "uvidel som" a slovenské viem "uvidel som". vsetko od ide. korena *weid- (lat. videō, slv. vidím) a jeho ablautoveho o-stupna v perfekte komplikovaneho rezonantom j *woid- (v nem. weiβ, slv. viem). v sanskrite a praslovancine je koren komlikovany rezonantom n *wind-.

etymologicka struktura korena je : wVd-

*weid- ablautovy e-stupen komlikovany rezonantom j daval vyznam "vidím"

*wend- ablautovy e-stupen komlikovany rezonantom n daval vyznam "vydávam sa"

*woid- ablautovy o-stupen komlikovany rezonantom j daval perfekta "viem"

*wid- ablautovy z-stupen daval minule participia "vdaná"

sať by sa malo pisat s dvoma "s" ako ssať. z prslv. *sъsati < *supsātei. to plati aj pre odvodeniny.

-s- v primarnom slovese je verbalne intenzivum ako napr pri hopsať. pravopis tu neobvykle uprednostnuje zapis slova podla vyslovnosti pred obvyklym zapisom podla morfologie.

v ukazovacich zamenach by sa nemiesto "t" malo pisat v nominative muzskeho a zenskeho singularu "s". cize sen a sá. "t" je po prave iba v strednom rode to.

zakladom je praslovanske *sь < protoslv. *sis. k nemu pristupovala pripona *-nъ pod vplyvom zamena *onъ. teda prslv. ukazovacie zameno *sьnъ.

neskor, ked vznikol zensky rod, utvoril sa v praslovancine analogicky tvar zamena *sa ("a" v praslovancine vzdy dlhe [ā]) s koncovkou strednych kolektiv /collectivum, -i/ *-ah2 pripajanou ku korenu na *s-. singular stredneho rodu bol psrlv. *to pravidelne z ide. *tod.

napokon koren s "t" prenikol aj do muzskeho a zenskeho rodu a dal tak dnesne zamenne triady (system usporiadanych trojic) vo vsetkych deixiach : ten, tá, to; tiez tento, tenhľa, toten, tamten, tenže atd.

slovo lov by spravne malo byt polov (prslv. *polowъ), pretoze zaklad slova nie je lov, ale pol (ide. *pel / *pal- ; lat. pellit, gr. παλεύει) a po- v slovne nie je predpona. sloveso poľovať nie je denominativum typu stolovať, stanovať a sloveso loviť je celkom nespravne. rovnako vsetky ostatne odvodeniny od zavadneho korena lov-.

namiesto miazga by malo byt miezga (ako v mene toho herca Mariána Miezgu), pretoze prslv. bolo *mězъga, a nie męzъga.

k mylnej zamene ě / ę dochadzalo kedysi podobne, ako dnes niektori substituuju "e" za "ä".

namiesto lyžica je spravne ližica, nakolko je toto, rovnako ako lyže, od slova lízať. v skorej historii slovanskych vsak doslo k metateze hlasok medzi korenom a temou a neskor k predlzeniu uz makkeho jeru v koreni. a tak prslv. *lьz-ъ- > *lъž-ь- > lyžьca.

/ lat. ligula, -ae

Minule som rozmyslal ze PREČO je Slovensko z gramatického predložkového hladiska brané ako ostrov? Neviete?

No mozno trochu blbo polozena otazka, takze trochu to tu rozpisem co vlastne myslim:

hovorí sa: "bývam NA Slovensku" / "idem NA Slovensko"

prečo nie?: "bývam V Slovensku" / "idem DO Slovenska"

Kazda krajina na kontinete ma predlozky V (vo) alebo DO ... cize:

byvam: v Madarsku, v USA, v Brazilii, v Indii, vo Finsku, v Maroku, v Slovinsku, ... ale byvam NA Slovensku

idem: do USA, do Thajska, do Libanonu, do Botswany, do Finska, do Slovinska, ... ale idem NA Slovensko

Cize sa nebyva v Slovensku, a ani sa nechodi do Slovenska - je to ako u predloziek pri ostrovoch, cize:

byvam: na Madagaskare, na Sicilii, na Barbadose, na Kube, na Malorke, ... a byvam aj NA Slovensku

idem: na Korziku, na Jamajku, na Island, na Sardiniu, na Sri Lanku, ... a idem aj NA Slovensko

Vie mi niekto vysvetlit prečo teda byvame na ostrove ked byvame vlastne v uplnom vnutrozemi???

to je podobná anomália ako Slovák, ale Slovenka ... Sloven bolo staré označenie, Slovák sa stal Slovákom, ale Slovenka nie : )

jazykovedec nám to zrejme vysvetlí :lol:

moze to byt tym ze slovensko je specialne :lol:

ja osobne som sa este so ziadnym vykladom, ktory by to zdovodnoval, nestretol. mozno ani ziadny nie je a je to iba zauzivane predlozkove spojenie. ako napr. na Ukrajinu/e.

našla som niečo, čo sa asi môjmu susedovi čistému stredoslovákovi asi nebude veľmi páčiť, ale mne sa to páči, lebo napísať ľ napíšem ... ale pri vyslovovaní trpím, teraz je jedno, že Štúr nepoužíval ani y a i, ale tlčú nám odjakživa do hláv, alebo teda aspoň kedysi nám tĺkli vyslovovanie mäkkých ľ a le, li ...

našla som len taký miniúryvok z J. Findra: Zápas o novú podobu spisovného jazyka, Jazyk a reč, 6/2006 nielen o jazykovedcoch, ale aj ich pravzore :

"V systéme slovenských hlások sa v Nauke reči slovenskej neuvádza mäkké ä ani mäkké ľ. Svoje hláskoslovné riešenie odôvodňuje Štúr takto:

„Mekou "L" len u daktorych Slovákov je v običaji a už aj tam pomali zakapáva, odkjal ako aj preto, že je to zvuk pre svoju rozťeklosť ňepríjemňí a deťinskí v čistej slovenčiňe lepšje keď sa viňechá."

Podobné dôvody uvádza aj pri mäkkom ä. Ako vieme, aj dnešná kodifikácia pripúšťa, aby sa grafické mäkké ä vyslovovalo ako e. Výslovnosť mäkkého ä je v jazykovej praxi ojedinelá, ba pociťuje sa ako anachronizmus. Žiaľ, povážlivo je rozkolísaná aj výslovnosť mäkkého ľ, a to aj vo verejnom oficiálnom prostredí, kde sa predpokladá kultúrny a kultivovaný jazykový prejav (elektronické médiá, prejavy politikov a kultúrnych pracovníkov). Tak či tak sa ponúka trocha provokatívna otázka, či Štúrov génius nevystihol vývinové tendencie. Dodajme ešte, že v pravopise Štúr nemal ani ypsilon. O tomto pravopisnom jave sa opätovne vedú rozporné diskusie."

 

neviem, čo na to práve príslušní jazykovedci.

k mláďaťu sovy na začiatku témy, konkrétne k sôvätku - ako skloňovať základný tvar sôvä ? asi sôväťu :), keď žriebäťu ... :lol:

sa mi dnes pridalo aj mláďa pandy ...

žiadne pandiatko, ale nádherné slovíčko pánďa ... to je zasa asi podľa slovka medvieďa :)

pánďa