Fóbie

však keď sa ti tá fotka nepáči pokojne ju vymaž, zagorku pre to robiť nebudem :lol:

ja som sa so stromovými užovkami pár krát stretol naživo (niektoré boli riadne klacky) a nikdy sa netvárili že by ma mali v pláne zjesť :zubiska: vždy si ma len zvedavo prezrela a potom sa neochotne odplazila do zeliny. ale tie čo som videl boli tmavšie ako tá na fotke.

tomu verím, dokonca sa mne stalo že mi pol metra pred nohou prešla cez úzky tatranský chodník zmija ... našťastie úzky a videla som jej len koniec, desiť sa desím ešte po sedemnástich rokoch aj práve teraz, tuhnem, len o tom píšem ... to sú žiaľ fóbie ... :)

 

fóbia je neúprosná záležitosť, to je ako hodiť na floru sliepku s jej ornitofóbiou, či na zopár ľudí s arachnofóbiou pavúka ... či nečakane otvoriť knihu rovno na obrázku hada ... fóbia nie je strach, to je hrôza ... aj dodatočne, aj na obrazovke, na obrázku, aj za centimetrovým sklom ...

ach, to nie je zákon logiky, to je des :( no jo ...

 

je tu zopár skvelých príbehov ľudí s kdejakými fóbiami ... jaj :vystraseny:

Inak, game... vtipne, ze spominas prave ten pribeh s hadom, co vyliezol zo zachoda. Prave pred par dnami som behala po nete, a zrazu som nadabila na taky obrazok, ktory zachytava dokumentaciu v podobe fotiek, ako sa pod zachodovou misou obmotal had... velky, tlsty had, a misu museli rozbit, inak by ho odtial nedostali.

 

Inak, hadov sa nebojim, ale z hentoho by aj mne presiel po chrbte mraz.

pekný kúsok, clovece.

Nedávno, ked sme sli so starým zo záhrady, bola na ceste malá užovečka, tak som ju preložila vedľa do trávy. Chodia tade cyklisti, škoda by jej bola.

Inak som sa musela aj zasmiať pri predstave, že by som v noci na záchode našla potkana, ten chudák by mal zo mňa isto väčší strach ako v tej chvíli ja z neho. zato mať tak za krabicu ohavných krútiacich sa červov, to už je panečku pre mňa údesná predstava. Včera doniesol muž zo záhrady pár broskýň a jabĺčok, je medzi nimi aj dosť napadnutých tými ohavnými škodcami, a tak ja sa toho nechytám, poprekladali sme z košíka do nádoby do chladničky a na kýblik sme sa už vykašlali a nechali ho v kuchyni. Ráno starý načistil ovocie, čo ostalo v kýbliku a ja teda že idem, že ten kýblik upracem...ale to som nemala robiť. na dne sa krútil ohavný vypasený červ! V prvej chvíli sa mi porád hlasivky zasekli a riť stiahla! Skoro ma mrdlo. Kýblik musel odpratať starý, ja by som sa toho nedotkla. ja by som veru nemohla rybárčiť (ani to nemám rada a tak mi to ani nechýba), a ani chovať v nejakom teráriu dačo, čo by som musela nejakými červami krmiť, blééé!)

ach ... nechcela som o tom písať, ale Vilma ma akosi svojou fóbiou popchla ...

nebudem si pripadať ako šialenec, možno ...

 

to posledné spomínanie hadov v záchode a vtipkovanie kolom toho mi dalo ... a dodalo ... :(

práve dnes som na to myslela, že zanedlho, keď to takto pôjde ďalej, budem chodiť na wecko s doprovodom ... len ja chodím aj v noci, a neprajem to nikomu.

zažínam svetlo, otvorím roletku do stupačky, priam vidím, len smerujem k wc, ako sa spoza tej rolety / jemný štiepaný bambus, na mieru / spopod nej plazí plaz ... ja to vidím ... aj teraz to priam vidím ...

 

začala som preventívne splachovať, keby tam okolo záchoda pod previsom had bol, tak to spláchnutie ho možno pohne ...

keď už som tam, mám pocit, že sa mi práve plazí spod rolety za chrbtom ... alebo práve z misy a ide sa ma dotknúť ...

ľudia, toto je fóbia - vyšší level ... :(

jaj, diefcence, normalne som rada, ze momentalne nemam ziadnu fobiu, co by mi silno komplikovala zivot... vysky, hlbky, hmyz, zvieratka, tma, ludia, vsetko mi vadi len tak "přiměřeně"

Musim sa priznat, ze predsa len mam ohromnu fobiu-strach. Neskutocne sa bojim ziab, ale tak, ze ak by nejaka predomnou slobodne skakala a nebolo medzi mnou a nou plexisklo hrube priblizne 20mm, tak som schopna za hlasiteho vreskotu vyliest na cokolvek, co by mi stalo po ruke :D

... Neskutocne sa bojim ziab, ale tak, ... :D

 

hm...aj rosničky? To je všeobecne obľúbená žabka.

 

game: tak to je asi ozaj ten vyšší level. Aj ja sa v noci budím na wecko, ale nezažínam si a idem potme, svetlo by ma prebralo a horšie by sa mi znova zaspávalo. Len musím dávať pozor, aby som nestúpila na mačku, lebo ona mi vždy robí doprovod, a ak náhodou zmešká môj pochod do onej miestnosti, tak ma aspoň čaká za dverami wecka a odprevádza ma až do postele.

Vilmus, zrejme aj rosnicky sa bojim :D, mna normalne trasie este niekolko minut po stretnuti s tymto tvorom :) a pokial ide o chodenie na wc v noci, tak ja chodim zasadne po tme a so zatvorenymi ockami :D, nejak mam zrejme vypnute vsetky senzory, ktore by ma mohli prebrat a votriet nejaku myslienku na nieco neprijemne :), jedine na co si musim davat pozor , su kable cez izbu u priatela v byte :)

davno, pradavno, ked som este len zacala svoj pracovny zivot, mala som kolegynu, ktora raz zavrela dvere do svoje kancelarie a spustila taky vreskot, ze som myslela, ze tam za dverami nasla minimalne sefovu mrtvolu - a to za dverami sedel taky malililinky vyplaseny pavucik... ;-)

a to ja som raz / ja ! so svojou fóbiou ! / naháňala po zatváracích hodinách v práci kolegynku s arachnofóbiou s malinkým pavúčikom v hrsti ... :innocent:

potom sa priznala, že priamo nejakú extra silnú fóbiu nemá, len sa jej tak všeobecne hnusia aj s iným hmyzom, ale pavúky zvlášť ...

ináč by som neobišla asi tak lacno :)

Len musím dávať pozor, aby som nestúpila na mačku

 

To máš ešte v pohode, ja musím svietiť, aby som sa pozrel, či niekde nie je našťaté od psa, teda sorry, to je fena, pes sa to vie naučiť, ale fena nie. Mal som raz možnosť vidieť v jednom hypermarkete ženské hajzle, z toho mám dodnes fóbiu, takže ma už neprekvapuje, keď naša fena to robí kde sa jej zachce.

Axel: skúste jej zakúpiť taký hajzlík ako sa predáva pre mačky, aj s tými granulami, možno že na to sa naučí...?

davno, pradavno, ked som este len zacala svoj pracovny zivot, mala som kolegynu, ktora raz zavrela dvere do svoje kancelarie a spustila taky vreskot, ze som myslela, ze tam za dverami nasla minimalne sefovu mrtvolu - a to za dverami sedel taky malililinky vyplaseny pavucik... ;-)

 

niečo podobné som aj ja videla a počula...boli sme v tábore (ako vedúce), decká som dala poobede spať (mala som najmenších, takých 6-7ročných vtedy). A keď konečne decká zaspali, izbou sa rozľahol príšerný škrek, chúdence deti mali po spaní, lebo to jačanie muselo byť počuť nielen na našu chodbu, kde boli izby len "mojichô detí, ale aj do hlavnej budovy...a toľko vresku pre celkom malinkého pavúčika...ani ho nemala nejak extra blízko, len bol chudák malý na stene, kam sa pozrela.

Ja som raz viedol exkurziu gymnazistov v okoli Banskej Stiavnice. V blizkosti Vodarenskeho tajchu je niekolko velkych (naozaj VELKYCH) mravenisk a mnoho m² vratane pristupoveho chodnika je pokrytych lesnymi mravcami.

No - jedna dievcina by urcite uspela aj na majstrovstvach sveta v akrobatickom rock'n'rolle. :lol:

keď hovoríš o tých mravcoch, spomenula som si na jednu príhodu...šli sme s deťmi ešte v predškolskom veku v lese na prechádzku, keď tá menšia zbadala kocku cukru. Sporovlivá budúca gazdinka sa chcela k tej kocke dopracovať a prv ako sme jej v tom stihli zabrániť, ľahla si na pekný kopček skoro tak veľký ako bola ona sama a kocku aj s desiatkami mravcov nadšene ulovila. lenže ten pekný kopček bolo mravenisko, a tak mala mravcov všade. neviem, ako je to možné, že to decko nezískalo odpor ani strach z týchto tvorov ani po tomto zážitku. Zato neviem odkedy, ale má fóbiu z muchy, obyčajnej muchy. Ak do miestnosti vleťí mucha, mladá beží ozlomkrky preč a čaká, kým muchu vyženieme alebo kým ju mačka uloví...to aj jej kamaráti sa z nej smiali, že sa bojí muchy, a nie medveďa, kdesi som to tu spomínala. neviem, ako môže loziť po skalách, ke)d sa bojí muchy, nechcem vidieť, čo by bolo, keby si napríklad pri zlaňovaní nejaká na ňu sadla...brr, radšej na to ani nemyslím.

dnes som sa znova predviedla :doh:

 

sla som na magneticku rezonanciu, vsak vsetko v pohode, az na to ze ma chytala trocha uzkost, ale riesila som to tym, ze som neotvarala oci

aj som sa den predtym na to psychicky pripravovala, ze co ma caka a neminie, ale to co nasledovalo potom, som akosi v clanku o MRI prehliadla, resp sa snazila prehliadnut

 

vytiahli ma z "tunela" a sice pekny mlady lekar to bol, to sa vsak v tomto pripade neratalo, mi povedal, ze budeme musiet pichnut kontrastnu latku

a v tom momente to zacalo

 

ja revy, ohla som ruku a nie a nie ju dat ... a to 27 rocna koza

 

tak ja, co panika z injekcii, po odbere psycho stavy, vetrat, ovievat, takmer ozivovat, a oni ma supnu naspat do toho tunela a ze bez pohnutia?

 

vo vnutri este vacsia panika a v rukach som zvierala balonik v pripade ak by mi bolo zle, ale hovorim si, ze nespravim si este vacsiu hanbu pred fesakom, tak som to vydrzala

zelievali ma poty, mala som zasklby v nohach, tepy cez 100 a chut to vzdat

ked bolo po vsetkom, prisiel po mna, pochvalil ma ze som to dobre zvladla :D , ja s urevanymi ocami som sa mu ospravedlnila za divadlo, pozrela do oci, usmiala cez slzy a rozlucila sa

 

jediny hrejivy okamih dneska - pekny lekar :)

ale kludne prijmem fakt, ze ho uz nikdy v zivote neuvidim - radsej sa zriect takeho pozitku, ako znova absolvovat toto psycho

 

niekedy mam pocit, ze je vo mne druhe ja, ktore potrebuje byt lutovane, utisovane

pretoze ked prezivam tieto stavy, tak popritom ako mi tecu slzy prudom, sa snazim komunikovat, usmievat...

je to des .. v buducnosti to vidim na odbornu pomoc

Ďakujem Pánbožkovi, že z injekcií, tunelov a podobných vecí nemám des. zato sa bojím každého doktora, ktorý sa mi má kutrať v akomkoľvek telesnom otvore. Dokážem ten strach prekonať, ale je tam. A veľmi sa teším, keď z takého čohosi vypadnem a lekár mi povie "do videnia o rok"... :)

ja mám fóbiu z lekárov všeobecne, volá sa to syndróm bieleho plášťa..v robote si so mňa robili prču že stačí keď si niekto oblečie biely plášť a ja zdrhám :lol:

a ešte mám fóbiu zo žien, teda ženská spoločnosť je v fajn ale horšie je to s fyzickým kontaktom.Radšej by som išiel na stavbu roxore viazať ako sa bozkávať alebo nedajbože sexovať.Myslím si že to má prapôvod ešte v mojej puberte, vtedy som bol šťúply utiahnutý vychudnutý a bol som väčšinou na smiech aj u spolužiačok čo sa mi páčili..Deti vedia byť na seba neskutočne kruté..Niektoré veci mi rezonujú v ušiach ešte doteraz..Môj cvokár mi tvrdil že to nemám riešiť a mám si užívať slobodu a voľnosť, tak si teda užívam... Mozog si niektoré nepríjemné situácie zafixuje a potom ich vyhodnocuje ako nebezpečenstvo pred ktorým treba utiecť ale prečo sa potom niekto bojí pavúkov keď mu žiadny pavúk nikdy nič nespravil?.

hmm...prečo sa dakto bojí pavúka, to naozaj netuším, ale myslím, že človek, ktorý má fóbiu z nejakých živočíchov, tak v tom nie je ani tak hrôza, že by mu to chúďatko, ktoré sa jeho bojí oveľa viac, dačo urobilo, ale ide skôr o odpor.

Aspoň u mňa to je tak. Vôbec sa nebojím takých tých pišišvorov, pre ktoré väčšina žien jačí a vyskočí hbitě na stôl, ale červíkov, ktoré sú v jedle - neskutočne sa mi protivia. Viem, že mi ten tvor neublíži, ale strašno je mi odporný. Ak je to v jedle, v mojej špajzi a podobne. Vrátane ovocia. Vypasená húsenica v karfiole sa mi hnusí, tak, že ma niečo núti mávať rukami a jačať jak Viktorka, a volať na chlapa. nech ma tej hnusoby zbaví, ale keď mi dakde v lese taká istá padne za krk, bez problémov ju chytím a položím dakde do kríkov alebo do trávy...paradox? Neviem, ale je to tak.

:agree:

 

mimochodom, clemenza, zaujal ma tvoj strach zo ženských. Chápem, že tvoje spomienky nie sú moc pekné, deti naozaj vedia byť protivné, ale teraz, keď hádam už máš pokoj od posmieváčikov, to naozaj vôbec nechceš nejakú nájsť, čo by mala o teba záujem? Ako by si reagoval, keby ťa nejaká začala baliť, pomaly, nenápadko...? je fakt, že aj bez lásky so všetkým, čo k nej patrí, sa dá žiť a divsasvete, celkom spokojne, ale predsa...nechýba ti spoločnosť, naozaj máš taký strach, že sa najlepšie cítiš sám?

(p.s. mňa sa nemusíš báť, určite by som mohla byť tak tvojou mamou).

Pocas minulotyzdnovej dovolenky sa moja fobia zo ziab prejavila silnym zachvatom paniky natolko, ze som vyplasila priatela. Tak silny zachvat som nemala asi od detstva...neviem, co s tym budem robit...skusala som modifikaciu celej situacie, mno vzdy to prerusim, bojim sa pokracovat

ako dieťaťu sa mi hnusili chrústy, našťastie už dávno kolo mňa nelietajú, ale verím, že teraz už by som hystericky nereagovala... prišlo mi pomerne vtipné, že každý rok v botanickej záhrade na motýlej šou narazím na niekoho, kto začne splašene mávať rukami a vrieskať, len čo sa k nemu priblíži motýľ - čo ich núti tam chodiť a potom celý čas reagovať hystericky?

trinita,

tak to ani ja nechápem, určite by som nešla na šou červov či muších lariev, a nemohla by som ani na ryby, lebo predstava, že napichujem toho chudáka červíka na háčik, ba že ho vôbec chytám do rúk, by mohla byť aj mojou poslednou predstavou...ale mala som kamošku, ktorá sa panicky bála hadov, a 3x hádaj, kde som ju stretla. (na výstave teráriových zvierat)

tak to nem celkom chápem, taká poriadna fóbia z hadov neprestane len tak sama od seba,  ani keď sú tie tvory za centimetrovým sklom ... :urcitenie:

viem, o čom hovorím ... :(

 

už som zdrhala aj z výstavy o Indonézii, kde boli kde tu naaranžované sklené akvárka z kdejakými zvieratkami, od malých hlodavcov po pavúky kdečo ... až v jednom som nevidela nič, tak som sa nahla, že pozriem, čo je za hrubým konárom  - zalesklo sa tam čosi plazovité, kúsok, ako ja som odtiaľ utekala ...

a podobných bolo, ajaj
 

ja mam fobiu z lekarov,nemocnicne strediska,operacne saly,zubar.ked cakam v cakarni zacnem sa potit tak sa bojim -_- .Neviete odborny nazov tejto fobie?

Dentofóbia