Fóbie

co sa tyka hmyzu, tak pokial som si isty, ze mi nic nespravi, tak je to ok. ale ked vidim, ze mi na ruke sedi srsen, tak...

Inak s tou tmou som na tom podobne, nebudeme rodina? :)

Vysoke plafony - neznasam vysoke plafony, ja som opak klaustrofobika, cim utulnejsie a mensie pristory, tym sa citim bezpecnejsie. Idealne je ked je plafon tak 20cm nad mojou hlavou

ja odporucam takym ludom co sa boja vytahov nech idu pracovat napr do narodnej banky, VUBcky, Presscentra.. a tam robit na najvyssich poschodiach, bud by ich strach presiel, alebo by mali vysportovane pozadie ze az :)

Ja nemám fóbiu myslím že z ničoho. Môžem ísť výťahom akým chcem a kam chcem (keď som bol prcek raz som sa s kamošom zasekol vo výťahu a trčali sme tam asi pol dňa lebo bolo to doobeda a nebolo toho boha čo by nás odtiaľ dostal, tak keď ostatné decká behali po poschodiach tak mali z nás atrakciu).

Výšky mi nerobia problém. Ale pravdupovediac, obdivujem horolezcov, nedokázal by som ním byť. Mať pod sebou prázdnotu nie je bohviečo.

Hmyz mi tiež problém nerobí, ale samozrejme že križiaka by som do ruky nechytil.

Nemám strach z uzavretých miestností a ani z otvorených priestranstiev.

Možno mám iba strach zo tmy. Ale ako sa to vezme. Zažil som už všeličo a v tme moja fantázia naberá na obrátkach. Najmä v poslednej dobe keď zhasnem svetlo v mojej izbe a idem spať. Chvíľu ležím a počujem divné šuchotanie pri okne. Niečo sa posunie, niečo zašuští. Nikdy predtým sa mi to nestávalo. Ale to robí tá nová stolička, je z takého materiálu ktorý sa pomaly vracia do pôvodnej polohy keď z nej riť zdvihnem ;)

Ak mam z niecoho naozaj des – su to pavuky. Kazdeho, aj toho najmensieho pavucika som schopna „pricapit“ aj na cerstvo namalovanu stenu.... a neviem sa tejto fobie zbavit. Vzdy vecer, skor ako si lahnem do postele, skontrolujem vsetky rohy miestnosti, ci su „ciste“. Ze mam strach aj z velkych vysok som zistila vo Vancouveri, ked sme isli do vyhliadkovej veze presklenym vytahom, ktory bol umiestneny na povrchu budovy /do vytahu sa vsak vstupovalo vo vnutri objektu, takze ma ani nenapadlo, co uvidim po par metroch jazdy/... zaludok som mala skoro na urovni mandli... :lol:

Idealne je ked je plafon tak 20cm nad mojou hlavou

:lol: takýto strop sme mali v rodnom dome na prízemí a nebola to žiadna výhra. Vyšší ľudia tam chodili ohnutí a my nižší sme si nemohli postojačky vystrieť ruky. Žiadna sláva.

Ja mam naopak hrozne rada vysky a vyhlady a vysoke presklene vytahy. A chcem vyskusat bungee jumping raz urcite :lol: Fobiu mam ked ma brat dusi pod dekou alebo paplonom. Vtedy mam strasne zly pocit, ze vzduch nedostanem. Urcite by som nikdy nechcela zomriet na zadusenie.

Ja nemam ziadnu fobiu len sa mi hnusia pavuky ale nebojim sa ich len no proste hnus

ja mám fóbiu zo zvuku polystirénu alebo zo zvuku čo vydáva šmirgel pri trení

pavúky ani iné hmyzoidné čudá s výnimkou lienky nemám rád.

Fuj, ja lienky nemám rada. Ani motýle. Sú pekné, ale radšej si chytím do ruky pavúčika ako hentie dva. Tie také malé pavúky úplne zbožňujem.

Tu máte pavúčika

No a toto si pozrite mimo tohto Fóra :lol:

to je krásavec ... to čo tam má vpredu tým aj kúše ? bez toho by to bolo také plyšové zlatíčko :lol:

niežeby som umierala túžbou, aby mi pristál niekde na hlave, ale furt lepšie čudo s ôsmimi nohami než ani s jednou ... brrr.

Ten druhy je mnam... :) pripomina mi jednu babu z tanecnej... tiez mala tak tenke a chlpate nohy :lol: mat fobiu z pavukov, tak pri nej chytim zradnika :)

No hnus Axel to co sem davas za hnusoby

a panfóbia ... strach z neurčitého zla

neviem či je to až fóbia, ale počas mnohých rokov zrejme často bola ... to je to, čo ma sprevádza celý život

neodvážim sa naplno tešiť ničomu, lebo sa to zákonite poserie, niečo príde, niečo striehne len na to, aby som bola chvíľu šťastná, neodvážim sa naplno smiať, často sa neodvážim dúfať v nič ... ani v dobrý osud mojich kamarátov ... občas je ten život mizerný

to nakoniec musí viesť k fóbii

páni, netušila som, že to má nejaký názov, že to je fóbia... dobré vedieť... :lol:

velmi sa bojim tmy, ked idem v noci domov a lampy nesvietia...

A takisto aj ked som sama doma, vtedy vzdy myslim na tie najsprostejsie veci- na satana, na vrahov -nechcem na ne mysliet , prave ze si vravim-nemysli na vrazdy-no-a-uz myslim :lol: a ked pukne radiator-brrrr. Je to riadne detske , ale co uz.

no to je uplne jak naschval>ked si povies nemysli na to tak just budes nato mysliet :lol:

ja mam strach z pavukov {ale iba z tych vacsich>take malicke nevadia} a potom z chrustov a vselijakej tej havede co lieta v lete najma vecer po vonku............. a este muchy>nemam z nich strach,ale mam uplne nervy ked tento debilny hmyz bzuci a lieta dakde po miestnosti nechapem naco to vobec existuje

muchy :lol:

stoka keby sa tak bála, len keď je sama... keď som u nej bola spať, tak sa bála svetla z chodby, že vystrašila aj mňa. Nakoniec to bola neonka...

strach mam podla situacie. neviem o tom, ze by som mal phobiu z niecoho specifickeho. takze nesnazim sa ho prekonavat.

hiša , vtedy som sa bála preto, lebo bola tá aféra s únosmi detí, a malá sestra spala vedľa sama, bála som sa o ňu, nie o mňa..ale tiež to bol strach...

No paráda, teda sa bojím aj o druhých, akoby som toho nemala toho dosť sama so sebou :lol:

a panfóbia ... strach z neurčitého zla

neviem či je to až fóbia, ale počas mnohých rokov zrejme často bola ... to je to, čo ma sprevádza celý život

neodvážim sa naplno tešiť ničomu, lebo sa to zákonite poserie, niečo príde, niečo striehne len na to, aby som bola chvíľu šťastná, neodvážim sa naplno smiať, často sa neodvážim dúfať v nič ... ani v dobrý osud mojich kamarátov ... občas je ten život mizerný

to nakoniec musí viesť k fóbii

- táto "fóbia" nie je ničím nezvyčajným

upozornil na ňu už Leonardo da Vinci vo svojom diele Nápady

LAKOTA

Ropucha se živí hlínou a stále zůstává hubená, protože se nenají do sytosti; takový ma strach, že by se jí hlíny mohlo nedostávat.

na National Geografic v tv ide seriál o fóbiách a liečení fóbií ...

nepozerám to pravidelne, minulý týždeň som zazrela, ako jedného farmára v stredných rokoch sa snažia vyliečiť z fóbie z hadov ... no ďakujem pekne ... mne, trpiacej herpetofóbiou, bolo nedobre už z toho , ako jemu chudákovi bolo nedobre ... :(

momentálne liečia fóbiu zo žralokov, a to len fóbiu vypestovanú kedysi v detstve pozeraním filmu ...

okrem toho spomenuli zopár podivných fóbií a ja som si spomenula na jednu moju ďalšiu ... toto je hrozné, ale kedy dávno, pred mnohými rokmi som kdesi čítala, že v činžiaku na nejakom vysokom poschodí vyliezol zo záchoda potkan ... a pred pár rokmi som videla aj také video ....

tak to video mi k tomu už ani nechýbalo .... k desu na záchode stačilo už poznanie, že potkan ma môže kamsi kusnuť ... a okrem toho mi raz ktosi povedal, že vyjsť po trubkách dokáže aj had ... ješišmariasvatýjožo ... nechcem !!! :( :( :(

mne sa cievy zuzia a zahmli pred ocami, ked vidim ako nieco prepichuje kozu, nieco tennunke

chap IHLU :) ;)

ked to vidim v telke, odvraciam zrak a je mi zle...a nie tak este v ambulancii :lol:

ked mi pichali davnejsie konsku injekciu plnu magnezia, a ked som to uvidela....odpadla som v momente a mali o problem navyse ;)

a co sa tyka fobii typu blee pavuky ci hady

to osobne ja nemam, kedze napr medzi hadmi som "vyrastala" .. od malych uzoviek, cez pytona az po velhada kralovskeho, o vsetko som sa starala :)

ale pavuky....strach z tych vacsich nemam,pohodicka...ale bojim sa nehorazne tych bytovych, s tenkymi noziskami ... fuuuj

ked vidim ako nieco prepichuje kozu

:lol: to by ma ani vo sne nenapadlo že niekto bude myslieť kozu :)

ok, myslela som KOŽU :)

Kazdopadne ta Axelova verzia je zaujimavejsia.... :lol: