Skočiť na obsah

Kedy zmizne Aralské jazero?


Sniper

Odporúčané príspevky

Osud Aralského jazera, ležiaceho medzi Kazachstanom a Uzbekistanom, ak ešte nevyschlo:

 

 

Aralský Eisengard: eko-katastrofa v Ázii

 

Ak niekedy existoval príklad ľuďmi spôsobenej ekologickej katastrofy nevídaných rozmerov, Aralské more a jeho nedávno vyschnuté, plytké dno, pokryté soľou okolo zvyšku vody, by malo byť považované za najvýraznejší príklad takejto katastrofy. Môžete si ho premaľovať na glóbuse alebo v atlase, pretože sa neuveriteľne zmenšilo: kedysi štvrté najväčšie slané jazero na svete bolo za posledných 40-50 rokov odvodnené chabo menežovaným zavlažovacím systémom na povodiach riek ústiacich do Aralského mora, pričom voda bola využitá na zavlažovanie bavlníkových polí. Aralské more sa zmenšuje tak rýchlo, že do 15 rokov už nemusí vôbec existovať.

 

Už sa vlastne nedá hovoriť ani o jedinom jazere. V neskorých 80-tych rokoch minulého storočia klesla hladina vody tak nízko, že sa jazero rozdelilo na dve. V posledných ôsmych rokoch hladina klesla o ďalších 5m a čoskoro si počkáme na oficiálne potvrdenie, že tá väčšia z dvoch častí sa znovu rozdelila.

 

 

 

Zostali len spomienky na minulosť

 

Obrázok

 

To, čo na mieste Aralského mora zostalo, je ako z vízie apokalypsy: na mieste kde kedysi bujneli riasy a preháňali sa ryby sa dnes rozprestierajú rozsiahle púštne územia s hustou pokrývkou solí a iných látok. Súčasťou slaného mixu sú aj zvyšky toxickým chemikálií celé desaťročia splavovaných z fariem nachádzajúcich sa na povodí riek, ktoré napájali obrovské slané jazero.

 

Preč sú chladné vánky, ktoré kedysi robili mestečko Muynak jednou z atraktívnych aralských lokácií. Toto rybárke mesto kedysi slúžilo ako prístav pre najväčšiu prevádzku na spracovávanie rýb v celom Sovietskom zväze. Dnes sa dá more dosiahnuť len po celodennej jazde ťažkým terénom. Zamestnanosť klesla na supernízku úroveň a aj najčistejšia voda je nebezpečne slaná. Po kraji sa nachádzajú zhrdzavené vraky lodí, ktoré postupne uviazli na pevnine, ako hladina klesala. Odkedy sa Aral postupne odsunul o 100-150 kilometrov od pôvodného brehu, rybný priemysel - s kedysi 44 000 tonami rýb ročne - totálne skolaboval. Namiesto toho sa od roku 1966 vynorilo 42 000 štvorcových kilometrov novej slanej púšte.

 

Situácia je dramatická nielen preto, že sa strácajú pracovné príležitosti alebo preto, lebo sa more zmenšuje. Kraje okolo Aralského mora majú najväčšiu detskú úmrtnosť z celého bývalého ZSSR. Impakt na verejnom zdraví je devastujúci. Podvyživenie je tu bežné, čo so sebou prináša také zdravotné stavy, ako anémiu a TB. Choroby ako cholera, týfus, gastritída a rakovina krvi si vyberajú na obyvateľstve krvavú daň.

 

Obrázok

Optimistický odhad toho, čo sa môže do roku 2010 stať. Pesimistické odhady sú však oveľa horšie...

 

 

 

Je to vo vetre

 

Najalarmujúcejšie sú však vysoké stavy konkrétnych typov rakoviny, ktoré sú v tejto oblasti najvyššie na svete. Až 80% pacientov chorých na rakovinu trpí jedným konkrétnym druhom charakteristickým pre túto oblasť.

 

Prach zo slaných toxických púští je vetrom zanášaný do všetkých oblastí, pričom práve ten so sebou nesie toxíny, ktoré takto vstupujú do potravinového reťazca. Najhoršie sú na tom predátory a človek -- práve u nich sa toxíny hromadia najviac. Saparbej Kazahbajev, biológ, ktorý strávil posledných 30 rokov štúdiom následkov poklesu Aralského mora, vysvetlil, ako majú jedovaté soli vo vzduchu dvojnásobný účinok na ľudí. V prvom rade sa do organizmu dostávajú respiračným systémom; v druhom rade sa do ľudí dostávajú z potravinového reťazca cez rastliny a živočíchov, ktoré ľudia jedia. Za zmienku stojí, že 61-ročný biológ, ktorý celý život prežil v oblasti Aralu, sa práve zotavoval po operácii, pri ktorej mu vybrali rakovinový nádor.

 

Už roky bolo ako príčina podozrievané intenzívne používanie pesticídov a herbicídov na rozsiahlych bavlníkových poliach na juh od Aralského mora. V súčasnosti sa objavil nový výskum, ktorý to potvrdzuje.

 

Dr Spencer Wells, z National Geographic Society a predtým z Wellcome Trust Centre for Human Genetics oxfordskej univerzity, študoval vzorky DNA miestnej populácie a našiel u nich jeden spoločný znak: rozsiahle genetické poškodenia. Jeho štúdia sa sústredí na množstvo markera nazývaného ako 8-OHdG a ukazuje mieru poškodenia až 3.5-krát vyššiu než vo vzorkách zo Spojených štátov.

 

U pracovníkov na farmách, čo sú ľudia, čo majú najbližšie k poľnohospodárskym chemikáliám, sa táto miera poškodenia DNA ukázala byť päťnásobne vyššia. Podľa Dr Wellsa, konzekvencie toho by mohli byť ďalekosiahle: "Znamená to, že nielenže títo ľudia majú väčšie riziko, že dostanú rakovinu, ale tiež aj ich deti a pradeti," povedal vedec BBC News Online. Čo však nie je dokázané, je či genetické mutácie zistené u rodičov sú nejakým spôsobom prenášané aj na deti. Na to bude musieť byť spravená iná štúdia. Medzitým však rakovinové oddelenie v provinčnom hlavnom meste Nukus praská vo švíkoch.

 

 

 

Aral bez alternatív

 

Obrázok

 

Uzbekistanská vláda popiera, že by mala v krajine mimoriadny zdravotný problém. Najhoršie ovplyvnené územie je v provincii Karakalpakstan a námestník ministra zdravotníctva pre tento región, Atajan Hamrajev priznal, že tu sú určité problémy. Povedal aj však, že situácia je pod kontrolou. Na otázku, či je múdre pokračovať v pestovaní bavlníka, keď je zrejmé, že vypije všetku vodu, ktorá pôvodne tiekla do Aralského mora a aj vzhľadom na nové dôkazy zdravotných rizík z chemikálií sprejovaných na porasty, povedal: "Nie je iná alternatíva." Bavlna je vraj vrámci exportu do zahraničia najviac zarábajúci uzbekistanský produkt. Zastaviť produkciu bavlny by znamenalo zníženie úrovne zdravotníckej starostlivosti o populáciu a znamenalo by to aj hladných ľudí.

 

Pri takýchto vzdorovitých odpovediach pracovníkov, ktorí sa majú predovšetkým starať o zdravie ľudí, nie je celkom nemožné, že o 15 rokov sa o Aralskom mori bude písať len v učebniciach dejepisu a miesto neho sa na zemepise budeme učiť o Aralskej púšti. Len v oblakoch je zatiaľ monštrózne riešenie, ktoré počíta s odvedením niektorých riek z Ruska do Aralského mora. Medzitým sú však bavlníkové polia zelené a nemocnice nevedia, ako sa vyrovnať so zdravotným problémom v oblasti. A more sa stále zmenšuje.

 

Obrázok

 

 

ČO SA VLASTNE STALO

 

Celý príbeh sa začal koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov. Pred päťdesiatimi rokmi (a tisícročia predtým) bolo Aralské more skutočne plné vody. Rybári sa úspešne venovali svojmu povolaniu a netušili, že súdruhovia v ďalekej Moskve pripravovali fatálne rozhodnutie. Centralistické plánovanie socialistickej ekonomiky naplánovalo bavlníkové polia na miesta s nedostatkom vody. Bolo treba postaviť rozsiahly zavlažovací systém. Zdrojom vody preň boli prítoky Aralského mora. Zavlažovací systém odčerpával také množstvo vody, že Aralské more sa začalo postupne strácať. Vyparovanie prevážilo nad prítokmi a niekdajšie prístavy dnes stoja prakticky uprostred slanej púšte.

Voda, ktorá Aralu zostala, je dnes štvornásobne slanšia ako pred polstoročím. Niekdajšiu rybársku slávu pripomínajú už len zhrdzavené vraky lodí, zaparkované na piesku stovky kilometrov od brehu, ktorý sa im stále vzďaľuje. Rybársky priemysel sa zrútil. Ľudia sú bez práce, nemajú z čoho žiť a zo strany ich vlád sa im dostáva len minimálnej podpory. Mestá sa dnes premenili na ošarpané dediny. Namiesto rybárstva sa ľudia venujú chovu tiav. Slanú púšť, čo zostala po ustupujúcom Aralskom mori nazývajú Aralkum.

 

 

Pozn.: Tento článok som raz našiel na Science.sk, stránka je už dosť dlhú dobu offline (vraj vo výstavbe).

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to si natrafil na jednu boľavú záležitosť .... :lol:

 

neviem povedať prečo.... ale Aral mi je akosi odjakživa sympatikcý ...sám o sebe, už ten názov, a sledujem jeho ubúdanie už roky .... je to výsledok nerozumu .... a niet záchrany ...

 

najsmutnejšie sú hrdzavé lode stojace uprostred vyprahnutej púšte ... :)

 

 

jedny z mnohých ....

 

Obrázok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...
  • Pred 2 mesiacmi...

Podla mna netreba okolo tohto jazera robit velke stresy... ono celym problem spociva v riekach Amudarja a Sydarja, ktore v tomto jazere koncia a naplnaju ho vodou... V ZSSR sa zacali tieto rieky vyuzivat na zavlazovanie a teda do Aralskeho jazera pritekalo menej vody. ZSSR chcel tuto otazku riesit no holt neskoro - rozpadol sa... A krajiny cez ktore Amudarja a Sydarja pretekaju, maju ine problemy...

 

Dovolim si trufnut povedat, ze ak by sa teraz zrusilo to zavlazovanie o par stovak rokov to jazero dosiahne opat svoju velkost...

 

Je to ako ked mate vanu do ktorej napustate vodu a otvorite vylevku tak aby rovnake mnozstvo vody vytieklo a natieklo... (tak fungovalo jazero predtym). Ak vypnete pritekajucu vodu, tak pochopitelne zacne mnozstvo vody klesat... ale ak ju znova pustite, po case sa zase naplni...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Problém je v tom že Amudarja a Sydarja už asi pravdepodobne nikdy nebudú napĺňať Aral z prozaických dôvodov - zavlažujú bavlníkové plantáže na ktorých stojí ekonomika Uzbekistanu (to platí v prípade Amudarje, čo so Sydarjou zamýšľa Kazachstan neviem).

 

Katastrofa tej oblasti tkvie najmä v tom že voda v Arale je už viac menej toxická - tento problém treba riešiť hneď a nenechávať ho pre ďalšie generácie (čo však je veľmi pravdepodobné že to tak bude).

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 rokom...

Ako sa hrabem v mojom niekoľko rokov starom archíve tak som našiel ďalší článok, z júla 2003:

 

Aralské jazero možno zmizne už za 15 rokov

 

Londýn/Moskva (TASR) - Aralské jazero vyschne podľa najnovších prognóz ruských vedcov možno už za 15 rokov. Informoval o tom časopis New Scientist. Jazero malo kedysi hĺbku 65 metrov. Ešte v roku 2002 dosahovala výška vodnej hladiny 30,5 metra. Začiatkom 90. rokov vedci predpovedali v najhoršom prípade pokles na 34 metrov. Obsah soli vo vode jazera bol vlani 2,4-krát vyšší ako býva v morskej vode. Aralské jazero, ktoré malo kedysi rozlohu Írska, nepretržite vysychá od 60. rokov, pretože voda z prítokov sa v nadmernom množstve využíva na zavlažovanie.

 

 

Jazero sa medzičasom rozdelilo na dve časti, ale iba menšiu, severnejšiu časť majú zachrániť hrádze. Južné jazero nenávratne mizne a zostáva po ňom iba soľná púšť. Rýchle vysychanie jazera si Peter Zavialov z moskovského Širšovovovho inštitútu pre oceanológiu vysvetľuje tým, že v najhlbšej časti jazera sa vytvorila 20-metrová vrstva veľmi slanej vody, ktorá je hustejšia a preto sa nemieša s menej slanou vrstvou nad ňou. Táto redšia vrstva sa viac zahrieva a tým aj rýchlejšie vyparuje.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...

mizne, mizne...co je velka skoda...ale urcite pride ten den kedy z neho nic nebude...a takto to pojde stale dalej...to iste co sa deje s Aralom sa deje (okrem ineho) aj s jazerom Čad..ktoremu uz tiez neostava vela rokov :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...
  • Pred 11 mesiacmi...

Na wiki som našiel aktuálne foto z októbra 2008, južná časť jazera sa opäť výrazne zmenšila a prakticky zmizne čo nevidieť. Vľavo pre porovnanie stav jazera v roku 1989.

 

Obrázok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 mesiacmi...

V marci 2006 keď som založil túto tému tak som priložil obrázok, na ktorom sa znázornil optimistický predpoklad, ako by mohol Aral vyzerať. Východné rameno južnej časti ešte stále malo byť najväčšou časťou jazera:

 

Obrázok

Optimistický odhad toho, čo sa môže do roku 2010 stať. Pesimistické odhady sú však oveľa horšie...

 

Tak sa pozrime ako Aral vyzeral v júli 2009...

 

Obrázok

 

 

... a ako vyzerá v auguste 2009 (obrázok vo vyššom rozlíšení tu, čierna čiara znázorňuje bývalé pobrežie jazera)

 

Obrázok

 

 

Východné rameno zmizlo úplne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to vyzerá viac než bezútešne.

 

aral je moja srdcová záležitosť, ja neviem prečo, ale aral je proste niečo, čo som mala aj na diaľku rada. tu zostáva už len položiť veniec. za chvíľu.

priteká tam ešte vôbec niečo ?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 11 mesiacmi...
  • Pred 7 mesiacmi...
  • Pred 1 mesiacom...
  • Pred 3 mesiacmi...

Bývalo to štvrté najväčšie vnútrozemské jazero na svete. Päť desaťročí ho zmenilo na vyprahnutú a toxickými soľami kontaminovanú panvu.

Z jazera s rozlohou takmer 68-tisíc km2 ostali len tri viac-menej samostatné vodné plochy: na severe Malý Aral a na juhu Veľký Aral, tvorený západnou a východnou panvou. Ich spoločný objem v súčasnosti nedosahuje ani desatinu stavu spred roku 1960.

Obrovská strata jazernej vody vyvolala v celom regióne ďalšie klimatické a environmentálne zmeny.

Aralské jazero by v priebehu 20. storočia začalo vysychať aj bez zásahu ľudí. Človek však celý proces výrazne urýchlil. Návrhov, ako aspoň minimalizovať dopady tejto katastrofy, alebo azda aj zachrániť celú oblasť, je niekoľko.

Medzi najúspešnejšie projekty patrí výstavba priehrady Kokaral, oddeľujúcej Malý a Veľký Aral. Aj vďaka nej vzrástla za posledných päť rokov hladina v severnom rezervoári o 12 metrov, čo znížilo salinitu vody, zvýšilo biodiverzitu a množstvo rýb.

Zrejme nepotrvá dlho a kedysi najväčší prístav Araľsk sa stane po desaťročiach opäť riadnym prístavom.

Osud Veľkého Aralu však zostáva neistý. Náznak optimizmu priniesol rok 2010, keď satelitné zábery zaznamenali po dlhom období obrat k lepšiemu. Vďaka vyššiemu prietoku Amudarje sa východná panva Veľkého Aralu začala opäť napĺňať.

post-88-0-89445700-1313234526_thumb.jpg

post-88-0-56542900-1313234538_thumb.jpg

 

Zdroj: Aralské jazero vstáva z mŕtvych

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...

Aralské jazero už prakticky zmizlo ...

do roku 2020 zmizne posledná kvapka vody.
v rokoch 2005 - 2010 zostatková hladina kolísala, občas vyzerala nádejne, ale suchá jej dodali, umierala.

pôvodne neúmerné zalievanie bavlníka, nedávne obdobie sucha, zdevastovanie, pesticídy a tony chemikálií, priehrada v Kazachstane z roku 2005 ho zničili na dnes prakticky úplne ...
http://tech.sme.sk/c/7413539/aralske-jazero-takmer-uplne-vyschlo.html?ref=trz

 

1. jazero v obrysoch z roku 1960 a roku 2000                                               2. jazero roku 2014

 

post-3-0-10444500-1412102642.jpg   post-3-0-64272900-1412102644.jpg

 

sme sa učili v škole, už vtedy bolo dôležité pre zavlažovanie bavlny ... a bolo mi nesmierne sympatické, aj so svojimi ohromnými riekami Amu-darja a Syr-darja.  Memento mores.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Zhodou okolnosti som o tom dnes cital - myslim aj ine zaujimave veci. Sovieti uz v minulosti planovali odklonit - ci dodavat tam vodu z Irtisu(teda davno vedeli aky je to problem a ako to dopadne).

Kazachstanci maju vedla Balchaske jazero 18. najvacsie na svete - tiez bez odtokova oblast a tiez vysycha.

Vysycha aj kaspicke more. Proste je problem s vodou kde ziju ludia - je jej malo. 

 

Mrtve more vysycha - tam tiez vymysleli urobit tunel od stredozemneho mora.

 

Voda chyba aj v cine na severe - na juhu jej maju dost ale na severe okolo hlavneho mesta je jej nedostatok - asi hlavne kvoli priemyslu. 

http://ekonomika.idnes.cz/cina-se-potyka-s-nedostakem-vody-da6-/eko-zahranicni.aspx?c=A140930_130942_zahranicni_ffr

Tak vybudovali kanal - ze je giganticky z tej fotky si neuvedomite - ale toto..

http://www.panoramio.com/photo/59918228

 

Clovek pretvara a nici si krajinu.

Pr.dnes som cital o ostrove nauru(to je aj stat) - vraj domorodci su bohati - je ich tam 9000 na uzemi 7x3 km - tazi sa tam ci uz vlastne dotazuje guano - vybagrovali si zivotny priestor - OK mozu sa prestahovat takych ostrov je v okoli plno - samozrejme nerozpravam o 10 km - najblizsi je 300 km. A odstahovat sa budu musiet - ze sa zmenila mikro klima - nezaprsi a nemaju vodu. Nezaprsi na ich ostrov, lebo je prehriaty po tazbe.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov