Skočiť na obsah

Ochrana tradičnej rodiny


alamo

Odporúčané príspevky

kazdy haji to svoje a dedincanom viac vyhovuje ina verzia pribehu

 

spravny pohlad.......game haji svoje....dedincania svoje.....ja svoje......farar svoje....takze ziadny problem :)

 

 

 

o tejto téme sme už písali ovšem inde, ale zostáva práve v tejto téme a "prizvaie" pedofilov do témy hodne aktuálna.

 

rozdelim do casti tvoj prispevok......

 

 

je pravda, že informator písal, že farára treba potrestať. tio písal. ale až potom - ovšem prvé bolo na zdesenie, koho považuje za kupliarku a prečo odsudzuje matku zneužívaného dievčaťa - že prečo, nemyslím, že napriek vysvetleniam, prečo matka išla najprv za farárom, až potom za políciou, a nie za farárom rovno so sekerou - nepochopil nikto.

 

Ked sme to tu preberali, tak sa pisalo, ze matka bola najskor za tym fararom (nie raz) a potom bola aj za biskupom....no nikto jej nevyhovel v jej staznosti a stale pokracovala cinnost toho knaza....hm....takze ked som na tento jej  „procesnohierarchicky postup“ ja reagoval tym ze som ju prirovnal ku kupliarke, tak sa cudujes?...jej dcera je vystavena niecomu nebezpecnemu od nebezpecneho cloveka a ona chodi sa opakovane  prosit  k tomu akterovi toho, co sa jej nepacilo, ze robi a necha po cely tento zakonny „postup“  dceru napospas tomu vzoru cnosti. Tebe to pride ako v poriadku?....takto sa sprava matka?....neviem ci vobec nieco spravila na zamedzenie kontaktu cez mobil....vzala dcere mobil alebo jej dala zmenit tel.cislo?....zakazala dcere stykat sa s tym fararom?....vlastne je to jedno co spravila-nespravila po tej navsteve toho farara....farar pokracoval v svojej „bohumilej“ cinnosti dalej, tak nemala vahat  a mala spravit to co nespravila....zbavit dceru tohto nebezpecia...nespravila to, ale dceru nerchala nadalej v „opatere“ sex.uchylaka...nemenim nic na svojom prirovnani tej matky ku kupliarke...

 

 

 

 

v tej druhej téme som písala, že som sa na názor pýtala veriacich, známych a kamarátov, ktorí sú skutočne veriaci a  nielen, že chodia v nedeľu do kostola, ale svoju vieru aj žijú - ani jeden sa nenašiel, ktorý pochopil pochody informatorovej mysle.

 

 

 

 

Pravdepodobne si sa pytala osob podobneho zmyslania, ako ma ta matka toho decka...uprednostnuju osobne ego a povest, pred konanim na ochranu sojho dietata. Iste je ale to, ze kazdy by sa v pobnej situacii prejavil onak, ak by sa mu takato „bohumila“ udalost stala s jeho deckom....este len potom by si sa cudovala aka by mozno bola ich reakcia ...

 

 

 

 

informator zabudol na jednu vec - nech je to malá obec, či malé mesto, dedina, je úplne jedno... kňaz je tam hodne ústredná postava.

 

 

 

farar, ci ucitel, ci starosta, ci nejaky miestny soc.pracovnik...je to jedno kto z nich (minimalne), kazdy je svojim sposobom ustrednou postavou v danej lokalite....riesime tu spravanie sex.uchylaka a nie jeho postavenie v spolocnosti a este raz, podla mna je tu hlavnou postavou matka a jej nekonanie.....

 

 

 

 

a kňaza ako človeka si buď dedina neobľúbi, keď je odťažitý, alebo obľúbi, keď sa s nimi kamarádíčkuje a chodí k svojim ovečkám na večere a popíjať a hrať karty a na klebety, čo konkrétne farár Kobida robil.

Dokázane.

 

Tým si ich zaviazal tak, že sa stal ich najlepším farárom a stáli by za ním vždy, tak ako stoja dodnes.

 

 

 

to je psychológia dediny a ten farár je dobrý psychológ a patrične si to užíval.

 

 

Kazdy sex.uchylak je vyborny psycholog, pretoze ak by nebol, tak si svoju „zalubu“ neuzije ani pol(?) dna.

 

 

 

 

tam kdesi vyššie informator spochybňuje, či je celá dedina katolícka a či teda celá dedina stojí za ním ... v článku, v jednom z mnohých, je odpoveď:

600 hláv, všetci veriaci katolíci, keď jeden, dvaja, či desiati z celej deiny náhodou neverili svojmu farárovi, ale dievčaťu a jeho matke, je to kvapka v mori.

 

z celej dediny chodili s ním na súd dedinčania, dokonca sa pri ňom striedali...

 

a zaujímavé je, že farár dodnes chodí do Nevidzian k starým kamarátom na večere a zahrať si karty a poklebetiť, a oni ho vítajú ako hrdinu.

 

(stačí zahrabnúť v googli)

 

 

Nespochybnujem to, ci je cela dedina katolicka, ale je to polozene ako otazka na tvoje jenoznacne tvrdenie o spravani sa katolickych veriacich v tej obci, ked tvrdis, ze cela obec je proti tej matke. Nikto nevidi do hlav tej casti ludi, co zastavaju toho farara a ci su tak veriaci ako sa tvaria, alebo su medzi nimi X% ateisti, X% veriaci vo sviatok, X% podobnych uchylakov ako je ten farar....a tak podobne. Aj ked tvoj fakt, ze cela dedina, je pekne pritiahnuty za vlasy....taky zurnalisticky bombastick titulok....a farar tam stale chodi ku kamaratom?....tak teda cakam, kedy ta „matka“ vytiahne ten krompac.....alebo si aj ona chodi zahrat karty s tym fararom?...

 

 

 

 

v takejto dedine si matka žijúca sama s deťmi poradila najlepším možným spôsobom - najprv zájsť za zdrojom problémov, a k tomu potrebovala v tejto dedine nesmierne veľa  odvahy,

keď nepomohlo, zašla na políciu.

 

 

 

Omyl....konala iba podla zakonneho postupu, ale nekonala ako matka....

 

 

informator si to predstavuje tak, že mala zobrať sekeru, a rozťať farára napoly... ju by zavreli minimálne za zabitie, farára by dedinčania ľutovali tak ako ho ľutujú teraz,  a informator by bol spokojný.

ovšem to takto nefunguje.

 

 

 

Ako sama teda vidis zakonny postup jej konania nic nevyriesil.....takze ano...takto, ako aj ty pises  a je to aj teraz vidiet, to nefunguje

 

 

 

a informator, nepresvedčíš nikoho, že toto by bolo správne riešenie, ani veriacich katolíkov nie, a kupliarka je tá matka len v tvojich predstavách.

 

 

 

Tak teda pre tvoju informovanost......ja tu nikoho popisujem svoj nazor na tuto vec a tiez popisujem, ako to mala ta matka vtedy vyriesit. Pozri este ti popisem svoje konanie pred  presne 30  rokmi. Moj syn vtedy  prestupil do inej skoly, pre nejaku reorganizaciu cico, to bolo...nova rajonizacia?...uz neviem. Zacinal druhy rocnik v ZS. Niekedy v oktobri-novembri som prisiel domov z prace a syn mal  monokel. Sa pytam zeny co sa stalo, ci sa v novej skole uz stacil aj pobit.  Ona sa potom rozhovorila a povedala mi, ze nejaky starsi chalan (10 rocny) je v tej skole akymsi  velitelom urcitej casti ziakov. Skratka sa vyvrsuje na slabsich a bojazlivych. Ona uz bola aj za tym ziakom a aj triednou....malo sa to casom vyriesit, ale ako vidiet, tak to pokracuje dalej a dnes mu (synovi) na dvore cez prestavku podlozil nohu a on padol.  Tak som ja isiel na druhy den do tej skoly a zistil som si meno toho „velitela“ dvora a potom som sa vybral za jeho rodicmi...bol z vedlajsej obce. Ten dotycny rodic (otec) bol tam veduca osobnost....bol ucitel na strednej „obuvnickej“ v PE (ja som vtedy byval v TO) a v tej obci navyse bol aj zastupcom predsedu MNV. To nevravim o tom, ze bol zapojeny do kazdej brigady a akcii „Z“ v tej dedine...takze asi nieco na sposob toho farara (co sa tyka postavenia v spolocnosti). Nikto nedal na neho dopustit a uz vobec nie na jeho tri deti....skratka vzor na pohladanie. Cakal som tam do vecera pokial dosiel domov z prace. Hned pri brane som povedal zaco a naco som prisiel a ci by s tym mohol spravit poriadok.....samozrejme, ze mi neveril a ako si to predstavujem, ved jeho deti su vsade hodnotene len v plusoch a vraj ja si mam uzemnit syna aby neklamal. A teraz k podstate veci.....ja som bol presvedceny, ze moj syn vravi pravdu a teda ja som v prave....matka bola presvedcena ze ma pravdu a je v prave....ja som tomu miestnemu vzoru moralky obuchal hlavu o jeho auto a som mu povedal, ze ak este moj syn pride domov z nejakym znakom od jeho syna, tak mu odporucam aby sa radsej odstahoval odo mna co najdalej. Moj syn mal odvtedy pokoj a ten moralny vzor sa nemusel odstahovat. Mna zivot naucil, ze ak sa rodic nepostara o bezpecnost svojho decka, tak sa nepostara nikto. Rodic to niekedy musi spravit aj ked to nie je podla zakona. na „ochranu vinnikov“ . Ak dieta neciti ochranu od svojho rodica, tak ten rodic nie je rodic, ale iba pestun a aj to zly pestun.

Matka bola presvedcena o zlom konani  farara smerom k jej dcere a konala ako?...nijako a nechala farara este taky dlhy cas moralne obtazovat jej dceru...ty to zjavne shvalujes. A este ti garantujem, ze ak sa nieco podobne stane mojej dcere a dotycny aj po upozorneni pokracuje v "sex.skoleni" tak ten moralny utesitel je mrtvy clovek a vobec by ma netrapilo si za svoj cin odsediet x rokov...a uz vobec nie mienka spoluobcanov....taktiez Howgh :(

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

info, ja neverím vlastným očiam!!! Ty si naozaj nejakému šašovi z emenvé otrepal makovicu o auto?

Ale v tom s tebou súhlasím. Netreba si dať decku ubližovať pre nič za nič.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

informator

 

Uz sa to tu pisalo a opakovalo niekolkokrat, ale knaz je vo veriacej komunite moralnym vzorom, casto jedinym. Ineho cloveka, ktory by im daval rozumy ludia z malych obci zvacsa nepoznaju. Kriticke usudky a racionalne konanie budeme v takom priestore hladat zbytocne. Ja sa necudujem tomu, ze sa prakticky cela dedina postavila za Kobidu, ludia su proste takto nastaveni a uz vobec sa necudujem tomu, ze matka bola spociatku opatrna. Preto mi pride volanie z tvojej strany, ze jej maju zobrat dieta rovnako ubohe, ako smsky toho farara.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

dead

preco ubohe? ved je to praveze ludske... vsetci moralizuju pod inou zastavou ale to je tak vsetko, farar je chory dedincania haja svoje info svoje aj ty svoje... Ale je ti jeden rozdiel blazni vacsinou moc toho nenarozmyslaju a uz vobec im nejde o korektnost a spravnost.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

a celá spústa toho pechorenia je úbohá... a univerzálna pravda neexistuje, ale v tomto prípade sú pravdy, ktoré sú trochu bokom, alebo mimo, veci nie sú vždy také čiernobiele.

nemali by sa zlé veci diať... lenže oni sa dejú, a

 

ok.

obdivujem informatora, že sa svojho času takto ručne stručne postavil za svojho syna.

 

a bolo to pravdepodobne za čias socizmu - učiteľ na strednej a v nejakej obci zástupca MNV, to bol človek, ktorý sa cítil byť hodne vysoko, ovšem za socizmu sa diali aj onakvejšie veci - keby sa jeho naparovanie a neriešené extempore jeho syna dostalo vyššie, mohol hodne stratiť.

nebol až na takom vysokom mieste, aby nemal nepriateľov, a aby prípadné pokračovanie tohto prípadu neohrozilo jeho kariérny postup... boli také prípady, a bol aj učiteľ... to tiež nebolo bezrizikové, ani dodnes nie je.

rázny zákrok mu napravil veci v hlave, a socizmus občas požieral vlastné mláďatá.

 

je to dobrý príklad, ako riešiť veci, a niekedy to ide... proti psychopatom to nemusí vždy ísť.

 

keď sa prenesieme do dneška, kde pedofilných farárov chráni sama cirkevná vrchnosť, a nie je to jediný prípad, ako vieme, kde pán farár je skutočne autorita a keď je dobrý psychológ, ako uznal aj informator, že Kobida rozhodne vynikajúci psychológ bol, kde mu celá obec zobala z ruky a on k nim chodieval na obedy a večere a pestoval kamarátstva na vysokej úrovni... a robí to stále, aj po odsúdení súdom...

 

a postavme v takejto hlbokoveriacej minidedine proti nemu rozvedenú matku, u ktorej dokážeme pochopiť, že sa snažila riešiť situáciu tak, ako riešila, najprv opatrne.  ona a jej deti museli naďalej žiť v tej dedine.

nie každý má silu otrieskať chlapa a ešte kňaza, o múr či o kapotu. a ako východisko nakoniec zašla na políciu, lebo iné cesty zlyhali - a výsledok bol ten, čoho sa obávala: celá dedina sa otočila proti nim.

starí páni, kámoši pána farára, im hrozili palicami, susedia pred nimi vypľúvali, pán farár bol pre dedinu ubližovaný človek s gloriolou, a dodnes je.

možno nejaká stokilová amazonka by tresla milého pána farára bibliou po hlave, ale v takto veriacej dedine zbožňujúcej svojho farára... nevieme.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

neviem ako to napísať, ale aj keď som na strane tej matky a jej zneužívaného dieťaťa, chápem aj ostatných rodičov a dedinčanov. je ťažko uveriť, že taká osobnosť može robiť také zlé veci. Ak si niekoho vážim a myslím si, že ho poznám, je mi zaťažko uveriť, že spáchal to či ono, ľahšie uverím, že susedov nezdarný potomok si to vymyslel, lebo učiteľ/farár/xxx  ho za niečo spucoval alebo z nejakého iného dôvodu...

 

ešte mi napadlo:  možno naberie guráž a sa časom ozve aj nejaké iné decko, ktoré ten človek otravoval, ve´d ak má také sklony, pravdepodobne to jedno dieťa nebolo jediné, ktoré otravoval...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

info, ja neverím vlastným očiam!!! Ty si naozaj nejakému šašovi z emenvé otrepal makovicu o auto?

Ale v tom s tebou súhlasím. Netreba si dať decku ubližovať pre nič za nič.

 

Ale to nebol ani vtedy ziadny odvazny akt.....urobil som to na ochranu syna a urobil by som to hoci aj sto krat. Zasa si nemysli, ze vtedy to bola celkom doba temna...aj vtedy fungoval cit pre rodinu....mozno viac ako teraz. :(

 

 

informator

 

Uz sa to tu pisalo a opakovalo niekolkokrat, ale knaz je vo veriacej komunite moralnym vzorom, casto jedinym. Ineho cloveka, ktory by im daval rozumy ludia z malych obci zvacsa nepoznaju. Kriticke usudky a racionalne konanie budeme v takom priestore hladat zbytocne. Ja sa necudujem tomu, ze sa prakticky cela dedina postavila za Kobidu, ludia su proste takto nastaveni a uz vobec sa necudujem tomu, ze matka bola spociatku opatrna. Preto mi pride volanie z tvojej strany, ze jej maju zobrat dieta rovnako ubohe, ako smsky toho farara.

 

Este raz....ziadny moralny vzor nemoze byt dovodom na konanie-nekonanie rodica v pripade ohrozenia jej decka. Lenze vy sa tu snazite ospravedlnit necinnost tej matky a mna tu obvinujete, ze sa svojim poukazovanim na nekonanie tej matky pokusam nejakym sposobom "zahmlit" konanie totho farara-uchylaka...mne sa to uz javi, ze je to zamer, kedze som vetriaci krestan-katolik....ale vas tu ubezpecujem, ze mne osbne by vobec neprekazal pohlad spoluveriacich v tej dedine, ak by som toho moralneho sex.ucitela riesil podla svojho vyhodnotenia situacie. Podla vas je teda obava matky pred verejnou mienkou v dedine na vyssom leveli, ako obava s toho, co ten farar dokazuje s jej dcerou? Ak ano, tak uz len to je velky dovod na odobratie decka tej "matke"... :(

 

ok.

obdivujem informatora, že sa svojho času takto ručne stručne postavil za svojho syna.

 

a bolo to pravdepodobne za čias socizmu - učiteľ na strednej a v nejakej obci zástupca MNV, to bol človek, ktorý sa cítil byť hodne vysoko, ovšem za socizmu sa diali aj onakvejšie veci - keby sa jeho naparovanie a neriešené extempore jeho syna dostalo vyššie, mohol hodne stratiť.

nebol až na takom vysokom mieste, aby nemal nepriateľov, a aby prípadné pokračovanie tohto prípadu neohrozilo jeho kariérny postup... boli také prípady.

rázny zákrok mu napravil veci v hlave, a socizmus občas požieral vlastné mláďatá.................

 

Nemusis mi prejaovat ziadny obdiv, lebo za povinnost rodica k decku sa to nepatri, pretoze co je viac, ako "nastavenie" vlastnej hlavy za svoje decko?

 

A este na upresnenie.....takych potentatov v tom case bolo po mestach a obciach neurekom, ale boli to aj stranici a aj nestranici...skratka to boli spoluobcania a ked sa nahodou niekto z niekym za nieco pochytil, tak sa neutekalo hned na ZNB (teraz policiu)...myslis ze niekto riesil, ci je niekto komunista alebo veriaci s pravidelnou navstevou kostola? .....pokial si vo svojom "zakroku" ty osobne neriesila ideovu otazku v spolocnosti, tak nikto ti za nakopanie komunistu do zadku nedal Jachymov. 

 

Popisem ti este jeden moj popstup......ked mal syn 5 rokov, tak som ho zacal pravidelne bravat na sv. omse, pretoze som chcel, aby bol trochu v obraze. ked pojde a prve sv.prijimanie. Na jednej sv.omsi knaz namiesto kazne precital list....teraz je to pastierky list (od biskupa alebo biskupov), ale v tedy ten tzv.pastiersky list bolo vlastne akesi "kladne vyhodnotenie" socializmu v pristupe ku cirkevnej otazke a starostlivosti o obcanov zo strany vlady a KSS...skratka taky politicky manifest. Mna v lavici az dvihalo, ale kedze slusnost mi nedovolila pocas trvania sv.omse sa ohlasit, atk som pockal do konca a potom som isiel za knazom do zakristie. Este podotknem, ze ten knaz bol u nas asi tak zo tri mesiace a tiez bol dost oblubeny....v tej zakristii boli nejaky ministrnti a zopar zien a aj kostolnik....slusne som pozdravil a som sa knaza opytal ze preco do kostola vnasa politiku a robi z pritomnych veriacich baranov. Knaz v prvom momente uplne zaskoceny a nevedel co mam na mysli. tak som mu to vysvetlil...."dostojny pan, ja do kostola chodim na to, aby som pocul bozie slovo a nie politicke skolenie muzstva"......sa ma opytal ci neviem aka je situacia v state  a ci neviem ze cirkev niekedy ci chce alebo nechce musi pristupit na rozne veci...... skratka sa snazil nejako to uhovorit...nakonniec som to ja uzavrel otazkou, aby mi teda povedal, aky on vidi rozdiel medzi komunistom, co chodi tajne na tretiu dedinu do kostola a knazom, co robi politicky prednes, namiesto kazne z evanjelia, a chvaly na stranicku politiku v state. Neviem ci to pochopil, ale odpovede som sa vtedy nedockal. Do toho kostola som potom uz nevkrocil, ak mal ten knaz sv.omsu. nakoniec bol u nas este asi 2-mesiace a prelozili ho....doteraz neviem, ci za moj "dohovor" k jeho politickej kazni, alebo sa dal prelozit sam na vlastnu ziadost. 

To len na doplnenie toho, ze mne bolo jedno, kto je na akom stupni "vyvoja" v spolocnosti vtedy a aj teraz...ak sa mi nieco nepacilo vtedy tak som sa ohlasil a robim to aj teraz tu...za svoj nazor a konanie sa nikdy nebudem schovavt za "roh domu"...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

pravdaže fungoval cit pre rodinu, vtedy bývalo menej rozvodov a partneri boli ochotnejší hľadať riešenie a nešli sa hneď rozvádzať, ani súdy tak ľahko pár nerozviedli...aj ja som v tých časoch žila a dobre si pamätám tú dobu. len som nečakala, že práve ty by si bol schopný aktu fyzického násilia. Skôr by som od teba očakávala ústny dohovor. :flowers:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No ale ved ten ustny dohovor bol aj vtedy....no ked sa dotycny zacal obhajovat sposobom, ze aby som si ja svojho syna "umravnil"...teda ze syn klame...som to riesil tak, ako som to riesil, pretoze som bol na sto % presvedceny, za moj syn a zena maju pravdu. Co aj, ako sa neskor ukazalo, mali.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 6 mesiacmi...

tradičná rodina, ako je prezentovaná dnes poprednými lídrami tradičnej rodiny, vlastne v nikdy neexistovala v tej forme, v akej sa tradičná rodina v ich kruhoch chápe... rozhovor s kulturulogičkou, ktorá robila rozsiahly prieskum na Liptove medzi ženami vo veku  65 - 80 rokov... ženy v tomto veku už len vedia svoje.

Model tradičnej rodiny, ktorý je dnes prezentovaný, nikdy neexistoval - niektoré ženy ľutujú že sa vydali.

 

 

 

Prečo ste si vybrali  ženy z liptovských dedín Huty, Malé Borové a Veľké Borové?

Nebol to konkrétny cieľ. Tento región sa mi páčil a zároveň som končila štúdium kulturológie, takže aj z kulturologického hľadiska ma zaujímalo, ako sa žije v týchto dedinách, ako sa hovorí „na konci sveta“. Cez tieto úvahy som sa dostala k tomu, že by to mohla byť zaujímavá téma aj na vedeckú prácu.

Ako reagovali, keď ste ich oslovili, aby vám vyrozprávali svoj príbeh?

Väčšinou odmietavo. Ale bola som na to pripravená. Je normálne, že obyčajný človek sa nerád vyjadruje do médií alebo do výskumu. Keď sa podarilo prekonať prvú bariéru, tak rozhovory prebiehali plynulo a niekedy mi nestačila ani kapacita diktafónu. Rozhovory trvali hodiny.

Ústrednou kategóriou vášho výskumu je rodina. Prečo?

Vyplynulo to samo. Výskum som zamerala na ženy z najstaršej generácie a rozhovory sa väčšinou točili okolo rodiny. Táto kategória sa vygenerovala z rozhovorov sama, tvorila základ. Ostatné skúmané kategórie fungovali potom v jej kontexte, napríklad porovnanie minulosti a súčasnosti.

Dá sa teda povedať, že z toho ako plynuli rozhovory, bola pre ženy rodina to najdôležitejšie, okolo čoho sa točil celý ich život?

Dalo by sa to tak povedať, ale ony samy to nepomenovali ako to najdôležitejšie. Všetko, o čom rozprávali, nejakým spôsobom súviselo s rodinou. Buď s tou, v ktorej sa narodili, alebo s tou, ktorú si založili. Mali veľmi obmedzené možnosti zamestnať sa, takže aj preto bola rodina ústredná v ich životoch.

Prešla rodina v západných spoločnostiach zmenami?

Áno a zásadným spôsobom. Rozhovory s týmito ženami potvrdzujú etnologické, antropologické, kulturologické či sociologické teórie, ktoré sa venujú skúmaniu rodiny. V období detstva a mladosti týchto žien bola rodina viazaná na miesto narodenia a potom na miesto bydliska, zvyčajne manžela, z ktorého sa neodchádzalo. Teda, okrem muža, ktorý mohol, a často aj musel cestovať za prácou. Aby som to spresnila, hovoríme o roľníckych rodinách, mestské prostredie a vyššie vrstvy to mali zas inak nastavené. Potom nasledovalo socialistické zriadenie a to tiež prinieslo zmeny. Všetky ženy sa museli zamestnať a aj tie, ktoré predtým neboli zamestnané v trvalom pracovnom pomere. Predtým sa ženy väčšinou starali o hospodárstvo, pole, domácnosť a deti. V socializme sa museli zapojiť do pracovného procesu tak isto ako muži. Väčšinou boli zamestnané v mieste bydliska, najmä v družstvách, alebo dochádzali do okolia. Potom nastala ďalšia spoločensko-politická zmena v postavení žien, ktorú prežívame až do súčasnosti.

Dôležitou zmenou je aj tá, že vtedy bolo neprípustné, aby žena ostala slobodná. Ak aj ostala, tak niesla biľag starej dievky. Dnes tieto ženy rozprávajú o svojich dcérach a vnučkách, že nemajú úmysly sa tak skoro vydávať a skôr chcú študovať a pracovať. Ony sa ani nezamýšľali nad tým, že by sa nevydali.

Keď im dcéry a vnučky hovoria, že ich prioritou nie je vydať sa, ale študovať a mať dobré zamestnanie, ako to vnímali? Stotožnili sa so súčasným nastavením spoločnosti a modelom rodiny?

Nie všetky. Niektoré sa na to pozerali aj cezo mňa, že som mladá žena, výskumníčka a dávali mi rady do rodinného života. Niektoré vnímali pozitívne, že ich vnučky majú lepšie možnosti, že si môže žena vybrať, nemusí sa vydať v mladom veku, že môžu cestovať. Väčšina z nich sa vydávala ešte pred dvadsiatym rokom života. Ale aj tak to vidia tak, že ich vnučky nakoniec skončia v manželstve. Možno len jedna alebo dve boli konzervatívne a tvrdili, že žena sa má vydať v mladom veku. Ale mnohé to vnímali aj cez svoje vlastné manželstvá, pretože nie všetky sa šťastne vydali a bol tam náznak toho, že dnes by sa už zachovali inak.

Ak sa to dá zovšeobecniť, aký bol ich život za mlada?

Niektoré faktory sa dajú zovšeobecniť a niektoré príbehy boli špeciálne. Ich život nebol jednoduchý. Museli pomáhať rodičom s hospodárstvom a museli aktívne pracovať na poli. Veľa ich príhod z detstva sa viazalo práve na to, ako museli pomáhať doma alebo v lese. Keďže táto lokalita je hornatá, tak museli po niektoré potraviny chodiť do mesta pešo, buď do Ružomberka, alebo do Liptovského Mikuláša. Život bol silne naviazaný na pracovný proces. O tomto hovorili všetky.

V čom boli ich osudy rozdielne?

Jedna respondentka bola veľmi nadaná. Na základnej škole mala dobré výsledky, mala odporúčania od učiteľa aj od farára, aby pokračovala v štúdiu na gymnáziu v Ružomberku. Nastúpila tam, ale stále, keď prišla domov na návštevu, otec jej vyčítal, že na cestu domov míňa veľa peňazí. Vždy jej to prišlo ľúto. Po dvoch rokoch štúdia, v roku 1953,  nastala menová reforma, v dôsledku ktorej prišla rodina o väčšinu úspor, a tak jej otec oznámil, že v štúdiu nemôže pokračovať. Zo dňa na deň musela opustiť vzdelávací proces a zapojiť sa do práce. Nedávalo jej to zmysel, pretože ešte nemala 18 rokov, takže aj tak nemohla naplno pracovať a pracovala len ako brigádnička v lese. Prišlo jej to ľúto a aj počas nášho rozhovoru plakala. Aj tak sa naďalej snažila zužitkovať aspoň tie dva roky štúdia na gymnáziu a nadanie a pomohlo jej k to lepším pracovným pozíciám. Z obyčajnej dojičky sa vypracovala na sekretárku predsedu družstva a pracovala aj na miestnom úrade, respektíve na národnom výbore. Síce jej to pomohlo, ale uvedomovala si, že jej ambície boli zastavené. Sama skonštatovala, že mala mladšieho brata a rodina rozhodla, že radšej nech ide študovať on, pretože vzdelaný chlapec má väčšiu perspektívu ako vzdelané dievča. S čím aj ona súhlasila.

Narazili ste aj na iný nezvyčajný príbeh?

Jedna zo žien mi rozprávala, že sa veľmi túžila stať mníškou, ale už v tínedžerských časoch mala nápadníka. Išiel na vojnu, a keď sa vrátil, požiadal ju o ruku. O jej snoch a ambíciách nebola diskusia a musela sa vydať. Hovorila aj o tom, že okrem vydaja ju odrádzal od vstupu do kláštora komunistický režim, ktorý neprial rehoľným sestrám. Keď bilancovala svoj život, tak za najšťastnejšie obdobie považovala život pred svadbou, keď žila sama s mamou a spolu si pomáhali vo svojom hospodárstve. Otca ani nespomínala.

Ako ženy vnímali uzavretie manželstva?

Manželstvo bola tiež jedna z tém, ktorej som sa samostatne venovala. Nie všetky manželstvá boli z lásky, ale nie všetky boli vynútené. Viaceré tvrdili, že ich predstava sa skĺbila s predstavou rodičov. Jedna rozprávala o svojej sestre, ktorá sa veľmi nechcela vydať. Bola najstaršia dcéra v rodine a v tom čase sa dievčatá museli vydávať postupne podľa veku od najstaršej po najmladšiu. Rodičia jej vybrali ženícha, ale ona proti tomu protestovala.  Napríklad, keď prišiel na návštevu, tak sa zašpinila, aby sa mu nepáčila. Alebo schválne išla vtedy prať bielizeň, aby sa nestretli. Samozrejme, manželstvu to nezabránilo. Otec to dohodol a museli sa vziať. Rok po uzavretí manželstva sa stretli všetci v kostole a viacerí hovorili, že jej muž veľa pije a nespráva sa k nej pekne. Sám otec skonštatoval, že neurobil dobre, že ju do toho manželstva prinútil, a priznal, že jej tým ublížil. Manželstvá neboli vždy šťastné, ale každá zo žien sa snažila nájsť aj niečo pekné, väčšinou spojené s deťmi.

Zamýšľali sa ženy, ktoré neboli spokojné s manželstvom, nad rozvodom alebo aspoň nad tým, že opustia muža?

Ani jedna o tom nerozprávala. Je dôležité dodať, že všetky tieto dediny sú silno rímskokatolícke. Všetci pravidelne chodili do kostola a boli v kontakte s farárom. Ani pre jednu nebol rozvod prípustný, nebola to ani téma. Len jedna, ktorej manžel mal problémy s alkoholom, a mimochodom, sedel počas rozhovoru vo vedľajšej miestnosti, hovorila, že jej napadlo rozviesť sa, ale tá myšlienka nemohla byť zrealizovaná.

Nechceli im pomôcť ani rodina či farár? Aký postoj malo okolie k nešťastným manželstvám?

O tom nerozprávali. Skôr sa zdôverovali len kamarátkam, ale s celou dedinou alebo rodičmi nerozoberali svoju rodinnú situáciu. Verejne sa o tom nehovorilo.

V jednom prípade samotný otec priznal, že jeho vinou má jeho dcéra nešťastný život. Ani v tomto prípade nikto nezasiahol?

Nie, nevstupoval do toho. Ani ona tento príbeh ďalej nerozvíjala. Chápem to tak, že keď raz bolo manželstvo uzavreté, už je nemenné.

Kresťanskí aktivisti dnes argumentujú, že tradičná rodina je to, čo máme chrániť a k čomu sa máme vracať. Prezentujú ju ako niečo romantické a šťastné. Z vášho výskumu sa zdá, že tento model tradičnej nemennej rodiny nemusí byť vždy šťastný.

Podľa mňa, tradičná rodina vo forme, ako ju dnešný konzervatívny diskurz prezentuje, nikdy neexistovala. Aspoň čo sa týka roľníckeho prostredia nižších sociálnych vrstiev. Je dôležité vysvetliť, že v minulosti muž vo väčšine prípadov ani nebol doma. Nielen v Liptove, ale aj v iných regiónoch Slovenska muži cestovali za prácou.

Odchádzali často na týždňovky, do baní do Ostravy, alebo iných častí Československa. Generácia otcov narátoriek z výskumu cestovala do Spojených štátov a vracali sa po roku, po dvoch, potom znova odchádzali. Keď už sa aj muž vrátil domov, vzťahy boli naštrbené, neboli romantické, pretože vzťah medzi partnermi ani neexistoval, keďže na to ani nebol priestor. Takže model tradičnej rodiny, pod ktorým si predstavujeme nukleárnu rodinu tvorenú mužom, ženou a deťmi žijúcimi trvalo v jednej domácnosti, ktorý je tu prezentovaný, v praxi nefungoval.

V práci píšete, že miestne ženy mali špecifické postavenie v rodine. Čo to znamená?

Špecifické  bolo v tom, že zastávali všetky úlohy. Aj ženské, aj mužské. Keď boli ony malé a ich otcovia neboli doma, museli pomáhať mame. Takže od malička robili aj „chlapské“ práce, aby sa uživila rodina. Museli pestovať plodiny, starať sa o hospodárske zvieratá. Museli orať pole, v čase žatvy kosili a zbierali úrodu. Toto potom robili aj ako dospelé, keď ich muži boli vycestovaní. Tradičné delenie úloh, že toto sú mužské práce a žena len varí a stará sa o deti, nefungovalo. Museli sa naučiť aj pracovať s náradiami, aj si ich opravovať, všetky obyčajné veci si robili samy. Paralelne robili aj „ženské“ práce, napríklad tkali.

Takže dá sa povedať, že zatiaľ čo muži pracovali, ženy tiež museli pracovať a starať sa o rodinu, pole a domácnosť?

Áno. Plus to nebolo platené. Tento model je veľmi podobný tomu súčasnému. Ide o princíp dvojakej záťaže, keď žena  pracuje v zamestnaní, potom príde domov a tam musí vykonávať väčšinu domácich prác.

Odzrkadľovalo sa to na postavení ženy v rodine či miestnej komunite?

Nemyslím si, že by ženy mali reálne rovnocenné postavenie ako muži. Nevyplývalo to ani z našich rozhovorov.  Čo vyplývalo bolo, že sa museli podieľať na prácach a rozhodnutiach, ktoré zvyčajne vykonávali muži, keď boli neprítomní. Možno sa istá rovnocennosť prejavovala v konkrétnych situáciách. V niektorých rodinách, keď muž prišiel domov, tak on rozhodol o najdôležitejších veciach, napríklad, čo urobí rodina s ušetrenými peniazmi, alebo či postaví dom a podobne. Stalo sa aj to, že jedna zo žien sa chcela presťahovať do mesta, ale muž nesúhlasil, tak museli ostať. Naopak, v niektorých manželstvách bolo jasné, že v konečnom dôsledku rozhodovacia právomoc bola na žene. Viem aj o prípadoch, keď sa žena rozhodla sama, urobila tak a muž, keď prišiel, uznal, že to bolo správne rozhodnutie.

Takže sa vtedy nedalo hovoriť o vedomej emancipácii žien?

Nie. Procesy ako zamestnávanie žien na trvalý pracovný úväzok sa na to síce podobajú, ale emancipácia to nebola a už vôbec nie vedomá. Ono to síce potom postupne k emancipácii viedlo, ale v tom čase ženy nemali lepšie postavenie v rodine ani v komunite.

Ako ovplyvnilo socialistické zriadenie emancipáciu žien? Všetky museli zrazu pracovať na skoro takých istých pozíciách ako ich muži. Boli s tým stotožnené?

Vôbec neriešili, že pracujú v takej istej pozícii ako ich muži. Brali to ako niečo dané a že to tak musí byť. V súvislosti so socializmom rozprávali najmä o kolektivizácii, ktorá sa dotýkala konkrétne ich hospodárstiev, pretože ich zlúčili do družstiev. V tomto regióne prebiehalo združstevňovanie omnoho pomalšie, až niekedy v 70. rokoch. Ich rodiny s tým nesúhlasili a v niektorých prípadoch aj mohli čiastočne rodiny hospodáriť na svojich menej lukratívnych pozemkoch. Väčšina žien sa zamestnala v družstvách, ale nereflektovali, že sa dostali na rovnakú pozíciu ako muži. Skôr poukazujú na to, že majú nižšie dôchodky ako muži, pretože pracovali menej. Väčšinou ich zaujímali len ekonomické stránky života.

V práci píšete tiež, že vás zaujímalo, ako ženy reflektujú status, ktorý im bol pripísaný. Aký to bol status?

Majú byť dobrými dcérami, ktoré poslúchajú rodičov, najmä otca. Potom sa vydajú za muža, ktorý bude vyhovovať rodine. Následne sa stanú matkami. Ony to aj napĺňali, niekedy aj nevedome. Nemali snahu sa voči tomu búriť. Občas sa objavili náznaky neposlušnosti, ale v konečnom dôsledku sa tomu pasívne podvolili.

Reflektovali ženy, že boli pasívne?

Niektoré sa na to pozerali tak, že keby boli teraz mladé, tak by sa rozhodovali inak. Boli si vedomé, že dnes sú už iné možnosti. Niektoré zase boli zmierené so životom, aký mali. Niektoré povedali, že by sa nevydali vôbec.

Prečo by sa nevydali?

Väčšinou hovorili, že by vydaj odložili na neskôr. Nevydávali by sa také mladé, viaceré sa vydali pred 20. rokom života. Dôvody na odloženie vydaja alebo rozhodnutie nezosobášiť sa vôbec neboli priamo rozoberané v rozhovoroch. V priebehu rozhovoru hovorili niektoré o túžbe cestovať, alebo jednoducho len byť voľné a nemusieť sa podriaďovať nikomu.

Bola téma, ktorá bola pre vaše respondentky úplne tabu a nechceli sa k nej vyjadrovať?

Áno, samozrejme, bola taká oblasť. Asi neprekvapí, že šlo o intímnu sféru, či už sa týkala sexuálnych vzťahov, alebo menštruácie. Keďže ženy mohli počas výskumu voľne rozprávať, ja ako výskumníčka som ani cielene nekládla takéto otázky. Vlastne s jednou respondentkou sa podarilo porozprávať o druhej z týchto tém.

Čo konkrétne povedala?

Rozprávala o tom, že už ako dospelá žena niekoľko rokov nemala menštruáciu, a preto mala aj väčší vekový rozdiel medzi deťmi. Vlastne si už myslela, že nemôže otehotnieť. Dôvodom bola pravdepodobne nedostačujúca strava alebo skôr podvýživa, ale to už je moja interpretácia, ona sama o tomto probléme rozprávala v kontexte toho, že už nečakala, že bude mať ďalšie dieťa. Ešte jedna respondentka v náznakoch hovorila o tom, že si myslela, že môže otehotnieť, keď sa s nastávajúcim manželom pred svadbou pobozká. Smiala sa nad svojou neznalosťou, že vlastne vôbec nevedela v mladosti, akým spôsobom môže otehotnieť. Z viacerých rozhovorov vyplývalo, že znalosti o intimite a zdravotnom stave neboli príliš hlboké a k viacerým zdravotným problémom pristupovali so zľahčovaním alebo s istou naivitou. Toto si viaceré z nich v rozhovoroch samy uvedomovali.

Život je dnes úplne iný ako v časoch, keď boli tieto ženy mladé. Myslíte si, že dnešní starí ľudia už nemajú čo užitočné odovzdať mladšej generácii?

Určite nie. Môžu odovzdať morálny étos, skúsenosti vo výchove a v starostlivosti o deti, aj skúsenosti v interpersonálnych vzťahoch. Pre tie ženy bolo fascinujúce, že za nimi prišla mladá žena a zaujíma sa o ich životy. Doteraz nikoho nezaujímalo, ako ony žili, ani ich rodinných príslušníkov. Svoj životný príbeh nikdy nerozprávali svojim deťom a toto bola pre ne prvá bilancia. Keby svoje príbehy rozprávali svojim deťom a vnúčatám, určite by im mali čo odovzdať.

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Co je tradicna rodina co nikdy neexistovala? Co je na tom rozhovore zaujimave? 

 

Rozdiel je len to ,ze su nezodpovednejsi mladi ludia.  Mna by nikdy nenapadlo nabuchat svoju zenu a byvat u svokrovcov. Zeninu neter a jej priatela(chalan ma uz tridsat a viac) to asi tiez nenapadlo,ale to zrealizovali(budu byvat u svokrovcov(mojich,teda u detka a babky) a nezoberu sa lebo vraj idu stavat dom).  Mojej zene ak to meskalo a bola vystresovana, som ju hned poziadal o ruku(este som studoval). Dieta sme mali az po svadbe niekolko rokov neskor(ked koncila studium moja zena - ta nastupila na studium ked som sa vratil z vojny). 

 

Ja som si zenu zobral a mal vlastny byt,uz aj splateny ked som sa zenil. Potom sme si spravili deti. A to bola ovela horsia ekonomicka situacia ako dnes. Lepsie bolo ,ze boli relat. lacnejsie byty.

 

Nikdy by som si nedovolil spravit svokrovi, ci zena otcovi, to co spravili ti mladi. 

 

Najnovsie Sagan a Katka. Rozchod pri 9 mesacnom dietati. Ako iste aj pred desiatimi rokmi boli ######liny, aj pred dvestorokmi. Ale dnes sa to berie ,ze to je samozrejme. Lebo su ######liny ovela viacej. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Co je tradicna rodina co nikdy neexistovala? Co je na tom rozhovore zaujimave? 

 

 

posolstvom zrejme malo byt, ze tam neexistovala tradicna rodina v ponimani "otec a matka, ktori spolu vychovavaju deti a maju tradicne rozdelene roly na muzsku a zensku"

myslim vsak, ze na tej velmi zuzenej a rovnorodej vzorke by bol tento zaver nekorektny

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tá vzorka bola relatívne malá, ale myslím, že len relatívne... z troch dedín, kde tie príbehy boli podobné, je aj 30 žien dobrá vzorka,

a takýchto oblastí, dedín, roľníckych rodín je tu hodne, myslím, že tie príbehy sa v mnohom nelíšia, či je to Liptov či Kysuce či kdesi severovýchod.

 

mňa skôr mierne zarazil ten úplne posledný odsek z toho rozhovoru, a týka so to viac, než všetko ostatné tradičnej rodiny:

 

Môžu odovzdať morálny étos, skúsenosti vo výchove a v starostlivosti o deti, aj skúsenosti v interpersonálnych vzťahoch. Pre tie ženy bolo fascinujúce, že za nimi prišla mladá žena a zaujíma sa o ich životy. Doteraz nikoho nezaujímalo, ako ony žili, ani ich rodinných príslušníkov. Svoj životný príbeh nikdy nerozprávali svojim deťom a toto bola pre ne prvá bilancia. Keby svoje príbehy rozprávali svojim deťom a vnúčatám, určite by im mali čo odovzdať.

 

za celý život sa skutočne nikto z ich detí nezaujímal, ako žili ich matky? ako žili babky, aká to bola rodina, odkiaľ prišli a kam smerujú...

len sa postaviť do šóry, keď je pochod kdesi za tradičnú rodinu a predvádzať, aká sme my super rodina... super rodina je tá, kde decká vedia niečo o tom, ako žili ich rodičia, matky odovzdávajú svojim deťom svoje znalosti a ten étos, lebo tie ženské ho mali, žili tak... skutočne im neodovzdali ani jednu spomienku, ani jednu vec, na ktorú by sa svojich matiek spýtali, nepotrebovali nič, čo by im tie ťažko skúšané mamky vedeli odovzdať?

ani jedna nikdy nerozprávala svojim deťom? nikdy sa nerozprávali s vnúčatami o tom, ako žili, ako bolo kedysi, aj z toho sa predsa rodiny a deti a vnuci učia práve ten étos, žiť a vážiť si matky a babky... nejde mi to do hlavy.

nerozumiem takejto tradičnej rodine, kde deti nevedia o svojej matke nič.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Precitam si ten rozhovor este raz. Ci tam nieco normalne je. Ale aby deti nevedeli ako zili ich rodicia? Ved im to nikto rozpravat nemusel  to dieta vidi aj starych rodicov. Niektore aj prastarych rodicov. Priklad u nich nevidi ako zili pred 60 rokmi a aka bola doba ale ako sa k sebe spravaju. 

 Kresťanskí aktivisti dnes argumentujú, že tradičná rodina je to, čo máme chrániť a k čomu sa máme vracať. Prezentujú ju ako niečo romantické a šťastné. Z vášho výskumu sa zdá, že tento model tradičnej nemennej rodiny nemusí byť vždy šťastný.

Podľa mňa, tradičná rodina vo forme, ako ju dnešný konzervatívny diskurz prezentuje, nikdy neexistovala. Aspoň čo sa týka roľníckeho prostredia nižších sociálnych vrstiev. Je dôležité vysvetliť, že v minulosti muž vo väčšine prípadov ani nebol doma. Nielen v Liptove, ale aj v iných regiónoch Slovenska muži cestovali za prácou.

Odchádzali často na týždňovky, do baní do Ostravy, alebo iných častí Československa. Generácia otcov narátoriek z výskumu cestovala do Spojených štátov a vracali sa po roku, po dvoch, potom znova odchádzali. Keď už sa aj muž vrátil domov, vzťahy boli naštrbené, neboli romantické, pretože vzťah medzi partnermi ani neexistoval, keďže na to ani nebol priestor. Takže model tradičnej rodiny, pod ktorým si predstavujeme nukleárnu rodinu tvorenú mužom, ženou a deťmi žijúcimi trvalo v jednej domácnosti, ktorý je tu prezentovaný, v praxi nefungoval

 

Takze sa bavila s kym? Moj pradedo bol v Kanade a tisic devestosedemnastom vstupil do kanadskej komunistickej strany. Moj dedo bol tiez komunista(zomrel - obeseny - doma ,ked jeho deti mali strnast, desat a sest rokov). Uz nikam necestoval. Jeho deti uz neboli komunisti. Teda deda som nemohol zazit, pradeda hej.

 

Poslednej vete nerozumiem. Svagor chodil robit na tri mesiace do holandska, francuzska. Svagrina  aj desat rokov robi opatrovatelku v Rakusku. Dva tyzdne tam a dva tyzdne doma. Inak jej manzela obdivujem,ze sa dokazal postarat sam o dve male deti(uz su velke deti) za tie dva tyzdne  - ja by som to mozno nezvladol. Alebo nechcel by som si to nikdy skusit.

 

Teda dievca co sa vypytovalo, a prisla k tym zaverom. Tak iste pred 60 rokmi boli tradicne rodiny. A fungovali. Moj otec ma cez 80 rokov a vyrastal v tradicnej rodine. Teda jeho matku uz respondovat nemoze ,ale fungovali spolu stale. Otcova sestra je lesba a tiez funguje stale. Evanielici,dedina s tym aj za komunistov nemali problem,ani tradicna rodina.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

za celý život sa skutočne nikto z ich detí nezaujímal, ako žili ich matky? ako žili babky, aká to bola rodina, odkiaľ prišli a kam smerujú...

len sa postaviť do šóry, keď je pochod kdesi za tradičnú rodinu a predvádzať, aká sme my super rodina... super rodina je tá, kde decká vedia niečo o tom, ako žili ich rodičia, matky odovzdávajú svojim deťom svoje znalosti a ten étos, lebo tie ženské ho mali, žili tak... skutočne im neodovzdali ani jednu spomienku, ani jednu vec, na ktorú by sa svojich matiek spýtali, nepotrebovali nič, čo by im tie ťažko skúšané mamky vedeli odovzdať?

ani jedna nikdy nerozprávala svojim deťom? nikdy sa nerozprávali s vnúčatami o tom, ako žili, ako bolo kedysi, aj z toho sa predsa rodiny a deti a vnuci učia práve ten étos, žiť a vážiť si matky a babky... nejde mi to do hlavy.

nerozumiem takejto tradičnej rodine, kde deti nevedia o svojej matke nič.

odovzdavali sa prakticke skusenosti, nie pocity

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

áno, tomu rozumiem, len to nie je len o citoch, nielen o praktických skúsenostiach, to je o živote.

z tých rozhovorov mi to pripadá ako niečo, čo prešlo okolo potomkov bez toho, aby si uvedomili, že aj mamka je cítiaci človek, niekto, kto mal svoje hračky v detstve a mal svoju mladosť a príbehy, na ktoré sa dobre či menej dobre spomína...

 

ja som na takýchto príbehoch vyrastala, a z každej strany rodiny, aj otcovej, aj matkinej, nehovorím, že sme vedeli ako decká všetko citové hnutie každého, ale počúvali sme bez dychu, keď nám starší rozprávali, ako a čo bolo a ako sa žilo a spústu iných vecí... ako chodili do školy, kde sa zoznámili s manželmi, čo robili, kde...

 

a toto sú spravidla ženy tesne predvojnové, resp. povojnové, to už nie je monarchia a spol, 85 ročná žena už sa vydávala v novej ére, má nové spomienky, a nejde mi do hlavy, že zostarli a nikdy sa ich nikto nespýtal, ako žili... už len spomínať, odovzdávanie skúseností sú predsa aj spomienky.

na to im tam musí prísť cudzí človek, aby si mohli konečne trochu vyliať dušu, hovoriť konečne aj o sebe... to je smutné.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ono je take divne,  tradicna rodina v bukolickom fundamentalistickom poninami neexistovala nikdy,   tak ako ostatne fikcie.   Ale niektore rodiny boli tomu blizsie, ine dalej.  Keby nasi Kuffovci  citali aspon Timravu, tak by to vedeli. 

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ale ano, aj u nas sa rozpravali pribehy z dob davno minulych

lenze akosi to bolo tak mimochodom - bola realna situacia, na ktoru ktosi z rodicov / prarodicov zareagoval "no a vtedy...."

ja neviem, z toho clanku mam pocit, ze autorka chcela respondentky dotlacit do svojej predstavy, resp. interpretovat ich rozpravanie tak, aby vyhovovalo jej vnimaniu

 

lebo aj to, co pisem, ze sa spominalo - ok, bol to pribeh, ale nespominam si na nejake zavznejsie moralne ponaucenia, ci pokus o interpretaciu

v minulosti boli ludia racionalnejsi, az na par pobluznenych romantikov, ktori potom pisali "Rene mladenca pribehy a skusenosti" alebo "Valaska skola mravuv stodola"

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to ma take drobne dovetky, pod ekonomickym tlakom existovali aj dost toxicke rodiny, otec alkoholik mlatil zenu aj deti a pod. a bezna otazka na mladu nevestu bola: a nebije ta? ludia neboli lepsi len mali menej moznosti s tym nieco spravit

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

myslím, že už prekročil mečiara, je to ďalší level. nie som schopná to pozerať, a ešte chodiť na tie reči do kostola, pán Kuffa prestúpil istú hranicu, miešať si to, čo svojho času začal ako správny kresťan, už dávno je úplne inde... mnoho ľudí si pletie jeho dobrovoľnú bohumilú činnosť a jeho politickú činnosť v posledné roky, počnúc nehoráznymi kázňami v kostoloch pred oným slávnym referendom. máme to doložené v inej téme. a pokračuje v tom, chodí rečniť do kostolov naďalej a miešať sa do veľmi rôznorodých vecí, a čo sa nedozvieme - niekto to chce mať za prezidenta? to ako fakt? a on to ešte rozpráva na svojej rečníckej púti po kostoloch? a rozpráva štýlom ako keby prednášal o dojivosti ovciam. to sa nedá počúvať.

 

 

mimochodom, trochu sa vrátim k tomu, čoho sa dotkol vyššie slimak aj tyso, vlastne kdekto:

ten tradičný rodinný život na dedine (a kdekade inde) bol oveľa pestrejší, než si vôbec myslíme...

 

v malej dedine existovali aj bisexuáli, aj homosexuáli, aj ožrani, aj bitkári, aj kdekto, a vedelo sa o tom, nie že nie...

mám kamarátku z jednej malej dediny hore na Záhorí, kde sa vedelo, že tetka Julka (pred nejakými 70 - 80 rokmi) má manžela, ktorý má kamaráta Vincka, ktorý zostal kamarátom aj po celý ich spoločný život... a tetka Julka najlepšej kamarátke rozprávala, že raz ja, raz Vincko...

samozrejme to potichučky vedela celá dedina....

 

rovnako ako to, že Jožka oženila jeho matka, a od prvého dňa Jožko spával v kuchyni, a celá dedina vedela, že Jožko je homosexuál...

 

taká dedina mala vždy pestrejší tradičný rodinný život, než si nejakí Nenávistní Kuffovci a Chcípák Chromík dnes vôbec myslia.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ako tu moze niekto davat do rovnitka spravanie sa nejakeho rodica v manzelstve k rodine resp. k partnerovi z tradicnou rodinou?.....mam dojem ze iba nejaky domotany liberalik, ktory trepe piate cez deviate, ak nie je nieco v rovine z jeho tzv. "liberalnym" postojom :(

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 6 mesiacmi...

Vo Francúzsku na to idú fakt "čelom"..

https://www.lidovky.cz/svet/misto-matky-a-otce-bude-rodic-cislo-1-a-2-francouzsky-parlament-upravil-skolni-dokumenty.A190215_132934_ln_zahranici_mha

Schválili zákon, podľa ktorého dieťa nepotrebuje ani "otca", a dokonca ani len "matku"..

Namiesto toho je tam už iba "rodič číslo 1." a "rodič číslo.2".

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

neviem, ako by ma taťuldo pochválil, keby som ho pozdravila "Ahoj, rodič číslo 1!" ja by som na také oslovenie po dcére asi hodila papuču. Nepáči sa mi to.

a ako sa potom volajú starí rodičia? Už nie babka a dedko X, babka a dedko Y, ale starý rodič 11, starý rodič 12, starý rodič 21 a starý rodič 22...no zbohom. Chudáci deti. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov