Čo je to "čas"?

to je poezia, ale v podstate ok, foton mozeme pozorovat len v interakcii a v nej zanikne.

riki

 

"Svetlo sa sice siri voci vsetkemu rychlostou c , ale pre konkretny  uz detekovany foton to neplati, lebo ten sa rychlostou c siri len proti tomu jedinemu detektoru, ktory ho uz detekoval a o jeho rychlosti voci ostatnym pohybujucim sa detektorom nic nemozeme vediet"

 

Tato myslienka mi otvorila konecne moznost zacat chapat "ako to to svetlo dokaze" aj inak, ako tym nudnym sposobom, ze "lebo je to vlastnost nasho priestoru a casu".

predpokladas nejaku vlastnost V fotonu (prisposobovanie rychlosti) a vyjadris ju implikaciou

   "ak foton vopred vie, na ktory detektor dopadne a ak ma vlastnost V, potom je jeho rychlost = c"     tuto implikaciu nemozes obratit na

   "ak je rychlost fotonu =c (plati), potom musi vopred vediet, na ktory detektor dopadne (musi platit aj toto)"    ale iba na

   "ak je rychlost fotonu =c, potom musi vopred vediet, na ktory detektor dopadne a ma vlastnost V"
co nie je dokaz vlastnosti V ani fatalnosti fotonu a konstantna rychlost c moze mat aj ine priciny.

pepper nick > pricin moze byt hocikolko, ale ten dosledok, ze sa vsetko deje naraz (vlastne uz je vsetko dane) je asi jediny.

Jednorozmerny priklad: body A a B su od seba vzdialene 300km.
Z bodu A vysiel o 15:00 vlak rychlostou 60km/h do B.
Z bodu B vysiel ....
:
:
Z bodu A vysiel o 16:00 foton rychlostou 300Mm/s do B, meral udalosti na trati a nameral:
A = B = kazdy bod medzi nimi = 0, tA = tB = cas v kazdom bode medzi nimi = 16:00 (ak si foton synchronizoval hodiny)
Dokazes z tychto dvoch udajov zrekonstruovat vsetky ostatne dane udalosti?

Priestor okolo fotonu mozes scvrknut na palacinku, ked poznas smer, ktorym letel foton. Ten zistis po absorpcii. Udalosti po nej pre foton neexistuju.
Pre emitovany a este neabsorbovany foton mozes teoreticky vziat nekonecne vela palaciniek (pre kazdy mozny smer jednu) a zacat dokazovat, ze vsetky opisuju tie iste udalosti : )
 

pepper nick >  nedokazem sa prinutit zamysliet sa nad Tvojim prikladom, prepac, som uz asi na to stary a lenivy, hlavne ked si myslim, ze vo fotonoch mam celkom jasno, aspom do miery ktora je v sucasnosti mozna.

Skopirujem sem ale jednu svoju odpoved z minulosti :

riki 1

ospravedlnenie na mojej strane, pisem skratkami, lebo sam necitam dlhe prispevky.

Tvoje predchadzajuce prispevky som pochopil tak, ze foton je zariadenie, ktore umoznuje vidiet udalosti minule, pritomne aj buduce, a teda "vsetko" je uz dane.
Moj prispevok bola namietka, ze sice foton ich moze vidiet, ale nam o nich moze referovat iba tak skreslene a zdegenerovane, ze su bezcenne:
na intervale AB je o 16:00 mnozstvo udalosti, napriklad vlak 60km od A iduci rychlostou 60km/h. Ked foton preleti tento interval, vidi ho scvrknuty na bod A = B a vsetky udalosti v nom vidi v jednom okamihu. Z tohto 1 priestoroveho a 1 casoveho udaju sa neda vydolovat, kde je vlak a ako rychlo sa pohybuje, a ani nic ine. Predpovedanie buducnosti, aspon tej nasej, sa nekona. Dufam ze o fotonoch nepredpokladam nic, co nie je zname.

 

Pre mna je zaujimave to, ze ak je taky "obrovsky celovesmirny foton" pohlteny nejakou casticou, niekde vo vesmire, tak sa zrazu z celeho vesmiru strati okamzite a to je podla mna este vacsi zazrak ako kvantova previazanost castic.
Toto vsetko su ale moje sukromne nazory a fyzici s tym nemusia suhlasit.

Tiez moj sukromny nazor: "celovesmmirny foton" je nasa predstava, zalozena na experimente (zo zdroja fotonov za rovnakych, kauzalnych podmienok vyslany foton zachytime raz tu a raz tam, nerovnako, nekauzalne) a na nasom vysvetleni, ze foton pred zachytenim musi byt vsade, aby sa dal zachytit hocikde.

Tak ako KM tvrdi, ze objekt nema vlastnost implicitne, ale ziskava ju az meranim, si myslim, ze foton nie je vsade, ale v danom mieste sa zjavi az pri absorpcii. Pole nie je velicina s nekonecnym poctom stupnov volnosti.
Podla mna v tom hra ulohu existencia rychlosti vacsej ako c. My vidime emisiu a nevieme, kde a kedy bude absorpcia. Pozorovatel s rychlostou >c vidi absorpciu a nevie, kde a kedy bude emisia. Foton je niekde medzi a vidi oboje.
Je to nieco podobne ako si ty uvazoval, ze foton vie vopred, kde bude absorbovany (preto som reagoval). S tym takmer suhlasim, nesuhlasim s tym, ze konstantnost rychlosti c je dosledok.
Podla mna je to opacne, c resp. bariera c² je prvotna pricina, deli vesmir na 2 komplementarne svety, to, co sa nam zda nekauzalne a opisujeme to pravdepodobnostou, je z pohladu pozorovatela rychlejsieho ako c kauzalne a vice versa.
Relacia je vzajomna, nikto nemoze povedat, ci sa pohybuje rychlejsie alebo pomalsie ako svetlo.
 

pepper nick > v mojom clanku , myslim, nepisem o nicom, z coho by mala vyplyvat konstantnost rychlosti c . Mozna nadpis take nieco evokuje, ale clanok by mal hovorit o tom, ze co by malo vyplyvat  z konstantnosti rychlosti c a tym je ten dosledok, ze vsetko sa deje naraz, teda uz je vsetko urcene.

riki 1

Vsetky udalosti, aj buduce, su dane, ale my sa o nich nedozvieme kvoli konecnemu nenulovemu plynutiu casu. Plynutie casu nazveme iluziou.

Foton vidi vsetky udalosti naraz, aj buduce, ale my sa o nich nedozvieme kvoli neizomorfnemu zobrazeniu udalosti, pozorovanych fotonom, na udalosti, ktore vidime my - my vidime na svetociare 10 roznych casopriestorovych udalosti, foton jednu. Z tej jednej nezrekonstruujeme tych 10. Tak aj to, ze foton vidi vsetky udalosti, by sme mali nazvat iluziou.

Ale asi by sme mali nazvat iluziou to, ze udalosti su vopred dane.
 

Moje linky ohladom podstaty casu , ktore som v tomto vlakne uviedol, su uz nefunkcne, tak ak by to niekoho zaujimalo, najdete to na mojej domene a tam to uz bude funkcne dufam stale :

http://riki1.eu/Co_je_to_cas.htm

http://riki1.eu/ako_sa_svetlo.htm

http://riki1.eu/uvahy.htm

*

Betelgeuze je vážny kandidát na výbuch supernovy. Ak vybuchne, my to zistíme až za 500 rokov (+-, nehrá rolu). Čisto teoreticky, ak by niekto zo vzdialenosti 65 miliónov svetelných rokov zamieril nejaký super výkonný ďalekohľad na Zem, videl by dinosaury?

teoreticky to ziaden dalekohlad nedokaze, ale ak by dinosaury vysielali tv signal laserom tak by ho mohli zachytit.

Tu nejde o to, či to ten ďalekohľad dokáže, ale či je to vôbec možné.

v akom zmysle  mozne ?  keby vtedy boli okolo zeme satelity a posielali obraz tak ano,   ak je otazka ci je mozne mat pristroj ktory zachyti ELM vlny zo zeme a umozni tam rozoznat dinosaury tak nie.

Pozorovateľ vzdialený 60 mil. svetelných rokov uvidí v ďalekohľade obraz našej planéty v čase, keď na nej vládli dinosaurí. Technicky to samozrejme nie je možné, ale otázka nebola, či je to technicky možné.

ide o to, že dinosaurus je malý na to, aby bol pozorovaný na tak veľkú vzdialenosť.

Na takú vzdialenosť by neboli schopní pozorovať ani svetlo zo Slnka, ktoré sa od Zeme odrazilo. O existencii planéty vieme iba zo zákrytu, keď sa planéta pohybuje pred Hviezdou - Slnkom. Vtedy o malú hodnotu poklesne jas. Teoreticky by mohla existovať možnosť využitia gravitačného šošovkovania, ak by sa pred pozorovaným objektom vo vhodnej pozícii nachádzala nejaká čierna diera, ktorá by pozorovaný objekt zväčšila. 

ano,  problem je uhlove rozlisenie,   to je obmedzene vlnovou dlzkou a tak to nejde. ( v skutocnosti mame problem na ovelu mensiu vzdialenost,  nevieme zo zeme rozoznat  pozostatky apola na mesiaci, ale druzica okolo mesiaca to zvladne )   

Mňa fascinuje aj to, keď sa pozriem na hviezdy na nočnej oblohe. Fotón, ktorý dopadol na moju sietnicu o rozmeroch mm, letel milióny rokov v čase, keď na tejto planéte ešte ľudia neboli. Keby som sa na oblohu nepozrel, fotón by dopadol na Zem. Keď dopadol na moju sietnicu,  bol určený pred miliónmi rokov práve mne,  práve teraz a práve na tomto mieste. Samozrejme, osud toho fotónu nebol v čase emitovania nijako determinovaný mojou krátkou existenciou na tejto planéte. Ani tým, aby som nad tým pohľadom zostal v úžase a pokore.   

Aká je asi vo vesmíre pravdepodobnosť, že fotón emitovaný z nejakej hviezdy dopadne práve na sietnicu živého tvora? A aká je pravdepodobnosť, že ten živý tvor bude o vesmíre premýšľať.

Čo sa týka tých dinosaurov, tu nejde o to, že sú malé, ale či je to teoreticky možné ich vidieť.

Iný príklad, budem písať polopate.

Kvazary vidíme len na "okraji" vesmíru. Prečo? Lebo vznikli v mladom vesmíre. Keď vidíme kvazary vo vzdialenosti 14 miliárd rokov, tak ten kvazar vznikol pred 14 miliardami rokmi. Prečo ho stále vidíme, keď už dávno zanikol? No dajme tomu, že existoval miliardu rokov, tak ešte miliardu rokov ho budeme vidieť, ale vesmír sa rozpína a miliardu rokov po svojom vzniku bol teda oveľa bližšie a tým fotónom predsa stačilo uraziť menšiu vzdialenosť. A po miliarde rokov fotóny už stratili svoj zdroj, tak prečo stále vidíme niečo čo neexistuje už 13 miliárd rokov? Nie je to nejaký hologram? Alebo nevidíme fotóny, ktoré "obehli vesmír dookola"?

A si si istý, že vieš, čo je kvazar? kvazar bol kedysi záhada, dnes vieme, že sa jedná o okolie masívnej čiernej diery, kde sa zohrieva plyn do extrémov, kde su silné magnetické polia a usmerňujú toto žiarenie. Teda kvazar je skoro v každej veľkej galaxii, kde je supermasívna čierna diera,

PS: admini nech pozrú odosielanie príspevkov, ved sa nedajú odosielat príspevky.

Dajú sa, však si odoslal.

A kde je najbližší kvazar? Nie je v blízkom vesmíre, prečo sú všetky tak ďaleko v priestore aj čase?

to si robis srandu? Však na kolky pokus, mate tam bugy, cele je to zabugovane...

To je jedno aky je najbližší, je v každej galaxii. To čo ty nechápeš je, že ked sa vesmír rozpína, tak sa rozpína pred aj za fotónom, potom ide rýchlejšie ako "c", pretože vzdialenosť za fotónom sa rozpína.

stale mi unika podstata otazky, pytas sa ci mozeme vidiet nieco co uz nie je?  A potom odpoved je jasne ano. len nechapem co je na tom nejasne, 

A ku kvazarom: dnes si myslime ze su oblasti kde supermasivna cierna diera ( to su jadra galaxii) poziera okolie a to sa deje pri formovanii galaxii a to je nastastie daleka minulost a preto su vzdialene.

To je jedno aky je najbližší, je v každej galaxii. To čo ty nechápeš je, že ked sa vesmír rozpína, tak sa rozpína pred aj za fotónom, potom ide rýchlejšie ako "c", pretože vzdialenosť za fotónom sa rozpína.

Ano len s upresnením, že teraz papajú čierne diery menej ako v minulosti, no jety vidieť aj v bližších galaxiách, navyše musia byť v rovine pozorovateľa, tam je intenzita signálu veľka.

https://vosveteit.sk/obrovske-plazmove-prudy-vychadzajuce-z-ciernej-diery-potvrdzuju-einsteinovu-teoriu-relativity/

Dokonca máme slováka, čo sa zaoberá formovaním galaxii a masívnymi ČD.