tyso Zverejnené 19. Október, 2011 Zverejnené 19. Október, 2011 no ved prave :)ak by sa nemenila sila na raketu, ktora tlaci tak ta by mal vzdy zrychlenie F/m, bez ohladu na to co tlaci. Hmotnost rakety sa predsa nemeni a podla teba sila je stale F, bez ohladu na to co tlaci.
buky Zverejnené 20. Október, 2011 Autor Zverejnené 20. Október, 2011 no ved prave Lenže pri zrýchľujúcej rakete práve sila (F) sa MEní v dôsledku rôzne veľkých hmotností medzi dvoma hmotnými bodmi a = F/m.
tyso Zverejnené 20. Október, 2011 Zverejnené 20. Október, 2011 to co je hmostnost medzi bodmi ? :) hmotny bod ma hmotnost m, ked nanho posobi sila F, tak ma zrychlenie F/m. A kedze si to zatial nespochybnil, tak to berme ako fakt. Ak na raketu posobi sila F a ma hmotnost m, tak ma zrychlenie F/m bez ohladu na to ci nieco tlaci alebo nie. To tlacenie sa prejavi prave v reakcnej sile Fr, a potom sila na raketu = F (tazna ) - F (reakcna). Iba ze by si aj tento zakon poprel, nech to mas pohromade.
buky Zverejnené 21. Október, 2011 Autor Zverejnené 21. Október, 2011 Ak na raketu posobi sila F a ma hmotnost m, tak ma zrychlenie F/m bez ohladu na to ci nieco tlaci alebo nie. Ako môže pôsobiť sila F ak nemá na čo tlačiť? Stále spomínaš silu F bez toho aby si vnímal prítomnosť dvoch hmotných bodov. Príklad je aj raketa, ak by bola hmotnosť plynov (prvý hmotný bod) väčšia, tak raketa (druhý hmotný bod) bude mať väčšie zrýchlenie. Inak povedané, veľkosť silovej interakcie medzi plynmi a telesom rakety by bola väčšia. Mimo tému: V čera som bol po dlhšej dobe na pive a stretol som tam učiteľa matematiky. To bola diskusia ! :)
alarm Zverejnené 21. Október, 2011 Zverejnené 21. Október, 2011 buky:hmotnosť rakety neexistuje? (zotrvačnosť)videl si už v TV zábery štartujúcej rakety? :)...a toho učitela lutujem... :)
buky Zverejnené 21. Október, 2011 Autor Zverejnené 21. Október, 2011 hmotnosť rakety neexistuje? (zotrvačnosť) Existuje: 1. hmotnosť rakety ale aj 2. hmotnosť prúdiacich plynov. Dva hmotné body, telesá.
tyso Zverejnené 21. Október, 2011 Zverejnené 21. Október, 2011 buky, na raketu posobi sila, nie hmotnost. SIla je to co meni pohyb, nic ine. A k plynom : v tomto pripade vieme silu vyratat ako dp/dt ( zmena hybnosti v case) ale ni je to podstatne, silu mozeme nahradit aj elektrinou ( v takom pripade o sile nerozhoduje hmotnost ale naboj ). A skutocne na atomy rakety posobi len elektromagneticka sila, atomy sa nemaju ako dotknut.
smiley Zverejnené 4. Január, 2012 Zverejnené 4. Január, 2012 Kdeze teoria relativity, alebo kvantova toeria..Najrozsiahlejsiu diskusiu rozputal uplne jednoduchy 3. Newtonov zakon...;)
buky Zverejnené 6. Január, 2012 Autor Zverejnené 6. Január, 2012 A aby reč nestála. Na dvojramennej váhe budem mať dve závažia rovnakej hmotnosti, ide o dve rovnaké opačne orientované tiažové sily, výslená sila (moment) je nulová Fg1 = - Fg2
tyso Zverejnené 6. Január, 2012 Zverejnené 6. Január, 2012 tiazove silu su orientovane rovnako, momenty teda rameno , sila, posobia proti sebe Ale to je pri tvojom nechapani len detail, kedz pochybujem o tom ze rozumies aj tomu co si napisal. Napriklad dvojramenna vaha, zrejme si chcel napisat rovnoramenna vaha, ale neviem ci tusis rozdiel. Aj decimalka je dvojramenna vaha, moment nie je sila, jedho rozmer je Nm, a to nie je taky detail. Atd. nestaci pokladat vyrazy do vety, ked nemas zaklady.
buky Zverejnené 7. Január, 2012 Autor Zverejnené 7. Január, 2012 sila, posobia proti sebe To znamená, že ide o dve sily opačne orientované teleso - sá ostávajú v pokoji. Bol by som rád, keby si sa zdržal táranín od veci a vyjadril stav matematicky kde na rovnoramennej páke sú dve závažia rovnakej hmotnosti . Som totiž laik a stále sa učím.
tyso Zverejnené 7. Január, 2012 Zverejnené 7. Január, 2012 tomu zase nebudes rozumiet. ak hladame ci sa teleso bude otacat ( ci sa pohybuje tazisko o tom hovori 2 NZ ) tak robime sucet momentov.A ak stojit tak sucet momentov je 0, ale kedze si nedokazal ani zratat sily, tak je vylucene aby si dokazal zratat momenty. sila ( tiaz ) telesa na vahe je kompenzovana reakciou zavesenia ( posobi v bode uchytenia ramien ), rovvnovaha a teda neotacanie je o momentoch, nie tiazi.
buky Zverejnené 8. Január, 2012 Autor Zverejnené 8. Január, 2012 rovvnovaha a teda neotacanie je o momentoch, nie tiazi. Ak nebude prítomná tiaž resp.silové pôsobenie je zbytočné sa zaoberať aj momentom, či?
buky Zverejnené 7. Marec, 2012 Autor Zverejnené 7. Marec, 2012 Nechal som si svoje tvrdenia uložiť v hlave a môžem ich po nejakej dobe len potvrdiť. Fyzika pre 1. ročník gymnázia str. 29 : Jablko a Zem na seba navzájom pôsobia "gravitačnými silami Fzj a Fjz". Sily majú rovnakú veľkosť a navzájom opačný smer. Buky: Ide o vzájomné silové pôsobenie medzi DVOMA TELESAMI (zem - jablko) prostredníctvom gravitačného poľa Zeme. A to platí aj keď je jablko položené na stole. Ako môže isť podľa fyziky o dve sily, keď sa jasne definuje len gravitácie zeme , resp. veľkosť gravitačného zrýchlenia?
tyso Zverejnené 7. Marec, 2012 Zverejnené 7. Marec, 2012 A to si zase kde vycital ? na jablko posobi sila F = G * mj*mz /r.r v smere od stredu jablka do stedu zeme, na zem posobi taka ista v smere od stredu zeme do stredu jablka. Otoc si ucebnicu na temu gravitacny zakon. r je vzdialenost stredov, mj - hmotnost jablka, mz- hmotnost zeme, G je gravitační konstanta s hodnotou 6,67·10-11m3·kg-1·s-2 A len tak bokom, co take si predstavujes pod gravitacnym polom ? A co take si predstavujes pod definovanim gravitacie zeme, potazmo gravitacnym zrychlenim ? Ak si cital jarajove stranky, tak si toho vela nenaucil :)
robopol Zverejnené 7. Marec, 2012 Zverejnené 7. Marec, 2012 Pockaj buky ty si doteraz nepochopil 3NZ? :) ale povedz mi ked ide o dve sily tak preco tam stale vidis jednu silu? Ked pisu dve, tak ty citas jednu? Ked si predstavis napnutu pruzinu, tak ta napnuta pruzina je JEDNA:) ale ma dva konce. A podla fyziky posobia dve sily na tie dva konce aj ked mas len jednu pruzinu. :) a co ten este nebodaj vypisuje jaray blaznivy?:)
buky Zverejnené 7. Marec, 2012 Autor Zverejnené 7. Marec, 2012 na jablko posobi sila F = G * mj*mz /r.r v smere od stredu jablka do stedu zeme, na zem posobi taka ista v smere od stredu zeme do stredu jablka. Šak vravím že ide o jednu silu (F) :)
robopol Zverejnené 7. Marec, 2012 Zverejnené 7. Marec, 2012 Lenze buky aj ked to vyzera pre teba ze to je jedna tak su dve. Dve sily posobia. Akurat ze su rovnako velke tie sily (napr. obe maju 10 N). jedna posobi na jablko a druha na zem. Tak ako posobi na dva konce pruziny ta ista sila ale opacne orientovana, takže su dve. dve sily buky, nie jedna sila A pre zamyslenie:pruzina je vdacny predmet na taketo uvahy. Ak stlacas pruzinu ktoru mas na druhej strane opretu o stenu, alebo posobis rakami z kazdej strany, tak že pruzinu stlacas. Podla teba a tvojho myslenia je v pripade pruziny opretej o stenu : ty by si povedal, že posobi jedna sila. A v pripade ze stlacas rukami z obcho koncov tu pruzinu by si povedal ze ide o dve sily. Ale vieš čo by povedala na to fyzika?V oboch pripadoch ide o dve sily. Tebe sa to javi ako nieco ine. Ale pokial ty vyvinies rovnaku silu teda:A, pruzina opreta o stenu a pravou rukou tlacis F=200 NB, tlačiš oboma rukami silou F=200Ntak vysledok je uplne rovnaky co sa tyka sil. A čo praca? To zas hovori o tom po akej drahe posobi aka sila je to sucin sily a drahy. Ak silou F posunieš po drahe s, co je stlacenie pružiny, tak je praca W=F*s.
buky Zverejnené 7. Marec, 2012 Autor Zverejnené 7. Marec, 2012 dve sily buky, nie jedna sila Aké dve sily? Gravitačná 10N zeme a opačne orientovaná 10 N gravitačná sila jablka?
robopol Zverejnené 7. Marec, 2012 Zverejnené 7. Marec, 2012 Ty si najskor uvedom jednu dolezitu vec. počet síl sa vo fyzike nerata podla toho kto je iniciatorom sily. Vo fyzike je počet síl daný tým, že zratas smery posobenia. Ak posobí zem na jablko to je jeden smer(jedna sila), zaroven posobi jablko na Zem(druha sila). Obe tieto sily maju hodnotu F=.... vztah co ti tu dal tyso.A ta sila F sa vola v pripade gravitácie gravitačná sila. Ale to je pseudosila. Ta sila je zdanlivá sila a to ukazal Einstein.
buky Zverejnené 7. Marec, 2012 Autor Zverejnené 7. Marec, 2012 A čo praca? To zas hovori o tom po akej drahe posobi aka sila je to sucin sily a drahy. Ak silou F posunieš po drahe s, co je stlacenie pružiny, tak je praca W=F*s. Nemiešaj hrušky z jablkami. Gravitačné silové pôsobenie je špecifické. Pružina má ťažisko silového pôsobenia približne v strede a má samozrejme aj dva konce, čo automaticky neznamená že ide o dve sily. Alebo ak stlačená pružina zrýchli dve telesá opačným smerom, tak dokonca ide o štyri sily ? :) Vo fyzike je počet síl daný tým, že zratas smery posobenia. Skôr smer zrýchlenia telesa, v našom prípade jablka. a = F/m, ja tam stále vidím len jednu silu, v tomto prípade je to gravitačná sila (F)
robopol Zverejnené 7. Marec, 2012 Zverejnené 7. Marec, 2012 Ja nemiesam hrusky a jablka, len ty nevidies suvislost a preto sa ti zda ze sa nieco miesa. tvoj problem sa neda vyriesit. Nevies pocuvat a citat a sustredis sa iba na svoj pohlad na vec aj ked je chybny. A preto nepomohlo ani tisic prispevkov od roznych uzivatelov. Takze proste to ostava na tebe, alebo pochopis co fyzika tvrdi alebo si budes do smrti nahovarat, že fyzika tvrdi co si si ty vymyslel ze tvrdi. To je cele, chyba je teda v tvojom chapani, no bohuzial s tym ti neporadim ako veci lepsie chapat, zameraj sa na jasne vysvetlenie tvojich myslienok a postojov, takže mozno ti tyso venuje par prispevkov a chvilku sa pobavite a potom pride obvykle ticho ako v minulosti, proste to ludi omrzi ked ty nie si schopny rozmyslat nad tým co ti ludia pisu. A navyse obrzaky taktiez nechapes. Teda graficke vyjadrenia ti taktiez nepomohli. Skôr smer zrýchlenia telesa, v našom prípade jablka. a = F/m, ja tam stále vidím len jednu silu, v tomto prípade je to gravitačná sila (F) nevidis pretože Zem je ovele hmotnejsie teleso, tak mu sila 10N neudeli skoro ziadne zrýchlenie. Keby si však robil posobenie medzi Zemou a mesiacom tak uz by si videl aj zrýchlenie u Zeme.
tyso Zverejnené 7. Marec, 2012 Zverejnené 7. Marec, 2012 buky, na jablko jedna gravitacna sila, na zem druha sila. jedna a jedna su dve.
buky Zverejnené 8. Marec, 2012 Autor Zverejnené 8. Marec, 2012 Ak budem tvrdiť, že ide o dve telesá medzi ktorými dochádza k silovému gravitačnému pôsobeniu, tak cez 2.NZ sa dopracujem k rovnakému výsledku, ako keď budem tvrdiť, že ide o dve rovnaké sily opačne orientované. Paradox ale nastáva ak bude teleso položené na stole s tvrdením, že teleso ostáva v pokoji z dôvodu rovnakej opačne orientovanej sily stola. Pritom ide statické gravitačné pôsobenie medzi telesami, resp.ide o tiaž telesa Fg = m.g
tyso Zverejnené 8. Marec, 2012 Zverejnené 8. Marec, 2012 Ak budem tvrdiť, že ide o dve telesá medzi ktorými dochádza k silovému gravitačnému pôsobeniu, tak cez 2.NZ sa dopracujem k rovnakému výsledku, ako keď budem tvrdiť, že ide o dve rovnaké sily opačne orientované. nerozumiem, ukaz ako sa dopracujes. Paradox ale nastáva ak bude teleso položené na stole s tvrdením, že teleso ostáva v pokoji z dôvodu rovnakej opačne orientovanej sily stola. Pritom ide statické gravitačné pôsobenie medzi telesami, resp.ide o tiaž telesa Fg = m.g paradox v com ? A kedze sme zase na zaciatku, docitaj ucebnicu a ked budes schopny nieco zratat, tak az potom zacni pisat.
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz