Skupenstvá hmoty

Viete čo rozhoduje o tom, v akom skupenstve sa nachádza hmota?

Nieje to slabá ani elektro slabá interakcia. O vzájomných väzbách medzi molekulami i  atómami  rozhoduje elektrónová polarizácia. Od veľkosti dipólu závisí v akom skupenstve sa daná látka nachádza. Veľkosť dipólu je závislá od elektrického náboja jadra Zeme a od teploty konkrétnej látky. Z rastúcou teplotou sa veľkosť dipólu zmenšuje. Jedine u plynov sa jadro atómu nachádza v strede atómu, a preto sa takéto atómy navzájom odpudzujú.

U kvapalín je dipól tak veľký, že príťažlivá sila medzi protónmi a elektrónmi susedných atómov je rovnako veľká ako odpudivá sila medzi elektrónmi susedných atómov. Vďaka tejto rovnováhe sa molekuly i atómy kvapalín nepriťahujú ani neodpudzujú.

Zohrievaním kvapaliny sa začnú elektróny pohybovať rýchlejšie a preto sa dipól začne zmenšovať. V okamihu, keď odpudivá sila medzi elektrónmi susedných atómov prevládne nad príťažlivou silu medzi elektrónmi a protónmi susedných atómov, kvapalina začne prechádzať do plynného skupenstva.

Ochladením kvapaliny sa spomalí pohyb elektrónov a preto sa začne dipól zväčšovať. V okamihu, keď príťažlivá sila medzi protónmi a elektrónmi susedných atómov prevládne nad odpudivou silou medzi elektrónmi susedných atómov, začne kvapalina prechádzať do tuhého skupenstva.

Je to až neuveriteľné, na akom jednoduchom princípe všetko funguje. 

zase zle :),  slaba sila s tym nema nic spolocne, zrejme si ju mylis zo slabou väzbou.  zahrievanim sa elektrony nepohybuju rychlejsie,  pohybuju sa rychlejsie molekuly,  az pri skutocne vysokých teplotách sa elektrony dostavaju na vyssie drahy ale to sa deje az v plynoch a daleko za bodom vyparovania.

A kvapaliny mozu byt polarne, kde je skutocne dipol ale aj nepolarne kde ziaden dipol nie je.

A je to skutocne jednoduche ale inak ako pises :),  ale okrem toho su tam javy ako sublimacia, teda prechod z pevného priamo do plynného skupenstva,  fazove prechody viacerých druhov a plno zaujimavosti, ktore su vsak uz vysvetlitelne az pouzitim kvantovej mechaniky. 

Vieš že aj chemické väzby fungujú na elektrickom princípe?

Môžeš mi vysvetliť, aké molekuly sa začnú rýchlejšie pohybovať, keď budem zohrievať kus kovu?

V okamihu, keď pohyb elektrónov v atómoch kovu dosiahne frekvenciu viditeľného žiarenia, kov začne vydávať svetlo.

Moja teória nepopiera sublimáciu. Pri dostatočne veľkom rozdiele teploty dôjde k náhlemu zmenšeniu dipólu a látka prejde z tuhého skupenstva do plynného.  

Áno, podstatou chemickej väzby je elektromagnetická sila. Učil som sa to na základnej škole. :)

Ak sa dobre pamätám, tak pri zohrievaní kovu sa budú rýchlejšie pohybovať (kmitať) atómy v kryštalickej mriežke kovu.

Ak sa nemýlim, tak elektrón emituje fotón pri prechode z vyššej energetickej hladiny na nižšiu. Na vyššiu energetickú hladinu sa elektrón môže dostať napríklad tak, že mu dodáme energiu vo forme tepla. Ten tvoj kus kovu vyžaruje svetlo aj pri izbovej teplote. Vlnová dĺžka toho svetla je v oblasti infračerveného žiarenia, preto ho nevidíš. Ak ho budeš ďalej zohrievať, vlnová dĺžka svetla sa skráti na vlnovú dĺžku červeného svetla a začneš vidieť vyžarované svetlo. Ak budeš ďalej zvyšovať teplotu, farba svetla sa zmení na oranžovú, žltú, až po modrasté svetlo. Žiarením absolútne čierneho telesa sa zaoberal Max Planck už pred 114 rokmi a on určil aj spekrálne rozdelenie intenzity žiarenia absolútne čierneho telesa pri rôznych teplotách.

Ak sa tu objaví tyso, tak to možno vysvetlí aj podrobnejšie, aj so sublimáciou a povie ti, kde sa mýliš. A aj mne. :)

vladimir, ides do oblasti kde si uplne mimo :),    v kove nie su molekuly ale krytalicke struktury a valencne pasy su spojene a tak elektrony nie su viazane na atom ale mozu sa volne pohybovat, preto je kov vodivy.

A zahrievanim kovu rastie velkost kmitov atomov v mriezke,  nie elektronov, presne kvantove vysvetlenie je zlozite takze sa o to nebudem pokusat.  Ale pri istej teplote ( teplota topenia)  sa rozpadava mriezka a meni sa to na tekutinu.   To je fazovy prechod a znamena to napriklad aj to ze dodavas teplo ale nezvysuje sa teplota.  V kove ziadne dipoly nie su,  

Ak ste sa v škole učili, že v kove sú voľné elektróny, to ešte neznamená, že to tak naozaj funguje.

Aj o elektrickej vodivosti kovov rozhoduje atómová polarizácia. Veľkosť odporu je závislá od veľkosti dipólu. Poklesom teploty sa dipól zväčšuje a preto elektrický odpor klesá.

Vieš čo je to supravodič? Vieš prečo supravodiče fungujú iba pri nízkych teplotách?  

Až zmrazíš kov na teplotu, pri ktorej je dipól tak veľký, že jadro atómu stratí vplyv na časť elektrónov, tieto elektróny sa začnú voľne pohybovať v kove.

Iba supravodiče majú voľné elektróny a preto nekladú elektrickému prúdu žiaden odpor. 

  V kove ziadne dipoly nie su,  

 no...ale ja som mal kovový dipól, a chytal som naň Brno :thumbsup:

Vladimír, elektrický prúd vzniká pohybom náboja (elektrónov alebo iónov). V atóme je náboj rozdelený takto: jadro má kladný náboj, elektróny sú nosičom záporného náboja. Pri izbovej teplote je väčšina kovov v tuhom stave. To znamená, že atómy sú pevne viazané v kryštalickej mriežke, čo vylučuje pohyb jadier atómov čoby nosičov náboja. Zostávajú teda elektróny, ktoré tým pádom musia byť voľné, aby sa mohli voľne pohybovať. Tvoja teória "dipólovej vodivosti" nevysvetľuje, aký náboj sa vlastne pohybuje, lebo elektróny sa podľa teba uvoľňujú až po dosiahnutí kritickej teploty, kedy sa kov stáva supravodivým. Niečo o supravodivosti sui môžeš prečítať napríklad tu:

http://www.aldebaran.cz/bulletin/2004_36_hts.html

http://www.aldebaran.cz/bulletin/2003_s2.html

http://www.hodinavedy.sk/index.php?p=&t=a&xp=2&stheme=3&MId=&Lev=&Ind=7&P=index

O vedení prúdu v tuhých látkach si môžeš prečítať tu:

http://physics.mff.cuni.cz/kfpp/skripta/kurz_fyziky_pro_DS/display.php/elmag/7_3

vladimir,   o supravodivosti cosi viem, ale dost pochybujem ze aj ty :),   v kove su samozrejme volne elektrony, supravodivost je totiz cosi nieco uplne ine

Ak ste sa v škole učili, že v kove sú voľné elektróny, to ešte neznamená, že to tak naozaj funguje.

Nuz ak si precital na nejakom konspiracnom webe, ze v kove volne elektrony nie su, tak to minimalne rovnako neznamena, ze to tak naozaj funguje.

Mimochodom, kovy su leskle prave v dosledku toho, ze obsahuju volne elektrony.

Ak by ich neobsahovali, zrkadla by sme museli vyrabat iba zo supravodivych materialov.

Viete, čo rozhoduje o citlivosti elektroskopu? Ak by sa v kovoch nachádzali voľné elektróny, elektroskop by mal oveľa lepšiu citlivosť. Citlivosť elektroskopu závisí od atómovej polarizácie atómov z ktorých je vyrobená elektróda. Elektroskop začína reagovať až v okamihu, keď veľkosť dipólu dosiahne kritickú hodnotu, pri ktorej dôjde k uvoľneniu elektrónov z obalu atómu.

Táto kritická hodnota je závislá od počtu elektrónov vo valenčnej vrstve a od vzdialenosti valenčnej vrstvy od jadra atómu.

Najmenej elektrónov vo valenčnej vrstve majú Au, Ag, Cu a preto patria medzi najlepšie vodiče. Au má valenčnú vrstvu ďalej od jadra atómu ako Ag a preto má lepšiu elektrickú vodivosť ako Ag. Cu má valenčnú vrstvu bližšie k jadru atómu ako Ag a preto má horšiu elektrickú vodivosť ako Ag. 

Zle. Na vedenie el. prúdu sú potrebné voľné nosiče náboja. V kovoch sú to voľné elektróny. Elektrická vodivosť u tebou spomenutých kovov klesá v tomto poradí: Ag, Cu, Au.

Najmenej elektrónov vo valenčnej vrstve majú Au, Ag, Cu a preto patria medzi najlepšie vodiče.

Najmenej (=jeden) elektron vo valencnej vrstve ma rovnako aj vodik (H), litium (Li), sodik (Na) a draslik (K).

Chemia nebol na skole zrovna tvoj oblubeny predmet vsak?

Rovnako su hluposti aj vsetko ostatne: elektoskop nema ziadnu prahovu hodnotu od ktorej by zrazu zacal merat, a vodivost nezalezi (len) od poctu elektronov vo  valecnej vrstve.

Opakujem hlasenie: preco si myslis, ze pravda by mala byt prave to, co si nasiel napisane na nejakej konspiracnej stranke?

Ak ste sa učili, že kovy majú voľné elektróny, to ešte neznamená že to aj tak naozaj funguje.

Smiley – všetky tebou menované prvky majú valenčnú vrstvu bližšie ako Cu a preto majú horšiu elektrickú vodivosť. Skús si pozorne prečítať môj predošlí príspevok a určite to tam nájdeš.

Vladimír, ak niečo tvrdíš, tak to neznamená, že máš automaticky pravdu. Príroda totiž s tebou nesúhlasí. Tvoju "teóriu" vyvracia vyššia vodivosť striebra, než je vodivosť zlata.

To počuje prvý krát, že striebro má lepšiu vodivosť ako zlato. Máš aj nejaké dôkazy?

Mne sa zdá, že si ešte veľa vecí nepočul. Snáď vieš používať Google? Ale pomôžem ti, môžeš si o zlate a striebre prečítať napríklad tu:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zlato

http://sk.wikipedia.org/wiki/Striebro

O elektrickej vodivosti:

http://www.materialing.com/elektricka_vodivost_kovov

http://www.fd.cvut.cz/personal/janes/Elektrotechnika1/Prednaskyprezentace/Predn05_Vodivost_PevneL_Kapaliny_Plyny.pdf